Mliečna výživa globalizovala svet a hýbe ním práve tak ako pšenica, ryža či kukurica. Už niekoľko mesiacov mlieko lacnie, ale na mliečnej oblohe sa zbiehajú čierne chmáry. Slovensku zostalo posledných 300 mliečnych fariem. Koľko ich bude mať o rok a porastie cena masla opäť do nebeských výšin?
Slováci vyčerpaní zdražovaním potravín, ktoré priniesla vojna na Ukrajine, nakupujú maslo v akciách a k tomu lacné bravčové mäso. Hladina oceánu s vysokými cenami sa na sklonku minulého roka ako-tak upokojila, lenže v diaľke, kam nedovidí oko spotrebiteľa, sa už dvíha nové cunami. Farmárom, ktorí ešte vlani na mlieku rekordne zarábali, klesli ceny od začiatku roka o 20 percent a pokračujú v páde nadol. Otázkou je dokedy.
V Európe sa vyrobilo o dve miliardy litrov mlieka viac a ďalšie miliardy nadprodukcie pridali Američania či Novozélanďania. To vyvolalo pokles cien mlieka. Do toho prišla americkým prezidentom Trumpom vyhlásená colná vojna takmer so všetkými konkurentmi, elektromobilový colný konflikt Európy s Čínou, ktorá uvalila na európske mliečne výrobky vysoké clá, a mliečni farmári sa ocitli na šikmej ploche.
Aby toho nebolo dosť, rozpútali Trump s Netanjahuom vojnu proti Iránu. Hormuzský prieliv, ktorým prúdi do sveta 20 percent ropy, je zablokovaný. Bez ropy a plynu nevie moderný svet vyrobiť dosť potravín – ani mlieka. Schyľuje sa ku kríze, aká tu ešte možno nebola. Až teraz aj najväčším neveriacim Tomášom na Slovensku začína dochádzať, čo vlastne znamená dostatok vlastných potravín.
Sebestačnosť v mlieku pritom nie je najhoršia, aj po vlaňajšej skúške ohňom v podobe slintačky a krívačky sa drží na ako-tak prijateľných 80 percentách, lenže dokedy. Každá z kríz priniesla selekciu mliečnych farmárov. Od vstupu Slovenska do Európskej únie sa prehnali starým kontinentom dve a za obeť im bezprostredne i v následných dozvukoch padlo 450 mliečnych fariem, viac než polovica zo 755, s ktorými krajina vošla do EÚ.
V Európe sú krajiny ako napríklad Írsko, kde chovajú viac dobytka, než je počet obyvateľstva. Zato na Slovensku vznikli územia, z ktorých sa mliečny dobytok doslova vyparil z povrchu zemského. Ako si za tejto situácie poradíme s rozhárajúcou sa energetickou krízou, ktorej sprievodným produktom bude úpadok produkcie potravín a ich zdražovanie? Koľko zo slovenských fariem prežije?
Čítajte viac Prečo pijeme menej mlieka, ale jeme viac syra? Ako sa menia slovenské chute
Kde je Slovensko a kde svet
„Slovensko si uchová mliekarstvo a profit z neho, pokiaľ bude vyrábať mlieko efektívnejšie ako prevažná väčšina ostatných výrobcov. Vtedy sa nemáme čoho báť,“ tvrdí Miroslav Šebek, ktorý manažuje spoločnosť Slovenské biologické služby a jeden z najproduktívnejších chovov dojníc na Slovensku.
Túto vetu vyslovil Šebek v rozhovore pre Pravdu pred desiatimi rokmi. Odvtedy sa pomery na Slovensku, v Európe i vo svete výrazne zmenili. Všimnime si, kto udáva tón a tvrdí mliečnu muziku. V Európe sú to predovšetkým Nemci, ktorí vyrábajú vyše 30 miliárd litrov mlieka, nasledujú Francúzi s 25 miliardami či Holanďania s 15 miliardami litrov, ale tých už predstihli Poliaci!
Ako si počínalo Slovensko, ktoré na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov chovalo vyše 500-tisíc kráv a vyrábalo bezmála dve miliardy litrov mlieka?
Vlani so 100-tisícovým stádom vyrobilo 812 miliónov litrov mlieka, teda len o necelý jeden milión litrov mlieka menej ako v roku 2024, a to zažilo slintačku a krívačku, ktorá siahla na život 5-tisíc kravám. Očakával sa výpadok okolo 50 miliónov litrov mlieka, ale mliečni farmári, ktorí SLAK prežili, stratu takmer vynulovali, čo hovorí o životaschopnosti posledných 300 komerčných mliečnych fariem.
Foto: Jozef Sedlák, Pravda
Bežne nakupujeme poľské výrobky
Nežijeme však vo vzduchoprázdne. Treba sa pozrieť na to, ako si vedú iné krajiny. Číňania mohli zablokovať európske dovozy mliečnych produktov aj preto, lebo v priebehu posledných 30 rokov zvýšili výrobu mlieka zhruba z troch miliárd litrov na vyše 40 miliárd litrov! Koho by ste považovali za najväčšieho producenta mlieka na svete? Nie sú to USA ani EÚ, ale India s vyše 220 miliardami litrov mlieka.
Svet sa zmenil a ak Slovensko nechce po tejto kríze dovážať mlieko a mliečne produkty, musí pridať. Nielen Slováci, ľudia na celom svete chcú žiť lepšie. Vari najväčšie pokroky v kvalite výživy urobili Číňania, ktorí počas vlády zakladateľa komunistickej Číny Mao-Ce-Tunga zažili zničujúce hladomory. Nemusíme však chodiť na druhý koniec planéty do Číny či na Nový Zéland, kde žije menej ľudí ako na Slovensku (4,9 milióna obyvateľov oproti 5,4 milióna v SR) a produkuje ročne vyše 20 miliárd litrov mlieka. Takmer všetko vyváža. Všimnime si susedné Poľsko, ktoré sa stalo východoeurópskym tigrom a nielen v produkcii mlieka, ale aj hydiny či ovocia. V slovenských obchodoch bežne nakupujeme poľské syry či maslo.
Slovensko predbehli tí, na ktorých hľadelo začiatkom 90. rokov s neskrývaným dešpektom. V čom spočíva úspech Poľska podľa Miroslava Šebeka? „Efektívne využilo európske podporné zdroje, predovšetkým ich lepšie distribuovalo. Jednoducho poľské centrum pracovalo lepšie ako slovenské." Ono lepšie znamená, konzistentnejšie, teda nemenilo kurz agrárnej politiky pri každom striedaní vlády, ako sa to dialo na Slovensku. Kým medzi Tatrami a Dunajom prebiehala transformácia poľnohospodárskych družstiev a privatizácia štátnych majetkov, počas ktorej šlo zveľaďovanie podnikov na druhú koľaj, Poliaci sa sústredili na rast svojich hospodárstiev. Nezaoberali sa otázkou, či sa oplatí rozvíjať poľnohospodárstvo a potravinárstvo, alebo dovážať potraviny, čo preferoval Dzurindov minister financií Ivan Mikloš. Poliaci napredovali a my sme stagnovali, taký je výsledok.
Bez nafty a plynu to nepôjde
Otázka dneška je, do čoho vyústi vojna v Perzskom zálive a či 1 200 kamiónov denne dovážajúcich potraviny z celého sveta na Slovensko, bude plynule prúdiť aj v nasledujúcich mesiacoch a rokoch. Šebek upozornil na zaujímavý jav, ktorý si nevšimli analytici, ktorých pravidelne spovedajú médiá: „Na mlieko, ktoré sa predáva na svetových trhoch najčastejšie vo forme blokového masla a sušeného mlieka, zrazu zaútočili nejakí záhadní obchodníci. A hoci je čerstvé maslo ešte lacné, cena sušeného mlieka začala stúpať."
Robia si títo obchodníci a niektoré krajiny nejaké bezpečnostné zásoby?
Tento postreh nepochybne súvisí s tým, ako kríza v Perzskom zálive začala zvyšovať ceny hnojív. Zo dňa na deň sa čoraz častejšie vyslovujú obavy, že keď bude chýbať hnojivo, bude menšia úroda na poli vrátane krmovín, budú menej nakŕmené kravy a menej mlieka. Tento fakt pripomína Marián Záhumenský, ktorý v priebehu 30 rokov vybudoval z úpadkového štátneho majetku prosperujúcu mliečnu farmu v Mikuláši. Denne z nej prúdi do slovenských mliekarní viac ako stotisíc litrov mlieka! Je to farma s perfektne fungujúcimi bioplynovými stanicami, ktoré vyrobia z hnojovice toľko elektrickej energie, že postačí pre celé mliečne hospodárstvo.
Čítajte viac Pre nadbytok mlieka v EÚ hrozí na Slovensku likvidácia chovov dojníc, varujú poľnohospodári
Európska únia sa usiluje o dekarbonizáciu ekonomiky a do popredia tlačí elektrickú energiu, najlepšie vyrobenú z obnoviteľných zdrojov. No má to jeden háčik. Ani to najlepšie fungujúce poľnohospodárstvo, ako upozorňuje Záhumenský, si neporadí bez nafty vyrobenej z ropy a zemného plynu, bez ktorého sa nedajú vyrobiť dusíkaté hnojivá.
Vojna o ropu a plyn z Perzského zálivu v plnej nahote ukazuje, že „sme civilizácia fungujúca na fosílne palivá, ktorej technické a vedecké pokroky, kvalita života a prosperita závisia od spaľovania obrovských množstiev fosílneho uhlíka… Úplnú dekarbonizáciu globálnej ekonomiky do roku 2050 si možno aktuálne predstaviť len za cenu nemysliteľného globálneho ekonomického ústupu alebo ako výsledok mimoriadne rýchlych premien spočívajúcich na takmer zázračnom technickom pokroku.“ Ešte v roku 2022 to predvídal vedec Václav Smil v bestselleri Ako naozaj funguje svet.
Foto: archív Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR
Jeme fosílne palivá
Smil okrem iného tvrdí, že v podstate „jeme fosílne palivá." Má či nemá pravdu? Súčasná produkcia potravín od obilnín cez mlieko a mäso až po ovocie a zeleninu mu dáva za pravdu. Moderné poľnohospodárstvo potrebuje syntetický amoniak, ktorý nejde vyrobiť bez zemného plynu ako zdroja vodíka. Smil upriamil pozornosť na to, čo si väčšina konzumentov potravín doteraz neveľmi uvedomovala: „Polovica svetovej populácie by sa nedala uživiť bez využívania syntetických dusíkatých hnojív."
Projektanti výživovej politiky poznali výnimočnú rolu syntetického amoniaku od konca druhej svetovej vojny. Naplno ju potvrdila zelená revolúcia v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Priniesla viac obilia aj krmovín pre dobytok, ošípané a hydinu. Dusík skoncentrovaný v amoniaku sa stal spolu s výkonnejšími odrodami plodín jej hýbateľom „lebo bol motorom výživy rastlín," dal ešte pred polstoročím Smilovi za pravdu jeden z tvorcov sebestačnosti Slovenska v obilninách šľachtiteľ Bohuš Kábrt.
Cena zemného plynu teda rozhodne o tom, koľko budeme v nasledujúcom období platiť nielen za teplo v panelákoch a rodinných domoch, ale aj za chlieb, mlieko, mäso, ktoré denne s takou samozrejmosťou konzumujeme. Do cien potravín sa pravdaže premietne aj cena ropy, z ktorej sa vyrába nafta, benzín, plasty a z nich potravinové obaly a koľkože ešte iných potrebných vecí. Či sa nám to páči, alebo nie, Smilova metafora, že jeme fosílne palivá, platí.
Čítajte viac Koniec korbáčikov a pareníc? Lacný dovoz z cudziny môže zlikvidovať naše tradície
Vráťme sa však ku kravám a ich najcennejšiemu produktu – mlieku. Každodenne ho konzumujeme v najrôznejších podobách preto, lebo poskytuje najkvalitnejšie bielkoviny. Inštinktívne to vedeli už v starom Ríme, kde raňajkovali chlieb so syrom, vedeli to naši starí a prastarí rodičia, ktorí kravičku považovali za svoju živiteľku, a vieme to aj my, keď si ráno natierame na chlieb či rožok maslo. Jedlo také bežné a samozrejmé.
Preto je mimoriadne zaujímavé, koľko mlieko a z neho vyrobené produkty stoja a koľko budú stáť v neistých budúcich časoch. Vyjde z rozhárajúcej sa nielen mliečnej, ale veľkej hospodárskej krízy Slovensko oslabené či posilnené?
