Spolu s hviezdami mažeme lieky na rakovinu aj poklady Polonín

Ničíme tmu. Mažeme milióny hviezd, aj životov. Svet sa oberá o lieky na rakovinu. A Slovensko stráca unikát na východe v Poloninách.

29.01.2025 14:17
spln, mesiac, lampa, svetelne znecistenie,... Foto:
Nedávny spln Mesiaca s pouličnou lampou. Už jedna lampa mätie život.
debata

Život je na Zemi 3 700 000 000 rokov. Najstarší zákon, ktorým sa riadi všetko živé, znie jednoducho: strieda sa svetlo a tma. Tento zákon sa z pohľadu existencie života porušuje len krátko, zhruba 150 rokov. Čo je doba, ktorá uplynula od objavu elektrického svetla. Noc premieňa na deň. Fantastický vynález, ľudstvo ho však používa zle, čo má kruté dôsledky. Umelé svetlo zabíja milióny organizmov, ďalšie milióny dezorientuje. Miliónom ľudí prináša nepokoj, spôsobuje rakovinu.

„Poviete si, veď som si len zasvietil, čo na tom môže byť zlé,“ rozhovorí sa astronóm Peter Mikloš, člen Rady Slovenského zväzu astronómov.

Veď je to len trocha svetla. Lenže trocha svetla zažatá v každom príbytku vytvára nad mestom svetelnú kupolu. Umelé svetlo nechráni pred ničím, ani pred kriminalitou, zlodejmi, nehodami. Keď pred 15 rokmi v Londýne skúmali vplyv verejného osvetlenia, odborníci skonštatovali, že neexistuje žiaden dobrý dôkaz, že viac svetla znamená menej kriminality.

O päť rokov neskôr vyšla štúdia vo vedeckom časopise Journal of Epidemiology and Community Health, ktorej záver znel – nielenže pouličné lampy nezabránia nehodám či zločinom, ale ešte sú aj zbytočne drahé. Výskum austrálskych vedcov v roku 2019 zistil, že presvietené nočné ulice vôbec nezvyšujú pocit bezpečia u žien.

Svetelné kupoly nechránia pred zlodejmi, to ony samotné kradnú. Hviezdy, tmu… a ešte oveľa viac.

Sedíte pod nebom, máte chuť načiahnuť ruku a odtrhnúť hviezdu ako jablko. Bol som v šoku.
Rado Vrabec, expedičný cestovateľ
Tisíce lámp nad Nitrou vytvára obrovskú kupolu.... Foto: Andrej Barát
nitra, svetelne znecistenie, svetelny smog, nocna obloha Tisíce lámp nad Nitrou vytvára obrovskú kupolu. Kým v Poloninách narátate aj 3 000 hviezd, v Nitre možno 200.

Divná obloha po zemetrasení

Je ťažké vysvetľovať ľuďom, čo stratili, keď to nikdy nevideli. Mnohí vedia, že Zem je súčasťou galaxie, Mliečnej cesty, ale už nemajú poňatia, že ju môžu vidieť na vlastné oči. Je prekrásna. Pripomína sa každú bezoblačnú a bezmesačnú noc ako niečo neuchopiteľné, čo presahuje človeka a celý jemu známy svet. Ale ľudstvu schádza z mysle, lebo ju vinou svetelnej kupoly nevidí.

Zažatie zbytočného svetla môže niekomu zničiť život
Video

Do Astronomického observatória na Kolonickom sedle zavítal uplynulé leto pár nemeckých dôchodcov. Križovali celú Európu v karavane, ale až tu v Poloninách vraj po prvýkrát pozorovali Mliečnu cestu. Boli užasnutí. Ako sa neskôr dozvieme, Slovensku hrozí, že stratí aj tento unikát.

V roku 1994 obyvateľov Los Angeles zobudilo zemetrasenie. V trojmiliónovom meste vypadla elektrina. Ľudia volali do Griffithovho observatória a pýtali sa, čo je to za zvláštnu oblohu po zemetrasení? Nebola vôbec zvláštna. Keďže svetelná kupola „spadla“, prenikol pravý obraz nočnej oblohy a aj tu po prvýkrát uvideli Mliečnu cestu.

Technológ, námorník a podnikateľ Peter Stražovec je zakladateľom neziskovej organizácie Midnight Nature, ktorá šíri osvetu ohľadom svetelného znečistenia. Myšlienku mu vnukla jeho prvá plavba na mori, keď sa ocitol ďaleko od pevniny a uvidel „neskutočnú oblohu plnú hviezd, oveľa viac ako v Poloninách“.

„Uvedomil som si, o čo sme ochudobnení.“ Najprv sa snažili riešiť len to, aby bolo aj na Slovensku znova vidno hviezdy. Až postupne začali odkrývať, o čo všetko so stratenými hviezdami spoločnosť prichádza. Spoluzakladateľ organizácie Rado Vrabec, expedičný cestovateľ a inštruktor záchranných a ozbrojených zložiek, zažil niečo podobné v Moabskej púšti v Utahu. „V jednu noc akoby niekto odostrel záves. Sedíte pod nebom, máte chuť načiahnuť ruku a odtrhnúť hviezdu ako jablko. Bol som v šoku. Vtedy som ešte nevedel, že existuje niečo ako svetelný smog.“

Astronóm Mikloš si dodnes pamätá na prvé stretnutie so skutočne tmavou nočnou oblohou. Bolo to nad lúkou pri hvezdárni Roztoky (okres Svidník). O polnoci vyšli s kolegami von pozorovať meteory, keď mal zrazu pocit, že sa „stratil“. Sotva preto, že by nepoznal súhvezdia. „Jednoducho slabšie hviezdy žiarili tak jasno, že bola nimi posiata celá obloha.“

Dnes nad Slovenskom „drobné“ hviezdy nežiaria. Kým v Kolonici možno voľným okom napočítať aj 3 000 hviezd, v takej Nitre možno dve stovky. Nádhera ostáva skrytá. Zdanlivo nepostrehnuteľné sú aj hrozné veci, ktoré strata tmy spustila. A napokon, tieto problémy sú „neviditeľné“ pre slovenské zákony.

Spúšťač rakoviny

Človek nemusí mať hodiny na ruke, aby vedel, aký je čas. Každý tvor na Zemi má hodiny zabudované v tele. Akurát sa musia podobne ako klasické hodiny raz za čas nastaviť, zosynchronizovať. Presnejšie – každé ráno.

hodiny Čítajte viac Hodinárom ľudstva je slnko. Pliesť sa mu do roboty je riskantné

Na sietnici oka máme bunky, ktorých hlavnou úlohou nie je vidieť. Striehnu na brieždenie aj pod zavretými viečkami. Hneď ako zaregistrujú takzvané modré ranné svetlo, vyšlú do mozgu signál – po noci nastal deň. Každodenné nastavovanie vnútorných hodín, striedanie bdelosti a spánku, odborne cirkadiánny rytmus je podľa profesora biológie a fyziológie Michala Zemana absolútne kľúčové pre zdravie človeka.

Mozog dá ráno pokyn na zníženie hladiny melatonínu. Ide o hormón a zároveň antioxidant, ktorý telo cez deň takmer vôbec neprodukuje. Ak máme v tele dostatok melatonínu, sme vo veľkej miere chránení pred vznikom rakoviny. Aby sa však melatonín vyrábal, musia byť splnené dve podmienky. Musí byť noc. A musí byť tma. Nuž a tieto podmienky narúša umelé svetlo.

Vplyvom svetelného znečistenia sa v noci tvorí menej melatonínu. Ľudia sú tak menej chránení pred rakovinou. Pred tromi rokmi vyšla vo vedeckom časopise Science of The Total Environment štúdia s dátami zo Slovenska, podľa ktorej zvyšuje svetelné znečistenie riziko vzniku rakoviny prsníka.

večerná Nitra, mesto, svetlá Čítajte viac Ľudstvo mení noc na deň. Za akú cenu?

Najľahšie riešiteľné znečistenie

Obezita má rôzne príčiny, ale jednou z prehliadaných je neustále nízka hladina leptínu, hormónu, ktorý sa podieľa na kontrole telesnej hmotnosti. A to je ďalší dôsledok narušenia melatonínového cyklu. „Skrátka, k obezite sa presvietime,“ píše vo svojej skvelej knihe Manifest za tmu švédsky vedec Johan Eklöf.

O mnohých dôsledkoch sa vie už roky, potvrdzujú ich ďalšie výskumy, objavujú sa ďalšie spojitosti (depresia, Alzheimerova choroba, vplyv na plodnosť). Tak prečo sa to nerieši? Obzvlášť, ak je zásah umelého svetla enormný. Nik mu neunikne.

Svetelné kupoly nad okolím Žiliny. Žiara... Foto: Andrej Barát
zilina, svetelne znecistenie, svetelny smog Svetelné kupoly nad okolím Žiliny. Žiara vychádza aj spoza hôr.
Svetlom zaliate doliny. Foto: Andrej Barát
zilina, svetelne znecistenie, svetelny smog Svetlom zaliate doliny.

„98 percent obyvateľov Európskej únie žije v oblastiach so svetelným znečistením,“ upozorňoval už v roku 2020 dokument Mateja Poka Vo svetle noci (v roku 2021 zvíťazil na medzinárodnom festivale FReDD Green Film vo Francúzsku v kategórii veda). Na celom svete ide o 80 percent obyvateľstva. Tu nejde len o ľudí pracujúcich na nočné zmeny. Týka sa to aj svetla z pouličných lámp presakujúceho za závesy. Škodlivé sú aj obrazovky mobilov svietiace nad perinou.

Ale to sme stále nenačreli do hlbších odtieňov hrozby. Ešte predtým však stojí za to pristaviť sa pri ekonomickom aspekte.

Riešiť svetelné znečistenie znamená šetriť. Vysvetlenie súvisí s tým, že vynález umelého svetla používame od začiatku zle: plytváme ním.

Nasvietené pamiatky vyzerajú efektne, ale stojí... Foto: Andrej Barát
nitriansky hrad, nitra, svetelne znecistenie, svetelny smog Nasvietené pamiatky vyzerajú efektne, ale stojí to za to?

Existujú ďalšie závažné formy znečistenia, ktoré trápia oceány, pôdy, ale svetelné znečistenie je zo všetkých najľahšie riešiteľné. Podľa Petra Stražovca stačí vypnúť svetlo tam, kde je zbytočné a škodlivé. „Nehovoríme – teraz všetci zhasnite. Miesto toho treba začať hovoriť o tom, či naozaj musíme svietiť všetkými žiarovkami, ktoré máme. A či treba svietiť celú noc.“ Napríklad na prázdnom parkovisku pred zatvoreným obchodným domom.

Ako ušetriť miliardy

Medzinárodná organizácia DarkSky odhaduje, že v USA je zbytočná prinajmenšom tretina vonkajšieho osvetlenia. Ak by našli Američania vôľu to riešiť, ušetrili by 3,3 miliardy dolárov každý rok. Toto osvetlenie je navyše zodpovedné za 21 miliónov ton emisií ročne. Ak by ich mali vykryť stromy, muselo by sa ich vysadiť 875 miliónov každý rok.

Ako je to so svetelným znečistením na Slovensku? Štát to prakticky nijako nerieši.

„V našej legislatíve sa iba sem-tam objavujú pojmy ako rušivé svetlo. Existuje zopár noriem na osvetľovanie plôch. Ale ich dodržiavanie a vymožiteľnosť sú otázne. To, ako si na Slovensku osvetľujeme priestory, je divoké a veľmi benevolentné. Ak by sme sa len trochu rozhliadli po Európe, objavili by sme regióny, kde to riešia veľmi dobre,“ hovorí astronóm.

Svetelné znečistenie komplexne rieši Slovinsko, kde sa aj dôsledne kontroluje dodržiavanie pravidiel. Dobrým príkladom je región Lombardsko. „V susednom Česku je veľká snaha zlepšovať povedomie. České ministerstvo životného prostredia vydalo napríklad príručku pre starostov, ako postupovať pri výmene verejného osvetlenia. Akú voliť intenzitu, farbu svetla. U nás to absentuje. Naša legislatíva to ako problém vôbec nevníma,“ mieni Mikloš.

Už jednoduchá príručka, akú pre starostov pripravilo Česko, cieli presne na spomínané problémy. Radí vyhýbať sa studenému bielemu svetlu, ktoré v noci negatívne vplýva na zdravie obyvateľstva. Upozorňuje na zbytočne vysokú intenzitu a vyžarovanie nevhodnými smermi, najmä dohora, čo je častý problém inak efektných a pekných lámp. Nižšia intenzita, ale aj správne nastavenie prinesie ľuďom zdravie a pokladniciam úsporu.

Je pritom paradoxom, že verejné osvetlenie sa v mnohých slovenských obciach modernizovalo už pred dekádou. Expert na svetelnú techniku profesor Alfonz Smola vtedy vyslovil odhad, že ak by sa na tieto rekonštrukcie pozrel svetelný technik, v 70 až 80 percentách by zistil, že osvetlenie je nevyhovujúce. Prečo? Pretože nové LED svetlá boli od začiatku oveľa lacnejšie ako staršie typy svetiel a starostovia pri pohľade na 60– až 70-percentnú úsporu dali často svetlá namontovať aj tam, kde to vôbec nepotrebovali. Nech to pekne svieti.

Špecifickým príkladom, kde sa rozhodli svietiť správne a „zdravo“, sú Čile a Kanárske ostrovy. Výmena osvetlenia za vhodné tam prebehla už dávnejšie, aby nerušilo najväčšie teleskopy na Zemi a ľudstvo mohlo nahliadať do hlbokého vesmíru.

Lenže ako dlho sa podarí oázy tmy ochrániť? Svetelný smog postupuje, trend je exponenciálny.

Obdivovať Venušu a nemať tieň

„Každý rok sa situácia zhorší o 10 až 20 percent,“ varuje spomínaný film Vo svetle noci. Je to cítiť aj v Parku tmavej oblohy Poloniny, kde je vôbec najtmavšia nočná obloha v celej strednej Európe. Astronómovia, ktorí tu pôsobili desaťročia, spomínajú, ako tu človek v noci mohol pozorovať za sebou veľmi zvláštny jemný tieň. Z toho jemnučkého závoja svetla, ktoré vyžaruje – Mliečna cesta.

Dnes sa to už podľa astronóma Mikloša pozorovať nedá. Rovnako je dnes nemožné vidieť zaujímavý tieň, ktorý človek vrhal pri svite Venuše. Nepôjde to, pretože nočná obloha nie je „normálna“.

A preto sa aj mnohé organizmy nesprávajú normálne. Porušovanie najstaršieho zákona na Zemi spustilo riskantné javy.

Nielenže o pár desaťročí vinou postupujúceho svetelnému znečistenia možno prídeme o možnosť pozorovať hlboký vesmír z najväčších a najdrahších teleskopov Zeme. Ale stratíme aj hlboký „vesmír“ života, pre ktorý je naša planéta domovom.

Nie, korytnačkám nepreskočilo

Keďže sme vymazali hviezdy z oblohy, dokonca celú galaxiu, život na Zemi sa nedokáže orientovať. Africký chrobák Skarabeus satyrus dlho motal hlavu výskumníkom. Dokáže si aj za bezmesačných nocí kotúľať svoju guľôčku s trusom po priamke a udržiavať presný kurz. Podľa čoho sa naviguje, ak chýba Mesiac? Vždy sa postaví na svoju guľôčku a chvíľu sa rozhliada po oblohe. Rozoznáva vari súhvezdia?

V roku 2009 vedci zobrali chrobáka do planetária v Johannesburgu a zistili, že skarabeus sa orientuje podľa Mliečnej cesty! Trvalo však ďalších osem rokov, kým výskumníci odhalili, že chrobák sa nespolieha na najjasnejšie hviezdy galaxie, ako si to pôvodne mysleli, ale na jej typickú štruktúru zloženú z tmavších a svetlejších oblastí.

Strata dômyselnej navigácie komplikuje skarabeom rozmnožovanie. Nočným druhom mravcom znemožňuje návrat domov. Migrujúce vtáky nedoletia na miesta, kde privádzajú na svet mladé. Milióny operencov zomierajú pre svetelný smog každý rok.

Jedným z prvých zvierat, pri ktorom vedci pochopili vážnosť problému, bola kareta obrovská. Samica nakladie vajcia do piesku. Vyliahnu sa mladé a potom ich čaká cesta do mora, na ktorej striehnu vtáky, kraby či plazy.

Od istého času však mladé korytnačky nevedeli trafiť. Hynuli vyčerpané, pretože šli zlým smerom. Zvábilo ich umelé svetlo.

Korytnačky sa liahnu pri splne. Mesiac ožaruje oceán ako veľký reflektor a láka ich do mora. Pobrežia sa však zastavali hotelmi, ktoré ohromne žiaria a – mätú korytnačky. Zmätok, ktorý umelé svetlo vnieslo do prírody, presiakne aj k človeku.

Hľadá sa Nemo a liek na rakovinu

Film Hľadá sa Nemo rozpráva príbeh o klaunovi očkatom, rybke, ktorá žije v náručí morskej sasanky. Jej jed páli ako kyselina, ale fascinuje medicínu, pretože sa ukazuje, že zabíja rakovinotvorné bunky. Klauna očkatého chráni pred jedom vrstva slizu. Spolužitie má výhody, sasanka ochraňuje klauna, rybka odháňa votrelcov, ktorí by sasanku okusovali.

Klauna ohrozil najprv obrovský úspech samotného filmu. Dopyt po oranžovobielej rybke bol enormný, jej odchyt v divočine sa zmnohonásobil. No vedci zistili, že celé populácie klaunov ničí najmä umelé svetlo, rozpínajúce sa spolu s pobrežnými rezortmi. Úplne znemožňuje ich rozmnožovanie, ktoré potrebuje – tmu. „S tým, ako s rybkami ubúda sasaniek, ľudia sa vzďaľujú od odhalenia tajomstva vplyvu ich jedu na rakovinové bunky,“ prezrádza pointu vedec Eklöf.

Vráťme sa do Európy. Dodnes budí rozruch štúdia z roku 2013, podľa ktorej v Európe ubudlo za 30 rokov 75 percent hmyzu. Pozor, nie 75 percent druhov, 75 percent populácií hmyzu!

Spolu s hmyzom stráca ľudstvo kľúč k potravinám. Hmyz zabezpečuje opeľovanie, je základným ohnivkom potravového reťazca. Sprvu sa poukazovalo najmä na chemizáciu v priemyselnom poľnohospodárstve a dlho sa prehliadala ďalšia príčina dramatického úbytku.

Špirála smrti v peknom svetle

Mnohé druhy hmyzu sa rozmnožujú, presúvajú jedine v noci. Orientujú sa podľa svitu Mesiaca, ktorý bol po milióny rokov jedinou silnou „žiarovkou“ v noci. Vnímali jeho svetlo „kútikom oka“, bol spoľahlivým orientačným bodom, ktorý nemohli nikdy dosiahnuť.

Keď sa však v zornom poli objaví umelé osvetlenie, nasledujú ho. A k tomuto zdroju sa už doletieť dá. Až napokon motýle, chrobáky krúžia okolo lampy a zomierajú.

Práve toto je ďalšia ničivá sila svetelnej kupoly. Entomológovia tomu hovoria „vysávačový efekt“. Presvietené obce a mestá ako gigantické pumpy vysávajú z okolitého prostredia život.

Ak nazrieme do budúcnosti, možno uvidíme popri cestách miesto pouličných lámp svetielkujúce stromy. V USA už dnes predávajú svietiace petúnie, vedci ich vybavili bioluminiscenciou húb. Nad Čínou bude možno poletovať veľký umelý mesiac. V roku 2018 priniesol denník China Daily správu o tom, že čínski inžinieri plánujú vypustiť na obežnú dráhu aspoň tri umelé mesiace, aby odrazeným svetlom Slnka osvecovali mestá. Čo takéto svetelné projekty spravia so životom?

Všetci pritom potrebujeme poctivú tmu. Spolu s ňou by sa mohla vrátiť aj inšpirácia.

zuzana burdova, sprievodkyna v prirodnom turizme Čítajte aj Liečiť dušu v zamínovanom lese?

Najškaredší vianočný darček

Ak niekde existuje obloha, z ktorej máte chuť trhať hviezdy ako jablká, znamená to, že existuje miesto, kde možno skutočne nasýtiť ľudského ducha. Kde možno ozajstne načrieť za hranice možného, dumať. Hviezdnatá obloha bola nástojčivou a pritom nezodpovedateľnou otázkou.

„Táto zvedavosť bola po stáročia katalyzátorom intelektuálneho a duchovného rastu,“ povedal astronóm Matthew Stanley. V roku 2013 štúdia vo vedeckom časopise Journal of Environmental Psychology skutočne preukázala, že tma inšpiruje odvážne umelecké výstupy a nové spôsoby myslenia.

Nuž a tá najinšpiratívnejšia a najväčšia slovenská tma, Park tmavej oblohy Poloniny, je v ohrození. Národný park Poloniny mal mať od tohto roka schválenú zonáciu. Dovtedy boli cenné územia pod predbežnou ochranou, vďaka nej sa tu utlmila ťažba dreva, rozvíjal sa cestovný ruch. Predbežná ochrana však vypršala vlani 16. decembra, ministerstvo životného prostredia zonáciu nedotiahlo do konca. Neprešiel ani týždeň a pred Vianocami spustil štátny podnik Lesy SR ťažbu. Priamo na trase vedúcej do najnavštevovanejšej lokality Polonín, do Národnej prírodnej rezervácie Stužica. Nielen les bol zranený, aj jeho obyvatelia či ľudia, ktorí ho milujú.

Poloniny, Stužica, riečka Čítajte aj Krajina obrov. Poloniny

Ťažba stromov môže povzbudiť stavebný rozvoj, pričom Poloniny roky čelia týmto tlakom. Ak tu začnú rásť hotely, penzióny, začnú pribúdať svetelné kupoly.

Aký je vážny dôsledok masívnych výrubov, na ktorý sa často zabúda?
Video

Ale aj bez samotnej stavby predstavujú výruby problém z hľadiska svetla a takmer vôbec sa o tom nehovorí. Na vlastné oči podobný efekt pozorujeme spolu s Petrom Stražovcom a Radom Vrabcom v horách v okolí Žiliny. „Výruby odtieňujú obce,“ ukazujú. Lesní obyvatelia stratia závoj stromov, ktorý ich chránil pred umelým svetlom. Svetelný smog sa nemusí zväčšovať len s každou pridanou žiarovkou. Aj ťažbou preniká hlbšie do prirodzeného prostredia.

Bezohľadným konaním v národnom parku sa môže zničiť to vzácne, čo ho definuje. Pretože kvôli čomu sú ľudia ochotní docestovať na najvýchodnejší koniec Slovenska? Astronóm Peter Mikloš odpovie stručne. „Veľa ľudí chodí do Polonín len za nočnou oblohou.“

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #nočná obloha #astronómia #svetelný smog #kríza biodiverzity