Fotografia musí zaujať do dvoch sekúnd

Keď mal Paul Martinka 23 rokov, rozhodol sa, že opustí Československo a skúsi šťastie v Amerike. Písal sa rok 1992. Začiatky podľa neho neboli ľahké, postupne sa mu však podarilo presadiť sa. Našiel sa vo fotografii.

, 29.07.2014 06:00
2
Paul Martinka je predsedom poroty 3. ročníka... Foto: Ivan Majerský, Pravda
slovakpressphoto, Paul Martinka Paul Martinka je predsedom poroty 3. ročníka súťaže Slovak Press Photo.

Hoci začínal ako samouk, už 13 rokov fotografuje pre noviny New York Post, ktoré vychádzajú v zhruba polmiliónovom náklade. V septembri sa vráti na Slovensko, aby predsedal porote prestížnej súťaže Slovak Press Photo.

Čo musí mať dobrá fotografia?
Spoznať, či je fotografia dobrá, by nemalo trvať viac ako dve sekundy. Keď vám počas dvoch sekúnd nič nehovorí, musíte ju dať nabok. Samozrejme, nad každou fotkou sa dá sedieť a hovoriť o nej aj tri hodiny, ak by sme chceli hľadať, čo je na nej dobré a čo, naopak, zlé. Ako spravodajský fotograf k tomu pristupujete inak. Urobíte, povedzme, 150 záberov, ale fotoeditorovi z nich pošlete iba 5 alebo 10. Ak ma fotografia nezaujme do dvoch sekúnd, potom je veľká pravdepodobnosť, že nezaujme ani nikoho iného.

Stane sa to jedným z kritérií, keď budete ako predseda poroty vyberať víťazné práce Slovak Press Photo?
Prvé, čo som spravil, keď som sa od pani riaditeľky Slovak Press Photo Jany Garvoldtovej dozvedel mená porotcov, bolo, že som si na internete pozrel ich prácu. Myslím si, že porota je zložená z kvalitných fotografov. Každý sa vo fotografii venujeme niečomu trochu inému, ale každý z nás je dobrý. Môžem mať svoj názor na portrét, lebo tiež robím portréty, ale rozhodne nebudem konkurovať kolegyni alebo kolegovi, ktorý sa zaoberá najmä portrétom. Porota má sedem členov a môj hlas bude iba sedmina. Samozrejme, pri kategóriách, s ktorými mám najviac skúseností, sa pokúsim, aby môj hlas bolo počuť. Neviem sa dočkať stretnutia s kolegami z poroty, pred ich tvorbou mám veľký rešpekt a teším sa aj na práce talentovaných fotografov, ktoré budeme posudzovať.

Poznáte prácu niektorých slovenských fotografov?
Nepoznám, ale mal som česť stretnúť Milana Illíka, ktorý vlani na súťaži získal Grand Prix a spolu s ním a s pani riaditeľkou Garvoldtovou sme sa rozprávali o fotografii na Slovensku a o fotografii v Amerike.

Prečo ste sa rozhodli odísť práve do Ameriky?
Amerika asi láka každého. A o New Yorku sa hovorí, že ak niečo dokážete tu, dokážete to aj kdekoľvek inde. New York je plný inšpirácií, je tu mnoho mladých ľudí, filmy, hudba, žije to tu. Do Ameriky som odchádzal preto, lebo som chcel skúsiť niečo nové. Začiatky boli samozrejme ťažké – ako pre každého prisťahovalca, je jedno, či odídete do Ameriky alebo niekam inam. Chýbalo mi rodinné aj finančné zázemie a musel som robiť veci, ktoré ma až tak nebavili.

Paul Martinka začínal fotografovaním športových... Foto: Paul Martinka
Paul Martinka, basketbal, Paul Martinka začínal fotografovaním športových zápasov.

Ako ste sa dostali k fotografii?
Časom som si našetril nejaké peniaze, kúpil som si fotoaparát a začal som fotiť. Neskôr som oslovil noviny a asi od roku 1997 som fotografoval najmä športové udalosti. Vtedy to ešte nebolo na plný úväzok, venoval som sa tomu iba cez víkendy. Ale fotil som aj veľké športové udalosti a osobnosti – Tigera Woodsa, hokejové zápasy, americký futbal, boxerské súboje, napríklad medzi Andrewom Golotom a Riddickom Bowom, aj ten, počas ktorého Mike Tyson odhryzol v Las Vegas Evanderovi Holyfieldovi časť ucha, basketbalové zápasy s Michaelom Jordanom.

Neskôr ste však od športu prešli k spravodajskej fotografii.
Asi po dvoch rokoch som sa cítil vyhorený a chcel som skúsiť niečo iné. Spojil som sa s vydavateľstvom v Brooklyne, pod ktoré spadalo desať alebo dvanásť lokálnych novín. Pre ne som začal robiť spravodajské fotografie. Mimochodom, keby sa Brooklyn odtrhol od New Yorku, bol by štvrtým najväčším mestom v Amerike, žije tam asi 2,6 milióna ľudí. Neskôr, v roku 2001, som sa spojil s novinami New York Post, pre ktoré fotografujem na voľnej nohe päť dní v týždni dodnes. Tieto noviny by som nemenil. Aj preto, že mi veľmi vychádzajú v ústrety – okrem práce pre ne mám totiž aj veľa súkromných klientov.

Čo vás na práci fotografa teší?
Práca je pre mňa zábavou. Som zásadový človek a jednou z mojich zásad je: Rob to, čo miluješ a v živote nebudeš musieť pracovať ani deň. Vždy, keď skončím svoju prácu, čudujem sa, že mi ľudia platia za niečo, čo je pre mňa hrou a potešením. Fotografovanie mi navyše umožňuje vidieť množstvo vecí – dobrých, ale aj zlých, ktoré veľa ľudí nemá možnosť vidieť na vlastné oči. A tiež mi umožňuje zachytiť zaujímavý moment a sprostredkovať ho čitateľom alebo divákom. Či sú to nejaké aktuality, koncerty napríklad Rolling Stones alebo Depeche Mode, momentky šťastných detí, ktoré sa hrajú v parku, ale aj tragédia, aká sa stala 11. septembra – vždy som mal možnosť sprostredkovať to ďalším ľuďom a ukázať im, čo som videl. Dúfam, že moje snímky hovoria samy za seba, a keď sa človek na ne pozerá, niečo v ňom zanechajú.

Jedenásťročný chlapec Kyle, ktorý sa spolu so... Foto: Paul Martinka
pes, chlapec, požiar Jedenásťročný chlapec Kyle, ktorý sa spolu so svojím psíkom zachránil pred požiarom.

Máte medzi svojimi fotografiami nejakú obľúbenú?
Pred dvoma mesiacmi bol v New Yorku veľký požiar, zasahovalo niekoľko desiatok hasičov na asi desiatich autách. Požiar postihol asi 30 rodín, ktoré prišli o svoje domovy, bolo tam aj veľa detí. Požiar vypukol ráno o pol siedmej a vďaka pár ľuďom, ktorí búchali susedom na dvere a pozobúdzali ich, nikomu sa nič vážne nestalo. Asi iba štyria ľudia sa nadýchali dymu, inak všetci ušli. Keby požiar vypukol o tri hodiny skôr, bolo by tam veľa mŕtvych. Medzi ľuďmi, ktorí sa zachránili, bol aj jedenásťročný Kyle spolu so svojím psíkom, ktorý sa zhodou okolností volal Special (Výnimočný). V jednu chvíľu držal toho psíka na rukách a obaja sa na mňa pozerali. Ich fotografia vyšla v novinách na druhý deň a jeden čitateľ mi napísal, že sa na ňu nevie prestať pozerať. Podobné povzbudenia ma poháňajú každý deň, aby som šiel von a hľadal rôzne spôsoby, ako zachytiť podobné momenty. Dobrý fotograf vidí veci, ktoré iní nevidia. Či sú na rovnakom mieste dvaja alebo tridsiati fotografi, vždy chcem byť inde ako ostatní. Hľadám rozličné spôsoby a uhly pohľadu, ako sa dá na niečo pozrieť inak, ako sa na to pozerajú tí druhí.

Dá sa to aj pri zázname udalostí na červenom koberci, keď sú všetci fotografi prakticky na jednom mieste?
Tam ste samozrejme limitovaní, ale mojou prácou ako spravodajského fotografa je nielen fotiť to, čo si môj klient žiada, ale tiež mu dodať niečo, čo vidím. To je rozdiel medzi fotografom, ktorý iba pracuje, a fotografom, ktorý robí to, čo ho baví. Dobrý fotograf vidí nielen to, čo je pred ním, ale aj čo je za ním. Keď fotím červený koberec, čo sa stáva, som obmedzený tým, kam mám prístup. Odfotím, čo treba, ale môžem dať fotoaparát až na zem a pozerať sa ním dohora, čo dá inú perspektívu, alebo si zoberiem monopod – jednoduchý statív, načasujem fotoaparát, nastavím širokouhlý záber a fotoaparát zdvihnem nad hlavu – a opäť dostanem inú perspektívu.

Musí fotograf dlho čakať na moment, akým bol napríklad spomínaný chlapec so psíkom? Musí byť trpezlivý?
Samozrejme, že záleží na situácii, ale väčšinou treba byť v pravý čas na pravom mieste. Veľa spraví aj intuícia a, samozrejme, musíte používať aj zdravý rozum. Keď sa stane nejaká tragédia, niekomu ublížia, zavraždia ho alebo sa stane havária a na scénu prídu rodinní príslušníci, ktorí to prežívajú veľmi emotívne, a keď vám chýba zdravý úsudok, môžu vám aj ublížiť. Ani ja neviem, ako by som reagoval, keby sa nedajbože niečo stalo mojej rodine. Fotograf musí vedieť, kedy má urobiť krok späť.

Dnes môže robiť snímky úplne ktokoľvek, stačí mať mobil. Ako zmenil vývoj v oblasti fotografickej techniky vašu profesiu?
Prístroje, s ktorými sa dá fotiť alebo nakrúcať, sú dnes naozaj dostupné ľuďom oveľa viac, ako v minulosti. Keď sa ešte fotografia spájala s vyvolávaním filmov, bolo to dosť drahé. Ako spravodajský fotograf robíte niekoľko záberov za sekundu a keď máte film s 36 obrázkami, rýchlo ho miniete. Navyše z tých 36 záberov sa vám podarí iba niekoľko. Hovorím o spravodajskej fotografii, nie o umeleckej či o portrétoch, kde má človek viac času na rozmýšľanie. Príchod digitálnej fotografie umožnil ľuďom viac fotografovať. Aj pre mobilné telefóny je miesto vo fotografii. Dokonca existujú súťaže, ktoré sú zamerané iba na takéto fotografie. Hoci sa však technológia mení, dobrý fotograf si stále nájde svoje miesto.

,,Fotenie mi umožňuje zachytiť nejaký moment a... Foto: Paul Martinka
Paul Martinka, vtáky, čajky ,,Fotenie mi umožňuje zachytiť nejaký moment a sprostredkovať ho divákom," hovorí Paul Martinka.

Je v Amerike veľká konkurencia medzi fotografmi?
Samozrejme, keď fotograf odíde, sú stovky ďalších, ktorí môžu robiť jeho robotu. Ak pracuje pre prestížne noviny ako New York Post, konkurencia je ešte oveľa väčšia. Preto musíte nájsť kreatívny spôsob, ako sa udržať na vrchole.

Vo fotografii ste samouk. Vnímate to v niečom ako výhodu?
Som absolútny samouk a bola to absolútna výhoda, pretože som mohol byť tým, kým som. Vidím veci takým spôsobom, akým ich vidím. Ak máte napríklad fľašu vody a desiatim fotografom poviete, aby vám ju odfotili, garantujem vám, že každý to spraví inak. Keby som fotografiu študoval, tak by mi povedali, čo robiť, ako to robiť, ale to, že som na voľnej nohe a samouk, mi pomohlo vytvoriť si vlastnú identitu.

Slovak Press Photo

Do 3. ročníka súťaže sa môžu zapojiť slovenskí fotografi a fotožurnalisti, ktorí publikujú v médiách. K minuloročným ôsmim kategóriám pribudla tento rok deviata, Stredoeurópska fotografia, ktorá súťaž otvára aj fotografom zo zahraničia. Slovenským fotografom je určených zvyšných osem kategórií – Aktualita, Každodenný život, Reportáž, Portrét, Životné prostredie, Šport a Svet umenia. Ôsma kategória je určená mladým fotografom do 25 rokov a študentom fakúlt žurnalistiky, ktorí však môžu súťažiť aj v ostatných kategóriách. Uzávierka prihlášok je 31. augusta a fotografi môžu prihlásiť práce, ktoré vznikli od 31. augusta minulého roka do 31. augusta 2014.

Predsedom medzinárodnej poroty bude pôvodom slovenský fotograf Paul Martinka. Ďalšími členmi poroty, ktorá má na rozdiel od minuloročných piatich teraz až sedem členov, sú pedagogička a fotografka Jana Hojstričová, Pavel Neubauer, českí fotografi Jindřich Štreit, Jan Šibík a Roman Vondrouš a pôvodom ruský fotograf Yuri Kozyrev, mnohonásobný víťaz World Press Photo.

V každej z kategórií môže porota udeliť tri ceny a jedno čestné uznanie. Hlavnou cenou je Grand prix, udeľuje sa aj Cena za celoživotné dielo a Cena diváka.

Víťazov Slovak Press Photo vyhlásia 23. októbra, o deň neskôr sa v priestoroch Starej radnice (Múzeum mesta Bratislavy) začne výstava ocenených a ďalších vybraných prác. Podrobnosti o súťaži nájdete na www.slovak-press-photo.sk.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
2 debata chyba
Viac na túto tému: #fotografia #Slovak Press Photo