Reštart pre Slovensko

Potrebuje Slovensko reštart? Na v poradí už dvadsiate prvé Vianoce by svojmu novému štátu reštart dopriala značná časť Slovákov. Aspoň v istých oblastiach. Reštartovať štát však nie je vôbec jednoduché.

25.12.2013 10:00
Miroslav Lacko Foto: ,
Miroslav Lacko.
debata

Javí sa to ako boj s veternými mlynmi. Upadať preto do depresie? Nie! Veď Slovensko sa v posledných rokoch stáva lepším miestom pre život najmä vďaka projektom jednotlivcov a skupín, ktorí sa rozhodli, že svet sa dá meniť aj zlepšením svojho okolia. Presne takéto verejnoprospešné projekty nedávno ocenilo Centrum pre filantropiu prostredníctvom projektu ReŠtart Slovensko. Na prvých troch miestach sa ocitli projekty ľudí, ktorí poskytujú on-line psychologickú pomoc, podporu obetiam sexuálneho násilia a rady študentom s výberom povolania. O súťaži aj iných projektoch sme sa rozprávali s manažérom ReŠtart Slovensko Miroslavom Lackom.

Vaša súťaž podporuje on-line riešenia. Prečo?
Koncept súťaže verejnoprospešných on-line riešení vymyslela nezisková organizácia Tech Sub Global zo Spojených štátov. V roku 2011 súťaž uskutočnili v Rumunsku. Vlani pilotne aj u nás a v Česku. Začiatkom decembra sme vyhlásili víťazov už druhého ročníka. A odpoveď je jednoduchá. Dnes predsa žijeme v pretechnizovanej dobe. Všetci fungujeme na sociálnych sieťach, pozeráme na displeje mobilov, monitory tabletov, počítačov. Je dobré, ak sa takéto projekty prezentujú aj v on-line prostredí, kde mnoho ľudí vlastne trávi každodenne celé hodiny.

Tento rok sa vám do súťaže prihlásilo 27 projektov. Na čo sa zameriavajú? Kopírujú nálady v spoločnosti?
Istým spôsobom reflektujú to, čo sa aktuálne deje. Vlani sa autori zameriavali viac na efektívne spravovanie vecí verejných, transparentnosť, antikorupčné riešenia. Tento rok, aj na základe nášho odporúčania, zase prevládali témy rovnosti a tolerancie. Inými slovami, prioritou bola pomoc sociálne vylúčeným. To sú totiž problémy, ktoré sa možno nerozoberajú na prvých stránkach novín či v hlavných správach, ale to neznamená, že by časť ľudí každodenne netrápili. A práve im môžu pomôcť takéto lokálne či tematicky úzko zamerané riešenia.

Tento rok mohla na projekty už pred vyhlásením víťazov prispieť aj verejnosť. Stalo sa tak?
Spolupracovali sme s darcovským portálom Ľudia ľuďom. A napríklad jeden z finalistov, portál Nemlčme! zameraný na obete sexuálneho násilia vyzbieral len od darcov z radov verejnosti viac ako 1 300 eur.

Cítite to tak, že je na Slovensku pretlak dobrých nápadov, ktorým chýba len finančná podpora?
V ReŠtarte sme mali aj také projekty, ale boli prihlásené aj skupiny, ktoré nejakým spôsobom spustili projekt aj z vlastného nadšenia a prostriedkov a fungovali by aj bez nás. Takže je to rôzne. Sledujeme napríklad aj to, ako sa darí minuloročným finalistom. Prví traja dodnes fungujú, ale nie všetky projekty prežili. Mnohí robia takéto verejnoprospešné aktivity vo svojom voľnom čase a treba chápať, že popri inom zamestnaní sa to niekedy nedá ťahať dlhodobo.

Zaujímajú sa ľudia v posledných rokoch viac o svoje okolie?
Prinajmenšom v mestách sa určite niečo deje. Všetky tie skupiny na podporu startupov, ale aj rôzne komunity, ktoré chcú spoločne riešiť problémy či zlepšovať svoje okolie. A teraz už nehovorím len o on-line riešeniach, ale všeobecne.

Aké verejnoprospešné projekty v tomto roku vás osobne najviac zaujali?
ReŠtart finišuje, takže teraz mi v hlave rezonujú predovšetkým víťazné projekty, s predkladateľmi ktorých sa poznám aj osobne, a môžem povedať, že mnohých obdivujem nielen kvôli ich odhodlaniu, ale aj motivácii a ambíciám svoje plány realizovať za každú cenu, lebo pre nich majú zmysel. Ale vyzdvihol by som jeden projekt, ktorý v súťaži nezískal finančné ohodnotenie, no myslím, že je to téma a oblasť, ktoré si zaslúžia pozornosť verejnosti.

O čo ide?
O projekt organizácie ETP Slovensko s názvom Budujeme nádej, ktorý má za cieľ prostredníctvom mikropôžičky umožniť mladým rómskym rodinám z osád legálne postaviť domček, súčasťou ktorého je aj malý, vysporiadaný pozemok. Domčeky si rodiny stavajú svojpomocne a financie ich jeho výstavbu pravidelne splácajú v menších mesačných splátkach. Nový model výstavby bývania je tak založený na podpore vlastnej snahy a zodpovednosti obyvateľov marginalizovaných rómskych osád.

A mimo ReŠtartu?
Na Slovensku je veľa zaujímavých projektov a je ťažké, vybrať si len zopár z nich. Na mňa osobne zapôsobili nápady a realizácie projektov, ako sú napríklad Hidepark Nitra, ktorý zastrešuje OZ Triptych, no spolupracujú s ďalšími asi desiatimi združeniami. Z bývalej čiernej skládky a kalového poľa si dobrovoľníci v rámci svojho voľného času postupne vybudovali kultúrne centrum, kde môže verejnosť zmysluplne tráviť čas. Takisto sa mi páčia aj iniciatívy na obnovu a využívanie starých, historických budov, ktoré upadali do zabudnutia ako Stará tržnica v Bratislave (Aliancia Stará tržnica) alebo Nová Kunsthalle v Žiline (Truc sphérique, o. z.). Na záver si ako environmentalista neodpustím spomenúť projekt Komunitné záhrady Bratislava, ktorý si kladie za cieľ vytvoriť a poskytnúť nevyužívané mestské priestory komunitám. Tieto v rámci projektu získajú know-how, ako ekologickým spôsobom pestovať rôzne plodiny v mestskom prostredí.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Miroslav Lacko #Reštart