Na prvý pohľad sa tu nič zvláštne nedeje. Na druhý si kde-tu všimnete nápisy – na múroch, autobusových zastávkach, na dopravných značkách: „Nebudete kopať!“ A potom prázdne domy. V obciach Gorne Nedeljice a Brezjak. Sú ohradené farebnými vlajočkami a označené tabuľami so zákazom vstupu a varovaním, že budovy sú nebezpečné. Na väčšine chýbajú okná a dvere.
Domy ich majitelia predali nadnárodnej ťažobnej spoločnosti Rio Tinto. Niektorých presvedčili peniaze, iných obavy z vyvlastnenia štátom. Isté však je, že ich spoluobčania, ktorí sa už roky snažia zastaviť projekt ťažby lítia v blízkosti svojich domovov, s nimi od tej chvíle nehovoria.
V Brezjaku prechádzam cez malý drevený most. „Zamestnanci a spolupracovníci spoločnosti Rio Tinto majú zakázané most používať!“ Takúto tabuľu tam osadili miestni. Časť dediny, do ktorej vedie, je komplet vykúpená. No farmári tu stále majú svoje políčka a neželajú si, aby ich mostík smerom na hlavnú cestu používali ťažiari. Sú presvedčení, že ťažba lítia zničí ich domov. Hnevajú sa na britsko – austrálsku ťažobnú spoločnosť, Európsku úniu (EÚ), ktorá lítium potrebuje do batérií elektromobilov, ale nechce ho ťažiť na svojom území, tak podporuje srbský projekt. Hnevajú sa aj na vlastnú vládu a prezidenta Aleksandara Vučiča za to, že licenciu zrejme poskytne.
Čítajte viac V hre je aj referendum, Srbi opäť protestovali proti ťažbe lítia. Vučič hovorí o terore a hybridnej vojne Západu
Nemajú čo stratiť
Projekt Jadar, ako ho ťažiari pomenovali podľa rieky, vedľa ktorej plánujú postaviť areál bane a závodov, bol v roku 2022 zastavený. Aktivisti vtedy vyzbierali 30 000 podpisov proti lítiu a v Srbsku sa masívne protestovalo. Pred pár mesiacmi však prezident Vučič vyhlásil, že od Ria Tinta dostal nové garancie dodržania všetkých environmentálnych štandardov, a preto koncom tohto roka ťažbu v najväčšej lítiovej bani na európskom kontinente jeho vláda povolí. Garancie dostal údajne aj zo strany EÚ. Ťažba by potom mohla začať v roku 2028. S 58 000 tonami vyprodukovaného lítia ročne by pokryla 17 % potreby závodov na elektromobily v EÚ.
Foto: Jana Čavojská
Oproti tomuto všetkému stoja obyvatelia mesta Loznica, dediny Gorne Nedeljice a okolia, kde sa má ťažba realizovať. Spojili sa v iniciatíve „Nedáme Jadar!“. Ich domy a ploty sú označené banermi s týmto nápisom, na oblečení nosia výrazné odznaky. V tejto „lítiovej vojne“ nemajú čo stratiť. Sú presvedčení, že keď prehrajú, život v ich obciach sa skončí.
Miroslav Mijatovič pracoval dlhé roky ako novinár. Potom založil mimovládnu organizáciu PAKT, Podrinský antikorupčný tím. Projekt Rio Tinto ho však zaujíma aj osobne. Žije totiž v Loznici. „Nie som teraz v situácii, že by som sa odtiaľto mohol odsťahovať,“ hovorí. „Ale viem, že moje deti by odišli.“
Zásoby lítia objavili neďaleko dediny Gorne Nedeljice ešte pred dvadsiatimi rokmi. O zámere ťažiť sa obyvatelia nedozvedeli z oficiálnych miest, od vlády, samosprávy či priamo od zástupcov Rio Tinto. „Prvé informácie prišli od organizácie Priatelia Zeme v roku 2018,“ spomína Miroslav. Ľudia s baňou nesúhlasili. Mnohí sú farmári. Koho neživí pôda a hospodárske zvieratá, má aspoň záhradku pre vlastnú potrebu. Vzťah k zemi po rodičoch a starých rodičoch je tu veľmi silný; nečudujem sa, keď mi Miroslavov syn Milan rozpráva o štyristoeurových platoch a minimálnych pracovných príležitostiach v regióne. V roku 2022 si všetci vydýchli: po masívnych protestoch srbská vláda projekt zastavila. No kancelárie Rio Tinta z regiónu nezmizli. A po dvoch rokoch je otázka ťažby lítia opäť otvorená.
Im zisk, nám odpad
„Nanešťastie, žijeme v krajine, kde sa nie každý môže domôcť pravdy,“ konštatuje Miroslav. Analýzy o vplyve ťažby na životné prostredie, ktoré si obyvatelia dali vypracovať odborníkmi na geológiu, sa s tými, ktoré od srbských inštitúcií získalo Rio Tinto, nezhodujú. „Im zostane zisk a nám odpad,“ je presvedčený Miroslav. „Podľa nás bude vykopaný materiál predstavovať hrozbu a jeho uloženie nemajú ťažiari dobre vyriešené. Plánujú ho ukladať v blízkosti domov. Bude obsahovať nebezpečné kovy, ktoré sa budú môcť dostať do spodnej vody a znečistia ju. Tento materiál chcú skladovať v záplavovej doline. No Rio Tinto má svoju politiku, ako ovplyvňovať mienku ľudí. Napríklad rozdáva finančnú podporu. Aj univerzitám, aj rôznym lokálnym iniciatívam, ako sú občianske združenia, športové kluby, poľovníci a ďalšie záujmové spolky.“
Rio Tinto si chce kúpiť aj nás. Je nám jasné, že je dohodnuté s našou vládou.Miroslav Mijatovič, srbský novinár a zakladateľ mimovládnej organizácie PAKT
Z toho, čo si Miroslav o histórii Rio Tinta naštudoval, je mu jasné, že jedna z najväčších ťažiarskych spoločností na svete má veľmi zlú povesť. „V afrických a latinskoamerických krajinách išla za ziskom. Nedbala na ničenie životného prostredia a kultúrneho dedičstva, ani na zdravie ľudí. Ba čo viac, jej projekty spôsobili aj ozbrojené nepokoje. Rio Tinto si chce kúpiť aj nás. Je nám jasné, že je dohodnuté s našou vládou.“ Na tú sa obyvatelia loznického regiónu hnevajú azda ešte viac než na nadnárodnú spoločnosť. Berú to tak, že ich predala, obetovala ich vlastným záujmom. „Európa tiež Rio Tinto potrebuje,“ myslí si Miroslav. „Vlani som bol v Nemecku, hovoril som s poslancami Bundestagu. Nemecko so svojím automobilovým priemyslom má o lítium enormný záujem.“
Skrátka, miestni vnímajú situáciu tak, že Západ aj ich vlastná vláda ich obetuje kvôli lítiu a ziskom.
Foto: Jana Čavojská
Vykúpené domy
Krajina okolo rieky Jadar, odfotená dronom, to sú obdĺžniky políčok a farmárske usadlosti. Aj elektromobily, aj baňu na lítium predstavujú projekty ako zelenú technológiu. Na vizualizáciách banský areál krásne medzi tie políčka, lesíky a rieku zapadá: ťažiť sa bude v hĺbke niekoľko sto metrov, žiadna devastácia na povrchu. Teda, okrem domov, ktoré už ich majitelia opustili potom, ako ich predali Rio Tintu. „V Srbsku máme veľmi sporný zákon o vyvlastnení. Tí ľudia sa báli, že ak domy nepredajú, štát im ich vyvlastní za zlomok ceny, ktorú im ponúklo Rio Tinto,“ je presvedčený Miroslav.
„Čiastočne zbúrané domy bez okien a striech však vytvárajú psychický nátlak na ostatných obyvateľov.“ Z balkónov domu Marijany a Nebojšu Petkovičovcov visia banery „Nedamo Jadar!“. Manželia patria medzi najaktívnejších občanov, bojujúcich proti ťažbe lítia. Marijana si nepripúšťa nič iné ako to, že sa im Rio Tinto podarí zastaviť. „Lebo na naše životy by to malo katastrofálny dosah. Projekt by ovplyvnil 22 obcí a 19 000 ľudí,“ hovorí Marijana. „Z podobných projektov v zahraničí vidíme, že na miestach, kde sa ťaží, nič nerastie, polia nerodia.“
Foto: jana cavojska
Marijana ani susedia, s ktorými založili organizáciu „Nedamo Jadar!“, nechce odísť. „Narodila som sa v Loznici, sem som sa vydala pred 24 rokmi a je to najlepšie miesto na život. Máme tu všetko: pokoj, prírodu, vodu, vlastnú záhradu a zeleninu. Niektorí ľudia predali svoje domy. My ostatní sa s nimi nemáme o čom rozprávať. Zradili nielen nás, ale aj svoju rodinu, svojich predkov. Hrozby vyvlastnením zo strany štátu sú porušením ľudských práv a nášho ústavného práva na majetok.“
Hoci sa Marijana jasne vyjadruje proti ťažbe, zo strany Rio Tinta sa ju vraj nikto nepokúšal presvedčiť ani umlčať. Spoločnosť jednoducho nekomunikuje. „Pomáha tým, ktorí jej predali domy,“ tvrdí Marijana. „Pomáha im so sťahovaním na nové miesto.“ Nikto však nevie, čo bude. To môže podľa Marijany niektorých ľudí zlomiť.
Čítajte viac Tisíce Srbov demonštrovali proti ťažbe lítia dohodnutej s EÚ
Tisíce protestujúcich
Popoludní je v centre Loznice protest. Marijana je hlavnou organizátorkou. Ako prvá sa postaví na pódium, ktoré na miesto pritiahol traktor. „My ľudia môžeme zastaviť aj nadnárodnú spoločnosť, aj vládu,“ je presvedčená. „V Európe ľudia dokážu všetko, čo si zaumienia. Toto je boj, ktorý nemôžeme prehrať.“
Aj preto, že je tu Zlatko Kokanovič. Farmár z Gornych Nedeljíc, ktorému patrí časť pozemkov nad zásobami lítia. „A ja ich nepredám,“ sľubuje z pódia ľuďom na námestí. „Kto si myslí, že našu malú krajinu uprostred Balkánu si môže poľahky celú kúpiť, odkazujem, že je na omyle.“ O pár dní plánujú aktivisti blokády ciest. Sú presvedčení, že väčšina Srbska je s nimi; koniec koncov, na proteste proti ťažbe v Belehrade bolo v auguste 40 000 ľudí.
Milan Mijatovič mi v mobile ukazuje video z jedného z predchádzajúcich protestov. Objavili sa tam maskovaní muži a palicami začali mlátiť ľudí. Potom zájdeme k chrámu svätého Juraja. Rio Tinto počíta s infraštruktúrou svojej bane hneď v jeho susedstve. Sľubuje však, že kvôli jeho významu pre komunitu ho nechá neporušený. Čo sa týka neďalekého archeologického náleziska, chce podporiť výskum a vyzdvihnutie vzácnych artefaktov aj zdigitalizovanie celého miesta.
Foto: Jana Čavojská
Spoločnosť nepripúšťa, že by ťažba mala negatívny vplyv na prírodu a obyvateľov regiónu. Tvrdí, že prinesie pravý opak: 1 300 pracovných miest s priemernou čistou mzdou 1 100 eur, financie do rozpočtov samospráv, podporu záujmových združení. A k tomu rozvoj zelených technológií – koniec koncov, lítium od Loznice by malo v budúcnosti prúdiť aj do závodov na Slovensku. Vytvorí sa dodávateľský reťazec pre automobilky na celom území EÚ. Nikto viac nebude musieť riešiť dodávky z Ruska.
Na papieri vyzerá celý projekt veľmi pekne a ekologicky. „Ťažiari však všade na svete všetko ničia. Tak to bude aj u nás,“ je presvedčená Marijana. „Nadnárodné spoločnosti sú bohaté a ľudia chudobní.“
Čítajte viac Srbsko dodá EÚ obrovské množstvo lítia. Chce za to koniec izolácie