Začnime však tým najširším možným príbehom. Peniaze dnes na celom svete prúdia nesprávnym smerom.
Napísala to Razan Al Mubaraková, ktorá je spolupredsedníčkou iniciatívy Šampióni pre prírodu. Ide o prestížny „klub“, ktorý zorganizovalo Svetové ekonomické fórum a združuje ministrov, investorov, riaditeľov veľkých svetových firiem, energetických spoločností a výskumných centier. Pani Mubaraková je zároveň prezidentkou Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN), organizácie založenej v roku 1948, ktorá je vrcholnou svetovou autoritou, pokiaľ ide o prírodu a jej zachovanie.
Ak budeme naďalej zabíjať druhy, likvidovať prirodzené lesy, rieky, lúky, mokrade, oceány, tvrdo za to zaplatíme. Všetci. Drahšou a nedostupnejšou vodou, problematickejšími potravinami, zhoršeným zdravím, škodami spôsobenými čoraz extrémnejším počasím, rozvrátenou spoločnosťou.
Aj napriek tomu investori stále „lejú“ peniaze do projektov, ktoré prírodu a klímu poškodzujú. „Do činností s negatívnym vplyvom na prírodu smerovalo v roku 2022 najmenej päť biliónov dolárov zo súkromných zdrojov, čo je 140-krát viac ako súčasné sumy prúdiace do riešení, ktoré prírodu podporujú,“ upozorňuje pani Mubaraková v príspevku pod názvom Prečo investovanie do prírody dáva ekologický aj ekonomický zmysel (Why investing in nature makes ecological and economic sense).
Čítajte aj Biznis a ekológia sa nevylučujú, ale podmieňujú
Investovať 140-násobne viac do ničenia než do obnovy prírody je absurdné aj z čisto ekonomického pohľadu. Ide o nezmyselné plytvanie, pretože ako pokračuje pani Mubaraková, prírode blízke riešenia (investície do prírody) majú potenciál pokryť približne jednu tretinu (!) toho, čo potrebujeme urobiť (a zaplatiť) na zmiernenie zmeny klímy. „A do roku 2030 by mohli pomôcť ušetriť 104 miliárd dolárov na adaptačných nákladoch.“ Tieto fakty sa opierajú napríklad o štúdiu vedcov pod vedením Bronsona W. Griscoma uverejnenú vo vedeckom časopise Natural climate solutions.
Ako to však súvisí s Vrbenskými rybníkmi? Ako už len môžu pomôcť veľkému problému s klímou?
Výsadbou malých stromčekov sa nevytrhneme z krízy
Prvý z Vrbenských rybníkov, Černiš, vybudovali ľudia už v roku 1460. Pribúdali ďalšie, na hrádzach sa vysadili aleje z dubov, ktoré za niekoľko storočí zmohutneli, ale i zbútľaveli. Rezerváciu navštevujú tisíce ľudí, aj my stretáme desiatky cyklistov, psičkárov, bežcov, mamičiek s kočíkmi, hubárov alebo ľudí, ktorí sú len tak na prechádzke.
Zvyčajný postup v takomto rušnom, prakticky mestskom prostredí by bol – mrzí nás to, ale stromy sú staré, predstavujú riziko, vyrúbeme ich. Presne toto sa udialo v mnohých starých parkoch či alejach na Slovensku i v Česku, pri mnohých developerských projektoch a podobne. Urobila sa náhradná výsadba, s upokojujúcim komentárom – pomôžeme klíme, veď sme zasadili stromy! Sme zelení, sme eko. Práve tento bod je nezmyslom.
Upozorňuje na to napríklad Martin Tušer z českej organizácie Urban Tree Offset Initiative (UTOI). „Pre adaptáciu miest na klimatickú zmenu je veľký starý strom nenahraditeľným nástrojom. Malý strom ho nikdy nenahradí. Ani 100, ani 1 000 novo vysadených stromov.“
Foto: Andrej Barát
Ak by sme podľa neho skutočne chceli dorovnať výkon (množstvo uloženého uhlíka) jedného jediného 100-ročného duba s výškou 30 metrov a priemerom kmeňa 136 centimetrov, a mali by sme k dispozícii sedemročné stromčeky s výškou tri metre, museli by sme ich posadiť 3 068! „My sa výsadbou nevytrhneme z klimatickej krízy,“ povedal pre ScienceDaily profesor Dave Breshears, zakladateľ Arizonského inštitútu pre odolnosť.
Pre poriadok, sadenie stromov je šľachetná vec. „Stromy sú najlepšou investíciou na Zemi,“ povedal Tristan Lecomte, priekopník agrolesníctva a uvádza zistenia výskumníkov z Harvardovej a tiež Yalovej univerzity. Napríklad v Peru stojí jeden strom tri eurá, ale každý rok vygeneruje 19 eur na ekonomických a ekosystémových službách (zaujímavé je, že príspevok k ukladaniu uhlíka predstavuje nakoniec iba 30 centov, takže služby stromu sú naozaj obrovské). Ale vyrúbať staré stromy a presviedčať, že ich možno plnohodnotne nahradiť mladými, je hlúpa a zlá investícia.
Čítajte aj Bez internetu neprežijú ani stromy. A podľa vŕby je svet na hlavu!
Investícia do budúcnosti
Juhočeský kraj staré duby nevyrúbal. Celú situáciu nevnímal ako príťaž, ale ako príležitosť. Zapojil sa do česko-slovenského projektu CZ-SK SOUTH LIFE, ktorý podporili Európska komisia, Česko a Slovensko, pričom historicky ide o jeden z najvýznamnejších projektov pre ochranu prírody v Česku i na Slovensku. Trval niekoľko rokov a Vrbenské rybníky boli len jednou z 55 výnimočných lokalít v oboch krajinách, kde sa obnovila príroda a jej procesy.
V rámci projektu kraj investoval do špeciálnej techniky, strojov (napríklad obrovskej plošiny, s ktorou môže bezpečne ošetriť aj tie najstaršie a najvyššie duby), vybavenia a know-how, ako staré stromy zachovať, aby ostali a ako ich upraviť tak, aby boli bezpečné.
Pre kraj je to investícia do prírody a do budúcnosti, pretože celý je popretkávaný sieťou starých rybníkov a stromových alejí, o ktoré sa treba starať. To znamená stovky veľmi starých a z pohľadu zadržaného uhlíka veľmi schopných stromov. Ktoré sa oplatí zachovať aj preto, lebo meniaca sa klíma komplikuje mestské výsadby. Iniciatíva UTOI spomína vedecké štúdie, podľa ktorých je nádej na dožitie stromu v meste 7 až 28 rokov. Je ľahké strom v meste posadiť, je však čoraz ťažšie udržať ho pri živote.
Čítajte aj Prešli by ste starcovi traktorom a reťazami po nohe?
Na vlaňajšej záverečnej konferencii k projektu však rezonovali iné cennosti. „Kultúrne a biologické hodnoty, ktoré duby Vrbenských rybníkov skrývajú a ktoré by klasickým prístupom, čiže výrubom definitívne zanikli,“ upozorňuje ekológ Pavol Littera, podpredseda ochranárskeho združenia BROZ, ktoré sa na projekte CZ-SK SOUTH LIFE podieľalo.
Mnohí obyvatelia, pre ktorých sú dubové aleje len prechádzkovou či bežeckou kulisou, o týchto príbehoch netušia. A asi sa ani nikdy nebudú o ne zaujímať. Predsa však Juhočeskému kraju stáli za zachovanie.
Tretina českých motýľov
V dubovom tieni je počas horúčavy príjemne. Spolu s rybníkmi ochladzujú mestské prostredie, čo je ďalší príspevok ku klíme.
Aj dávno pred rybníkmi tu boli chladné mokrade, rašeliniská, mokré lúky. Budovaním rybníkov človek toho veľa zničil. Ale v priebehu storočí práve aj vďaka rybníkom tu mnohé prežilo. A najmä v uplynulom prudko sa meniacom storočí sa Vrbenské rybníky stali „azylom“.
Rastlinné spoločenstvo hrádzí vzdialene, no predsa, pripomína prirodzené dúbravy. Na korene starých dubov sú viazané mnohé vzácne druhy húb, ktoré sú zapísané v Červenom zozname ČR. Už v 80. rokoch tu vedci napočítali 831 druhov motýľov, čo predstavuje tretinu celej českej motýlej fauny. Niektoré druhy žijú v rámci celého Česka už len tu na Černiši, napríklad piadivka tmavá s fascinujúcim vzorovaným „kabátom“.
Každý z rybníkov má pri pohľade z výšky inú farbu. V bútľavinách dubov žijú netopiere (najmä vodný a hrdzavý). Voda a okolité podmienky lákajú množstvo operencov. V rezervácií ornitológovia zaznamenali vyše 190 druhov vtákov, z toho vyše 93 tu hniezdi. Je neskutočné, že sa človek prejde len kúsok z rušného mesta a ocitne sa v hlučnom vtáčom raji, kde sa prehlušujú obrovské kŕdle čajok chechtavých (ide o jednu z najväčších kolónií v Českobudějovickej panve), husí a rôznych druhov kačíc. Možno tu pozorovať vzácnu potápku čiernokrkú, ale dokonca aj lyžičiara bieleho.
Foto: Andrej Barát
Mohli by sme vo výpočte vzácností pokračovať, ale vedci sem v tejto chvíli prišli kvôli extrémne vzácnemu chrobákovi. Niekomu príšerne páchne, inému neskutočne vonia (ako useň) a takmer nevychádza z domu. Tým príbytkom sú tie najstaršie a najmohutnejšie duby. Chrobák sa volá pižmovec hnedý (po česky páchník), latinsky Osmoderma eremita alebo novšie Osmoderma barnabita. Je vzdialeným príbuzným skarabeov. Žije v zopár lokalitách aj na Slovensku. A jeho život je vlastne skrytý aj pre vedcov, ktorí ho študujú.
Čo sme spravili domovu
85 percent pižmovcov vôbec neopustí starý strom. Hovejú si v oslnených rozpadávajúcich sa kmeňoch, čo komplikuje ich pozorovanie, ale naznačuje jednu zásadnú vec o českej, slovenskej a vôbec európskej krajine. Ak pižmovec lieta, tak na minimálne vzdialenosti, jeho najdlhšie zaznamenané prelety boli podľa švédskej štúdie na úrovni 250 metrov, čo je aj v chrobačom svete naozaj krátka vzdialenosť.
Foto: SIGA
Tento spôsob života je dôkazom, že veľmi staré bútľavé stromy museli byť po tisícročia úplne prirodzenou črtou krajiny. Takou bežnou, že chrobák nemusel vyvíjať veľkú námahu, aby si našiel nový dom. Vždy ho mal poruke. Niekoľkostoročné duby, vŕby či topole neboli takou extrémnou vzácnosťou ako dnes, keď im vystavujeme tabuľky, oplocujeme ich a usporadúvame pre ne súťaže ako pre niečo výnimočné. Je škoda, že sú výnimočné. Pretože to veľa napovedá o tom, ako sa človek správal k svojmu vlastnému domovu.
Pižmovec je navyše dáždnikový druh. „Ak ho nájdeš v dutine, môžeš si byť istý, že v nej býva celé spektrum ďalších chrobákov, ktoré sú vzácne. Pižmovec predstavuje vrchol pyramídy. Jeho biotop musí spĺňať veľmi náročné kritériá, preto ho možno nájsť v duboch s najväčšími dutinami. A tieto stromy nie sú pekné iba pre prírodu, biodiverzitu, sú veľmi cenné z krajinárskeho hľadiska. Je to niečo, čo utvára ráz tejto krajiny. Keď sa rozhliadneš po južných Čechách, nájdeš tu veľa hradov, zámkov, starých šľachtických kaštieľov, ale rýchlo si uvedomíš, že práve staré stromy sú kľúčovým elementom, ktorý utvára krásu tejto krajiny. V Česku si to uvedomujú,“ mieni ekológ.
Vrbenské rybníky, Třeboňsko, ale i ďalšie krásne staré dúbravy sú nakoniec útočiskom mnohých vzácnych druhov. Vrátane človeka.