Mnoho z nitiek dôležitých udalostí talianskej histórie vedie do Janova. Aj preto si toto mesto získava čoraz väčšiu pozornosť cestovateľov z celého sveta. Významný podiel má na tom turistický prístav, v ktorom kotvia obrovské výletné lode. Z ich útrob sa dennodenne tisíce návštevníkov vydávajú objavovať hlavné mesto regiónu Ligúria.
Od roku 1099 do roku 1815 bol Janov jednou z najmocnejších a najbohatších talianskych námorných republík. Označovali ju aj ako „Superba,“ teda výnimočná, či dokonca nadradená. Ako hovorí staré motto, neuznávala nad sebou žiadnu nadvládu.
V 13. a 14. storočí ovládala veľkú časť Stredozemného a Čierneho mora – od Krymu cez Korziku až po severnú Afriku. Mesto zbohatlo z obchodu, bankovníctva a námorníctva. Janovčania založili desiatky kolónií a mali významnú úlohu v dovoze orientálneho tovaru do Európy.
Čítajte viac Bologna: Červená, tučná a vzdelaná. Mesto, kde bolonské špagety nevaria
Janovská vlajka u Angličanov
Pri prechádzkach Janovom určite neprehliadnite všadeprítomné zástavy s červeným krížom na bielom podklade. Croce di San Giorgio – kríž sv. Juraja – je jedným z najsilnejších janovských symbolov. Vo svete je známejší z anglickej zástavy a nie je to náhoda. Janovčania sú totiž presvedčení, že v Londýne vejú ich vlajky. Kríž sv. Juraja sa začal objavovať na zástavách pútnikov do Jeruzalema a následne ako znak križiackych výprav do Svätej zeme. Janov získal tento symbol za významný prínos pri dobytí Jeruzalema počas prvej križiackej výpravy a mal teda právo ho používať na svoje označenie. Vplyv a moc tohto symbolu sa časom ešte posilnili. Ako rástla sila Janovskej republiky, rástla aj hodnota tohto znaku.
Starosta Janova Marco Bucci krátkym listom vyzval vtedy ešte žijúcu kráľovnú Alžbetu II., aby uhradila chýbajúce faktúry za 250 rokov.
Lode janovského námorníctva, označené červeným krížom na bielom poli, vzbudzovali rešpekt a piráti ich radšej zďaleka obchádzali. Janovská flotila patrila k najsilnejším, najlepšie zorganizovaným a najviac ozbrojeným. Preto sa lode slabšie vyzbrojených krajín obracali na Janov so žiadosťou o ochranu pri svojich výpravách a za poplatok si prenajímali ich zástavu, aby sa vyhli útokom pirátov. Tak sa červeno-biela vlajka dostala postupne do ďalších miest a štátov.
Išlo takmer vždy o obchodnú dohodu. Záujemcovia pravidelne odvádzali peniaze do mestskej pokladnice. Angličania vraj získali zástavu počas vlády kráľa Richarda I., prezývaného Levie srdce. Pravidelne za vlajku platili až do roku 1771, keď už vplyv Janovskej republiky slabol.
Zabudnutý dlh v roku 2018 tak trochu ironicky pripomenul bývalý starosta Janova Marco Bucci, ktorý krátkym listom vyzval vtedy ešte žijúcu kráľovnú Alžbetu II., aby uhradila chýbajúce faktúry za 250 rokov. Táto diplomatická prekráčka sa napokon skončila návštevou kráľovského bratranca, posedením pri šálke čaju a priateľským rozhovorom.
Čítajte viac Bari, metropola dvoch sŕdc. O troch témach sa tam nepolemizuje: futbal, svätý Mikuláš a pivo
Metro, výťahy aj lanovky
Zaujímavosťou je, že Janov dlho nemal centrálne námestie. Dnes túto úlohu plní ústredná Piazza De Ferrari, na ktorej okrem obrovskej fontány stojí aj kniežací palác a sídlo regiónu Lombardia. Centrum na rozdiel od iných miest rástlo najskôr vertikálne, až neskôr expandovalo do šírky.
Dôvodom je špecifická morfológia terénu – celá Ligúria sa totiž rozkladá na strmých kopcoch, ktoré sa prudko zvažujú do mora. Výrazná členitosť terénu každodenne ovplyvňuje život obyvateľov tohto krásneho mesta.
Foto: Katarína Antenozio
Janovčania napríklad nemajú v obľube bicykle a na rýchlu prepravu po úzkych a spletitých uličkách starého centra radšej využívajú skútre. Aj systém verejnej hromadnej dopravy sa musel prispôsobiť charakteru mesta a skrýva hneď niekoľko zaujímavostí. Preto v Janove v rámci systému mestskej hromadnej dopravy fungujú okrem metra a autobusov aj dve lanovky, jedna zubačka a deväť výťahov.
Klenotom z obdobia secesie je výťah na vyhliadku Castelletto. Z tohto miesta sa ponúka krásny výhľad na celé mesto. Pozornému oku určite neujdú pasáže, ktoré spájajú strechy domov. Janovčania totiž okrem chodníkov využívajú na chodenie aj strechy a terasy. Šetria tak čas a vyhýbajú sa námahe pri zdolávaní terénnych prevýšení.
Výťah slúži Janovčanom a turistom už viac ako storočie. Sprevádzkovali ho v roku 1909, no dodnes si zachoval svoj historický charakter – drevené kabíny, mozaiky a dláždenie vo vstupnej galérii. Celá štruktúra bola v roku 2020 dôkladne zrenovovaná podľa dobových fotografií a nákresov, takže počas krátkej jazdy možno na okamih zažiť fascinujúcu atmosféru dávnych rokov. Každá kabínka odvezie naraz 25 ľudí a pomáha zdolať prevýšenie 57 metrov.
Čítajte viac Hlavné mesto kávy a čokolády bolo aj hlavným mestom Talianska. Skôr ako Rím
Pesto a focaccia
Samostatnou a mimoriadne chutnou kapitolou je miestna gastronómia. Vyhlásenou špecialitou je focaccia – slaný koláč z kysnutého cesta s množstvom výborného olivového oleja a kryštálikmi hrubej soli, Janovčania ju jedia stále. Na raňajky si ju dokonca namáčajú do kapučína a večer zapíjajú vínom alebo pivom. Ročne sa len v Janove upečie a do poslednej omrvinky predá a zje 1 600 ton tejto špeciality.
Ďalšou delikatesou je panissa. Ide o jednoduchú hustú kašu na spôsob polenty, pripravenú z vody, zo soli a z cícerovej múky. Predáva sa vyprážaná aj varená. Z cícerovej múky sa vyrába takisto veľká placka „farinata“.
Ústrednú úlohu v janovskej kuchyni ale hrá, samozrejme, pesto alla genovese. Vraj ide o druhú najznámejšiu omáčku omáčku na svete, hneď po paradajkovej. Janovčania tvrdia, že v ich meste ho robia najlepšie. Na jeho prípravu používajú malé šťavnaté lístky bazalky zo štvrte Prà, zlatistý panenský olivový olej z taggiaských olív, píniové oriešky, soľ, cesnak a parmezán v kombinácii so syrom pecorino.
Janovský svätý grál
Najznámejším aj najvýznamnejším chrámom v meste je Katedrála San Lorenzo. Tá vo svojej klenotnici ukrýva kuriózny predmet. Podľa Janovčanov ide o svätý grál. Nie je to však kalich.
Sacro Catino je šesťuhoľníkový tanier (alebo misa) žiarivozelenej farby a podľa legendy stál na stole počas poslednej večere Ježiša Krista. Tento predmet priviezli do mesta účastníci križiackej výpravy po dobytí Cézarey v roku 1101.
Dlho sa verilo, že je vyrobený zo smaragdu, čo by vysvetľovalo jeho obrovskú hodnotu. Neskoršie analýzy však ukázali, že ide o starobylý sklenený predmet islamskej výroby, pravdepodobne z 9. alebo 10. storočia.
Mnohí dobyvatelia sa snažili kúpiť alebo ukradnúť tento legendárny tanier, no podarilo sa to až Francúzom počas napoleonských výprav. Do Janova sa vrátil rozbitý a niekoľko črepov z neho chýhalo. Dnes sa opäť skvie novou krásou v podzemí klenotnice ako tichý otáznik medzi legendou a skutočnosťou či medzi vierou a vedou.
Čítajte viac Na Veľkú Noc ožívajú na Sicílii tradície staré stovky rokov
Doprava je zadarmo
O Janovčanoch sa hovorí, že sú to „talianski Škóti“ a takisto, že sú veční hundroši. Na označnie typického frflania majú aj vlastný výraz – magugno.
Treba im však priznať, že dennodenné stúpanie do schodov a strmých svahov naozaj na nálade nepridá. Trochu úľavy do života plného prekonávania výškových rozdielov priniesla nedávno janovská radnica, keď začala experimentovať s bezplatným systémom hromadnej prepravy.
Vďaka tomu môžu rezidenti používať všetky vertikálne prostriedky, teda výťahy a lanovky, úplne zadarmo. To isté platí aj pre podzemnú dráhu. Metro má síce zatiaľ iba jednodnu linku a osem zastávok, ale spája všetky dôležité miesta. Mesto zatiaľ dokáže tento experiment prefinancovať a odmenou pre všetkých je čistejší vzduch.
Kolumbus aj Fantozzi
Janov je rodiskom slávnych osobností. Asi najznámejším je Krištof Kolumbus, objaviteľ Ameriky. V centre mesta dodnes stojí dom, v ktorom chýrny moreplavec prežil niekoľko rokov svojho života. Ide prakticky len o pár múrov, ktoré sa podarilo zachrániť. Jeho rodný dom však už nejestvuje.
Takisto by ste v Janove márne hľadali rodný dom Nicolu Paganiniho. Aj tento slávny husľový virtuóz pochádzal z tohto mesta. Bol známy nielen svojím mimoriadnym talentom, no tiež schopnosťou improvizácie. Mnohí ho upodozrievali, že mimoriadne nadanie nie je výsledkom dlhej driny, ale spolčenia s diablom.
Foto: Katarína Antenozio
Pravdou však je, že Paganini už od skorého detstva zápasil s mnohými chorobami a na sklonku života dokonca úplne prišiel o zuby aj o hlas, čo sa podpísalo na jeho vzhľade.
Janov mal vo svojom rodnom liste zapísaný takisto autor textu talianskej hymny Goffredo Mameli. Milovníci talianskej komédie určite vedia, že v Janove sa narodil takisto herec Paolo Villaggio, ktorý stelesnil popleteného úradníka Fantozziho v úspešnej sérii dnes už kultových filmov.
Čítajte viac V Palerme, kde sa stretáva orientálna živelnosť so západnou noblesou, majú aj kláštor princezien
Noblesný zoznam
V 16. a 17. storočí, keď sa Janov stal dôležitým centrom aristokracie a bankárov, tu vyrástol unikátny systém krásnych reprezentačných budov, ktorú sú nazývané aj Palazzi dei Rolli. Keďže v starom meste už nebolo miesta na nové rozľahlé budovy a široké cesty, vznikli pre ne v Janove nové ulice – Strade nuove.
„Rolli“ boli zoznamy najprestížnejších palácov, ktoré slúžili na ubytovanie významných hostí mesta – diplomatov, kráľov, veľvyslancov či pápežských legátov. Šľachta bola povinná podľa žrebu ubytovať vzácne návštevy vo svojich sídlach – podľa kategórie, do ktorej ich palác patril.
Tento systém bol oficiálne zavedený v roku 1576 a dlho fungoval ako mestská pohostinnosť vysokej úrovne. Budovy boli reprezentatívne, plné fresiek, mramorových dekorácií, štukových stropov a umeleckých diel. dodnes sa zachovalo viac než 120 palácov, z ktorých 42 bolo v roku 2006 zapísaných na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Len málo z nich je ale celoročne prístupných verejnosti, slúžia totiž ako sídla bánk, nadácií alebo medzinárodných inštitúcií. V jednom z nich je aj janovská radnica,
Tieto domy neboli len tým najlepším, čo ponúkala vtedajšia architektúra, ale symbolizovali tiež moc a kultúrny význam mesta. Flámsky maliar Peter Paul Rubens, ktorý niekoľkokrát zavítal do Janova, o nich dokonca vydal knihu a označil ich za ideál aristokratickej rezidencie.
Janovská modrá, teda džínsovina
Vynález najpopulárnejšieho odevu modernej doby – džínsov – pochádza podľa Janovčanov tiež z ich mesta. Hoci to úplne na začiatku neboli nohavice, ako ich poznáme dnes, etymológia slova „džínsy“ vedie jednoznačne do metropoly Ligúrie. Odtiaľto sa už v 16. storočí plavili náklady s hrubou modrou látkou s označením „bleu de Gênes“ – janovská modrá.
Z tohto názvu vzniklo skomoleným prekladom do angličtiny pomenovanie „blue jeans“. Odolná pritom lacná textília si získala popularitu medzi námorníkmi a prístavnými robotníkmi a neskôr z nej začali šiť pracovné odevy. Mesto sa snaží držať v povedomí svoj neodškriepiteľný podiel na dejinách džínsoviny a usporadúva na túto tému rôzne podujatia.
Čítajte viac Neapolčania žijú v tieni činnej sopky. Tak, akoby každý deň bol posledný
Najkrajšie akvárium
Do janovského akvária zavíta ročně až milión turistov a v rebríčku návštevnosti v Taliansku sa radí k takým kultúrnym inštitúciám, ako sú Vatikánske múzeá či Dóžov palác v Benátkach. Vyše 10 000 zvierat – rýb, obojživelníkov, vtákov aj plazov – a 200 druhov exotickej flóry pochádza zo všetkých svetových morí a oceánov. Ako jediné akvárium na starom kontinente sa môže pochváliť aj exemplármi z ďalekej Antarktídy. Popri expozičných priestoroch tu fungujú výskumné laboratória a vedecké pracoviská, ktorú sú jeho neoddeliteľnou súčasťou.
Budovu akvária navrhol významný taliansky architekt Renzo Piano, ktorý sa v Janove narodil. Má tvar lode a je postavená v starom prístave priamo nad morskou hladinou.
Každý deň tak pozýva svojich návštevníkov na symbolickú plavbu po fascinujúcom svete vodných živočíchov. Krátko po otvorení roku 1992, pri príležitosti päťstoročnice objavenia Ameriky bolo janovské akvárium najväčším v Európe a druhým najväčším na svete. Na ploche 27-tisíc štvorcových metrov môžu návštevníci vidieť to najzaujímavejšie z vodnej fauny. Fascinujú ich najmä žraloky či éterické medúzy, no aj morské koníky a hravé tučniaky. V roku 2013 pribudol dvojpodlažný pavilón s delfínmi, ktorý je dnej najpopulárnejšou časťou.
