Utajovaná zmluva storočia stráca podporu

, 03.07.2015 07:00
TTIP, protest, STOP TTIP
Veľké protesty proti dohode o TTIP prebehli nedávno v Nemecku, v predvečer zasadania skupiny G-7. Autor: ,

Nad obchodnou zmluvou o voľnom obchode medzi Európskou úniou a USA - TTIP - pre jej vysoký stupeň utajenia visí mnoho otáznikov. Na verejnosť však prenikajú informácie, ktoré podnecujú kritiku zo všetkých strán. Hrozba spočíva najmä vo vzniku superúradu a v podpore arbitráží, ktoré budú mimo verejnej kontroly, a pritom ovplyvnia každodenný život Európanov, hovorí Petra Němcová z českej kampane Špatný vTTIP.

Čo je to dohoda o Transatlantickom investičnom a obchodnom partnerstve – TTIP – a kedy začne platiť?
Je to zmluva o voľnom obchode, o ktorej Európska únia a USA rokujú už od roku 2013. Posledné vyjednávacie kolo bolo dokončené v apríli. Dohoda by mala byť sfinalizovaná do konca roka, no vzhľadom na vlnu kritiky sa tento termín zrejme dodržať nepodarí.

Tento mesiac o TTIP rokoval Európsky parlament, ale bez výsledku.
Parlament mal hlasovať o rezolúcii a dať vyjednávačom tejto dohody odporúčania. Pár hodín pred hlasovaním sa však rozhodlo, že sa hlasovať nebude. Podľa oficiálneho znenia sa tak stalo preto, že v poslednej chvíli bolo prijatých množstvo pozmeňovacích návrhov a dodatkov. No skôr by sa dalo povedať, že v Európskom parlamente zatiaľ neexistuje konsenzus.

Názov vašej kampane Špatný vTTIP naznačuje, že nie ste tejto dohode príliš naklonení.
Naša kampaň je informačná. Vznikla z potreby vyvažovať veľmi jednostranné, selektívne a dalo by sa povedať aj manipulatívne informácie, ktoré v Česku o tejto dohode kolovali. Treba ten názov chápať tak, či je TTIP šanca – dobrý tip, alebo „špatný vtip“.

Do rokovaní vidia veľké firmy na úkor verejných činiteľov a organizácií, ktoré lobujú za verejný záujem. Čím viac sa o TTIP hovorí, tým je táto zmluva menej politicky priechodná.

Pre koho je dohoda TTIP výhodná a, naopak, kde vidíte najväčšie riziká?
Nedávno sme komunikovali s ministerstvom priemyslu a obchodu, ktoré už oficiálne uznalo, že z ekonomického pohľadu Česká republika z TTIP veľa mať nebude. A čo sa týka výhodnosti, tak ešte pred začatím samotných rokovaní o TTIP sa najväčšie európske a americké lobistické skupiny – European Business a Americká obchodná komora – schádzali s ľuďmi, ktorí teraz o dohode vyjednávajú.

My dnes vieme, že to, čo je asi najkontroverznejšou časťou dohody – stanoviská a návrhy tzv. regulátornej spolupráce – presne zodpovedá tomu, čo tieto dve lobistické skupiny chceli. Preto sa asi dá povedať, že TTIP bude najvýhodnejšia pre veľký biznis. Určite za túto dohodu od začiatku lobovalo Nemecko, Holandsko a Británia. Teda krajiny, ktoré by z TTIP mali vyťažiť najviac.

Európska únia už má podobnú dohodu ako TTIP s Kanadou. V rámci Komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody CETA sa postupne zruší 99 percent ciel. Je toto aj zámer TTIP?
Clá medzi úniou a USA sú už dnes zanedbateľné. Hlavným cieľom je odstrániť netarifné bariéry obchodu. To sú rôzne predpisy, pravidlá a regulácie. Na ne sa dá pozrieť z dvoch pohľadov. Ako na náklady pre biznis, alebo ako na niečo, čo chráni verejný záujem. TTIP je kontroverzné v tom, že jeho jadrom je zbližovanie dvoch regulátorských systémov, ktoré sú veľmi odlišné.

V konečnom dôsledku to môže viesť k oslabovaniu súčasných štandardov. To ešte nebude zahrnuté v samotnej zmluve, lebo by bola politicky neprijateľná. Schváliť dovoz chlórovaných kurčiat alebo geneticky modifikovaných organizmov by bola politická samovražda. V rámci regulátornej spolupráce však môže vzniknúť akýsi superúrad, ktorý nakoniec bude chcieť vyriešiť všetky tieto sporné body.

V čom spočívajú rozdiely medzi regulačnými systémami únie a USA?
Najkontroverznejšie kapitoly sú zrejme poľnohospodárstvo, bezpečnosť potravín, chemická legislatíva a životné prostredie. V únii máme niečo, čomu sa hovorí princíp predbežnej opatrnosti. Kým nie je dôkladne preukázané, že je niečo úplne bezpečné, tak to nepustíme na trh. V Amerike je tento systém presne opačný. Dôkazné bremeno je na niekom, kto výrobcovi dokáže, že je daný produkt nebezpečný a musí byť stiahnutý z trhu. V USA je povolených viacero látok, ktoré sú už zakázané dokonca aj v Číne. Zbližovanie takýchto rozdielnych systémov sa môže skončiť tým, že Európa raz princíp opatrnosti opustí.

Medzi USA, Kanadou a Mexikom existuje dohoda NAFTA o voľnom obchode. Ľudia v Kanade sa tejto dohode bránili. Báli sa, že ekonomicky oveľa silnejšie Spojené štáty presadia svoje záujmy a Kanadu „prevalcujú“. To sa však nenaplnilo. Nie sú preto obavy z TTIP tiež trochu zveličené?
NAFTA a TTIP sú rozdielne zmluvy. V TTIP už naozaj nejde o clá, dôležitejšie je, že spomínaný superúrad bude pravdepodobne fungovať mimo verejnej kontroly. Takže TTIP už nie je obchodná dohoda. Je to dohoda, ktorá rieši výsostne politickú vec, a teda to, kto, akým spôsobom a v koho záujme bude tvoriť európske pravidlá. Preto sú aj obavy európskej kampane sústredené na tento bod. Debata okolo zmluvy NAFTA bola úplne iná a odohrávala sa v odlišnom historickom období.

Hovoríte, že daný superúrad by mohol fungovať mimo verejnej kontroly. No už aj samotné rokovania sú vedené tajne bez verejnej diskusie…
O TTIP sa vyjednáva za zavretými dverami, pretože je to údajne „bežná obchodná dohoda“. No a ja tvrdím, že nie je. Je pravda, že ľudia o TTIP vedia veľmi málo, a možno práve preto sa o nej rokuje tajne. Keď sa totiž ľudia dozvedajú o sporných bodoch tejto dohody, tak sa zvyčajne postavia na stranu kritikov. A čím viac sa o TTIP hovorí, tým je táto zmluva menej politicky priechodná.

Na nedostatok informácií sa sťažujú aj poslanci v Bruseli, ktorí by mali zastupovať záujmy verejnosti. Možno aj preto rokovania vzbudzujú nedôveru.
Určite. Ten proces nie je dôveryhodný. Aj európska ombudsmanka ho kritizovala. Vyčíta mu nedostatok transparentnosti. Do rokovaní vidia veľké firmy na úkor verejných činiteľov a organizácií, ktoré lobujú za verejný záujem.

Hlavný vyjednávač za Európsku úniu Ignacio Garcia Bercero uviedol, že geneticky modifikované organizmy (GMO), hormóny v mäse, pracovné právo či životné prostredie sú mimo rokovaní. Že v pripravovanej dohode sa o týchto veciach vôbec nerokuje, lebo vyjednávači na to nemajú mandát, a tak sa súčasné európske štandardy znižovať nebudú.
To je pravda, ale predstavme si, že tá zmluva sa jedného dňa uzavrie. A vtedy sa všetko len začne, lebo to bude tzv. živá zmluva. Ostanú tam postupy a procedúry, ktoré zaistia, že regulácie sa budú meniť aj po uzavretí TTIP, a to aj v oblastiach, pre ktoré teraz neexistuje vyjednávací mandát. Preto tá veľká vlna kritiky. Áno, vieme, že teraz sa napríklad o GMO nevyjednáva. Je to skôr taký symbol. Ale oficiálne vyjednávacie stanovisko znie, že regulácie sú náklady pre biznis a musíme sa ich zbaviť. Pritom regulácie sú niečo, čo nás chráni. Je to azda zlá vec?

Pri zbližovaní regulácií po podpise TTIP sa bude hovoriť o všetkom. Aj o tom, čo je teraz „nedotknuté“. Obavy vyplývajú z toho, že regulácie sa budú meniť takým spôsobom, aby sa o nich rozhodlo ešte predtým, než sa vy a váš volený zástupca k tomu dostanete. A to je presne moment, pri ktorom spozornejú všetci. Keď sa verejnosť dozvedá, že takto to má fungovať, proti TTIP je pravica aj ľavica. Odrazu totiž zistíte, že to nie je obchodná dohoda, ale dohoda, ktorá pokrýva veľmi citlivé oblasti života. Bude vás sprevádzať na každom kroku a pochopíte, že máte len veľmi malý vplyv na to, akým spôsobom sa tie pravidlá budú alebo nebudú vytvárať.

Keď TTIP nie je v záujme ľudí, ani pravice, ani ľavice, kto potom túto dohodu pretláča?
To je dobrá otázka. Nedávno som sa o tom zhovárala s Martinom Myantom, výskumníkom Európskeho odborového inštitútu (ETUI), ktorý skúmal ekonomické analýzy dosahu TTIP, a zhodli sme sa na troch veciach. Je tam určite tlak veľkého biznisu. Svoju úlohu môžu zohrávať kariérne záujmy, pretože mnohí ľudia zaangažovaní pri tvorbe tohto partnerstva si tu budujú osobný postup.

Môžu v tom byť zainteresovaní aj politici, ktorí už nechcú cúvnuť, aby nestratili tvár. Spočiatku TTIP podávali ako riešenie ekonomickej krízy, no nakoniec sa ukázalo, že tie čísla sú príliš malé, aby nás z krízy dostali. Teraz sa zase hovorí, že TTIP pomôže malým a stredným podnikom. Funguje zotrvačnosť, istá neochota priznať si, že to asi nie je úplne ono a poďme radšej inou cestou.

Malí a strední podnikatelia, ktorí nemajú toľko právnikov a zdrojov na prekonávanie netarifných prekážok, by však z uľahčenia prístupu na trh USA mohli ťažiť, nie?
To by mohli. Doteraz som však nevidela žiadne presvedčivé vyčíslenie toho, ako by im to malo pomôcť. Preto je to podľa mňa zatiaľ v rovine zbožných prianí. Nepodložené jedinou kvalitnou analýzou. V Nemecku, kde sa o TTIP diskutuje podstatne viac ako u nás, je komora malých a stredných podnikateľov zásadne proti. Rovnako aj rakúska komora.

Ďalším sporným bodom dohody sú súkromné medzinárodné investičné arbitráže, známe ako ISDS (Investor-State Dispute Settlement). Mohli by ste tento problém priblížiť?
Sú to akési súkromné tribunály, ktoré obchádzajú právny poriadok jednotlivých krajín. Dávajú prístup k neverejným arbitrážnym súdom privilegovanej skupine zahraničných investorov. Ako zahraničný investor môže tento postup použiť na ochranu svojej investície napríklad aj niekto, kto nepochádza z cudziny. V Česku práve zažívame ukážkový príklad toho, ako také arbitráže fungujú. Senátor Ivo Valenta registroval svoju firmu na Cypre, čím sa z neho odrazu stal zahraničný investor, a tak môže teraz Českú republiku žalovať o stovky miliónov korún za zmarenú investíciu do hracích automatov.

Odkiaľ ku nám prenikli arbitráže?
Arbitráže vznikli niekedy v 50. rokoch na ochranu investícií v rozvojových krajinách, kde naozaj hrozilo, že investícia bude zmarená. Napríklad pre politickú nestabilitu alebo nekvalitný a skorumpovaný právny systém. Dnes však už aj komentátori z novín The Economist alebo Financial Times, ktorých nemožno podozrievať, že by boli ľavičiari alebo antiglobalisti, hovoria, že arbitráže ISDS v súčasnosti v USA a Európskej únii už nemajú čo robiť.

Hovorí sa, že štát nemôže arbitráž vyhrať. Maximálne ju môže neprehrať, uhrať remízu.
Štát vyhrať nemôže. Ak by aj vyhral, nedostane žiadnu kompenzáciu. Naopak, firmy môžu dostať miliónové odškodné. Napríklad v Egypte veľká firma žalovala štát za to, že zvýšil minimálnu mzdu. Austrália bola žalovaná za to, že zaviedla tvrdšiu reguláciu cigaretových škatuliek. Firmy tvrdia, že tak chránia svoje obchodné záujmy. No tie krajiny tieto rozhodnutia prijali v riadnom legislatívnom procese, aby chránili verejný záujem.

Ako bude prebiehať samotné schvaľovanie dohody TTIP? Bude stačiť, keď ju schváli Európsky parlament, alebo bude potrebný aj súhlas národných parlamentov?
To zatiaľ nie je jasné. Zmluvu určite bude schvaľovať Európsky parlament. My sme, samozrejme, za to, aby ju schvaľovali aj národné parlamenty. Zatiaľ nevieme, ako to bude. Prijatie zmluvy sa stále odkladá a odkladá, a je stále ťažšie nájsť pre TTIP podporu. Asi si na výsledný proces ratifikácie ešte počkáme.

Nakoniec je teda možné, že TTIP neprejde.
Je to možné. Je to úplne realistické očakávanie.

Petra Němcová (1984)

Petra Němcová
Petra Němcová Autor: Archív Petry Němcovej
  • Vyštudovala environmentálne a európske štúdiá na Masarykovej univerzite v Brne.
  • V súčasnosti študuje ekonómiu na Ekonomicko-správnej fakulte Masarykovej univerzity.
  • Pracuje v spoločnosti Iuridicum Remedium, kde vedie kampaň Špatný vTTIP usilujúcu o vyváženú verejnú diskusiu o zmluve TTIP.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#TTIP #Transatlantická dohoda o obchode a investíciách
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku