Angličtina je pilier. Ako matematika či materinský jazyk

Začiatkom novembra ste boli na workshope ICEF (International Consultants for Education and Fairs – Medzinárodní konzultanti pre vzdelávanie a veľtrhy) v Berlíne, čo je stretnutie poskytovateľov jazykového vzdelávania z celého sveta, najväčšie svojho druhu. Aké sú najnovšie trendy?

Opäť sa potvrdilo, že toto odvetvie je enormné, bolo tam takmer 2 500 účastníkov z celého sveta. Celé odvetvie jazykového vzdelávania každoročne rastie o 20 percent, Ide o objem peňazí, ktorý ľudia investujú do výučby cudzích jazykov. Vnímajú to ako jednu z najnávratnejších investícií.

Čo tento nárast znamená?

Základnou premisou získania prestíže a spoločenského uplatnenia pred dvesto rokmi bolo, že človek musel vedieť čítať a písať. Dnes patrí k statusu spoločenskej elity ovládanie dvoch až troch svetových jazykov. Posunuli sme sa niekde inde. A dominanciu má jednoznačne angličtina. Bez angličtiny nemôžete fungovať. A už vôbec nie na Slovensku, ktoré má extrémne otvorenú ekonomiku. Takmer každá firma, ktorá pôsobí na Slovensku, má kontakty so zahraničným partnerom. Angličtina je jazyk číslo jeden.

Nebolo to tak vždy…

Kedysi elita hovorila po anglicky a francúzsky. Dnes však francúzština ide do úzadia. Anglický jazyk ju vytlačil. Kým pred dvadsiatimi rokmi bola angličtina vnímaná ako výhoda, dnes je považovaná za základnú kompetenciu každého zamestnanca. Je to absolútna nevyhnutnosť.

Rastie aj záujem o regionálne jazyky, napríklad slovenčinu?

Takýto trend vôbec nepociťujeme. My Slováci musíme vedieť po anglicky, po nemecky, ale cudzinec slovenčinu ovládať nemusí. Na to, aby niekto v našich podmienkach urobil úspešnú kariéru topmanažéra, vôbec nemusí vedieť po slovensky. Firmy topmanažérom pritom platia kurzy slovenčiny, majú to zadarmo, ale veľmi ich to nezaujíma a často si rušia hodiny. Nepotrebujú to. Dôležité je vo firmách skôr to, aby všetci podriadení vedeli po anglicky. No nájdu sa takí, čo hodiny slovenčiny berú ako hobby.

Čo ich motivuje?

Je to prejav kultivovanosti, záujmu tých ľudí. A zrejme aj jednoduchá potreba, aby sa tu cítili komfortnejšie. Aby mohli ísť do divadla, do kina, aby mohli intenzívnejšie prežívať súkromný život na Slovensku. Ale opäť, ich úspech od slovenčiny nezávisí.

Pred štyrmi rokmi prezentoval Inštitút pre verejné otázky zaujímavý prieskum o cudzích jazykoch. Slováci v ňom odpovedali, že najlepšie sa vedia dohovoriť po rusky (54 percent), potom po nemecky (49) a po anglicky (46). Zmenil sa rebríček?

Tento výskum bol skôr o pocitoch ľudí ako o skutočnom ovládaní jazyka. Aj dnes si väčšina Slovákov určite myslí, že sa dohovorí v ruskom jazyku, lebo sa im zdá blízky. No ak by si vypočuli nejakú rozhlasovú hru v ruštine, tak som presvedčený o tom, že by väčšina z nich nemala poňatia, o čom tá hra bola. Čo to znamená dohovoriť sa? Ja sa učím ruštinu niekoľko rokov, mám súkromné hodiny a ešte stále mám problém sa dohovoriť na obchodných rokovaniach… Ak neberieme do úvahy češtinu, tak Slováci sa najlepšie dohovoria po anglicky. To je úplne jednoznačné. Je to jazyk, s ktorým naše deti a naši mladí vyrastajú. Aj na školách má angličtina 80– až 90-percentnú dominanciu.

A druhý jazyk?

Nemčina. Záujem pritom za posledných päť rokov stále rastie.

Súvisí to s tým, že čoraz viac ľudí pracuje v Nemecku alebo Rakúsku? Učí sa nemčinu stredná generácia, ktorá si hľadá lepší zárobok?

Určite. Trh práce sa otvoril smerom na západ a oveľa viac ľudí môže legálne pracovať v západnej Európe. Druhý dôvod je ten, že tam môže ísť pracovať hocikto, aj menej kvalifikovaní ľudia. A napokon, Nemecko je najväčším obchodným partnerom Slovenska. Nemčina bude pre nás vždy kľúčovým jazykom.

A ktorý jazyk je na treťom mieste?

Potom je to už také rozhádzané. Francúzština, španielčina, ale je to v oveľa menšej miere. Čo sa týka exotickejších jazykov, máme jedného, dvoch záujemcov za rok o japončinu. Možno o čosi viac ľudí sa zaujíma o čínštinu, pretože sa v súčasnosti dá relatívne dobre obchodovať s Čínou. Poznám niekoľko podnikateľov, ktorí často chodievajú do Číny.

Darí sa im?

Ten jazyk je taký komplikovaný, že to často vzdávajú. Naučia sa iba základné frázy a potom to nechajú tak. Je tu však ešte jeden problém. Ak sa chcete naučiť jazyk, musíte s ním byť v priamom kontakte, musí byť všade okolo vás. A ak nie ste v Číne, tak s čínštinou nie ste tak priamo konfrontovaný ako napríklad s angličtinou, ktorú počujete v rádiu, televízii.

Pred štyrmi rokmi by si len 14 percent Slovákov dalo jednotku alebo dvojku z angličtiny a iba sedem percent jednotku respektíve dvojku z nemčiny. Zlepšili sme sa?

Určite sme sa zlepšili. Len skôr ako o percentách a známkach by som hovoril o možnostiach a prístupe vo vyučovaní anglického jazyka na našich základných a stredných školách. Ak bude u nás školstvo a investície do vzdelávania čímsi, čo je na okraji spoločenského záujmu, nemôžeme čakať, že sa budeme zdokonaľovať tak rýchlo, ako by sme sa mohli a mali. A ako sa to darí v iných, napríklad škandinávskych, krajinách, ktoré tieto investície považujú za dôležité. Na workshope v Berlíne sa však otvárala v tejto súvislosti ešte jedna zaujímavá téma. Angličtina by už nemala byť nejaká sekundárna záležitosť.

Foto: ILUSTRÁCIA: EDUCATION FIRST

mapa, jazyky, angličtina, jazykové vzdelávanie, Európa Úroveň ovládania anglického jazyka v jednotlivých krajinách Európy. Slovensko je na 25. mieste na svete.

Ako to máme vnímať?

Znalosť anglického jazyka by už mala byť taká dôležitá ako znalosť matematiky alebo materinského jazyka. My sa tomu ešte stále vyhýbame. U nás ešte stále diskutujeme o tom, či začať s angličtinou už v prvom, alebo až v druhom ročníku, na Západe však o tomto už nediskutujú. Tam riešia úplne iné problémy. Napríklad učebnice. Môj syn má v taške asi 12 kilogramov učebníc a nikto sa tým u nás nezaoberá. V Nemecku už stanovili limity, koľko môže maximálne vážiť taška v závislosti od váhy dieťaťa. Na Miami v USA pred štyrmi rokmi diskutovali o tom, či vôbec ešte budú používať učebnice. A tento rok už postupne pribúdajú okrsky, kde deťom dajú do ruky iba tablet. Trochu som odbočil, ale chcel som ukázať, akým smerom sa uberá debata o školstve v západných krajinách.

Prečo sa škandinávskym krajinám v jazykoch tak darí?

Stačí, ak si porovnáte, aký objem zdrojov ide do vzdelávania vo Švédsku a koľko ide u nás. Je potom úplne jasné, že na Slovensku to bude horšie. Ale je prekvapujúce, že to u nás vôbec funguje. Čítal som jednu štúdiu, ktorá neporovnáva len zdroje, ktoré prúdia do vzdelávania, ale všíma si aj výstupy a dosiahnuté výsledky a stavia ich do vzájomného pomeru. V takomto porovnaní patríme k najlepším a najefektívnejším na svete. Svedčí to o tom, že naši učitelia naozaj dokážu robiť zázraky.

A ako je na tom Slovensko v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami?

Medzinárodná vzdelávacia spoločnosť EF Education First robí každoročný prieskum o tom, ako ľudia v rôznych krajinách ovládajú anglický jazyk. V ich štúdii z tohto roku sa Slovensko umiestnilo na 25. mieste. Pred nami je napríklad Maďarsko, Česká republika, Rakúsko. Poľsko sa ocitlo na 9. mieste a Slovinsko dokonca na 6. mieste. Prví sú Švédi, nasledujú Holanďania, Dáni, Nóri a Fíni. Zaujímavé je však porovnanie s rokom 2011. Vtedy sme boli na 21. mieste.

Takže to znamená, že sme sa v angličtine nakoniec zhoršili?

Nie. Ak sa pozrieme podrobne na celkové skóre, aké sme dosiahli, tak za štyri roky sme získali asi o šesť bodov viac. Takže sme sa zlepšili. Lenže ostatné krajiny sa zlepšili ešte viac! A preto nás predbehli. No stále platí, že mladí ľudia, ktorí vychádzajú z našich škôl, vedia obstojne komunikovať po anglicky. Ak by sme cudzie jazyky nevedeli tak dobre, tak náš ekonomický rast by bol podstatne slabší, ako je dnes. Všimnime si firmy, ktoré k nám prišli za posledné dve dekády. Sú tu zákaznícke centrá veľkých spoločností ako napríklad IBM, Lenovo, Dell. Ak by sme nemali také slušné jazykové zázemie, tak by sem tie firmy nešli.

Je pozícia angličtiny ako svetovej jednotky naozaj neohroziteľná?

Je jeden jazyk, ktorý má v USA čoraz silnejšie postavenie, a to je španielčina. Aj mne sa tam v jednom obchode stalo, že som sa nedohovoril po anglicky, pretože, ako mi bolo povedané, všetci hovoria po španielsky. Španielčina šliape na päty angličtine, ale nemyslím si, že by bola ohrozená. Najbližšie desiatky rokov určite nie.

Upevnila si angličtina svoju pozíciu v modernej dobe najmä vďaka internetu a počítačom?

Áno. V štúdii od spoločnosti EF Education First skúmali aj vzťah medzi dostupnosťou internetu a jeho prienikom do domácností a znalosťou anglického jazyka v jednotlivých krajinách. A tá väzba je tam extrémna. Celkom jednoznačne platí, že čím väčšia je v danej krajine dostupnosť internetu, tým lepšie ovládajú anglický jazyk.

Koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom. Sú však ľudia hovoriaci po anglicky bohatší aj doslovne?

Svetová banka v roku 2014 zisťovala, aký je vzťah medzi úrovňou ovládania angličtiny a kvalitou podnikateľského prostredia. Vyšlo, že čím lepšie vedia ľudia po anglicky, tým je u nich podnikateľské prostredie kvalitnejšie. A s tým súvisia ďalšie ekonomické parametre. V takýchto krajinách je vyšší príjem na jedného obyvateľa. Majú aj vyšší životný štandard.

Bude mať nejaký vplyv na výučbu cudzích jazykov súčasná migračná vlna?

Migrácia určite v nejakej miere ovplyvňuje jazykové vzdelávanie. V Nemecku počítajú s tým, že k nim príde približne milión utečencov, ktorých treba naučiť po nemecky. Rozprával som sa s ľuďmi z nemeckých škôl a zostal som prekvapený. Údajne už existujú smernice a nariadenia z ministerstiev o tom, ako majú učiť utečencov, prirodzene popri ostatných integračných aktivitách.

Vyčlenili už na to aj zdroje?

Stovky miliónov eur len na výčbu nemčiny. Kým my sa tu zaoberáme tým, či ich prijať, alebo nie, v Nemecku už s týmito ľuďmi reálne pracujú. Celá integrácia je pre nich jedno veľké ekonomické odvetvie. Ubytovanie, jedlo, zamestnanie a jazyk, a to má vyústiť do pracovného zaradenia. Zaoberajú sa už konkrétnymi praktickými otázkami. Že napríklad podľa jedného nariadenia nebude v triede osem ľudí ale pätnásť, s čím nesúhlasia školitelia. Boja sa, že sa takto veľkej skupine nebudú môcť venovať dôsledne.

Vráťme sa ešte k slovenským školám. Je pravda, že sa medzi žiakmi na základných školách, ale aj medzi ostatnými ľuďmi prebúdza záujem o ruštinu?

Súhlasím. Ak sa pozriem aj na naše čísla, tak je tam naozaj mierny rast. A čo je zaujímavé, stále viac ľudí chodí študovať ruštinu do pobaltských krajín. Keďže ide o krajiny Európskej únie, je veľmi jednoduché sa tam dostať a v porovnaní s Ruskom nemusíte absolvovať celú tú procedúru na úradoch. A áno, aj na základných školách možno badať určitý rast.

Čím to možno vysvetliť?

Sú tri typy ľudí. Prvý typ má o ruštinu skutočne záujem. Druhý typ si myslí, že ruština je ľahšia cesta, ako sa naučiť nejaký cudzí jazyk, v porovnaní s angličtinou a nemčinou. A tretí typ má osobnú motiváciu. Možno má niekoho z rodiny, kto pochádza z rusky hovoriaceho prostredia.

Prečo panuje medzi žiakmi stále akási neochota učiť sa nemčinu?

Nemecký jazyk je ťažší ako anglický, v reálnom živote sme viac konfrontovaní s angličtinou ako nemčinou, aj v internetovom svete sú deti viac vystavené angličtine. Určite hrá nejako rolu aj história. Podľa môjho názoru je to však o výchove v rodine a o tom, ako sa aj sami rodičia postavia k cudziemu jazyku a k prostrediu, kde sa používa. Ak napríklad zoberú dieťa na výlet do Viedne alebo na lyžovačku do Álp, tak nebude negatívne nastavené voči nemeckému jazyku. Napokon, na Slovensku je veľa rodičov, ktorým na nemčine skutočne záleží a svoje deti pošlú na základnú alebo strednú školu do Rakúska. Európa 21. storočia a nepochybne aj Slovensko bude stále viac a viac hovoriť nemecky.

Prekrýva sa výučba cudzích jazykov na školách s potrebami trhu práce?

Na prvý pohľad áno. Európska komisia vydala tabuľku, podľa ktorej má angličtina na slovenských základných školách podiel 80 percent, nemčina 27 percent. Na stredných školách dosahuje angličtina až 99 percent a nemčina 61 percent, takže môžeme povedať, že sa u nás učia dva jazyky. Zdá sa, že tá ponuka tu je. Ale opäť, musíme hovoriť aj o kvalite učiteľov, zdrojoch… Vrátim sa do mojich školských čias, keď som chodil na základnú školu na Drieňovej ulici v Bratislave. Učenie jazykov malo niekoľkoročnú koncepciu. V treťom ročníku sme vedeli, že po piatom ročníku cez prázdniny prídu Nemci na Slovensko, a po šiestom ročníku sme išli do NDR. Nemčinu sme mali štyrikrát do týždňa, ruštinu dva- alebo trikrát. Spolupracovali sme so školou z NDR, kam sme chodili na výmenné pobyty. Dopisoval som si s istým Žeňom z Ruska. To bolo v časoch komunizmu. Dovolím si povedať, že tá škola mala takú vysokú úroveň, že aj dnes by dokázala konkurovať väčšine základných škôl. Na toto treba zdroje, obetavých učiteľov a muselo sa chcieť. Určite by chceli takto fungovať mnohí učitelia aj dnes, ale nie sú motivovaní.

Vo svete je trend investovať čoraz viac do súkromného jazykového vzdelávania. Ako je to na Slovensku?

Na Slovensku je to ešte výraznejšie. Ak chcete dosiahnuť viac, musíte investovať. Slovenskí rodičia to pochopili. Tí, čo majú zdroje, investujú do súkromných hodín, do mimoškolských aktivít, do jazykových pobytov v zahraničí.

Výber cudzích jazykov je kľúčovým rozhodnutím pre budúcnosť človeka. Podľa čoho si deti vyberajú jazyky? Je to zvedavosť alebo aj zodpovednosť?

Ako sme už naznačili, je to predovšetkým o možnostiach a podmienkach. A na našich školách zatiaľ nemáte veľký výber. Angličtina, nemčina… Na základnej škole rozhodujú za dieťa rodičia a na strednej sa rozhodujú deti. Ak je 15-ročné dieťa dostatočne ambiciózne, vie uvažovať aj tým smerom, ako ste naznačili. Ak chcú pracovať v automobilovom priemysle, tak si vyberú ako prioritu nemčinu. A podobne.

A koľko cudzích jazykov by sme sa mali naučiť? Jeden, dva či tri?

Všetko je to o tom, čo chcete v živote dosiahnuť. Kde túžite pracovať. A aký chcete mať obzor. Či chcete vnímať svetové dianie iba z toho, čo vám naservírujú slovenské médiá, čo, samozrejme, nemyslím dehonestujúco, alebo chcete mať prístup k informáciám z iných, cudzojazyčných masovokomunikačných prostriedkov. Štandard je vedieť jeden jazyk veľmi dobre. A všetko navyše je pozitívne. Angličtina by mala byť základnou výbavou aj robotníka za pásom, čo sa žiaľ stále podceňuje. Keď bude človek vyrábať niečo pre Jaguar, musí vedieť anglicky, pretože pôjde na školenie do Anglicka. V našom regióne je veľmi užitočná nemčina. A tretí jazyk by som volil podľa toho, kam chce človek chodievať na dovolenky. Trebárs španielčinu, ak chce spoznávať Karibik. Inde francúzštinu.

Európska únia odporúča učiť sa jeden svetový jazyk a jeden jazyk susednej krajiny. Kde v Európe to takto funguje?

Je to silné v krajinách Beneluxu, kde je úplne bežné, že ľudia hovoria po nemecky, francúzsky, flámsky, to je štandard. A, samozrejme, po anglicky. V týchto malých krajinách je viacjazyčnosť úplne bežná. Aj Bratislava bola relatívne nedávno trojjazyčným mestom. Ešte žijú starí Bratislavčania, ktorí ovládajú plynule nemčinu, maďarčinu aj slovenčinu. Verím, že tu žilo veľa ľudí, ktorí boli rozhľadení, vedeli bez problémov fungovať aj v maďarskom a rakúskom prostredí. A prispievalo to aj k väčšej ekonomickej aktivite.

Kde-tu vidno rodičov Slovákov, ktorí sa so svojimi malými deťmi rozprávajú v cudzom jazyku. Na ulici, v obchode. Nie sú to pritom zmiešané manželstvá. Je toto správna cesta?

Treba povedať, že je to veľká obeta rodičov, keď daný cudzí jazyk nie je ich rodným jazykom. Znamená to pre nich obrovské sebazaprenie. Je to zaujímavá a pre deti možno ľahšia cesta, ako sa naučiť cudzí jazyk, ale určite to nie je cesta pre celú spoločnosť. Nie je to riešenie pre masy. Týchto rodičov však považujem za silné osobnosti. Majú jasný cieľ a chcú to svojim deťom uľahčiť. A ja ich obdivujem za to, že to vedia takto zrealizovať.

A majú to potom tieto deti naozaj ľahšie?

Nuž to je už druhá vec. To, že učenie sa cudzích jazykov je drina, je na niečo dobré. Musíte sa naučiť systematickosti, človeka to trochu vyškolí do života. A nikde nie je napísané, že deti, ktoré sa naučili cudzí jazyk od rodičov, to majú v živote ľahšie. Možno to u niektorých bude pôsobiť opačne. Keď tak ľahko prišli k niektorým danostiam, o to ťažšie sa môžu orientovať v reálnom živote, kde je potrebná trpezlivosť, tvrdá práca…

Sú vedecké argumenty, ktoré podporujú tvrdenie, že najefektívnejším spôsobom výučby jazykov je učenie sa v prirodzenom prostredí?

Experimenty sa robili už v minulosti. Dokázali, že keď sa učíte jazyk v prostredí, kde sa ním hovorí, učíte sa až štyrikrát rýchlejšie. A môže to byť ešte výraznejšie. To, čo sa na nejakom jazykovom pobyte naučíte za mesiac, sa môžete na Slovensku učiť približne rok.

Prečo je to tak?

Je to prirodzené. V cudzom prostredí ste nonstop konfrontovaní s jazykom. Slovíčka sa na vás nalepia. A čo je najdôležitejšie, všetky tie jazykové situácie aj reálne prežívate, ku každému slovíčku sa nadviaže nejaká emócia. Je to podobné ako pri malých deťoch. Aj tie sa učia slovíčka s emóciami. Je to iné, keď si len prečítate nemecký článok o futbale, ako keď ho hráte a môžete vykríknuť „Tor“! Prekrýva sa tu aj emočná časť učenia, a to je veľmi dôležité.

Občas sa objaví reklama, že niekde človeka naučia cudzí jazyk za dva týždne. Je to reálne?

Odpoviem v číslach. Asi by toto odvetvie nerástlo každým rokom o 20 percent, keby takéto alternatívne metódy prinášali reálny úspech.

No predsa len, existuje nejaká minimálna hranica?

Jazyk sa nedá oklamať. Ale u mladých ľudí vo veku 15 až 18 rokov platí, že sa v ich mozgu ukladajú informácie s trvácnejším charakterom. A ak pobudnú rok na škole v Anglicku, tak sa tú angličtinu naozaj naučia. Naučia sa ju s emóciami a naučia sa ju natrvalo. Ak je človek starší a chce sa naučiť jazyk superrýchlo, tak môže siahnuť po Callanovej metóde, ktorá bola vyvinutá už v 60. rokoch a zameriava sa na rozprávanie a aktívne opakovanie naučeného učiva. Callanova metóda sa vyvíjala 15 rokov a stále je veľmi obľúbenou, pretože funguje a stavia na prirodzenosti a systematickom vedení hodiny. A vždy je to aj o osobnom angažovaní sa. Ak sedíte v aute na diaľnici, čo budete počúvať? Slovenské rádio? Alebo si skúsite naladiť nejaké zahraničné?

Koľko jazykov ovládate vy?

Ovládať cudzí jazyk pre mňa znamená byť schopný viesť v tomto jazyku obchodné rokovania. Na negociačnej úrovni viem nemčinu, angličtinu a španielčinu.

Už ste povedali, že cudzie jazyky znamenajú lepšie uplatnenie sa. Pre niekoho vyšší plat, možnosť cestovať. Znamená viacjazyčnosť aj väčšiu toleranciu, rešpekt a pochopenie zvyšku sveta?

Tým, že človek ovláda cudzie jazyky, vníma aj rôzne pohľady na svet. A ak vníma rôzne názory a informácie z rôznych zdrojov a nie iba z jedného, tak verím, že je tolerantnejší. Multijazyčnosť určite prispieva k väčšej tolerancii v rámci regiónu, Európy, celého sveta.