Myšlienka, že my, občania, môžeme vlastniť niečo také dôležité, ako je teplo pre naše domy, zapálila iskru v našej skupine.Gerwin Verschuur, prezident Thermo Bello
„Zázračný“ recept prezradia hneď na začiatku. Nie sú za tým žiadne hypertechnológie, ani holandské platy, ani prírodná výnimočnosť. Nie je za tým nič zvláštne, čo by sme na Slovensku nemali.
Navyše, v oboch prípadoch ide o centrálne zásobovanie teplom, čo je bežný systém, vďaka ktorému kúri vyše tretina Slovenska. Ide o sieť izolovaných potrubí, ktoré vychádzajú z jedného zdroja – teplárne či kotolne. Vo väčšine prípadov ich treba nakŕmiť plynom z cudziny. Dve holandské komunity túto sieť napojili na energiu domáceho prostredia.
No to krásne a jednoduché, čo spravili, je, že vo svojich susedstvách reštaurovali tú najzákladnejšiu sieť – vzťahy medzi ľuďmi. O zložitosti kúrenia netušili vôbec nič. Ani o najbližších susedoch. Predsa dali hlavy dokopy. Chceli ušetriť. A ešte chceli zažiť…
Dobrodružstvo!
Áno, dobrodružstvo! Povie s hrdým úsmevom Gerwin Verschuur, prezident energetickej komunity Thermo Bello v meste Culemborg.
Foto: Andrej Barát
Zo všetkých dôvodov, prečo sa rozhodli so susedmi zobrať kúrenie do vlastných rúk, som tento čakal najmenej. Možno bol najdôležitejší.
„Ceny, udržateľnosť a spoľahlivosť. Tak zneli hlavné impulzy. A ďalší bol dobrodružstvo. Myšlienka, že my, občania, môžeme vlastniť niečo také dôležité, ako je teplo pre naše domy, zapálila iskru v našej skupine. Toto osobne motivovalo aj mňa, využiť nadšenie komunity na to, aby sme vzali zdroj energie pre naše domovy do vlastných rúk,“ prezradí Verschuur.
„Toto snaženie prináša veľa ďalšej energie, ľudskej, aktívnej, hýbajúcej.“
Celé Holandsko zdraželo štvornásobne
Mesto Culemborg je ľudnaté ako Liptovský Mikuláš. Do energetickej komunity Thermo Bello, jednej z najstarších v Európe, je zapojených asi 350 domov, dve školy, dve kancelárske budovy, jedna farma a zdravotné stredisko. Tu sa žije, vzdeláva, produkuje. Ako malá dedina vprostred mesta.
Vykurovací systém vlastnila súkromná spoločnosť, ktorá sa v istej chvíli chcela zbaviť „záťaže“ a hľadala kupca. Mesto nemalo záujem, ale poradilo firme, nech osloví obyvateľov: lebo sú aktívni. Nezaváhali.
Vlastné teplo začali vyrábať pred 16 rokmi. Po 10 rokoch vyrovnali dlhy z prvotnej 150-tisícovej investície a pustili sa do ďalšej. Požičali si 80-tisíc od členov komunity, 50-tisíc z banky a v roku 2021 do systému zapojili moderné tepelné čerpadlo.
A výsledok? Vo zvyšku Holandska narástli výdavky na teplo troj- až štvornásobne. Ich komunita energetickú krízu ustála lepšie, faktúry sa zvýšili len o polovicu.
„To isté sa udialo aj v Belgicku. V krajine narástli účty za teplo trojnásobne, v jednej energetickej komunite iba o tretinu,“ dopĺňa Laura de Rosa, expertka na regionálnu energetiku z Greenpeace.
Ale prečo sa účty zvýšili aj o tú tretinu? O polovicu? Nemali zostať na nule? Vysvetlenie tkvie v plyne. Ale k tomu sa ešte vrátime.
Zákon zachovania energie
Princíp nového kúrenia v Thermo Bello je jednoduchý – tepelné čerpadlo si časť tepla „zoberie“ z pitnej vody, nijako ju pritom neohrozuje. Získané teplo posunie cez potrubia do domov, ktoré sú kvalitne zateplené. Toto je veľmi dôležité, už tým výrazne šetria.
Všetko je automatické, kľúčový je zber dát. „Nemusíte nad tým stáť a robiť dídžeja. Dídžejom je softvér,“ predstaví pán Verschuur ďalšieho člena komunity, dátového analytika Allyho Bossa, ktorý spočiatku nevedel veľa o kúrení, ale vedel dosť o softvéri. Za 16 rokov ho dokonale vyladil.
Foto: Andrej Barát
Vďaka tomu a vďaka novému tepelnému čerpadlu dosiahli, že vlani sa plyn na kúrení podieľal necelým percentom. Predtým to bolo 15 až 20 percent. Nechcú sa plynu zbaviť úplne?
„Áno, v ďalšom kroku. Vyžiada si to však ďalšie investície. Plyn si zatiaľ necháme ako zálohu na pár dní v roku,“ odpovedá pán Verschuur.
Ale prečo by sa ľudia v krajine sediacej na poklade mali vôbec zamýšľať nad odstávkou plynu?
Hanebné rozprávkové bohatstvo
Plyn bol 60 rokov chrbticou holandskej ekonomiky. Ťažobné pole Groningen je najväčším v Európskej únii, patrí k najväčším na svete. Vlani Holandsko definitívne rozhodlo o ukončení ťažby.
A to aj napriek tomu, že pod zemou sa nachádza stále ohromných 450 miliárd kubických metrov plynu (Slovensku by to vystačilo na 100 rokov). Tí, ktorí sa chytali za hlavy, že odstavenie je šialenstvom a deje sa v najnevhodnejšej dobe – počas energetickej krízy, prehliadajú jednu „maličkosť“- ľudí.
Odkedy sa v Groningene rozbehla ťažba, región pustošilo 1 600 zemetrasení, ktoré poškodili desiatky tisíc domov, zanechali obyvateľov vo finančnej tiesni a psychickej traume. Plán obnovy vyčíslila holandská vláda na 22 miliárd eur (Plán obnovy a odolnosti Slovenska je vo výške 6,4 miliardy eur). Tragédia obrovských rozmerov, za ktorú sú podľa vyšetrovania holandského parlamentu z roku 2023 zodpovedné energetické giganty Shell a ExxonMobil a štát, pretože im bol prednejší zisk než bezpečie ľudí. Finále príbehu je však zdrvujúce.
V lete vydalo holandské Centrum výskumu nadnárodných spoločností (SOMO) správu pod názvom Aftershock in Groningen, v ktorej odhaľuje, ako korporácie nemienia za škody zaplatiť. Naopak, v tajných arbitrážnych sporoch s Holandskom požadujú ďalšie miliardy ako náhradu ušlého zisku. „Kľúčové spory týkajúce sa verejného záujmu v súvislosti s Groningenom sa riešia za zatvorenými dverami,“ upozorňujú výskumníci a varujú, že sa môže stať, že fosílne giganty miliardy dostanú a na fondy pre poškodených nezostane.
Je to ďalšia zo skrivodlivostí, ktorá sprevádzajú fosílne palivá. Niekomu sa zosype dom na hlavu, inému rodinný rozpočet. A to nielen preto, že superboháči chcú byť ešte bohatší.
Čítajte viac Zisky ťažiarov sú obrovské, ide im len o vlastné blaho. Príroda a verejnosť sú vedľajšie
Odísť zo zradnej hry
„Putin začal využívať plyn ako geopolitickú zbraň. Viackrát sa vyhrážal európskym krajinám vrátane Slovenska, že zastaví dodávky. Udialo sa to už v rokoch 2009, 2014, keď nám plyn muselo poslať Česko. Energetickú krízu prehĺbila vojna na Ukrajine. V roku 2022 prerazili ceny plynu všetky limity,“ upozorňuje kampanierka Greenpeace Dorota Osvaldová.
„Veľa ľudí na Slovensku žije v panelákoch, ktoré sú vykurované plynom. Keď sa im zdvihnú faktúry za teplo o 100 percent, nezmôžu nič, musia zaplatiť,“ pokračuje kampanierka. „No príklad z Holandska ukazuje, že sa dá niečo robiť. Stačí sa dať dokopy a vziať energiu do vlastných rúk. Títo ľudia nečakajú, či katarský šejk pošle alebo nepošle plyn.“ Vykľučkovali z mocenských hier.
„Dať dokopy“ znamená združiť technicky nie celkom zbehlých, ale odhodlaných ľudí.
Foto: Andrej Barát
Ako posledný v Culemborgu nás vo svojom dome privíta Gertjan Endedijk, so slovami, že jeho meno značí „Na konci hrádze“. A otvorene prizná, že svojimi skúsenosťami biológa a pracovníka v štátnej správe bol naozaj človekom na konci hrádze, koho by ste vôbec neprizvali do technického diela. „Čudoval som sa, keď ma oslovili, aby som sa stal členom rady. Nie som technológ. Ale povedali mi – práve preto. Budete klásť správne otázky. Koľko to bude stáť? Aké bude riziko?“
Riziku sa on aj ďalší členovia zatiaľ úspešne vyhýbajú. Pán Endedijk sa sem nasťahoval tesne po vypuknutí energetickej krízy. „Všade inde ceny za energie rástli, z 200 na 600 eur. Ale tu boli ceny stabilné a nízke.“
Čítajte viac Elektrina zadarmo? Je právom každého, len treba oň zabojovať
Ako siať odvahu
No aby sme sa dostali k domu „na konci hrádze“, musíme najprv prejsť po hravých chodníkoch ohraničujúcich jazierka a vodné cesty. Stratiť sa v komunitných záhradách, kde sa v hline rozpustia hranice medzi súkromným a verejným.
Foto: Andrej Barát
Foto: Andrej Barát
Zo stromov, kríkov a zeleninových záhonov vyrastajú tradičné holandské domy, i moderné, aj príbytky so slamenými strechami. Možno už tí, ktorí rysovali črty domov a pôvaby záhrad v Thermo Bello, hrabali sa v pôde, siali „dobrodružstvo“.
Klíči kdekoľvek na Slovensku. Srdcom každej dediny prúdi energia prostredia, aj ľudská, ktorú stačí odomknúť. V každej dedine sú domy, ktoré stojí za to zatepliť, renovovať, zaizolovať fasádu, vymeniť okná.
Ale čo v takom centre mesta? Plnom historických pamiatok, fasád s umeleckými dielami, domami, ktoré sa nedajú tak jednoducho zatepliť, lebo by sa to cenné historické zničilo. Alebo kde si ľudia, samosprávy nemôžu dovoliť investovať desaťtisíce do obnovy.
Presúvame sa vlakom presne do takýchto podmienok, do energetickej komunity Ketelhuis WG, ktorá sa s tým dokázala popasovať v tesnom centre Amsterdamu.
Najväčšia lekcia
Obytná štvrť sa rozkladá na 10 hektároch areálu niekdajšej nemocnice z 19. storočia. Obteká ju kanál, ktorým kedysi dovážali potraviny z roľníckeho zázemia. Dnes „rozvezie“ teplo.
Systém je navrhnutý sezónne. Tepelné čerpadlo odoberie teplo z vody počas leta. Získanú energiu uskladnia v zásobníkoch hlboko v pôde, aby ju v zime odtiaľ vytiahli a pustili do potrubí. Práve ich stroje ukladajú do zeme.
Skupina obyvateľov už nechcela viac čakať na ťažkopádny štát, kým sa rozhýbe k bezpečnejšej energii. „Tak sme sa rozhodli, že to spravíme sami,“ vysvetlí líderka Ina Sok. Aj ona sa však vzápätí rozhovorí o spoločenských nuansách.
Foto: Andrej Barát
„Ono to totiž nie je o technických veciach, na tie prídete. Ale je to predovšetkým o komunikácii, práci s ľuďmi, toto treba riešiť.“ Ako hľadali cestu k vlastnej energii, nachádzali cestu k sebe. „Susedia sa začali navzájom spoznávať, začali si pomáhať. Boli ochotní si niekoho hoci len vypočuť, uvariť mu kávu, prichýliť ho… Toto bola najväčšia lekcia, ktorú sme sa naučili.“
Spoločenstvo Ketelhuis zahŕňa asi 30 budov, školu, dve kiná, reštauráciu, ambulancie, kancelárie, sociálne bývanie, ateliéry asi stovky umelcov. Na jednom mieste bývajú sociálne zraniteľní, ľudia zabezpečení, ľudia z univerzít, ľudia s nižším vzdelaním. Spolu 2 500 duší. Prechádzame sa pomedzi domy, ktoré boli postavené pred 130 rokmi, ale aj pred 20-timi. Rozmanitosť dala miestu prezývku Malý Amsterdam. „Ak uspejeme so sebestačnosťou v takomto pestrom prostredí, je možné to spraviť kdekoľvek,“ povie rozhodne Eileen Velthuis, ktorá tiež stojí pri projekte od začiatku.
Foto: Andrej Barát
Dôvera je mocnejšia ako strach
Starou štvrťou nás sprevádza Anke Warthenberg, ktorá tu žije. „Vojna na Ukrajine vystrelila ceny tepla do nebies.“ Strach, že porastú ešte viac, bol dosť silný na to, aby susedia projekt podporili.
Lenže silnejšia bola dôvera. „A toto bolo najdôležitejšie. Neprišiel niekto z vlády, radnice, nikto zvonku. Projekt naštartovali ľudia zvnútra komunity. Zazvonili do každého bytu. Strávili hodiny v domácnostiach, aby všetko vysvetlili. Len vďaka tomu získali širokú podporu.“
Theo Konijn, ktorý dohliada na financie spoločenstva, hovorí, že si na začiatku stanovili tri podmienky. „Po prvé, budeme vykurovať bez fosílnych palív. To sme dosiahli. Po druhé, zvládneme to sami. A po tretie, sľúbili sme ľuďom, že nezaplatia za energie viac, ako platili doteraz.“ Slogan komunity znie – Nie viac ako dnes.
„Ktorá firma vám dokáže ponúknuť dlhodobo stabilnú cenu?“ pýta sa Eileen Velthuis. Ak zdroj energie vlastní súkromník, jeho cieľom je len zisk. Ak sa energia ocitne v rukách komunity, z kúrenia sa stane služba.
Foto: Andrej Barát
Oproti komunite Thermo Bello je tu jeden rozdiel. V teplote, ktorá prúdi potrubím. V Thermo Bello si mohli dovoliť nízku teplotu, pretože domy majú zateplené. Ale spoločenstvo Ketelhuis zahŕňa aj staré budovy, historické pamiatky, ktoré nie je ľahké izolovať, alebo si to obyvatelia nemôžu v tejto chvíli dovoliť. Preto využívajú vysokoteplotný systém. Ale v budúcnosti by aj oni radi prešli na nízkoteplotný. Rešpektujú možnosti členov, históriu a zaujímavým spôsobom aj prírodu.
Meniaca sa klíma všetko komplikuje
Amsterdamské kanály boli storočia hnusnými stokami plnými splaškov. Už dávno nie sú. Vďaka sérii opatrení sa do kalných vôd vrátil život, v Amsterdame dnes žije vyše 60 druhov rýb. Okrem labutí, kačíc sa tu zabývali lysky čierne, kormorány, volavky.
Foto: Andrej Barát
A kúsok od Ketelhuisu vrieskajú vtáky, ktoré vlastne v Holandsku nemajú čo hľadať. Papagáje alexandre malé, druhy typické pre Afriku, Indiu, tu žijú v tisícových počtoch. Už nikto nezistí, ako sa tu pred 50 rokmi ocitli. Mestská legenda vraví, že za to môže geniálny gitarista Jimy Hendrix, ktorý ich vypustil. Vedci to spoľahlivo vyvrátili, no zároveň ponúkli vysvetlenie, prečo sa tropické papagáje udomácnili na takom nezvyčajnom mieste. Môže za to disharmónia zvaná zmena klímy. Otepľuje sa.
Foto: Andrej Barát
Otepľujú sa amsterdamské ulice a kanály. Otepľuje sa voda v Dunaji, vo všetkých riekach, potokoch, jazerách. Všade je príroda pod tlakom. A v kríze sa ocitá aj energia ľudstva. Prehriate rieky sťažujú prevádzku jadrových elektrární. Rekordné horúčavy aj tento rok prinútili viaceré elektrárne vo Francúzsku a Švajčiarsku, aby utlmili výkon, dokonca aby sa načas odstavili. Teplé rieky nedokážu dostatočne chladiť reaktory. A prehriata voda vypúšťaná do riek ohrozuje riečny život.
Čítajte viac Sieť, bez ktorej neprežije nik, čelí masívnemu výpadku. Nikto to nerieši, spamätá sa ľudstvo?
Projekt Ketelhuis negatívne nezasahuje. Naopak. Keďže odoberá teplo, vodu ochladzuje a život chráni. Sprievodkyňa Anke Warthenberg nás privedie k svojmu vchodu, tesne vedľa vody. No nadšenie, s ktorým dosiaľ rozprávala, zrazu na tvári vystrieda tieň obavy. V deň, keď sme ju navštívili, boli v Holandsku voľby. „Bolo mi veľmi smutno z toho, že klíma nebola témou v debatách. A pritom Holandsko patrí k najviac ohrozeným. Čo budeme robiť o 20, 30 rokov, keď stúpne hladina mora? Utečieme do švajčiarskych hôr? Videla som plány stavať vyššie a vyššie hrádze. To sme naozaj takí naivní, že si myslíme, že toto zastaví tú silu?!“ Všetci ostanú ticho. No čo ak sa práve dotýkame jedného z riešení?
Investujú euro, vrátia sa im tri
Nič z holandských príkladov nie je hudbou budúcnosti. V Prešove sa rozbehlo energetické spoločenstvo už pred 15 rokmi, obyvatelia bytovky šetria na kúrení asi polovicu nákladov.
Dokopy je na Slovensku už sedem energetických komunít, na jar boli ešte len tri. V strednej a východnej Európe je ich asi 150.
V celej EÚ pritom pôsobí už viac ako 9 000 energetických spoločenstiev, pomáhajú vyše 900-tisíc členom. Nedávno vznikla prvá energetická komunita na Cypre, unikátnym spôsobom prepája severnú a južnú časť, ktoré boli násilím rozdelené pred 50 rokmi. Kvôli bezpečnej energii sa ľudia spájajú v Severnom Macedónsku, na Malte, v Bosne a Hercegovine, v Čiernej Hore, v Albánsku. „Vo Francúzsku malé dediny s asi 50 domácnosťami začínajú na kúrenie využívať energiu, ktorá sa hromadí v chladiacich systémoch dátových centier. Inde sa komunity prepájajú s pivovarmi,“ naznačuje Ilonka Marselis, viceprezidentka federácie REScoop združujúcej energetické spoločenstvá.
Potenciál je obrovský. Ľudia naozaj nemusia čakať, kedy sa rozhýbu nemotorné štátne aparáty. Podľa štúdie, ktorá vyšla vo vedeckom časopise Renewable and sustainable energy reviews, by občania EÚ dokázali do roku 2030 zmobilizovať vyše 200 miliárd eur na podporu energetickej transformácie. Na zabezpečenie si vlastnej energie a cenovej pohody. Európska komisia podporuje tento trend.
Výskumníci z organizácie CE Delft odhadujú, že v roku 2050 by si polovica obyvateľov EÚ mohla vyrábať vlastnú energiu, a to práve vďaka energetickým spoločenstvám. No a podľa štúdie z roku 2023, vydanej vo vedeckom časopise Sustainability, sa každé jedno euro investované do projektu komunitnej energie vráti takmer trojnásobne. Priemerne ako 2,57 eur na hodnotách, ktoré získa daný región. A to je na celom energetickom „dobrodružstve“, na vymanení sa z energetického otroctva, to najlákavejšie.
Aby milióny neodtekali
Každý región na Slovensku chradne, lebo cez nezateplené staré domy, školy, škôlky, nemocnice, úrady uniká teplo a s ním peniaze. A tiež preto, lebo žiaden región nie je energeticky sebestačný, ale je závislý od dovážanej energie. Na túto jednoduchú logiku upozorňuje odborník na komunálnu energetiku Juraj Zamkovský.
Závislosť mal preťať národný projekt Kapacity pre regióny. Súčasná vláda s ním počítala vo svojich stratégiách, paradoxne – tá istá vláda ho zablokovala, z doteraz nevysvetlených pohnútok.
Zamkovský preskúmal s ďalšími odborníkmi asi 90 percent budov v troch najchudobnejších regiónoch Slovenska, v okresoch Kežmarok, Rožňava a Rimavská Sobota. Zistili, že ak by sa tieto budovy obnovili, ušetrilo by sa 70 percent energie. O 70 percent menej by regióny zaplatili na kúrení, elektrine, príprave teplej vody. Ide o milióny eur, ktoré regiónom utekajú každý rok, ktoré by mohli využiť na rozvoj, podporu podnikania, čokoľvek. Úspory by boli navyše efektívnejšie, ak by si zvyšnú potrebnú energiu regióny zabezpečovali nie z dovozu, ale priamo na mieste.
Pridržiavanie sa fosílnych palív znamená udržiavať biedu.
Čítajte rozhovor Slovenské regióny sú v biede, lebo sa nevymanili z fosílneho otroctva. Zatiaľ
(Ne)adresná pomoc
Slovensko na priamych aj nepriamych dotáciách do energetiky a na kompenzácie cien pre domácnosti vynaložilo od roku 2021 už vyše šesť miliárd eur. Vo výsledku tým však získali len veľké spoločnosti, ktoré patria k najziskovejším v krajine, len v roku 2023 išlo 1,17 miliardy napríklad pre SPP.
Slovensko týmto krokom vôbec neochránilo obyvateľov dlhodobo pre výkyvmi na trhu, nijako im nepomohlo zabezpečiť si vlastné, stabilné a bezpečné zdroje energie.
Aj na budúci rok sa schválili dotácie na energie vo výške 435 miliónov eur, ktoré majú „ochrániť“ 90 percent domácností. Odborníci zo združenia Priatelia Zeme-CEPA namietajú, že nejde o adresnú pomoc. Podľa Juraja Melichára, koordinátora združenia, by bolo vhodnejšie priamo podporiť iba 30 percent domácností.
Z vyhradenej sumy by tak zostalo ešte 290 miliónov, ktorými by štát dokázal pomôcť ďalším 35-tisíc rodinám, aby si mohli obnoviť domy, kúpiť tepelné čerpadlá, slnečné kolektory a podobne. Práve tieto rodiny by boli už za vodou. Ak by sa spomínaných šesť miliárd počas posledných štyroch rokov využilo podobným spôsobom, desaťtisíce rodín by nemuseli mať strach z energetickej krízy.
Malí nie sú bezmocní
Počet ľudí, ktorí sa ocitli pod hranicou chudoby a nedokážu si dostatočne vykúriť príbytok, v okolitých krajinách posledných 10 rokov skôr klesá. V Poľsku klesol podiel takýchto domácností z 19 na 7, v Maďarsku z 25 na 17 percent. V Česku takisto percentá klesali, no vlani sa vrátili približne na rovnakú úroveň ako pred 10 rokmi – 14 percent.
Na Slovensku to len rastie. Z 18 percent v roku 2015 na 30 percent minulý rok, čo je najviac v rámci V4. A to aj napriek tomu, že vláda zastropovala ceny energií.
Podľa experta Zamkovského „malí“ nikdy neovplyvnia cenotvorbu dovážaného plynu alebo jadra. „Vždy ostanú mimo našej kontroly. Rozhodujú o nich tí, ktorí na týchto zdrojoch sedia a chcú ich využiť vo svoj prospech.“ Ich zámerom je len vlastné obohatenie – nehľadiac na ožobračovanie „malých“.
Zmocniť sa vlastných domácich zdrojov energie skrytej v prostredí, slnku, vetre nakoniec nie je dobrodružstvo. Ale nevyhnutnosť.
