Múzeum Za Krakovskú bránu v obci Krakovany pri Piešťanoch je súkromné múzeum, ktoré teraz, na jeseň, oslávi dvadsaťročné výročie. „Názov je symbolický, lebo za touto bránou môžete všeličo vidieť,“ hovorí tajomne Daniela Piscová, jedna zo zakladateľov múzea, ktorá už od detstva zbierala kroje a staré dobové predmety. Dnes už 120-ročný dom nepatril ich rodine, kúpili ho. „Hovorilo sa, že koľko okien má dom do ulice, taký je bohatý gazda,“ vysvetľuje. „V tomto dome je to šesť okien a jedno slepé. Gazda bol bohatý, bol to pán, čo si zarobil v Amerike a potom postavil dom. Okrem obytnej časti domu tu boli maštale, chlievy, stodola, šopa, uzatvorený dvor. My sme z maštale urobili výstavné priestory a dnes v nej hosťom ponúkame pohostenie. Pred maštaľou bola vždy kopa hnoja a kúsok odtiaľ studňa. Ale hovorilo sa, že to, čo gazdovi vtekalo do zeme, nešlo jemu, ale susedovi. Po dvore behali sliepky, kačice, husi, morky, mačky, myši i potkany. Dvor to bol živý a hydinou hnojený!“
Foto: Bianka Stuppacherová
Majster čipky Matej
Daniela Piscová rozpráva bodro a veľa. Je jasné, že keby ju to nebavilo, tak to nerobí. Kúpiť dom, založiť v ňom múzeum, opravovať a reštaurovať exponáty, kto by sa s niečím takýmto babral? Zbohatnúť sa na tom iste nedá. Daniela Piscová, rodená Macháčová, však má dar reči. Toto je jej život. Pri výklade oživí príbehy ľudí, ktoré roky zbiera ako amatérska etnografka, a pôsobí aj ako ľudová rozprávačka. Je autorkou rôznych programov a vedúcou folklórneho súboru. Mužský náprotivok, Marián Pisca, ten tiež krásne spieva, opravuje, reštauruje. A ako správny gazda má na starosti všetko kosenie. Syn Matej Pisca je slovenský čipkár a majster krakovianskej paličkovanej čipky. Je to jedinečný typ čipky, ktorá vzniká pomocou piatich paličiek (štandardom sú štyri). Okrem toho, že organizuje každoročný Medzinárodný festival paličkovanej čipky v Krakovanoch, podieľal sa na tvorbe dokumentu o paličkovanej čipke a chlapov iste zaujme, že organizoval prvé stretnutie mužských paličkárskych nadšencov na Slovensku a hostil čipkárov z rôznych krajín. Podľa neho totiž paličkovanie nie je len výsadou žien!
Prejdite ,,Za krakovskú bránu" a ocitnete sa v inom svete!
O manželských radovánkach: na kone!
Do dvora domu sa vchádza cez priestor nazývaný „návracie“. V dome nájdete originálnu zachovanú poslednú sýpku v Krakovanoch, kde sa kedysi skladovalo obilie. Sú v nej nainštalované nástroje a náradie na spracovanie potravín, ktoré sa používali napríklad pri pečení chleba, pri varení lekváru, na zabíjačkách. Zaujímavá je predná izba. Taká kedysi v dome slúžila cez deň iba počas sviatkov ako Vianoce, Veľká noc, pytačky či krstiny, inak sa v nej výlučne spávalo.
Dominuje v nej manželská posteľ, ktorá je však úzka a veľmi krátka, hoci obyvatelia Krakovian vraj boli nízkeho vzrastu. Neskôr im sem Mária Terézia poslala rotu najvyšších vojakov, aby sa premiešala krv. V primalej posteli spával muž so ženou a koľkokrát ešte tri deti s nimi, jedno medzi nimi a dve konča nôh! Človek by povedal, že to bola najlepšia antikoncepcia, ale niekdajšie krakovianske páry aj tak mávali od 8 do 16 detí… „Bežne sa stávalo, že v jeden deň mali svadbu traja synovia naraz,“ vysvetľuje zberateľka príbehov minulosti Piscová. „Bol nepísaný zákon, že nevesty prišli bývať do domu k mužovej rodine. Opačne to bolo vtedy, ak bolo dievča jedináčikom alebo dcérou bohatého šenkára či mlynára, vtedy sa jej muž sťahoval do ich domu a bol tam skôr za paholka ako za zaťa. No a v jeden deň, počas jednej noci, dali sa sem do miestnosti tri postele, po svadbe sem prišli traja ženísi s troma nevestami a všetci tu spolu – spali,“ šokuje. „A údajne jeden z bratov povedal ostatným: Keď to na nás príde, povieme, že ideme na kone a každý sa poteší so svojou ženou. Nebudeme špehovať nikoho iného! Takto nejako to fungovalo. A otec im po svadobnej noci povedal: Synovia moji, vy len cválajte! Ja som už starý, ja sa budem už len hrivy držať!“
Čítajte aj Ktorý zámok má nad vchodom na erbe nahú ženu? Z jeho okien navyše uvidíte jadrovú elektráreň a známu väznicu
Detským návštevníkom sa v tejto izbe vždy páči špeciálny stôl, pôvodne z kuchyne, z ktorého sa dá vytiahnuť veľký šuflík, a v ňom tiež v minulosti spávali detváky. „Bol tu jeden návštevník, ktorý spomínal, že sa ich tam zmestilo päť,“ hovorí majiteľka múzea. „A mamka už od rána bežne nad nimi vaľkala na stole slíže. Kradli a jedli ich zo stola už surové, pretože surové slížové cesto je fantastické. V šuflíku mali slamník aj perinku, len my tu periny radšej nemáme, lebo keď sem príde štyridsať žiakov a všetci sa chcú vo vnútri odfotiť, bolo by to hneď špinavé. Kuchyne kedysi bývali väčšie, ako je táto naša. Mali aj dva takéto stoly a lavice s pohyblivými operadlami, na ktorých sa tiež dalo vyspať.“
Foto: Bianka Stuppacherová
Aj baníci paličkovali
V ďalšej miestnosti možno nájsť tradičný odev z blízkeho okolia. „Na Slovensku prejdete kopec a hneď nájdete iný kroj. Máme 37 základných druhov krojov a vyše 75 odnoží. Tu uvidíte základný typ kroja Piešťany, odnož Krakovany. Vystavené sú tu kroje z Krakovian a zhruba z jedenástich okolitých dedín. Všade sa robila paličkovaná čipka, ktorá je svetovým unikátom a v roku 2022 získala zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Paličkovaná čipka je inde jemná, biela alebo čierna. U nás je najfarebnejšia a paličkuje sa až s piatimi paličkami. Aj kroje sú veľmi farebné. Trnavská tabuľa bola úrodná zem, ľudia tu boli bohatí, preto mali aj najzdobenejšie kroje. Trnavský kroj je dokonca zdobený zlatom. Tam, kde nemali takú živnú zem, boli radi, že majú čo jesť a nie dávať peniaze na zlaté či strieborné nite. Táto naša čipka je veľmi výnimočná, vo svete obyčajne nechcú veriť, že je to paličkované, vždy si myslia, že je to vyšívané alebo tkané. A, prosím, nedotýkajte sa exponátov, pretože takéto kroje je veľký problém oprať. Ako sa hovorí – častá pierka, hotová dzierka! Hneď by sa praním prederavili!“
Mária Terézia vraj doviezla z Čiech na Slovensko učiteľov paličkovania. Učili v hladových dolinách i baníckych oblastiach paličkovať ženy, a baníci, ak počas ťažkej zimy nefárali, paličkovali spoločne s nimi. Ale tajili to, lebo sa údajne za to hanbili.
Foto: Bianka Stuppacherová
Kedysi sa kroje, najmä časti s výšivkou, neprali, iba vyvesili, vysušili, vyvetrali. „Parta na hlave či rukávce sa neprali nikdy. Pod rukávcami mala nevesta ešte jedny – čisto biele, ktoré sa oprali. Keď som začala reštaurovať kroje, aby som dala rukávce do poriadku, celé som ich namočila. Moja svokra skoro umrela, keď to uvidela, vraj sa to nesmie. Ona sama, keďže bola talentovaná na ručné práce, nedovolili jej doma mazať, čiže bieliť. Prvýkrát to robila až ako nevesta. Mama jej chcela ušanovať ruky. Hoci ich bolo doma šesť dievčat, niektoré dojili, iné pripravovali raňajky, ďalšie museli celú zimu vyšívať a paličkovať. Od rána do večera, kým bolo svetlo. Alebo sa slepili ešte aj pri petrolejke.“ Aj preto je historická čipka taká vzácna.
Chlapec alebo dievča?
Mohla by hodiny rozprávať sviatočných krojoch, o smútočnom, svadobnom, na robotný deň, oblečení na zimu ako kožuchy či kacabajky. Všetko je tu vystavené. "Deti do piatich rokov chodili rovnako oblečené, či to bol chlapec, alebo dievča. Keď mal chlapec predškolský vek, otec ho ostrihal – dovtedy sa chlapi k deťom vôbec nemali, kočíka sa nechytili. Kúpať či prebaľovať, to pre nich neexistovalo. V piatich mu, ostrihanému, mama obliekla prvé gate a bol z neho chlapec. Potom už musel nosiť drevo, vodu, hoci dovtedy sa iba hrával.
Všetko má svoje výhody aj nevýhody, aj byť chlapom," dodá Daniela Piscová a spustí:
Niže hory z kraja hája, bila som sa pre šuhaja. Nebol to boj, nebol márny, ušiel sa mi ženích švárny.
Ostatné sa k nej hneď pridajú:
Či je slnko, a či kvapká, ja som jeho milá žabka. A keď on je taký slabý, že má rád aj iné žaby.
Zase stvára, zase zdúchol, do lopúchov za ropuchou. Dostal vraj chuť na stehienka, zase mu to zráta žienka!
Nazrite Za Krakovskú bránu!
Múzeum Za Krakovskú bránu je pre individuálnych návštevníkov otvorené len na základe telefonického dohovoru. Viac informácií možno nájsť na webe zakrakovskubranu.sk. Navštíviť ho však možno aj v rámci akcie Hop & Chill: Živé tradície Krakovian, keď v presne určené termíny (najbližšie 25. septembra 2025) v rámci nového konceptu výletov z Piešťan do okolia stačí po zakúpení lístka naskočiť na autobus, ktorý vás zavezie do dediny, kde ožíva minulosť. Návštevníkov okrem komentovanej prehliadky etnografického múzea čaká domáci chlieb, koláče, slivovica na privítanie, folklórny program i ukážka paličkovania. Viac informácií možno nájsť TU.
