O Rusoch rozpráva surovo, vôbec nerozlišuje, či ide o podporovateľov Putina, alebo jeho odporcov. Ide o človeka, ktorého v jeho neprítomnosti v Rusku niekoľkokrát odsúdili. V Gruzínsku proti nemu vedú trestné stíhanie za to, že sa údajne podieľal na pokuse o atentát na premiéra. Bývalý ukrajinský prezident Viktor Janukovyč, ktorý ušiel do Ruska, tvrdil, že Gruzínska légia strieľala do protestujúcich a policajtov na Majdane v roku 2013. Premiér Robert Fico Mamulašviliho označil za organizátora štátneho prevratu na Slovensku. Naskytla sa príležitosť porozprávať sa s Mamulašvilim priamo na fronte, v lese na kraji mesta Sumy na severe Ukrajiny, kúsok od hraníc s Kurskou oblasťou, v ktorej sa práve mení pomer síl. Ukrajinci sa sťahujú z dobytých území. Mamuka prišiel v sprievode štyroch vojakov svojej Gruzínskej légie.
Otec 46-ročného Gruzínca Zurab bol armádny dôstojník. Keď v regióne Abcházsko vypukla po rozpade Sovietskeho zväzu vojna s Ruskom podporovanými separatistami, odišiel bojovať. Bol to preňho boj za slobodu Gruzínska a proti novej ruskej okupácii. Štrnásťročný Mamuka ušiel z domu, aby sa mohol pridať k otcovi, ktorý mu hovorieval: „Môžeš si žiť svoj život a o iných sa nestarať, alebo môžeš pomáhať druhým.“
Mamulašvili už predtým vyrastal čiastočne na vojenských základniach. No teraz sa dostal do ostrých bojov s automatom v rukách. S otcom padol do ruského zajatia. Pamätá si odtiaľ hlavne bitky a to, čo videl predtým ako detský vojak: násilie voči civilistom, ženám, deťom. V zajatí dovŕšil pätnásť rokov. „A začal som tam chápať, čo je to ruský svet,“ hovorí Mamulašvili.
Čítajte viac Rozhodne budúci pápež o tom, či deťom zanecháme peklo, alebo raj?
Nikto neprišiel na pomoc
Čo je teda ruský svet? Pýtam sa. „Svet ľudí bez morálky a kultúry. Ľudí, ktorí nedokážu nič vytvoriť, iba ničiť. Zabíjať, znásilňovať, ničiť a lúpiť, brať si od iných, keďže nie sú schopní vytvoriť nič vlastné,“ je presvedčený Mamulašvili.
Tieto ostré slová hovorí na adresu všetkých Rusov. Nielen Putina, Lavrova a ďalších predstaviteľov diktátorskej moci, ktorá v krajine vládne. Všetci Rusi sú preňho rovnakí, nezamýšľa sa nad tým, či súhlasia so svojimi politikmi, alebo sa proti nim snažia protestovať, hoci je to pre represie takmer nemožné. A hoci akékoľvek vnútorné pokusy o kritiku pomerov v Rusku sa končia odstrašujúco.
Presviedča, že jeho nekompromisný názor formovali nekompromisné údery dospelých vojakov do jeho detského tela a chuť krvi v ústach po bitke, ktorú dostával v zajatí. Rusov považuje za hrozbu.
Gruzínska légia bojuje za Ukrajinu od roku 2014. O dva roky neskôr ju oficiálne zaradili do Ozbrojených síl Ukrajiny. Táto vojna je pre Mamulašviliho pokračovaním tej, ktorú zažil ešte po boku svojho otca. Bojuje 31 rokov. „Myslím, že týmto všetkým musia jedni prejsť, aby mohli iní žiť podľa seba. Ja som nemohol žiť tak, ako som chcel. Ale budúce generácie azda túto možnosť dostanú.“
Na začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 bol Mamulašvili so svojimi mužmi v Hostomeli. Od prvých hodín bránili hostomeľské letisko.
Videli, čoho všetkého sa ruskí vojaci dopúšťali v obsadených mestách a dedinách. Mamulašvili hovorí, že medzi tým, čo zažil kedysi v Gruzínsku, a Bučou a Irpiňom nie je absolútne žiadny rozdiel. V bezprostrednej reakcii na ruské útoky vo dvoch naposledy menovaných mestách slovenské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo: „Cynický ruský režim pohŕda životmi civilného obyvateľstva, na Ukrajinu priniesol iba deštrukciu a smrť. Za tento aj všetky ostatné barbarské činy však raz budú Vladimir Putin a všetci ostatní ruskí vojnoví zločinci niesť zaslúženú zodpovednosť.“
Podľa Mamulašviliho aj v Gruzínsku ruskí vojaci vraždili a znásilňovali. „Znásilňovali aj deti. A nikto tomu nevenoval pozornosť. Som si istý, že veľa ľudí na Slovensku a v iných krajinách vedelo, čo sa v Gruzínsku deje. No nikto nič neurobil. Naše malé, triapolmiliónové Gruzínsko, sa bránilo Rusku samo. Lebo my sa vždy budeme protiviť otroctvu. Nikto neprišiel na pomoc, nikto neposlal zbrane. Jedine malá skupina Ukrajincov. A my na také veci nezabúdame.“
Čítajte viac Starí ľudia sú nútení navždy opustiť svoj domov, v ktorom prežili celý svoj život. A zamknúť naposledy
Posledný barbar
Pýtam sa ho, čo by povedal Putinovi, keby mal možnosť s ním hovoriť. Pokrúti hlavou. Nechcel by sa s ním rozprávať. „Je to jeden z posledných barbarov, ktorí ešte zostali na zemi. Nezaslúži si, aby som mu niečo povedal.“
Udivilo ho, že slovenský premiér Robert Fico začal obviňovať vojenského veliteľa z pokusu o štátny prevrat, o to viac, že podľa jeho slov predsa len patríme k západnému slobodnému svetu.
Rusko pritom o Mamulašvilim hovorí ako o jednom zo strojcov ukrajinského Majdanu.
Išlo o masové protesty proti vtedajšej vláde na Ukrajine, ktorá odmietla podpísať dohodu o prístupových rokovaniach Ukrajiny do Európskej únie. Počas násilností zomrelo vyše 100 protestujúcich. Medzinárodný poradný panel pre Ukrajinu zriadený Radou Európy vo svojom reporte z roku 2015 o vyšetrovaní týchto násilných činov na Majdane uviedol, že existujú vážne nedostatky „v nezávislosti a efektívnosti doteraz vykonaných vyšetrovaní, ktoré podľa panelu nie sú v súlade s požiadavkami Európskeho dohovoru ani s judikatúrou Európskeho súdu“. Vyšetrovanie udalostí na kyjevskom Námestí nezávislosti kritizoval v roku 2021 aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý rozhodoval o piatich prípadoch policajnej brutality. Vo svojom rozsudku upozornil na „absenciu nezávislého a účinného mechanizmu na Ukrajine na vyšetrovanie zločinov spáchaných príslušníkmi poriadkových orgánov a inými neštátnymi aktérmi“.
Vo februári 2014 z Ukrajiny utiekol premiér Viktor Janukovyč, prichýlilo ho Rusko a aj o Janukovyčove vyjadrenia sa opiera obviňovanie Gruzínskej légie z organizovania prevratu a aj priamo z násilností.
Na facebooku sa od začiatku tohto roka šíri video pod názvom Ukrajina, skrytá pravda, ktorého tvorca taliansky novinár Gian Micalessin tvrdí, že práve veliteľ Gruzínskej légie Mamulašvili pripravoval prevrat spolu s ukrajinskou opozíciou a že traja jeho ostreľovači pálili do protestujúcich. Túto informáciu šíril napríklad aj portál InfoVojna.
Foto: Jana Čavojská
Nepotvrdené konšpirácie
Videu sa venovali viaceré factcheckingové a investigatívne portály (The Insider, EUvsDizinfo, StopFake, Myth Detector) vrátane slovenského portálu demagog.sk, ktorý analyzuje hoaxy a tvrdenia politikov. Výsledky všetkých analýz poukazujú na to, že ide o dezinformácie a nepotvrdené konšpirácie.
Vo videu sú napríklad zábery, na ktorých stoja vedľa seba Mamulašvili a americký vojak Brian Christopher Boyenger, bývalý člen americkej elitnej výsadkovej jednotky, ktorý sa pridal ku Gruzínskej légii. Tieto zábery majú dokazovať ich spoluprácu a podieľanie sa na Majdane v roku 2014. V skutočnosti však tieto zábery vznikli až v roku 2016, čiže dva roky po Majdane.
Navyše, vedúci odboru špeciálneho vyšetrovania ukrajinskej prokuratúry Sergej Gorbaťuk potvrdil, že traja muži Koba Nergadze, Zalogi Kvaračchelia a Alexander Revazišvili, ktorých video označuje ako gruzínskych snajperov, neboli v čase protestov na Ukrajine. Túto informáciu potvrdil aj fact-checkingový portál Myth Detector. Tvorca videa Talian Gian Micalesin v minulosti pôsobil ako novinár vo vojne v Sýrii a tam obhajoval režim Bašára al-Asada, viackrát sa tiež podieľal na debatách organizovaných ruskými úradmi.
Mamulašviliho však obviňujú z pokusov o prevrat aj proruskí politici v Gruzínsku. Ešte pred voľbami ho obvinili, že chcel zvrhnúť režim ruského oligarchu Bidzinu Ivanišviliho. V súčasnosti je proti nemu vedené trestné stíhanie za to, že sa údajne podieľal na pokuse o atentát na gruzínskeho premiéra.
Gruzínska légia však čelí aj obvineniam z vojnových zločinov.
Mamulašvili sa bráni, že išlo o zinscenované materiály a videá. Je presvedčený o tom, že ide o diskreditačnú kampaň proti nemu a proti Gruzínskej légii, ktorú vedie Rusko, pričom sa snaží jednotku vykresliť ako vojnových zločincov a žoldnierov, ktorí prišli na Ukrajinu zarábať peniaze.
Najvyšší súd v okupovanom Donecku odsúdil veliteľa v neprítomnosti na 23 rokov vo väzení za porušenie ruských trestných zákonov, za verbovanie, výcvik a vyzbrojovanie ľudí a účasť v ozbrojenom konflikte. Tu však treba pripomenúť, že medzinárodné spoločenstvo stále považuje región Donbasu za súčasť Ukrajiny a neuznáva suverenitu samozvaných separatistických republík, a teda ani rozhodnutia samozvaných súdov v týchto regiónoch.
Čítajte viac Hrdina z Libanonu: Polovičný Slovák Walid zachraňuje životy aj v najťažších podmienkach
Cesta diplomacie
O podrobnostiach situácie na fronte Mamulašvili nemôže hovoriť. Ale priznáva, že je ťažká a podľa neho sa na nej odráža aj súčasný postoj USA. „Každé Trumpovo slovo môže zabiť tisícky Ukrajincov,“ mieni veliteľ. „Zastavenie dodávok zbraní a munície, ale aj spravodajských informácií sa odráža na ľudských životoch. Na fronte ide proti nám obrovská vlna motivovaných ruských vojakov, ktorí vedia, že Trump prestal vojensky podporovať Ukrajinu. V televízii im hovoria, že Ukrajinci už na obranu nič nemajú. Motivuje ich to. Kým túto motiváciu nemali, ich propaganda musela vymyslieť veľa nezmyslov. Teraz sa reálne majú o čo oprieť… Ozaj, videli ste, že v Rusku už začali dávať deťom meno Trump?“
Prímerie, na aké je ochotné Rusko pristúpiť, nepovažuje Mamulašvili za dobré riešenie. Rusi trvajú na tom, že si chcú ponechať dobyté územia. Ukrajina, a už vôbec nie samotný prezident Zelenskyj, predsa nemôže dať svoju zem Rusku. Počas prímeria si Rusi podľa Mamulašviliho akurát vydýchnu a naberú sily. „Ale Trumpove slová v Oválnej pracovni zomkli Ukrajincov okolo Zelenského. Aj ľudia, ktorí boli proti nemu, ho teraz podporujú.“
Po vojne v Čečensku, v ktorej Mamulašvili v 90. rokoch bojoval, odišiel do Paríža. Chcel študovať diplomaciu. Neskôr pôsobil ako vojenský poradca gruzínskeho prezidenta Michaila Saakašviliho. No keď videl, čo sa deje, uvedomil si, že cestou diplomacie sa niektoré konflikty ukončiť nedajú. Keď rozprával Francúzom o tom, aké skutočne Rusko je, málokto mu uveril. „Verili skôr ruskej propagande, históriu sa učili z románov ruských spisovateľov, dokonca našu, gruzínsku históriu, považovali za súčasť ruskej. Udivovalo ma to. Zároveň som si uvedomil, ako Západ podcenil a podceňuje nebezpečenstvo, ktoré zo strany Ruska hrozí. Ľudia tam nemajú cit odhaliť, čo je pravda a čo propaganda. Rozoznať pravdu od nepravdy je ťažké. Rusko to vie a veľa investuje do hybridnej vojny.“
Foto: Jana Čavojská
Späť do zákopov
Z prostredia diplomacie sa Mamulašvili dostal opäť do prostredia zákopov. Hoci občas cestuje do zahraničia, na stretnutia s verejnosťou, aktivistami aj podporovateľmi i politikmi. Chce, aby pochopili, čo sa na Ukrajine reálne deje, a myslí si, že budú skôr počúvať obyčajného vojaka ako politika. „Od roku 2014 sme hovorili, že na Ukrajine je vojna. Nikto to nechcel počuť. Ukrajina nedostala žiadnu pomoc. Politici na Západe nechápali, o čo v skutočnosti ide. A niektorí to nepochopili doteraz.“
Gruzínskeho veliteľa sa Rusi údajne už trikrát pokúsili otráviť. „Už som si zvykol. Je to jeden zo spôsobov, akým sa ruské tajné služby zbavujú nepriateľov.“
Keď Mamulašvili spoluzakladal Gruzínsku légiu, s ktorou bránil územie Ukrajiny v Luhanskej oblasti, netušil, čo sa s légiou stane: či bude bojovať s pár mužmi, alebo sa jednotka rozrastie až na číslo dvetisíc, ako je to dnes.
V roku 2016 som ich navštívila v poslednom dome v dedinke Troitske. Ďalej na východ už boli iba Rusi a Ruskom podporovaní separatisti. Mužov s nášivkami s hlavou vlka a gruzínskou národnou vlajkou na ramenách som sa pýtala, prečo prišli bojovať za cudziu krajinu. „Ja sa skôr čudujem, že tu nie sú žiadni Slováci,“ odpovedal mi jeden z nich. „Veď aj vás Rusi celé roky okupovali. My sme vo vojne s Ruskom prakticky od roku 1993, keď obsadili časť našej krajiny.“
V Gruzínskej légii bojujú prevažne Gruzínci, Mamulašvili chce zachovať jej etnický charakter, aj keď majú aj nejakých cudzincov. Osobne hovorí s každým, kto má záujem do jednotky vstúpiť. Podmienkou sú skúsenosti z aktívnych bojov, nie je čas ani možnosti na prípravu a výcvik. Takže uprednostňujú ľudí, ktorí boli na misiách v Afganistane alebo Iraku. Každý musí prejsť previerkou ukrajinskej tajnej služby. A Mamulašvili má ďalšiu dôležitú podmienku: „Človek musí byť aj vzdelaný a rozhľadený a rozumieť z ideologického hľadiska, prečo tu bojujeme.“ Presviedča, že nechce mať v légii radikálov, rasistov, členov krajnej pravice ani náboženských fanatikov, vyhýba sa vraj ľuďom, ktorí chcú bojovať len preto, lebo sa im páči vojna, zbrane a krv.
Príslušníci Gruzínskej légie podľa jej veliteľa neprestanú bojovať, kým bude existovať Rusko v súčasnej podobe. Znamená podľa nich hrozbu a zároveň v ňom žije veľa národov v neslobode a pod okupáciou. Podľa Mamulašviliho to tak nemusí byť. Veliteľ zdôrazní odvahu maličkej Ukrajiny, ktorá sa dokázala postaviť armáde desaťkrát väčšieho agresora.