Maurizio Gucci
Značka Gucci je symbolom kreativity. Po nedávnom uvedení filmu House of Gucci sa však pozornosť upriamila na takmer zabudnutý zločin, ktorý pred 30 rokmi otriasol talianskou metropolou módy. Maurizio Gucci, vnuk zakladateľa svetoznámej značky luxusných odevov a módnych doplnkov, zomrel rukou vraha v centre Milána 27. marca 1995.
Ako každé ráno vyšiel v ten deň zo svojho bytu na Corso Venezia 38 a namieril si to do firmy Vierse, ktorú založil, a ktorá sídlila o ulicu ďalej. Vo vchode na Via Palestro 20 na neho čakal neznámy muž, ktorý ho zastrelil a z miesta činu utiekol. Po vylúčení viacerých motívov zločinu sa vyšetrovatelia sústredili na bývalú manželku bohatého dediča, Patriziu Reggiani. Nebolo tajomstvom, že ohrdnutá žena, ktorú Gucci po 13 rokoch pustil k vode pre mladšiu milenku, prechovávala voči svojmu exmanželovi otvorenú nevraživosť. Zvykla si na prepych, ktorý jej manželstvo zaručovalo a netešil ju fakt, ako kroniky spoločenských kroník prepierali partnerovu neveru. Preto sa rozhodla pre pomstu.
Foto: TASR/AP
Polícia usvedčila ženu z nájomnej vraždy po dvoch rokoch. Pri vyšetrovaní pomohlo odpočúvanie v byte podozrivej a jej špiritistických sedení s obľúbenou vešticou, ktorá na zločine spolupracovala. Gucciho zabil Benedetto Ceraulo, ktorý za to so svojím komplicom Oraziom Cicalom, skrachovaným majiteľom reštaurácie závislým od hazardu, zinkasovali vtedajších 610 miliónov lír.
Patrizia Reggiani bola odsúdená na 26 rokov, z ktorých väčšinu strávila v milánskej väznici San Vittore. Extravagantná žena ani za mrežami nestrácala noblesu a svoj pobyt si krátila starostlivosťou o svoj zovňajšok. Ostatné trestankyne ju považovali za celebritu, v cele mala dokonca svoju fretku. Keď dostala možnosť pracovať a využiť tak výhody čiastočnej slobody, odmietla. Z väzenia sa napokon dostala po 17 rokoch. Dnes ju možno zazrieť v milánskych uliciach, oblečenú do neprehliadnuteľných modelov a s obrovským papagájom na pleci. Po uvedení filmu sa netajila sklamaním z toho, že ju hlavná protagonistka Lady Gaga nevyhľadala a nekonzultovala s ňou interpretáciu jej postavy.
Čítajte viac Od verneoviek k gramofónom: Príbeh muža, ktorý sa zamiloval do minulosti
Gianni Versace
Rodák z chudobnej Kalábrie dobyl svet módneho priemyslu svojimi okázalými modelmi. Zlaté potlače, zvieracie vzory či veľké ornamenty boli zdôraznením jeho koreňov, bohatej histórie rodnej zeme aj nespútanej fantázie. Versace priniesol na prehliadkové móla nové baroko. Bol radikálnym protipólom ďalšieho vynikajúceho talianskeho návrhára Giorgia Armaniho, ktorému raz povedal: „Ty obliekaš mníšky, ja prostitútky.“
Rád sa obklopoval luxusom. Príkladom toho je vila v Miami, ktorá mu patrila a ktorú dal prerobiť na honosný palác. Okrem iného si dal v Taliansku zhotoviť bazén zdobený mozaikou z miliónov malých dlaždičiek. Aspoň tisícka z nich bola vyrobená z 24-karátového zlata. Svoje bohatstvo si však dlho neužil. 15. júla 1997 ho na schodoch elegantnej vily zastihla smrť.
Ty obliekaš mníšky, ja prostitútky.Gianni Versace Giorgiovi Armanimu
Gianni Versace zomrel po zásahu dvoma guľkami, ktoré naňho vypálil sériový vrah Andrew Cunanan. Mal len 50 rokov. Psychicky narušený narkoman, ktorý sa živil ako gigolo homosexuálov vyššej spoločnosti, bol na úteku po tom, čo v priebehu troch mesiacov zabil štyroch ľudí. So všetkými mal osobné spory, s Versacem ho však nič nespájalo. O motíve vraždy sa dodnes šíria špekulácie. Skutočný motív sa ale zrejme nikdy nedozvieme. Vraha našli totiž krátko po čine mŕtveho, zastreleného vlastnou zbraňou v prenajatom hausbote kotviacom v zálive neďaleko Versaceho domu.
Posledná rozlúčka s talentovaným návrhárom sa konala v milánskom dóme. Na pohrebe nechýbali jeho blízki priatelia – Elton John, Sting, Naomi Campbell či lady Diana, ktorá len pár týždňov na to zomrela pri automobilovej nehode. Vedenie módneho domu s hlavou medúzy v erbe prevzala po bratovej smrti Donatella Versace.
Čítajte viac Velikánov ako Tolkien, Christie, Čapek zasiahol majster paradoxu - Chesterton
Nicola Trussardi
Tragická smrť predčasne ukončila aj život majiteľa módnej značky z Bergama Nicolu Trussardiho. Ten prebral vedenie malej rodinnej firmy zaoberajúcej sa výrobou rukavíc roku 1970 a za krátky čas ju pretvoril na medzinárodne uznávaný podnik. Roku 1973 navrhol symbol, ktorý značka nesie dodnes. Je to hlava chrta ako znak vernosti a oddanosti tradícii a kvalite, ale aj elegancie a dynamiky. Bol vôbec prvým podnikateľom vo svete talianskej módy označujúcim svoj produkt výrazným logom, ktoré ho odlišovalo od iných. Chrty sú u Trussardiovcov dodnes súčasťou rodiny.
Trussardi sa neobmedzoval len na produkciu kvalitných odevov a doplnkov, ale navrhol aj uniformy talianskej športovej výpravy na olympiáde 1988 v Soule či interiéry helikoptér a malých lietadiel. Sám bol totiž vášnivým amatérskym pilotom. Podobne ako iní návrhári spolupracoval pri tvorbe kostýmov pre prestížne operné scény.
Foto: Tincutza 27
Roku 1999 mala firma Trussardi hodnotu 480 miliónov dolárov, v rovnakom roku Nicola Trussardi zomiera. V noci z 13. na 14. apríla jeho luxusný mercedes havaroval na diaľničnom obchvate pri Miláne. Vážne zraneného podnikateľa previezli do nemocnice v bezvedomí. Z kómy sa už neprebral a napriek všemožnému úsiliu lekárov večer toho istého dňa zomrel.
Tento smutný príbeh sa však nekončí, pretože Trussardiovci o štyri roky neskôr zažili opätovnú drámu. Smrť si vzala aj dediča módneho podniku. Francesco Trussardi ako ani nie tridsaťročný zahynul rovnako – pri dopravnej nehode, keď na zľadovatelej ceste stratil kontrolu nad svojím rýchlym Ferrari a čelne narazil do stĺpa verejného osvetlenia. Napriek nesmiernej traume pokračuje tradícia silnej značky dodnes a šíri dobré meno konceptu po celom svete.
Čítajte viac Teokratická maska Iránu ukrýva prekvapenie. Je to prívetivá krajina milých ľudí, ktorú treba vidieť
Vittorio Missoni
Tragický osud pokračovateľa talianskej firmy vyznačujúcej sa nezameniteľným rukopisom sme si nechali na koniec. Nielen preto, že je zo všetkých najnovší, ale hlavne preto, že stále čaká na svoje rozuzlenie.
Značka Missoni je známa najmä pre svoje pletené modely, ktorým vtisla punc originality. Cik-cak vzory, patchwork, prelínanie farebných stehov a vysoká kvalita predurčili pôvodne maličkú firmu na svetový úspech.
Jej zakladateľ Ottavio Missoni bol pôvodne úspešným športovcom. Získal niekoľko národných titulov v ľahkej atletike a predstavil sa aj na olympijských hrách v roku 1948 v Londýne. Počas druhej svetovej vojny ho zajali a štyri roky strávil v trestaneckom tábore v Egypte. Po tom, čo spoznal svoju manželku Rositu, sa spolu ujali rodinnej firmy, z ktorej postupne vybudovali prosperujúcu módnu značku. Aj keď ich modely neboli provokatívne, v roku 1966 sa ocitli v centre škandálu, keď na prehliadke vo Florencii nechali modelky predvádzať tenké pulóvre bez podprsenky. Dodaná bielizeň totiž nemala vhodnú farbu, ktorá by korešpondovala s odtieňom modelov. V nasledujúcom roku ich už do Florencie nepozvali. Missoni sa ale nenechal odradiť a usporiadal skvelú prehliadku na jednej z milánskych plavární. Úspech bol obrovský. V rovnakom roku predstavila značka svoju kolekciu aj v Paríži, kde rovnako zožali veľké uznanie.
Časom prebral opraty spoločnosti syn Vittorio. A práve jeho osud je dodnes veľkou záhadou. V januári 2013 malé lietadlo, v ktorom sa viezol spolu so svojou ženou a priateľmi, zmizlo z kontrolných radarov v oblasti súostrovia Los Roques vo Venezuele. Stroj zrejme spadol do mora. V talianskych médiách sa vzápätí začali objavovať konšpirácie, ktoré hľadali súvislosť s podobným nešťastím, ktoré sa udialo v tejto oblasti v rovnaký deň, 4. januára, päť rokov predtým. Jeho obeťami boli vtedy ôsmi Taliani.
Zvláštna zhoda náhod, ako aj fakt, že oba stroje sa nenašli, dávali priestor mnohým špekuláciám. Hovorilo sa, že Missoni aj so zvyškom posádky mohol padnúť do rúk priekupníkov drog, ktorí uniesli lietadlo, aby ho použili na prepravu kokaínu do Spojených štátov.
Pátranie bolo veľmi zdĺhavé a zo strany venezuelských úradov aj vágne, preto sa Missoniovci rozhodli obrátiť na súkromnú firmu, ktorá mala k dispozícii sofistikované prístroje schopné nájsť relikty pod morskou hladinou. Ochotne zafinancovali aj pátranie po predchádzajúcom havarovanom lietadle. Oba vraky sa skutočne podarilo lokalizovať v júni 2013. Stroj, v ktorom letel Missoni, ležal rozbitý v hĺbke 76 metrov.
Mohol by to byť koniec tohto smutného príbehu. Nebyť toho, že Hugo Marino, majiteľ firmy a vládny splnomocnenec venezuelsko-talianskeho pôvodu, ktorý koordinoval pátraciu operáciu, zmizol v apríli 2019 po tom, ako vystúpil z lietadla v Caracase. Na verejnosť omnoho neskôr prenikli neoverené správy, že sa nachádza vo venezuelskom väzení. Motív jeho zatknutia ostal nejasný. Jedinými obeťami nešťastia, ktoré miestne úrady identifikovali, boli dvaja piloti a Maurizia Castiglioni, Missoniho partnerka. Rodina Missoniovcov dodnes nemá telo milovaného syna a ani hrob, pri ktorom by si mohla uctiť jeho pamiatku.
Venezuelské úrady ostatky nestotožnili a boli ochotné vydať ich do Talianska až po kremácii, čo príbuzní odmietli. Odvtedy sa o prípade hovorí len zriedka a rok za rokom sa okolnosti havárie aj vyšetrovania zdajú byť stále nejasnejšie.