Otepľuje sa. Komárno sa sťahuje do okolia Žiliny

Extrémne prejavy počasia pribúdajú z roka na rok. V dôsledku stúpajúcich teplôt častejšie prichádzajú suchá striedané výdatnými lejakmi, ktoré komplikujú hospodárenie na pôde. „Krajina musí rátať s extrémami a včas na ne reagovať,“ hovorí vedec Pavol Nejedlík, predstaviteľ Slovenska vo Svetovej meteorologickej organizácii pre agrometeorológiu. Reakciou na klimatické zmeny by mali byť komplexnejšie informácie o počasí a obnova dožívajúceho závlahového hospodárstva.

13.01.2016 09:00
debata (12)
Pavol Nejedlík.
Nejedlik Pavol Nejedlík.

Nielen ľudia narodení pred druhou svetovou vojnou či po nej, ale aj ich deti vravia, že klíma a prostredie, v ktorom žijeme, sa mení. Čo sa vlastne odohralo?
V prvom rade došlo k zvýšeniu globálnej teploty. Za posledných sto rokov teplota na Slovensku narástla priemerne o 1,4 stupňa Celzia, lokálne mohlo byť oteplenie o nejakú desatinku vyššie aj nižšie v závislosti od polohy daného územia.

Nárast teploty o nejakého pol druha stupňa sa mnohým zdá zanedbateľný. V skutočnosti však prináša veľké zmeny. Aké?
Keď sa na Slovensku zvýši globálna teplota o dva stupne, je to ako keby sa premiestnilo územie priliehajúce ku Komárnu do okolia Žiliny, a keby teplota stúpla o štyri stupne, rovnalo by sa to premiestneniu Komárna do Popradu. Kukurica, typicky teplomilná plodina, ktorú kedysi pestovali v južnom páse Slovenska, dnes rastie v Liptove. To sme si pred 40 rokmi nevedeli predstaviť. Inak teploty narástli aj v Komárne, čiže slovenský juh sa sťahuje do južnejších európskych polôh.

Na margo prebiehajúceho oteplenia starší občas podotýkajú, že štyri ročné obdobia už nie sú také, aké bývali. Je to nostalgický či pravdivý postreh?
Merania potvrdzujú pocit ľudí, že počasie sa mení a mení do istej miery v pamäti uchovaný obraz o charaktere jednotlivých ročných období. Rozhodujúca časť nárastu teploty za skúmané storočie pripadá na posledných desať až dvadsať rokov. Napríklad v období rokov 1931 až 1960 a 1961 až 1991 stúpla teplota na Slovensku globálne len o 0,1 stupňa Celzia. Nárast o viac ako celý jeden stupeň Celzia pripadá na posledné roky. Z obdobia 2004 až 2015 teploty nestúpali len počas dvoch rokov.

Ako by sme mali zareagovať na otepľovanie na Slovensku?
Musíme sa naučiť odolávať suchu a lepšie hospodáriť s vodou v krajine, nenechať ju odtiecť, ale zadržať. Na to potrebujeme viac kvalitnejších a všestrannejších informácií o počasí a jeho dôsledkoch. Tie poskytujú profesionálni odborníci, ale svojimi poznatkami im veľmi môžu pomôcť najmä poľnohospodári, ktorí majú dokonalý prehľad o tom, čo sa deje v každom kúte ich chotára. Potom dokážeme lepšie vyhodnotiť všetky zložité procesy, ktoré sa odohrávajú v ovzduší i v pôde našej krajiny.

Kedysi ľudia predpovedali zmeny počasia podľa správania vtákov, zvierat, prúdenia vetrov. Dnes sa viac spoliehame na prístroje a ich údaje. Sme technicky dobre vybavení, aby sme vedeli, čo sa okolo nás deje či bude diať?
Slovenský hydrometeorologický ústav má sieť viac ako 90 meracích staníc, kde sa meria teplota a zrážky. Veľmi dôležitým údajom je vlhkosť pôdy. Tá sa doteraz merala ručne na piatich miestach s oneskoreným reportingom. Od nasledujúcej sezóny, teda už od roku 2016, bude na Slovensku 65 automatických meracích staníc vlhkosti pôdy do hĺbky jedného metra, ktoré denne poskytnú aktuálne údaje o zmenách zásob vody v pôde. Umožní to presnejšie monitorovať vývoj sucha. To sa stáva súčasťou nášho života.

V teréne budú rozmiestnené presné meracie prístroje. Naznačili ste, že potrebujete získané dáta doplniť o informácie poľnohospodárov. Na čo potrebujete ich poznatky?
Začíname uplatňovať monitoring sucha, ktorý úspešne odskúšali v Českej republike. Ide o systém, ktorý vyvinuli vedci z Českej akadémie vied. Jeho kvalita a účinnosť závisí od spätnej väzby s „terénom“. Česi vytvorili za uplynulé tri roky spoľahlivú sieť spolupracujúcich poľnohospodárov, ktorí im dodávajú informácie o reálnom počasí v priestore, kde hospodária. Meteorológovia, je jedno, či českí, alebo slovenskí, síce všetko vo veľkom republikovom priestore zmonitorujú, zmerajú a vyhodnotia, ale, lokálne informácie o prejavoch a dosahoch počasia sú nenahraditeľné. Zato poľnohospodári vedia, do akej miery sú naše údaje presné. Ak nám poskytnú fakty o počasí „u nich doma“, môžeme byť presnejší na osoh celej krajiny a v konečnom dôsledku ich samých.

Ako chcete viesť dialóg s poľnohospodármi, ktorých prácu mimoriadne ovplyvňuje počasie?
Jednoducho prostredníctvom internetu. Každý farmár dnes vecne komunikuje so svetom cez túto univerzálnu sociálnu sieť. Hlavným zdrojom komplexnej informácie o výskyte sucha bude webová stránka www.intersucho.sk. Nie náhodou je v názve stránky slovko inter – počasie predsa prekračuje hranice štátov. V rozbiehanom projekte pôjde o regionálnu spoluprácu medzi Českom, Slovenskom a Rakúskom.

Zmeny počasia merajú aj radary

Globálne oteplenie zvyšuje nároky na meteorologickú a hydrologickú službu. Počasie rozhoduje o kvalite nášho života, a pretože je nestálejšie, ovplyvňuje ekonomiku vari ako nikdy predtým. Ak ľudia nemajú byť hračkou v rukách počasia, musia vedieť, aké zmeny počasie pripravuje. Na Slovensku zabezpečuje monitoring 60 staníc, ktoré komplexne vyhodnocujú zozbierané meteorologické údaje, od budúceho roka pribudne 300 meracích bodov zrážok.

V rámci systému POVAPSYS, ktorý je zameraný na inováciu povodňových varovných a predpovedných metód, začne v roku 2016 pracovať 90 komplexných automatických staníc spracúvajúcich údaje v režime online. Napokon Slovensko rozširuje aj sieť radarov z dvoch na štyri. Jeden je na Kojšovskej holi pri Košiciach, druhý radar bude na Kubínskej holi na Orave, tretí je na Špaňom laze neďaleko Veľkého Krtíša a štvrtý ja na Malom Javorníku kúsok od Bratislavy.

Radarovým signálom bude pokryté prakticky celé územie štátu, čím sa nemôže pochváliť každá európska krajina. Kvalita informácií o zmenách počasia sa teda významne zvýši. Teraz ide o to, aby sa premietli nielen do ekonomiky, ale vôbec do nášho životného štýlu.

Téma klímy aj v dôsledku nedávnej svetovej konferencie v Paríži silno rezonuje medzi ľuďmi. Českí odborníci úspešne mobilizujú pre svoju vec celú spoločnosť. Ako sa im to darí?
Našim českým priateľom nemožno uprieť zdatnosť v komunikácii. Na monitoringu sucha a vôbec problémov súvisiacich s klímou ako takou pracujú okrem iných vedci z Mendelovej univerzity v Brne a Ústavu globálnej zmeny ČSAV. Sú to aj naši hlavní partneri. Ide o tím ľudí, čo pracujú tu i tam vrátane Českého hydrometeorolo­gického ústavu. Profesori Žalud a Trnka vystupujú nielen v českých médiách, ale chodia prezentovať veci aj do parlamentu. Naozaj dobre mobilizujú verejnosť na všetkých úrovniach. O to ide aj nám na Slovensku.

Aká je hlavná česká skúsenosť?
Ak je dobrá spätná väzba, potom systém monitoringu aj predpovedí sa dá nastaviť na hodnoty, ktoré sú bližšie k realite.

Inými slovami povedané, viac očí viac vidí.
Áno. Potrebujeme konfrontáciu toho, čo robíme so skutočnosťou. Na webe nájdu poľnohospodári informácie o vlhkosti pôdy čiže o zásobách vody v pôde, o výskyte sucha na území Slovenska, aké dôsledky má na jednotlivé plodiny. Ale až ohlas od poľnohospodárov nám umožní precizovať systém.

To znamená…
… že sa napríklad dozvieme, že tam a tam síce napršalo, ale sucho sa výrazne nezmenilo, pretože spadlo málo zrážok. Inde, naopak, dostali búrkový lejak, ale väčšina vody z polí rýchlo odtiekla. Získame tak spoločne lepší prehľad o krajine. Vari všetci poľnohospodári sú na internete a ak budú s nami v kontakte, radi im zašleme informáciu špecifickú pre ich územie. Táto špecifická informácia nemusí byť zo začiatku perfektná, ale spoluprácou s nimi sa môže úroveň dodávaných informácií zvyšovať. Potrebujeme sa navzájom.

Aj pastviny v okolí Strečna sa menia na... Foto: SHUTTERSTOCK
pastviny, Strečno Aj pastviny v okolí Strečna sa menia na záhrady, v ktorých možno pestovať typicky „dolniacke" plodiny, ako sú paradajky či kukurica.

Zvyšujúca sa teplota spúšťa podľa vedcov množstvo procesov, ktoré menia zabehnutý chod vecí. Prečo?
Teplota je naozaj iba partikulárna – čiastková záležitosť. Predsa keď sa u nás oteplí o dva stupne, globálne sa nič nedeje, to je ako keby sa Slovensko posunulo na územie Vojvodiny a tam sa ľuďom žije celkom dobre, veď je to jedna z najúrodnejších oblastí Európy. Podstata problému je v inom.

V čom?
Ak stúpne globálna teplota atmosféry, zvýši sa energia atmosféry a to znamená, že je schopná prijímať viac vodnej pary. Potom je predpoklad zvýšených zrážok, je však ovplyvnená ich časová a teritoriálna distribúcia. No nielen to, zvyšujú sa extrémne atmosférické javy hocijakého druhu. Je to ako keď zohrievate vodu. Pri teplote 60 stupňov sa správa ako 20-stupňová, ale keď dosiahne 90 stupňov, začína bublať a pri stovke vzniká chaos. Niečo podobné sa deje v atmosfére.

Všetko so všetkým súvisí. Ako „chaos“ v atmosfére zasahuje do života pozemšťanov?
Dramaticky. Všimnime si rozloženie zrážok. Veľká časť z nich padá vo forme intenzívnych lejakov, pri búrkach. Búrkové lejaky prinášajú veľa vody, tá však spadne z oblakov veľmi rýchlo a veľká časť vody rýchlo odteká, lebo nestihne vsiaknuť do pôdy. Ak naprší 10 litrov vody za 5 hodín, prakticky všetka vsiakne do pôdy, ak však spadne 10 litrov vody za 15 minút, vsiaknu do pôdy možno dva litre.

Čo je novou črtou zrážok? Je to rozkolísaná výdatnosť v čase a priestore?
Pozorujeme veľké lokálne výkyvy. Pri chaotickom správaní atmosféry sú lokálne výkyvy čoraz väčšie. Do budúcnosti môžeme očakávať ešte väčší výskyt extrémov. Aj takých, aké sme zažili v roku 2010, ktorý bol najvlhkejší od roku 1872, odkedy sa vedú meteorologické záznamy na Slovensku.

Na tento rok neradi spomínajú vinohradníci.
Nemožno sa im čudovať, vinič miluje slnko, nemá rad priveľa vody. A v spomínanom roku 2010 dosiahol priestorový úhrn zrážok 164 percent dlhodobého priemeru (ten je 751 mm). Pre porovnanie v roku 2003 to bolo len 74 percent.

Na Slovensku sa však viac ako o mokrých rokoch hovorí o suchých.
Pozor, počasie vždy bolo aj zostalo veľmi premenlivé. Sucho sa niekedy môže vyskytovať tri roky po sebe a niekedy sa viac rokov neobjaví, ale suché periódy v priebehu roka očakávať musíme. Spomeňme si len na rok 2015, ten mal niekoľko období sucha s negatívnymi dôsledkami najmä na úrodu kukurice, repy, zemiakov a krmovín.

Čo nám nielen rok 2015 odkazuje?
Najmä to, aby sme čím skôr rekonštruovali dožívajúce závlahové systémy. Boli vybudované na ploche okolo 320-tisíc hektárov a dnes sa efektívne využíva len malá časť z tejto drahej investície. Čím väčšia plocha poľnohospodárskej pôdy bude pod závlahou, tým väčšia bude záruka stabilnej produkcie potravín. Ukážkovo si v tomto smere počína Izrael, ktorý v polopúšťových podmienkach dorába dosť potravín pre seba aj na vývoz.

V súvislosti s klimatickými zmenami sa hovorí najmä o negatívach. Zhruba od roku 2000 však stúpa kvalita slovenských vín, a to aj červených. Platí, čo jednému neprospieva, druhému vyhovuje?
Naozaj viniču sa na Slovensku v posledných rokoch darí. Je viac slnečného žiarenia a energie na fotosyntézu. Kým v sedemdesiatych a začiatkom osemdesiatych rokov 20. storočia bol problém dosiahnuť pri štandardných odrodách sladkosť 20 stupňov normalizovaného muštomera a v Skalici, z ktorej pochádzam, sme mávali len 15 až 17 stupňov cukru, pred dvoma rokmi tam nazbieralo hrozno 24 stupňov cukru. Rovnako sa v posledných rokoch výrazne zvýšila cukornatosť cukrovej repy.

Hovorili sme o víťazoch, ale kto je porazený?
Otázka stojí inak. Pozorujeme nárast extrémnych prejavov počasia, ktoré neprospievajú ničomu a nikomu. Výkyvy teplôt a zrážok budú pokračovať. Tento jav plynie z globálnej cirkulácie, ktorú Slovensko neovplyvňuje. Na to je naše územie príliš malé. Ale sú tu globálne fenomény ako El Niňo, ktoré naozaj ovplyvňujú počasie globálne.

El Niňo je pacifický cirkulačný fenomén rodiaci sa pozdĺž juhoamerického kontinentu. K tichomorskému pobrežiu Peru je zo Slovenska dákych 15 000 kilometrov. Prečo nás musí zaujímať, čo sa deje na druhom konci sveta?
Musí, pretože atmosférické procesy sú veľkorozmerové. Zoberme si štandardné javy, ako sú tlaková výš a níž. Dobre vyvinutá tlaková níž má priemerne okolo 2 000 kilometrov a tlaková výš siaha až do 4 000 kilometrov. Rozloha Slovenska sa v tejto mierke doslova tratí. Globálne atmosférické fenomény ovplyvňujú také atmosférické úkazy, ako je pacifická alebo atlantická oscilácia, prípadne niektoré ďalšie záležitosti. Pokiaľ sa tieto globálne cirkulačné pomery nejakým spôsobom menia, a ony sa menia, tak nás to ovplyvňuje.

Rozkázať vetru, dažďu či slnku sa nedá. Aká je potom adekvátna reakcia?
Svetová meteorologická organizácia má pod dohľadom celý monitoring počasia. V reakcii na prebiehajúce klimatické zmeny bol po tretej svetovej klimatickej konferencii v Ženeve v roku 2010 vytvorený globálny rámec pre klimatické služby, ktorého súčasťou sú na národnej úrovni organizované monitoringy. Klimatológovia majú poskytovať informácie rôznym zákazníkom, v prvom rade poľnohospodárom, ale aj vodohospodárom, zdravotníkom, dopravárom, aby vedeli zavčasu reagovať na zmeny počasia. Nejde len o včasnú reakciu na aktuálnu zmenu počasia, ale aj o to, aby boli pripravení na to, čo nás čaká v najbližších rokoch.

Čím môžu otupiť extrémne prejavy počasia poľnohospodári?
V našich podmienkach budú kľúčové závlahy a ochrana rastlín proti chorobám a škodcom a takisto ochrana proti mrazom. Jej súčasťou by mali byť odrody rastlín odolné chladu. Globálne sa síce otepľuje, ale nebezpečenstvo jarných mrazov v strednej Európe nepominulo. Vpády chladného arktického vzduchu sa objavujú zhruba v tom istom čase ako v minulosti, čiže v máji stále treba rátať s troma zmrznutými – Pankrácom, Servácom a Bonifácom, ako aj so Žofiou, ktorá občas vinohradníkom víno vypíja.

Nebude raz z Podunajskej nížiny subtropické podnebné pásmo?
V minulosti sa objavovali štúdie, že juh Slovenska sa stáva aridnou – suchou oblasťou. Globálny pokles zrážok na južnom Slovensku však nie je dramatický, skôr nastáva časové rozdelenie a nie teritoriálne rozloženie zrážok. Dažde padajú v krátkych obdobiach, bývajú intenzívne a nasleduje silný odtok z územia. Z takýchto zrážok je viac škody ako osohu.

Dá sa tomu nejako brániť?
Dažďom sa neubránime, musíme rátať s tým, že extrémy budú narastať. Stomilimetrové zrážky, ktoré spadli za deň, dva či tri, boli aj v minulosti, v nasledujúcich rokoch im však budeme čeliť zrejme častejšie. To si vyžiada premyslenú agrotechniku, podrývanie pôdy, aby voda lepšie vsakovala, ale pri obrovských úhrnoch zlyhávajú aj takéto opatrenia.

Z toho vyplýva, že poľnohospodári by si mali úrodu poisťovať.
Áno. Poistenie úrody je jedným z adaptačných opatrení na zvýšené poveternostné riziko. S tým budú kalkulovať aj poisťovne a farmári musia rátať s tým, že poistná suma bude zodpovedať miere rizika, ktoré je vyššie, ako bolo v minulosti. Existujú návrhy politiky Európskej komisie, ktoré sa týkajú poisťovníctva vo vzťahu ku klimatickým znamenám, to znamená, že do hradenia rizík by vstúpili aj verejné zdroje.

V dôsledku klimatických zmien sa objavil aj nový termín – vodná stopa v poľnohospodár­stve. Čo vlastne znamená?
Vodná stopa v poľnohospodárstve vyjadruje, koľko vody treba na výrobu ovocia, zeleniny, obilia a ďalších produktov. Z vodnej stopy ľahko zistíme, či daný región vodu dováža, alebo vyváža. Vodná stopa sa netýka len poľnohospodárskej produkcie, ale jej predovšetkým. V USA sú evidentne vývozné a dovozné štáty vody, Kalifornia je vývozný štát vody, pretože zásobuje USA ovocím, zeleninou. Na Slovensku sú typickými vývoznými oblasťami Podunajská, Východoslovenská a Záhorská nížina.

Aký praktický význam má vodná stopa pre ekonomiku?
Veľký, pretože vodná stopa hovorí o možnostiach rozvoja – investícií do poľnohospodárstva. Nezabúdajme na ekologickú rovinu vodnej stopy, ktorou je rozumné, vyvážené hospodárenie s vodou, veď od nej závisí zdravie krajiny, a teda aj ľudí. V Európe je už zmapovaný virtuálny trh s vodou, ktorý zahŕňa spotrebu, výdaj vody, ako aj jej zdroje. Slovensko sa podieľalo na tvorbe tejto ojedinelej vodnej mapy.

Pavol Nejedlík (58)

Pavol Nejedlík.
Nejedlik Pavol Nejedlík.

Po absolvovaní Matematicko-fyzikálnej fakulty UK v Bratislave, špecializácia meteorológia, pracoval v SHMÚ v Košiciach, kde sa venoval klimatológii a agrometeorológii. Niekoľko rokov pracoval v USA a na sekretariáte COST-u v Bruseli. Bol generálnym riaditeľom SHMÚ Bratislava. Teraz pracuje v Ústave vied o Zemi SAV v Bratislave.

© Autorské práva vyhradené

12 debata chyba
Viac na túto tému: #počasie #pôda #klima #meteorológia #zrážky