Archeológia pod vodou nemá na Slovensku tradíciu. Preto štyridsiatnička Miroslava Daňová a jej rovesníčka, kolegyňa Klaudia Daňová vojdú do dejín ako jej zakladateľky. „Na začiatku sme boli vlastne tri, okrem mňa a Mirky bola s nami ešte Janka Stehlíková. Počas kurzu potápania sme sa skontaktovali prostredníctvom sociálnych sietí, keďže Janka pôsobí ako archeologička v Slovinsku, kde sa aj potápa. Zistenie, že na Slovensku je ďalší ‚potápajúci’ sa archeológ, vyvolalo u Janky menšiu eufóriu. Ihneď som jej odpísala, že poznám aj ďalšiu archeologičku – Mirku Daňovú. Aj vďaka Janke sme sa začali potápať so slovinským tímom i Zadarskou univerzitou v chorvátskych končinách,“ hovorí Klaudia.
Sú teda „prvolezkyňami“ v téme u nás neprebádanej: nie je o čo sa oprieť z minulosti. Miroslava Daňová sa učila rozumieť podmorskej archeológii v Chorvátsku, napríklad aj pri spolupráci so Zadarskou univerzitou: „Tam sme sa potápali k vrakom skoro do tridsiatich metrov. Treba sledovať, koľko máte času vo vode aj vzduchu. A treba vedieť riešiť krízové situácie. Ja som jednu takú zažila, keď som počas ponoru v 28 metroch zistila, že mi niekde uniká vzduch. Bola som pod vodou práve s Klaudiou, tak som ju okamžite posunkami informovala a situáciu sme s prehľadom vyriešili.“
Čítajte viac Ženy, ktoré prešli peklom. Rusi sú očividne majstri v mučení
V potápačskom úbore aj do znečistenej Nitry
Klaudia Daňová ešte nemala potápačský kurz, keď sa zoznámila s poľskou kolegyňou Magdou Nowakowskou, ktorá robila výskum pobrežia ostrova Failaka v Kuvajte. „Práve Magda mi začala rozprávať o archeológii pod vodou. Ovplyvnilo ma to natoľko, že keď som sa vrátila z výskumu v Kuvajte, hneď som si urobila potápačský kurz a vznikol tím pre archeológiu pod vodnou hladinou, v ktorom je aj Mirka Daňová.“
Archeológ sa nikdy nepotápa sám, vždy má pri sebe aspoň jedného kolegu: volajú ho „buddy“. „Človeku, s ktorým sa potápate, musíte dôverovať. Lebo svoj život vkladáte aj do jeho rúk,“ doplní nitrianska archeologička.
V roku 2018 dostali svoj prvý grantový projekt VEGA zahŕňajúci spoluprácu Archeologického ústavu SAV a Trnavskej univerzity. Projekt bol zameraný na prieskum riek aj ich archeologický potenciál. Týkal sa Váhu a rieky Nitra. Jeho súčasťou bol aj výskum starých vojenských máp znázorňujúcich mosty, brody a zamerali sa prioritne na tieto miesta a pamiatky. „Skúmali sme, či vo vode ešte zostali nejaké relikty, keďže naše rieky sú už regulované. Potvrdilo sa nám, že napriek regulácii je v nich stále ukrytý archeologický potenciál,“ naznačí Klaudia Daňová.
Skôr než odvaha je dôležitejší rešpekt alebo pokora, lebo odvážny, ktorý nepozná svoje hranice, môže ohroziť nielen seba, ale aj ostatných.Miroslava Daňová
V rozhovore nemôžeme obísť ani smutné prvenstvo Nitry, patrí k najviac znečisteným riekam na Slovensku. Potvrdila ho, žiaľ, aj vedecká štúdia Slovenskej poľnohospodárskej univerzity z roku 2017. Podľa nej je rieka veľmi silne znečistená ťažkými kovmi: ortuťou, kadmiom a zinkom. No a keďže táto rieka má na pomerne krátkom úseku niekoľko miest, ktoré vypúšťajú organické nečistoty z čistiarní odpadových vôd, opýtali sme sa Klaudie Daňovej, či sa pri prieskume nebáli toxicity rieky. „Nitru skúmame len v menšom úseku, a to od Jelšoviec po mesto Nitra, keďže tento úsek je medzi dvoma hydrocentrálami regulujúcimi vodný stav. Pravidelne raz v roku sa robí revízia, teda oprava a údržba hydrocentrál a vtedy sa vodný tok trošku zníži. No a práve vtedy je možné pomerne ľahko zdokumentovať niektoré úseky bez priameho ponoru.“
Foto: KLAUDIA DAŇOVÁ, MIROSLAVA DAŇOVÁ, ANDREA ELIÁŠOVÁ
Vo Váhu a v Nitre realizovali archeologičky rôzne metodické prístupy. Najprv potrebovali otestovať, ako sa v nich fotí, keďže vo všeobecnosti v našich riekach vládne silný prúd a voda nie je priezračne čistá. Sú v nich aj riasy, plávajúce drevá. Ako si s tým poradili? Zistili, že ideálne je „dokumentovanie“ rieky v zime. „Vtedy je tam vegetačný pokoj, riasy ustúpia, dno sa odkryje. Ryby v tom období upadajú do určitej podoby spánku (hibernujú), a nie sú také aktívne ako inokedy.“ To znamená potápať sa asi pri štyroch stupňoch Celzia. Používajú pri tom suché obleky, do ktorých netečie voda.
Vo Váhu slovenské archeologičky dokumentovali zvyšky mostov. Vedeli o niekoľkých zachovaných pilieroch pri Seredi – miestnom kaštieli, ale chceli zistiť, v akom sú stave. Cez Váh viedlo niekoľko mostov, ktoré sú zaznačené aj v písomných prameňoch a pochádzajú z 18. a 19. storočia. Dnes sú viditeľné ich stĺpy a rôzne fázy ich výstavby iba keď veľmi klesne hladina Váhu. Odborníčky odobrali vzorky získaných drevín a stromov na dendrochronológiu (metóda, ktorou sa určuje datovanie), a tá odhalila, že stromy použité v konštrukcii mostov pochádzajú z 18. a 19. storočia. Čaká ich však aj zaujímavý, hoci náročnejší, výskum v Hlohovci: ide o oblasť, v ktorej evidujú pod vodou až stovky zachovaných stĺpov.
Čítajte viac Od verneoviek k gramofónom: Príbeh muža, ktorý sa zamiloval do minulosti
Ohromení z nálezov v Dunaji
„Váh je k nám obom najbližšie, rieka Nitra tečie aj priamo mestom Nitra, Žitava ústi do Dunaja. A Dunaj akosi automaticky do nášho skúmania zapadol, pretože v jeho dosahu leží objavený rímsky vojenský tábor v Iži a tam má AÚ SAV spolu s Trnavskou univerzitou dlhodobý výskum. Rímsky vojenský tábor vznikol okolo roku 175 po Kr. a od roku 2021 je zapísaný ako súčasť UNESCO,“ pokračuje Miroslava Daňová.
„Vďaka podpore firmy HELICOP, ktorá sa zaoberá prieskumami vo vodnom prostredí, sme získali batymetrickú mapu malého úseku dunajského dna pri Iži. Podľa nej sme hľadali rímsky prístav. Predpokladali sme, že rímski vojaci museli byť na severnom brehu Dunaja zásobovaní, keďže sa nachádzali na území nepriateľov a museli byť teda aj prepojení s rímskou provinciou. Členovia tímu strávili nad mapou hodiny. Hľadali na dne rieky rôzne anomálie a ich možné súvislosti s osídlením na brehu.“
Medzitým si s kolegami uvedomili, že na mape boli oveľa väčšie štruktúry, ktoré nakoniec identifikovali ako možné pilóty rímskeho mosta. „Dĺžka jedného z nich bola asi sedemnásť metrov. A celá jeho štruktúra je rozváľaná zhruba na tridsiatich metroch. Ide o dosť veľké kusy sute niekdajšej stavby, ktorej cieľom bolo spojiť severný breh s južnou stranou rieky. Zatiaľ vieme identifikovať minimálne štyri piliere, ktoré sú na svojom mieste, a piaty i šiesty pilier sú zrejme v prúdnici rieky, kde sa teraz plavia lode. Sú to ohromné nálezy, veľké štruktúry. Aj pre potápačov je problém sa k nim dostať, pretože riečny prúd je vo veľtoku, akým je Dunaj, veľmi silný, čiže my musíme čakať na čo najnižšiu hladinu vody a čo najlepšiu viditeľnosť.“
Spomínaný rímsky most však zatiaľ videl naživo len jediný človek: v decembri 2022 sa za ním ponoril jeden z policajných potápačov. Išlo o člena Poriečnej polície SR, ktorá uvedený výskum a archeológov plne podporuje. Potápač zišiel až k pilieru mosta: do hĺbky zhruba troch metrov a do silného prúdu rieky. Vďaka kamere stav mosta zdokumentoval a tím archeológov si potom zábery celý večer premietal. Snažili sa odčítať z nich čo najviac informácií. Na druhý deň sa odhodlaný policajný potápač ešte raz ponoril do Dunaja, podarilo sa mu „odobrať vzorku nálezu“ – odpílil vyše dvadsať centimetrov široký drevený kôl, pričom v silnom prúde rieky strávil s obyčajnou pílkou takmer 45 minút.
Čítajte viac Posolstvo Prezidentky zostane neprehliadnuteľné. Slušnosť dokáže vyhrať
Záhada rímskeho mosta
Analýza potvrdila, že ide o rímsku štruktúru. A v čom je objav prelomový? Docentka Daňová zbilancovala: „Mení nám dejiny, ako sme ich dosiaľ poznali. Takéto mosty sú veľmi zriedkavé. Predpokladáme, že úmysel postaviť tento most úzko súvisel so založením nejakého ďalšieho územia, ktoré by bezpečne patrilo k Rímskej ríši, ale potrebujeme presnejšie datovať túto pamiatku. Aby sme tak doplnili európske dejiny o poznanie, ktorý cisár mal zámer provinciu Panónia rozšíriť na juh Slovenska alebo tam založiť ďalšiu provinciu prípadne nejakú sféru svojho vplyvu.
Toto nám zatiaľ antické zdroje nepovedali. Podľa aktuálnych výskumov v Iži by mohlo ísť o obdobie panovania „konštantínovcov“ alebo cisára Valentiniána I., ktorý na brehu Dunaja v roku 375 zomrel. Musíme sa do Dunaja teda opäť ponoriť a zistiť viac o tej stavbe. Vzorky potrebujeme získať aj preto, aby sme ich vedeli porovnať s niekoľkými inými mostmi, ktoré existujú na Dunaji alebo na Rýne a podľa toho s pomocou architektov vytvoriť napríklad aj rekonštrukciu. Takto môže byť raz prístupný aj verejnosti formou vhodnej prezentácie, napríklad laserovej reprodukcie spájajúcej slovenské i maďarské územie v mierke 1:1.“
Okrem rímskych nálezov v Dunaji Miroslavu Daňovú najnovšie zaujíma aj spomínaná lokalita Hlohovca. „Sú tam už od praveku významné prechody cez rieku. V Hlohovci aj v Seredi.“
Foto: KLAUDIA DAŇOVÁ, MIROSLAVA DAŇOVÁ, ANDREA ELIÁŠOVÁ
Vlani Trnavská univerzita podpísala spoluprácu s chorvátskym konzervátorským inštitútom. Jadranský neskoroantický prístav s krištáľovo čistou vodou a hĺbkou dva až päť metrov je totiž vynikajúce „akvárium“ na trénovanie nových študentov archeológie. Univerzita im odporúča urobiť si potápačské skúšky v spolupráci s vysokokvalifikovanými slovenskými inštruktormi, ktorí vyučujú archeologické a dokumentačné metódy aj na univerzite vo fínskych Helsinkách. „Môžu sa učiť u tých najlepších učiteľov a potom sa k nám pripojiť na expedície do Stredomoria,“ zhŕňa Miroslava Daňová, ktorá si robila potápačský kurz na Liptovskej Mare. Tam si našla aj manžela – vojaka.
„Bez jeho podpory by som sa nikdy nedostala tam, kde som teraz. Akýkoľvek rozvoj akademickej kariéry je nemysliteľný bez pochopenia zo strany rodiny. S Klaudiou máme šťastie, že nás podporujú v našich odborných ideách aj vedenia oboch inštitúcií, v ktorých pôsobíme,“ priznáva štyridsiatnička.
Nie všetci študenti archeológie majú odvahu potápať sa. Pedagogička to rešpektuje a berie ich so sebou na expedície aj preto, že vedia na brehu pomôcť s nálezmi. „Skôr než odvaha je dôležitejší rešpekt alebo pokora, lebo odvážny, ktorý nepozná svoje hranice, môže ohroziť nielen seba, ale aj ostatných.“ Archeológia bola kedysi doménou mužov, no mení sa to. „Archeológia je trošku náročná na kondíciu a nie vždy máte ideálne podmienky na výskum. V súčasnosti už na štúdiách archeológie prevládajú dievčatá. No teší ma, že už máme aj doktoranda Martina Kvietka, ktorý keď skončí štúdium, bude vôbec prvým s témou archeológie pod vodnou hladinou na Slovensku.“