Lesy budú horieť viac. Je Slovensko pripravené?

Veľmi zjednodušene, existujú dva hlavné spôsoby, ako riešiť lesné požiare. Zo vzduchu a zo zeme. Oba spôsoby sa dopĺňajú a je kľúčové nájsť správny balans. Pri hasení zo zeme je potrebné vybudovať veľa lesných ciest, aby sa hasičská technika čo najlepšie dostala do terénu.

Lenže dôraz kladený prednostne na tento pozemný spôsob môže naopak prispieť k riziku požiarov a môže napáchať ďalšie škody. Podarí sa Slovensku im vyvarovať?

Lesy najviac požiera oheň

Najprv však k naliehavosti problému. V uplynulom roku stratila planéta Zem najviac lesov odkedy siahajú ľudské záznamy. A po prvýkrát, odkedy sa zbierajú globálne dáta, bol v tropických regiónoch hlavnou príčinou oheň. Oheň pritom nie je prirodzenou súčasťou tropických ekosystémov. Aj tieto oblasti sa však pod vplyvom rastúcej teploty vysúšajú a sú náchylnejšie horieť.

Takéto sú závery analýzy, ktorú koncom mája predstavili vedci z americkej Univerzity v Marylande. Robili ju spoločne s odborníkmi z platformy Global Forest Watch (GFW), ktorá zbiera údaje o lesoch z celého sveta.

„Signál, ktorý nám dávajú tieto dáta, je obzvlášť desivý,“ povedal profesor Matt Hansen, ktorý viedol analytický tím, pre denník The Guardian.

Celý svet sa v roku 2021 na klimatickej konferencii v Glasgowe dohodol, že do konca tejto dekády zastaví ničenie lesov. No zdá sa, že svet sa vybral opačným smerom. Je to vážne, pretože ničenie lesov ešte viac urýchľuje otepľovanie a stratu biodiverzity. Naopak, zastavenie odlesňovania je jedným z najúčinnejších spôsobov, ktorý môže pomôcť ľudstvu aj prírode lepšie zvládať nárast teploty.

Čítajte aj Zachránili sme pralesy. Zachránia nás?

Lesných požiarov je viac o 273 percent

V roku 2022 bolo v celej Európe podľa britského týždenníka The Economist zaznamenaných 1 756 lesných požiarov. Čo je o 273 percent viac ako bol priemer za roky 2006 až 2021.

Európska únia plánuje toto leto strategicky rozmiestniť asi 650 hasičov zo 14 európskych krajín do najrizikovejších lokalít. Asistovať bude 22 hasičských lietadiel a štyri vrtuľníky.

V Španielsku bojujú s lesnými požiarmi dekády. Za uplynulých 20 rokov tam vyvinuli úspešnú stratégiu. Nie je postavená na veľkej hasičskej technike, ktorá čaká v garážach alebo na letiskách na zásah. Nie je dokonca založená ani na vybudovaní masívnej siete lesných ciest, ktoré by sprístupnili každý horský kút. Miesto toho stavili na flotilu malých jednomotorových lietadiel AT-802, ktoré pôvodne slúžili v poľnohospodárstve.

Tie s pomocou špeciálneho softvéru hliadkujú. Kľúčom je nájsť požiar hneď a aj zasiahnuť okamžite. Program pomáhal v roku 1995 rozbehnúť Vincente Huerta Dominguez jr., podľa ktorého je „800 galónov hasiaceho prostriedku zhodeného počas prvej minúty požiaru lepších ako 800-tisíc galónov počas 30 minút.“

„Program predstavoval mimoriadny úspech. Aj napriek dramatickému nárastu lesných požiarov v tom roku o 20 percent, spálená plocha sa znížila o neuveriteľných 60 percent,“ opísal hasičský časopis Aerial Fire.

Tak investovať viac do hasičských lietadiel, vrtuľníkov alebo do lesných ciest? Debata je kľúčová. A hoci sa na Slovensku poriadne nerozbehla, už „rozohnila“ vášne.

Za všetko zase „môžu“ ochranári

3. mája začalo horieť v Tatranskom národnom parku, v Jaloveckej doline pod Mníchom. Územie je unikátne, pretože tvorí posledný dolinový komplex v horách strednej Európy, ktorý nemá – cestu.

Čítajte viac Nádhera vyvážená zlatom. Posledná pevnosť bez cesty

Kým hasiči zhodili vrtuľníkom 237 500 litrov vody v 95 bambi vakoch, vedenie ministerstva životného prostredia na sociálnych sieťach nasmerovalo kritiku na ochranárov a bezzásah.

„Ako vidno z helikoptéry, horí ‚kvalitný‘ ekoles v bezzásahu, plný mŕtveho vyschnutého dreva,“ uviedol na sociálnej sieti minister životného prostredia Tomáš Taraba. „Ekofanatické pokusy“ podľa neho doviedli lesy na Slovensku do stavu, keď zachytávajú menej vody. Minister tiež avizoval, že nariadi všetkým národným parkom, aby zabezpečili horské cesty v bezzásahových lokalitách.

Občianska iniciatíva My sme les vzápätí ministerstvo vyzvala, aby situáciu nezneužívalo. A upozornila na to, že požiar môže byť zámienkou, aby sa v poslednej doline bez cesty konečne cesta postavila. A to aj napriek tomu, že jej stavbu zakázal Najvyšší súd.

Ospravedlnilo by sa to potrebou sprístupniť porast pre hasičské vozidlá. Lenže takto by sa podľa ochranárov lesy sprístupnili aj ťažbe a následnej devastácii toho cenného, čo sa v Jaloveckej doline zachovalo.

O príčine požiaru sa špekuluje, no Tomáš Hrtko, predseda urbárskeho spoločenstva, ktorý chce v doline ťažiť, mienil, že ho niekto založil úmyselne. Oheň sa už po pár dňoch prestal šíriť, hasičom pomohol aj dážď.

V Česku sa udial podobný prípad pred tromi rokmi, no s búrlivejšími reakciami.

Pekelný zárobok

Najväčší požiar, aký Česko zažilo v moderných dejinách, sa rozhorel 24. júla 2022 v Národnom parku České Švajčiarsko. Zasahovalo 6 000 hasičov a 400 kusov hasičskej techniky, pomáhalo aj Slovensko. Požiar sa podarilo uhasiť až po 20 dňoch.

Oheň predstavoval „fantastický“ zárobok. Chuťovku pre sociálne siete, ktorých algoritmy sú nastavené tak, aby podporovali šírenie dezinformácií, klamstiev a škodlivých naratívov. Na tomto majú postavenú zárobkovú činnosť.

A tak sa šírili nezmysly o tom, že Česko nemá dostatok vrtuľníkov na hasenie, lebo ich vláda rozdala Ukrajine (skutočnosť je taká, že vrtuľníky Mi-24, ktoré Česko Ukrajine darovalo, nie sú vhodné na hasenie). Alebo, že oheň založili ekoteroristi, aby upozornili na globálne otepľovanie. Alebo ho niekto založil preto, aby ľudia nemohli kúriť drevom a nakupovali drahé energie. Bližšie sa tomu venoval portál, ktorý odhaľuje a vyvracia dezinformácie infosecurity.sk.

Aj tento požiar s najvyššou pravdepodobnosťou založil človek. V roku 2023 sa k tomu priznal bývalý strážca parku, ktorý má psychické problémy, no pred súdom v roku 2024 svoje slová odvolal.

Plamenné debaty v Česku sa však točili okolo podobnej veci ako v Jaloveckej doline. Prispelo k požiaru stojace mŕtve drevo, ktoré národný park nechal v oblasti?

Celé hektáre mŕtveho stojaceho alebo ležiaceho dreva sú v bezzásahových zónach v Tatrách, na Šumave v Česku, v Bavorskom lese v Nemecku, ale aj v ďalších národných parkoch po celom svete. Sú dôvodom na obavy?

Mŕtve drevo nakoniec zvýši odolnosť

Akadémia vied Českej republiky vydala v marci tohto roku expertné stanovisko pod názvom Prírodné požiare a ich dopady na životné prostredie a spoločnosť.

K umierajúcim smrečinám a mŕtvemu drevu napísali českí vedci nasledovné: „Riziko požiarov je v tomto prípade veľmi vysoké predovšetkým v prvých dvoch rokoch po odumrení stromov, pretože nastáva enormný prísun veľmi horľavého paliva v podobe ihličia a menších vetvičiek. V ďalších fázach obnovy lesa riziko postupne klesá a prejaví sa stabilizačná funkcia mŕtveho dreva. Kmene v pokročilej fáze rozkladu sa stávajú zásobárňou vlhkosti, pretože drevokazné huby v nich udržujú vysoký obsah vody. Pomáhajú tak v lese zadržiavať vodu a regulujú mikroklímu porastu, čo, naopak, zvyšuje jeho odolnosť voči požiaru.“

Zjednodušene, v prvých dvoch rokoch mŕtve drevo môže prispievať k riziku požiarov. No následná prirodzená obnova, o ktorú v bezzásahu ide, situáciu otočí a pomáha územie chrániť pred požiarmi.

Bezzásahové územie v Jaloveckej doline v Tatrách sa vyvíja už vyše dekádu, v Tichej a Kôprovej doline už dve dekády. Mŕtve drevo presiaknuté hubami a vlhkosťou pomáha zadržiavať vodu.

Českí vedci zdôrazňujú ešte jednu podstatnú vec týkajúcu sa národných parkov. Prírodné požiare, víchrice alebo lykožrút predstavujú podľa nich prirodzenú súčasť vývoja chránených území a národných parkov, nie sú prejavom znehodnotenia, úpadku.

Znamená to, že národné parky môžeme nechať len tak horieť? Určite nie! No rešpektovanie významu národného parku načrtáva spôsoby, akými v ňom možno zasahovať proti požiarom.

Ako hasiť v národných parkoch?

Experti vo svojom stanovisku nikde nepíšu o tom, že za lesné požiare môže bezzásah, že suché mŕtve stromy v bezzásahu treba sprístupniť cestami a vyťažiť.

„Protipožiarne opatrenia v národných parkoch nesmú narušiť integritu ekosystémov a priebeh prírodných procesov v zóne prírodnej a prírode blízkej. Nekontrolovanému šíreniu mimo tieto plochy je možno zabrániť pomocou leteckého hasenia. V ostatných zónach (sústredenej starostlivosti a kultúrnej zóne) sú pozemné protipožiarne opatrenia možné,“ píšu českí experti.

Tiež odporúčajú rozvíjať schopnosť včasnej detekcie požiaru, a to najmä pomocou metód diaľkového prieskumu (satelity, drony). Tiež radia rozšíriť kapacity a technické vybavenie záchranných zložiek „vrátane rozvoja schopnosti leteckého hasenia“.

No ani výdatné investície do nákupov techniky nemusia stačiť. „Ochrana pred veľkými požiarmi nespočíva v prostom zvyšovaní kapacít hasiacich prostriedkov, ale v realizácii preventívnych opatrení. Ukazuje sa, že účinný boj s rozsiahlymi požiarmi sa približuje k hranici technických možností ľudstva,“ upozorňujú odborníci.

Účinnou prevenciou je úsilie o pestré lesy. Vekovo aj druhovo. V bezzásahových dolinách ako sú Tichá a Kôprová, je preukázané, že pestrý odolný les tam sadí sama príroda. V hospodárskych lesoch zodpovedá za výber človek. „Rovnoveké monokultúry veľmi horľavých ihličnanov nie sú pre budúcu klimatickú realitu udržateľným modelom a požiare môžu závažne ohroziť ich ekonomický prínos,“ upozorňujú odborníci.

Aj napriek vedeckému pohľadu sa však stále pretláča naratív, že treba stavať viac ciest a najmä v chránených územiach. Lenže cesty môžu narobiť ešte väčšiu paseku.

Čo všetko môžu pokaziť cesty

Prehustená lesná cestná sieť môže vysušovať, odvodňovať celé hory. Jej doterajší rozvoj je na mnohých miestach Slovenska divoký, neplánuje sa všade citlivo s ohľadom na krajinu. Venovali sme tomu v Pravde viacero reportáží.

Optimálna hustota lesnej cestnej siete je podľa slovenských noriem 20 až 25 metrov na hektár. V okolí vodárenskej nádrže Starina vedci z Technickej univerzity vo Zvolene namerali trojnásobné prekročenie normy. V povodí Gidry nameral hydrológ Tomáš Orfánus štvornásobné prekročenie. V lesoch nad Košicami sú lokality, kde sú normy prekročené 40-násobne.

Čítajte viac Lesné cesty. Vedú k záhube alebo k životu?

Niekdajší generálny riaditeľ Sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva na ministerstve pôdohospodárstva Michal Tomčík v roku 2021 potvrdil, že na Slovensku je spolu asi 70-tisíc kilometrov lesných ciest v problematickom stave. Podľa jeho odhadov Slovensko strácalo už vtedy vplyvom zanedbaných a nadbytočných lesných ciest asi 105 miliárd litrov vody. „Viac ako polovicu kapacity Vodného diela Gabčíkovo!“ Aký je význam tohto ohromného množstva vody?

Živelná lesná cestná sieť sa prejavuje dvojako. Ničivými povodňami. A suchom. A práve prehlbujúce sa sucho je jedným z faktorov, ktoré robia lesy náchylnejšie voči požiarom.

Ešte je tu však ďalší dôvod na opatrnosť v súvislosti s cestami.

Čítajte aj Čo štartuje povodne? Zlé lesné cesty

Bližšia cesta k podpaľačstvu

Biológ, lesný ekológ Peter Morrison z Washingtonskej univerzity v roku 2007 analyzoval lesné požiare v USA a ich vzťah s lesnými cestami.

„Hoci sa zdá rozumné predpokladať, že budovanie nových ciest zníži riziko vzniku požiarov, objavili sme množstvo dôkazov o opaku,“ píše v správe. Zistil, že viac ako 90 percent lesných požiarov vzniklo do pol míle od najbližšej cesty.

„Cesty síce zlepšujú prístup hasičov, ale tie isté cesty poskytujú prístup neopatrným vodičom, kemperom a podpaľačom,“ vysvetľuje Morrison.

K podobnému záveru prišiel vo svojom výskume aj Peter Chalachan z Technickej univerzity vo Zvolene. Spevnené cesty majú podľa neho „pravdepodobne vplyv na zvýšenie požiarovosti v lesných ekosystémoch“. Aj preto navrhuje obozretne prehodnotiť snahu o stavbu nových ciest.

Najväčšou príčinou požiarov, či v USA alebo v Česku je suverénne ľudská činnosť. V Česku sa prírodné faktory ako napríklad blesky, podieľajú na lesných požiaroch len 0,4 percenta.

Pastva, bobor, obnova

Ak podľa českých vedcov pri veľkých požiaroch človek naráža na technické limity, znamená to, že ani najlepšie vrtuľníky, ani najväčšie lietadlá, ani celá armáda strojov nepomôže. A predsa to neznamená, že človek je bezmocný.

Dokáže povzbudiť krajinu, aby lepšie zvládala sucho a požiare. Okrem snahy o pestrý les môže podľa českého experta Přemysla Bobka pomôcť napríklad návrat k pastve. Pretože pasúce sa zvieratá zabránia „hromadeniu horľavej stariny“.

Netreba sa báť oceniť bobra. Zadarmo vnáša do krajiny vodu, robí prostredie vlhkejším, chladnejším. A už sa pri požiaroch osvedčil. Ekohydrologička Emily Fairfaxová z Minnesotskej univerzity v USA analyzovala požiare medzi rokmi 2000 a 2018. Zistila, že bobry dokážu svojou činnosťou premeniť vyprahnuté, vznetlivé územia na svieže a ohňovzdorné útočiská, do ktorých sa môžu uchýliť voľne žijúce aj hospodárske zvieratá.

Bobroviská boli jediné, ktoré odolali ničivému megapožiaru pod názvom East Troublesome, ktorý v roku 2020 zabil dvoch ľudí a prehnal sa územím väčším, ako je Bratislava a Vysoké Tatry dohromady.

Americká geologická spoločnosť vydala vlani článok, kde píše, že bobry „môžu byť súčasťou komplexnej stratégie zmierňovania požiarov“.

Čítajte aj Bobor dá krajine milióny. A Slovensko zníži jeho hodnotu?!

Požiare treba riešiť, no nemožno zatvárať oči pred ich tvorivou silou. Všade tam, kde neohrozuje životy a majetok, v ťažko prístupných územiach, ktoré sa človek rozhodol ponechať prírode, môže byť požiar veľmi dôležitým impulzom. Ako pripomína expertné stanovisko Akadémie vied ČR, požiare ovplyvňovali našu prírodu po tisícročia.

Dôkazom nie je len úžasná premena v Národnom parku České Švajčiarsko. Krásny príklad máme aj na Slovensku. Na prelome tisícročí sa rozhorel jeden z najväčších požiarov v Národnom parku Slovenský raj, pod Krompľou. Zhltol 70 hektárov. Tomuto územiu mnohí nedávali šancu, hovorili o katastrofe a nutnosti zasiahnuť. A predsa aj tu po dvoch desaťročiach vyrástol bohatý a pestrý les, bez zásahu človeka. V pôvodnej monokultúre smreka, kde žilo asi šesť druhov rastlín, po požiari explodovala biodiverzita. Druhov, vrátane vzácnych, tu zrazu narátali vyše 100.