Báthoryčka by dnes bola dobrá manažérka

Grófka Báthoryová podľa historičky a etnologičky Kataríny Nadaskej zrejme v mnohom predbehla svoju dobu, a bola ochotná a schopná experimentovať s alternatívnou medicínou.

19.03.2014 06:30
Historička a etnologička Katarína Nádaská Foto: Robert Hüttner, Pravda
Katarína Nádaská Historička a etnologička Katarína Nádaská

Legendy okolo osôb či udalostí vznikajú aj časom – platí väčšinou, že „na každom šprochu pravdy trochu“? Alebo naopak, roky pravdu prekrútia aj o 180 stupňov?
Súčasní historici sa pri skúmaní histórie opierajú najmä o písomné pramene, archeologické nálezy, kroniky, ale aj legendy. Čím hlbšie do histórie ideme, tým menej relevantných prameňov nachádzame. Samozrejme „oral history“ – ústna história fungovala aj v minulosti, a tak príbehy, legendy odovzdávané ústnou formou generáciami sa nám často zachovali a boli aj spísané často samozvanými historikmi. História sa často prispôsobovala dobe, režimom. To platí i pre vzdialenejšiu minulosť – aj vtedy chceli niektorí panovníci „prikrášliť“ svoju vládu, alebo aspoň na papieri zmeniť dejiny vo svoj prospech. Stačil na to poddajný, panovníkom platený kronikár.

Čo myslíte, ktorý prípad je Alžbeta Báthoryová?
Alžbeta Báthoryová bola v každom prípade reálne žijúca osoba, na svoju dobu určite vzdelaná. Zrejme mala ekonomický talent, dnes by sme povedali, že bola dobrou manažérkou. Sama pochádzala z významného magnátskeho rodu a sobášom s Františkom Nádasdym sa jej postavenie ešte umocnilo. Keďže však veľa času trávila bez neho, pretože neustále bojoval proti Turkom, mala asi aj ona chvíle, keď sa cítila osamelo. Zrejme v mnohom predbehla svoju dobu, a bola ochotná a schopná experimentovať s alternatívnou medicínou, zaujímal ju okultizmus a mágia – skrátka to, čo v danej dobe zaujímalo vzdelaných mužov. Ona však bola žena a po smrti svojho muža musela zastávať aj mužskú rolu vo verejnej sfére – brániť záujmy svojej rodiny, aj tie ekonomické. Po ovdovení mohla mať aj politické ambície, pretože bola skvelá diplomatka a mala cit pre politiku. Bolo teda viac ako nevyhnutné ju skompromitovať – najlepšie obvinením z bosoráctva, satanizmu a týrania či vrážd mladých žien, ktorých krása ju údajne iritovala tak, že sa ju snažila prostredníctvom večného média – krvi, získať pre seba. Navyše nebola katolíckeho vierovyznania a to tiež hralo v danej dobe určitú rolu.

Vznikli v súvislosti s jej skutkami aj povery a legendy?
Jedným z jej majetkov bol aj hrad a kaštieľ v Čachticiach. V lokálnych dejinách samozrejme príbehy o krvavej grófke majú svoje opodstatnenie. Najmä v minulosti bolo vyfabulovaných množstvo „hororových príbehov“ hovoriacich o mučení dievčat, o blúdení ich duší, ktoré nenašli svoj pokoj, pretože mnohé z nich neboli pochované. Sezónne príležitosti ako boli priadky a páračky sa v minulosti nezaobišli bez rozprávania príbehov o Báthoryčke a jej nevinných obetiach – napokon, aspoň mali mládenci dôvod odprevádzať dievky až do postieľky. Zaujímavosťou však je, že aj v súčasnosti kolujú rôzne príbehy o hrade. Senzibili a dobrodruhovia v jednom, ktorí nocovali v ruinách hradu, vraj doslova cítili zlo a negatívnu energiu, ktorú vyžaruje oné miesto.

Jej kult presahuje hranice Slovenska, čím to je, že fascinuje toľko ľudí?
Príbeh o Báthoryčke ešte stále nie je definitívne uzavretý. Aj niektorí seriózni historici tvrdia, že Báthoryčka má na svedomí minimálne týranie dievčat, čo mohlo vyplývať z jej sklonov k sadizmu, v ktorom údajne nachádzala uspokojenie. Keďže medicínsky odbor psychiatria v tom čase ešte neexistoval, ťažko sa dá dnes hodnoverne poskladať psychický profil Alžbety. Príbehy o krvi ľudí vždy fascinovali, aj upíri sú stále v kurze. Báthoryčke sa tiež pripisuje pitie a kúpanie sa v krvi dievčat. Mágia, krv, tajuplné satanistické rituály – to všetko fascinuje ľudí na celom svete, nielen u nás.

Ako vnímate Báthoryčku vy osobne?
Asi ako každého historika, aj mňa vždy fascinovali zaujímavé postavy z histórie. Keďže sa okrem iného venujem aj významným ženám v dejinách, zaujíma ma aj Alžbeta Báthoryová. Vnímam ju ako plnokrvnú ženu, veľmi vzdelanú, temperamentnú, milujúcu život a azda aj ženu, ktorá dobre zvládala narábať perom i mečom a nebála sa experimentovať rovnako v oblasti vtedajšej vedy i ekonomiky, politiky. Som presvedčená, že keby žila dlhšie, významnejšie by zasiahla do dejín Uhorska.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #Alžbeta Báthoryová