Grónčan Angaangaq Angakkorsuaq, šaman a zástupca pôvodného obyvateľstva Arktídy pri OSN, si „privoniava“ k špici Zeme a cíti, vidí a počuje, že planéta je veľmi nervózna. A že ľudia s ňou nevedú dobrý dialóg.
Inuiti (tiež Eskimáci – tak však nazývajú skôr pôvodných obyvateľov Aljašky a severnej Ázie) zažívajú to, čomu svetoví politici ani tí slovenskí stále nechcú uveriť – náš svet sa drasticky mení. Jednoducho sa im doma topia veľké ľadovce, zvieratá sa čudesne správajú a ich tradičný spôsob života je ohrozený. A nielen ich. Keď ešte viac stúpne hladina oceánov a zaplaví svetové metropoly na pobrežiach, nebude podľa šamana miesta, kam sa budú môcť milióny ľudí uchýliť.
Angaangaq prišiel na Slovensko na pozvanie Sokratovho inštitútu, spoločného projektu Centra environmentálnej a etickej výchovy Živica a Technickej univerzity vo Zvolene.
Dovolím si na úvod požičať otázku z článku od filozofa a religionistu Christopha Quarcha, ktorý Grónsko navštívil pred piatimi rokmi. Smeje sa ľadovec, alebo plače?
Niekedy sa ľadovec smeje, niekedy plače. Veci sa menia tak drasticky… V čase, keď ma Christoph Quarch navštívil v Grónsku, bolo leto a na ľadovci bolo plus 37 stupňov. Voda na jeho povrchu vrela. To je niečo abnormálne. V ten deň sa roztopilo enormné množstvo ľadu. A vtedy ľadovec skutočne plakal. Je to realita, ktorú zažívame kvôli niečomu, čo nazývame klimatická zmena.
Narodili ste sa v roku 1947. V čase, keď výraz klimatická zmena ľudia ešte nepoznali. Vychovala vás stará mama, šamanka, ktorá vám rozprávala príbehy odovzdávané z generácie na generáciu. Aký vám utkvel v pamäti ešte z detstva?
Hovorila nám, že v Grónsku kedysi rástli stromy. Lenže vtedy tu žiadne stromy neboli a ľudia jej neverili. Keď vedci neskôr vŕtali do ľadu, objavili pod ním veľký zamrznutý les a my vieme, že mala pravdu. A ako je to dnes? Dnes tie stromy u nás skutočne rastú. Na pobreží veľkého ľadovca blízko severného polárneho kruhu rastú stromy vyše päť metrov vysoké. Nie je to úžasné? Strom pritom rastie do výšky len vtedy, ak je 10 stupňov nad nulou tri mesiace po sebe. Stačí, ak teplota klesne na 9 stupňov a strom nikdy tak vysoko nenarastie. Kvôli zmenám vo svete, kvôli tomu, čo robíme tejto planéte, začali u nás rásť stromy… Znamená to, že veľký ľadovec mizne oveľa rýchlejšie, ako si dokážete predstaviť. A znamená to, že aj počasie na Slovensku sa veľmi zmení. Len ešte nevieme, akým spôsobom.
Ako veľmi sa za polstoročie zmenila vaša krajina?
V oceáne je zrazu tak veľa rôznych druhov rýb a my nevieme, či ich môžeme jesť. Nemáme pre ne ani pomenovania. Prichádzajú k nám nové druhy vtákov. Nové druhy hmyzu, ktoré sme nikdy predtým nevideli. Pavúky, komáre.
Vedci hovoria o tom, že klimatické zmeny budú najbolestnejšie pre tradičné spoločenstvá. Ako sa mení život obyčajných ľudí?
Nemáme šancu odísť niekde inde, do Dánska, do Kanady, všetko je veľmi ďaleko. Musíme sa adaptovať. Napríklad mláďatá karibu (soba arktického pozn. red.) sa začali rodiť oveľa skôr. To znamená, že karibu musíme loviť oveľa skôr. Greenpeace nám nedovoľuje loviť tulene, pričom v moriach v okolí Grónska sa premnožili. Len medzi Grónskom a kanadským Baffinovým ostrovom teraz žije 15 miliónov tuleňov. A taký dvojmetrový tuleň váži 175 kilogramov, preto musí denne zjesť množstvo rýb, ktoré v priemere zodpovedá až pätine jeho vlastnej váhy.
Znamená to menej rýb v tejto lokalite?
Áno, je menej rýb. Ľudia vo Vatikáne jedia rybu každý piatok, mnohí ľudia v Grónsku však nemajú už čo jesť. Robíme šialené veci, ktoré narúšajú rovnováhu životného prostredia. Akoby sme sa ešte stále nenaučili, že existuje len jedna Zem a všetko je na nej prepojené. Čo sa stane na Slovensku, to môžeme pocítiť v Grónsku. Čo sa udeje v Rusku, v Afrike, to môžete pocítiť na Slovensku. Všetci sme veľmi blízko pri sebe, len sme na to asi zabudli.
Vedci zaznamenali tento rok zvláštne dianie v Antarktíde. Zatiaľ čo stále všeobecne platí, že sa topia kontinentálne ľadovce, v moriach pri Antarktíde ľadu pribudlo. Tento rok ho tam bolo najviac, odkedy sa robia merania. Je ťažké to vysvetliť. Deje sa niečo podobné aj v Grónsku?
Aj u nás môže byť viac morského ľadu, i keď názory sa rôznia. Ale faktom je, že je čoraz tenší. Má hrúbku len jeden meter a menej. Ľahko sa môže prelomiť. U nás starí ľudia hovoria, že treba sto rokov na to, aby vznikol jeden centimeter ľadu. Čiže môže byť rok, v ktorom je naozaj veľa snehu, ale to vôbec nemusí znamenať, že ľad sa obnoví.
Je pre Inuitov ťažšie loviť?
Lovec vezie so sebou niekoľkostokilogramový náklad na saniach. A keď ľad nie je dostatočne hrubý, nemôže po ňom cestovať. Nemôže použiť ani svoju loď, pretože okolo pláva veľmi veľa malých kúskov ľadu, ťažko cez to prejde. Nemôže loviť ani chytať ryby. Takže toto sú dôsledky. A dôkaz toho, ako veľmi sme závislí od ľadu. Ale „najvtipnejšie“ na tom všetkom je, že Eskimáci sú na celom svete jediní, ktorí sa prispôsobujú zmenám, aby prežili. Na Slovensku, v Európe, v Bangladéši sa nikto nemení a ľudia sa správajú ako doteraz. A výsledok? Neuveriteľné katastrofy. Pozrite sa na Švajčiarsko, kde sa zosúvajú celé hory. V Alpách tak veľmi prší a je tam tak veľa vody, že ju zem nedokáže v sebe zadržiavať a svahy sa zosúvajú. Keď som pricestoval do Viedne, tak tam zúrila silná búrka a každý hovoril, že čosi podobné ešte nezažil. Že nikdy nevideli toľko dažďa. A toto sa bude diať čoraz častejšie. Bude to normálna vec.
S posolstvom od staršinov, aby si ľudia viac vážili planétu, ste pochodili vyše 60 krajín. Videli ste viac skazy alebo nádeje?
Všade na Zemi sa veci menia. Vo veľkých horách Kazachstanu, Kirgizska a Číny začali stromy rásť v oveľa vyšších nadmorských výškach. S tým sa mení aj fauna. A navyše tam majú viac snehu, rieky sú väčšie, záplavy tiež. V povodí Amazonky stínajú stromy, pretože Európanom sa páči mahagónové drevo. Je to ilegálne, ale deje sa to. A pritom vždy, keď zotnete veľký strom, ktorý je 150 metrov vysoký a má hlboké korene, pôda klesne. Niekedy je to viac ako dva metre. Celá Amazónia klesá.
A mohli by ste uviesť aspoň jeden príklad krajiny, ktorú ste navštívili a ktorá sa podľa vás správa zodpovedne?
Nie. Nemohol. Pretože nikto nerobí nič zásadné. Domorodci v Amazónii sa snažia chrániť svoju krajinu, ale ľudia zvonku stále chodia a rúbu stromy. Deje sa to nepretržite. Za jeden rok odlesnia takú veľkú plochu, ako je Belgicko. Podobne je to aj s lesom vo Vietname. Môžem však povedať aspoň to, že v Európe sú ľudia oveľa uvedomelejší ako v Amerike. Nemecko je svetová jednotka v recyklácii. Dokážu tam opätovne využiť asi 30 percent odpadu. V Severnej Amerike je to menej ako tri percentá. Klímu však nezachráni len to, že začneme všetci poriadne triediť a recyklovať odpad. Ľudia musia zmeniť svoj spôsob života. Inak budú bojovať o prežitie. Lenže o tomto, žiaľ, nikto nechce hovoriť. Takmer každý, s kým sa stretnem, sa chce rozprávať skôr o zvieratách, a nie o ľuďoch. Pýtajú sa ma, ako to všetko prežíva medveď biely.
A kto je na tom horšie?
Medveď biely dokáže prežiť v oveľa extrémnejších podmienkach ako človek. Zvládne omnoho väčší rozsah teplôt. Šanca na prežitie pre zviera je oveľa väčšia ako pre človeka. Ľudia nemajú takú kapacitu, aby sa prispôsobili zmenám v počasí. Poviem príklad. Keď sa u nás šteňa narodí na jeseň, tak mu veľmi rýchlo narastie srsť, ktorá ho cez zimu udržuje v teple. Keď sa šteňa narodí na jar, tak svoju prvú srsť stratí veľmi rýchlo. Prispôsobuje sa počasiu. Ale človek to nedokáže.
Inuiti si nepísali knihy, ale staršinovia a šamani si odovzdávali poznatky ústne formou príbehov. Čo hovoria o klimatickej zmene?
Naša ústna tradícia hovorí o tom, že Zem odjakživa menila svoju klímu. No nikdy nás na Zemi nežilo tak veľa ako dnes. Sedem miliárd ľudí! To je ten rozdiel oproti všetkým doterajším zmenám. Táto bude mať oveľa väčší dosah… Bol som na veľkej konferencii v juhovýchodnej Indii, a keď som hovoril o klimatickej zmene, ľudia sa usmievali. Hovorili mi, že u nich to nič neznamená, že sú v pohode. Ale nie sú. Už teraz sa napríklad ukazuje, že búrky vo východnej Indii sú čoraz silnejšie. Klimatická zmena je skutočná. A staršinovia mi hovoria, že nezáleží na tom, či tomu ľudia veria, alebo nie. Veľký ľadovec „odchádza“. A keď odíde celý, tak hladina oceánov narastie o sedem metrov na celom svete.
V knihe Posolstvo šamanov ste autorovi prezradili jednu zaujímavú vec. A to, že za samotné roztápanie ľadovca v Grónsku nesú väčšiu zodpovednosť skôr drobné čiastočky z pneumatík. Mohli by ste to objasniť?
Kým ste cestovali za mnou do Zvolena, diaľnica vám zjedla časť pneumatiky na aute. Z kolies sa uvoľňujú drobné čiastočky gumy a tie nepadajú len tak niekde na zem. Pri jazde autom vírime vzduch. Čiastočky stúpajú nahor, až ich unesie atmosférické prúdenie, ktoré ich zaveje do Grónska. Keď tieto čiastočky zamrznú, oťažejú a spadnú na zem. A keď vyjde slnko, tieto malé čierne čiastočky gumy, ktoré sú aj z áut jazdiacich po diaľnici do Zvolena, sa zahrievajú a okolitý ľad a sneh sa oveľa rýchlejšie topia. A dôkaz? Našli ho vedci, ktorí robili vrty do ľadovca. Videl som to na vlastné oči. Do Grónska sa dokonca dostali dva druhy piesku. Jeden je zo Sahary, má červenú farbu. A druhý, hnedý, je zo Severnej Ameriky.
Najdlhšia cesta v Grónsku meria asi 40 kilometrov. Postavil ju Volkswagen v 90. rokoch, aby urobil efektné fotografie svojho nového modelu v prekrásnej zamrznutej krajine. Dokážu vôbec staršinovia ubrániť Grónsko pred globálnymi vplyvmi?
Je veľmi ťažké to zastaviť. V skutočnosti sme však šťastní, že nám túto cestu postavili. Pretože nám dala šancu ukázať svetu, čo sa vlastne deje. Keď cestu postavili, tak ste museli ísť asi 200 metrov nahor po hore z ľadu. Dnes musíte jazdiť 200 metrov nadol. Takáto výška ľadu sa za ten čas roztopila. Ľudia sem môžu prísť a na konci tejto cesty môžu na vlastné oči vidieť realitu klimatickej zmeny. A mnohí majú v očiach obavy.
Keď ste v roku 1978 prvýkrát vystúpili pred Valným zhromaždením OSN a keď ste dorozprávali pred hlavami štátov sveta o tom, že sa ľadovce začínajú topiť, zožali ste obrovský potlesk. Cítili ste hrdosť, ale doma ste si uvedomili, že vás v skutočnosti nikto nepočúval. Zmenilo sa to? Počúvajú vás?
Nie. Nič sa nezmenilo. OSN rozpráva dookola o tom istom. Takisto Kanada, celá Európa. Číne, Rusku a Indii na tom nezáleží. Vláda USA stále neverí klimatickej zmene.
A predsa začiatkom októbra vydal Pentagon správu, v ktorej v podstate po prvý raz v dejinách priznáva, že meniaca sa klíma predstavuje skutočnú hrozbu pre USA a svet. Výpočty znejú desivo – masová migrácia kvôli dlhotrvajúcim suchám a silnejúcim búrkam. Dvíhanie hladiny oceánov, úbytok zdrojov pitnej vody. Ako to vnímate? Objavila Amerika Ameriku?
Je príliš neskoro… Bolo veľmi ťažké prebudiť Ameriku. Je to veľmi veľký spiaci obor. Sily, ktoré ho ochraňujú, sú peniaze. Ale peniaze sa nedajú jesť. Naozaj je príliš neskoro a Amerika sa bude zmietať v klimatickej zmene. Musí sa zmeniť.
Environmentalisti radi hovoria o červenom tlačidle. Vraj aj keby existovalo také, čo dokáže okamžite zastaviť všetky továrne a zdroje produkujúce skleníkové plyny, a teraz hneď by sme ho stlačili, nestihli by sme zastaviť klimatickú zmenu. Je to nezvratný proces, ktorý by sme možno trochu spomalili. Tak čo treba robiť?
Aj keby sme zastavili všetky továrne, vzduch bude stále zaplnený časticami. Bude trvať veľmi dlho, kým sa vyčistí a ľad sa bude aj naďalej topiť… No ľudia na Slovensku, v USA budú stále potrebovať autá, aby mohli ísť nakupovať.
Máme zrazu prestať používať autá?
Nie. Len prestaňte používať autá spôsobom, akým to robíte dosiaľ. V centre Zvolena vôbec nepotrebujete auto, stačí vám bicykel. V Mníchove to vyzerá tak, akoby bicykel vôbec neexistoval. New York City je mesto postavené na veľmi malom ostrove Manhattan. A aj tam má každý auto. Sú tam milióny áut. Takmer nikto nechodí, takmer nikto nejazdí na bicykli, každý jazdí v aute. A toto predsa dokážeme obmedziť. Môžeme vytvoriť lepšiu verejnú dopravu v meste, využívať elektrické vozidlá, to sú veci, ktoré môžeme urobiť. Aj drobnosti dokážu veci zmeniť k lepšiemu.
Keď tvrdíte, že vládam je osud planéty ľahostajný, veríte, že jednotlivci dokážu zobrať zodpovednosť za planétu do vlastných rúk?
To je naša jediná možnosť. Slovenská vláda sa nezmení. Vy ľudia sa musíte zmeniť, musíte sa stať nádejou pre Slovensko. Ak to nebudete vy, tak potom kto? Keď idem do Anglicka, tak aj tam sa ma pýtajú skôr na ľadové medvede. A osud ľudí, ich vlastných obyvateľov, ich vôbec nezaujíma. Vôbec o tom nehovoria. Keď stúpne hladina svetových oceánov, osem miliónov ľudí stratí svoj domov v Londýne. Kam ich presťahujeme? Kto sa postará o 16 miliónov Holanďanov, 10 miliónov Belgičanov, ktorí kvôli vyššej hladine mora budú musieť odísť z domova… Toto bude realita, o ktorej nikto nechce hovoriť. A OSN stále s ničím nepohla. Na topenie ľadovcov som ich upozorňoval pred 36 rokmi. A pozrite sa teraz. Na ničom sa nedohodli. Nedávno ma pozvali na zasadanie OSN, ale odišiel som odtiaľ po dvoch hodinách radšej preč. Prečo? Pretože stále diskutujú o tých istých veciach ako v minulosti a s ničím nepohli. Oni nie sú naša nádej.
Trápilo vás, že ľudia hrozby z Grónska neberú vážne. A vtedy vám vaša stará mama načrtla vaše poslanie. Je názvom vašej knihy – Roztopte ľad vo svojich srdciach. Ako sa to dá urobiť?
Veľa som sa o tom sám naučil vo Zvolene, je to nádherné mesto. Na ceremónii na námestí boli ľudia, ktorých som nikdy nestretol, a ja som sa snažil s každým porozprávať. Každého som objal. Staršinovia hovoria, že len ak človek roztopí ľad vo svojom srdci, má šancu zmeniť sa a môže začať používať svoje vedomosti rozumne. Videl som, že niektorí ľudia vo Zvolene plakali. Verím, že sa niečo hlboko v nich pohlo. Možno aj vďaka tomu, čo som im povedal… Bol som na zvolenskej univerzite, kde sedelo veľa mladých ľudí, a ja verím, že práve oni sú našou nádejou. Že od začiatku začnú svoje vedomosti používať rozumne. Lenže univerzita ich to nenaučí.
A kde sa to môžu naučiť?
Máte deti?
Áno.
Tak ich naučte, ako používať vedomosti rozumne. Buďte tým prvým v rodine. Ja sa snažím o to isté. Záleží mi na tom, akú budú mať moje deti a moje vnúčatá budúcnosť. A určite to isté chcete aj vy.
Angaangaq Angakkorsuaq (1947)
- Zástupca arktických národov pri OSN, šaman, liečiteľ, rozprávač príbehov a nositeľ najvyššieho duchovného titulu Inuitov angakkuq.
- Je prvým človekom od roku 1821, ktorému sa dostalo tejto pocty.
- Pochádza z rodiny tradičných liečiteľov z ďalekého severu v Grónsku.
- Je kľúčovým rečníkom na medzinárodných konferenciách o zmene klímy a o environmentálnych problémoch, pravidelne vystupuje na panelových diskusiách organizovaných Programom OSN pre životné prostredie.
- Je delegátom Stáleho fóra OSN pre otázky pôvodných obyvateľov, tiež Rady OSN pre náboženstvo a spiritualitu a Výboru UNESCO pre oceány, rybolov a poľovníctvo.
- Meno Angaangaq doslova znamená „muž, ktorý sa podobá svojmu strýkovi“, preto ho mnohí familiárne oslovujú Strýko.