Vírus Zika je vzdialená hrozba. Hmyz smerujúci na sever reálna

O víruse Zika, ale aj o prenášaní vírusov komármi a kliešťami vo svete i u nás, sme sa rozprávali s Borisom Klempom z Virologického ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied.

15.02.2016 15:00
Boris Klempa Foto: ,
Boris Klempa, virológ.
debata (2)

Vírus Zika je ľudstvu známy už od roku 1947. Prečo sme o ňom za tých takmer sedem desaťročí počuli tak málo?

Hlavné príčiny sú dve. Jednak spôsobuje len veľmi mierne ochorenie, a potom sa donedávna vyskytoval dominantne v Afrike, v oblastiach, kde je toľko rôznych infekčných ochorení a nefungujúce zdravotnícke systémy, že nejaký vírus Zika v podstate nikoho veľmi nezaujímal.

Hovoríte o miernom priebehu. Ako sa konkrétne prejavuje?

Je to horúčkovité ochorenie, ľudia na Slovensku si jeho prejavy môžu najlepšie pripodobniť k tým bežným chrípkovým. K horúčke sa niekedy pridávajú bolesti kĺbov, svalov, zápaly spojoviek či vyrážka. Približne po siedmich dňoch samo spontánne odznie.

WHO píše, že mnoho nakazených si chorobu ani neuvedomí. Je to tak?

Hovorí sa dokonca, že až u osemdesiatich percent ľudí prebehne infekcia bez toho, že by zaznamenali nejaké príznaky. Inými slovami, len asi každý piaty človek si všimne, že bol chorý. Takže to je ten hlavný dôvod, prečo mu dosiaľ nik nevenoval pozornosť.

Tú si vírus získal až s podozrením, že môže pri nákaze budúcej mamičky poškodiť nervovú sústavu jej plodu. Ide stále len o podozrenie?

Pri tomto víruse je stále veľa otázok. Dôkaz o súvislosti s mikrocefáliou, ktorý by mňa osobne presvedčil, dlho chýbal. Práve tento štvrtok bol však vo vysoko prestížnom odobornom časopise The New England Journal of Medicine publikovaný článok o importovanom prípade v Slovinsku, v ktorom je pomerne jednoznačne potvrdená prítomnosť Zika vírusu v poškodenom mozgu plodu. Zdá sa teda, že tie predchádzajúce podozrenia sú týmto potvrdené.

Zaujímalo by ma, prečo sa táto súvislosť neobjavila napríklad v nejakom africkom štáte, kde je vírus "doma” už celé desaťročia?

Som takmer presvedčený, že Ziku sa v Afrike nikto nikdy ani nepokúšal diagnostikovať. Takže potom je nemožné vytvárať nejaké súvislosti. Na druhej strane si tam nikto nevšimol zvýšený počet mikrocefálií v populácii bez ohľadu na to, či Zika bol, alebo nebol diagnostikovaný. To však zase môže súvisieť s tým, že keď je vírus v tomto regióne dlhodobo a je rozšírený, tak je vysoká pravdepodobnosť, že mladé ženy nákazu zažijú dávno predtým, ako prvýkrát otehotnejú. Preto by táto infekcia priamo počas tehotenstva bola zrejme nepravdepodobná, ale to je len moja špekulácia.

zväčšiť Aktuálny výskyt vírusu Zika. Foto: ILUSTRÁCIA: CDC
mapa Zika Aktuálny výskyt vírusu Zika.

Myslíte si, že by to bolo ako pri víruse chrípky, že keď sa človek nakazí znova tým istým variantom vírusu, má už protilátky a vie sa efektívne brániť?

Áno, podobne.

V Amerike teda spôsobuje problém fakt, že ide o nový vírus, s ktorým sa populácia nikdy nestretla.

Presne tak. Ak vynecháme nejakých cestovateľov, ktorí sa mohli v minulosti nakaziť v Afrike, tak áno, masívnemu šíreniu práve toto výrazne pomáha.

A spolu so šírením Ziky stúpol aj počet mikrocefálií…

Celý poplach vznikol preto, že v roku 2015 zaznamenali v krajine dvadsaťnásobné zvýšenie počtu mikrocefálií oproti predchádzajúcim rokom. Ja som však čítal aj štúdie, ktoré naznačujú, že k zvýšeniu mikrocefálií došlo už v roku 2012, keď tam ešte Zika nebol. Alebo že tie počty, ktoré boli hlásené v minulých rokoch, boli enormne nízke v porovnávaní s celosvetovým priemerom, takže to môže byť aj problém štatistík, že neboli dobre vedené. Aj keď tá najnovšia štúdia, ktorú som spomínal, asociáciu medzi Zika vírusom a mikrocefáliami potvrdzuje, stále je dosť možné, že reálne počty mikrocefálií sú výrazne nižšie, ako sa prezentuje v médiách.

Ako získavate informácie o víruse vy?

V našom laboratóriu vírus Zika síce nemáme, ale sme súčasťou európskeho vírusového archívu, v ktorom už sú k dispozícii materiály aj na rýchlu diagnostiku. Keby to bolo nevyhnutné, vieme sa dostať k vírusu aj k potrebným materiálom. Rutinne sme sa však Zikou doteraz nezaoberali, ako takmer nikto na svete. Aj preto mi teraz neostáva iné, len sledovať informácie z iných zdrojov. Problémom v tejto chvíli je, že väčšina je len z médií. Odborná literatúra je, prirodzene, oveľa pomalšia. Vo všeobecnosti, keď začnete robiť o Zike rešerš v databázach, ktoré vyhľadávajú len v odbornej literatúre, tých textov je veľmi málo. A aj tie, ktoré nájdete, nezohľadňujú informácie o najnovšej epidémii.

Vráťme sa teda k známym faktom. Akými rôznymi spôsobmi sa vírus prenáša?

Dominantný spôsob je cez infikovaného komára určitého druhu. Akákoľvek iná forma prenosu je skôr náhodná. Počíta sa s tým, že by mohol nastať problém pri transfúziách. Najmä preto, že až 80 percent ľudí si ani nevšimne, že sú chorí. V prípade, že by bol darca bez svojho vedomia práve infikovaný a v tom čase daroval krv, tak by mohol posunúť infekciu ďalej. Pokiaľ viem, taký prípad ešte nenastal.

V médiách sa objavila informácia o prenose pohlavným stykom.

Áno, ten už bol reálne potvrdený, vzorky vírusu sa našli v spermiách. Za normálnych okolností je to ťažké potvrdiť, keďže ako vylúčite, že aj druhá osoba sa nenakazila rovnakým spôsobom, teda bodnutím komára. Už v roku 2008 sa však istý americký vedec vrátil domov do Colorada z Afriky. Ešte predtým, ako sa uňho objavili symptómy, nakazil manželku, takže to je jeden z tých potvrdených prípadov prenosu pri sexe.

Komár Aedes aegypti. Foto: WIKIMEDIA
komár, Aedes aegypti, vírus Zika Komár Aedes aegypti.

Vyvíja sa už vakcína?

S vývojom sa začalo hneď, ako sa objavilo prepojenie s mikrocefáliou. Sám som bol prekvapený niektorými vyjadreniami o tom, ako rýchlo by sa mohla objaviť. Jedna skupina v Kanade napríklad tvrdí, že ju môžu vyvinúť v priebehu roka. Hoci by to nebola voľne dostupná vakcína na trhu, ale špeciálna dodávka pre výnimočné využitie v epidemickej situácii, aj tak je to veľmi krátka doba. Musíme zobrať do úvahy to, že ak je hlavný dôvod, prečo sa má taká vakcína vyvinúť, jej použitie pre tehotné ženy, potom by klinické testy mali zahŕňať aj tehotné ženy vystavené vírusu. Viete si predstaviť, že to bude eticky veľmi zložitá situácia. Preto si myslím, že to reálne môže trvať roky.

Zika patrí medzi takzvané flavivírusy. Proti niektorým z nich vakcíny existujú, nie?

Áno, to je zase argument za to, prečo by vakcíny mohli byť na Ziku adaptované relatívne rýchlo. Zaočkovať sa môžete napríklad proti žltej zimnici, či proti tunajšiemu vírusu kliešťovej encefalitídy. Naproti tomu, proti vírusu Dengue je vývoj vakcíny komplikovaný. Pri tomto víruse jestvujú štyri sérotypy. Kým prvá nákaza má relatívne mierny priebeh, pri druhej infekcii iným sérotypom už pacient prechádza oveľa závažnejšími stavmi, napríklad až vnútorným krvácaním. Komplikuje to vývoj vakcíny, ktorá by mala chrániť proti všetkým štyrom sérotypom súčasne a rovnako efektívne, aby sme sa naozaj vyhli závažným prípadom. Ale to sme už trochu odbočili.

Čo má robiť žena, ktorá je tehotná a bola nedávno v rizikovej oblasti?

Zdravotnícke autority mnohých krajín jednoznačne odporúčajú preventívnu návštevu lekára, ale v súčasnosti nikto presne nevie, čo ďalej. (Úrad verejného zdravotníctva SR momentálne vzhľadom na riziko trvalého poškodenia plodu tehotným ženám a ženám, ktoré plánujú otehotnieť, neodporúča cestovať do postihnutých oblastí – poznámka autora). Neexistuje totiž žiadna protivírusová terapia. Ostáva len sledovať plod, či sa vyvíja normálne. A, samozrejme, zistiť, či bola osoba infikovaná vírusom Zika, alebo nie.

Ďalšie informácie o víruse Zika

V ktorých krajinách sa vírus Zika objavil v posledných dvoch mesiacoch?

Americká Samoa, Americké Panenské ostrovy, Barbados, Bolívia, Brazília, Curaçao, Dominikánska republika, Ekvádor, Francúzska Guayana, Guadeloupe, Guatemala, Guayana, Haiti, Honduras, Jamajka, Kapverdy, Kolumbia, Kostarika, Martinik, Mexiko, Nikaragua, Panama, Paraguaj, Portoriko, Salvádor, Samoa, Svätý Martin, Surinam, Thajsko, Venezuela, Tonga.

Aká je odporúčaná prevencia pred vírusom Zika?

V rizikových krajinách by sa mali dodržiavať preventívne opatrenia zamerané na prevenciu uštipnutia komármi. Prevencia spočíva v celodennom používaní repelentov, ktoré by mali obsahovať 30 % aktívnej látky DEET. Dôležité je nosenie vhodného odevu minimalizujúceho bodnutie komárom (dlhé rukávy a dlhé nohavice), používanie moskytiér a vyhýbanie sa oblastiam, ktoré sú zamorené komármi. Cestovatelia by si mali všímať príznaky infekcie a v prípade podozrenia vyhľadať odbornú zdravotnú starostlivosť a informovať lekára o pobyte v oblasti postihnutej Zika vírusom.

Čo má robiť tehotná žena, ktorá sa vrátila z oblasti postihnutej vírusom?

Žena by si mala všímať príznaky infekcie daným vírusom. V prípade výskytu horúčky, vyrážky, bolesti kĺbov alebo zápalu spojiviek u tehotných žien v priebehu dvoch týždňov po návrate z krajiny postihnutej vírusom Zika je potrebné neodkladne vyhľadať lekára. Treba zdôrazniť, že vírus Zika spravidla spôsobuje mierne ochorenie, z toho dôvodu si infikované osoby nemusia nákazu uvedomovať. Vývoj plodu u tehotnej ženy po návrate z rizikovej oblasti by mal byť preto starostlivo sledovaný gynekológom.

Môže tehotná žena alebo tá, ktorá plánuje bábätko, cestovať do rizikových krajín?

Vzhľadom na riziko trvalého poškodenia plodu sa tehotným ženám a ženám, ktoré plánujú otehotnieť, neodporúča cestovať do postihnutých oblastí.  

ZDROJ: ÚRAD VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA

A vedia u nás vírus Zika diagnostikovať?

Pokiaľ viem, tak zatiaľ nevedia. Úrad verejného zdravotníctva by však určite vedel zabezpečiť diagnostiku v zahraničí. Ďalším dôkazom toho, ako bol vírus v minulosti prehliadaný, je aj to, že na trhu k dispozícii nie sú vlastne takmer žiadne komerčné diagnostické súbory. Jedna firma v Nemecku, ktorá vyrába imunofluorescenčné sklíčka na diagnostiku vírusov, mala v ponuke jeden súbor, kde medzi asi desiatimi vírusmi bol aj vírus Zika. Samozrejme, že sa takmer okamžite vypredal. Je naozaj ťažké nájsť na trhu takýto produkt. Samozrejme, v laboratóriách, ktoré sú zamerané na diagnostiku, si vedia poradiť aj bez komerčných súprav, ale situáciu majú sťaženú.

Viete vírus Zika diagnostikovať u vás v laboratóriu?

Teoreticky by sme vedeli dokázať nukleovú kyselinu, teda genetický materiál tohto vírusu, a to pomocou metód, ktoré bežne využívame vo výskume. Ale my nie sme laboratórium akreditované na diagnostiku a ani metódy, ktoré používame, nie sú primárne vyvíjané pre diagnostiku. Nie sú prispôsobené pre takú vysokú citlivosť, iba na detekciu vírusu v rámci našich experimentov.

Ak si zoberieme veľké vírusové strašiaky z posledných desaťročí – povedzme pri HIV sa človek môže veľmi efektívne brániť nákaze. Pri víruse Ebola je to oveľa komplikovanejšie, ale ak sa dodržiavajú prísne bezpečnostné pokyny, ide to tiež s vysokou účinnosťou docieliť. Ubrániť sa uštipnutiu komára je však náročnejšie. Je najrizikovejším faktorom prenosu v súčasnosti známych vírusov práve hmyz?

Na Slovensku je najnebezpečnejší prenášaný vírus kliešťovej encefalitídy. Patrí do tej istej skupiny flavivírusov, kam patrí aj vírus Zika.

Myslím si, že aj pri komároch je veľa možností, ako sa brániť. Na individuálnej úrovni repelentmi, vhodným oblečením. Na komunitnej úrovni zase likvidovaním akýchkoľvek opustených nádob s vodou, keďže, ako vieme, komáre sú schopné využiť na rozmnožovanie aj stojatú vodu veľkosti viečka od fľaše. Riziko sa teda dá minimalizovať. Pri víruse Ebola bola desivá možnosť nákazy z človeka na človeka pri priamom kontakte. Pri víruse Zika si môžeme povedať, že tam, kde sa komáre, ktoré vírus vedia prenášať, nevyskytujú, sa ochorenie nemá ako šíriť. Na druhej strane, vplyvom človeka, teda zavliekaním ďalej, ale aj klimatickou zmenou, sa priestor, kde hrozia nebezpečné nákazy, rozširuje.

Aktuálne podmienky ale vírusu Zika u nás neprajú, však?

Môže sa stať, že sa vrátia ľudia zo zahraničia, ktorí budú chorí. Ale pravdepodobnosť, že by sa u nás vírus uchytil, je prakticky nulová, keďže je viazaný na konkrétne druhy komárov, ktoré sú vyslovene tropické a subtropické. Nemali by tu ako prežiť.

Povedzme si viac o spôsoboch rozširovania pôsobnosti vírusov. Zavliekanie ľudskou činnosťou je tu asi odjakživa…

Keď, napríklad, hovoríme o tom fenoméne zavliekania pôvodne afrických vírusov do Ameriky, tak už počas obchodu s otrokmi sa do Ameriky dostala žltá zimnica, ktorá tam potom vyvolávala veľké epidémie. Pred pár rokmi sa takto dostala do Spojených štátov západonílska horúčka, ktorá spôsobuje problémy doteraz. Najnovšie takto doputoval do Ameriky vírus Chikungunya. Inak, tento vírus sa dá nájsť v letných mesiacoch aj v južnej Európe. Prenášajú ho komáre a spôsobuje ochorenie, ktoré má podobný priebeh ako ochorenie zo Ziky, čo zase komplikuje diagnostiku.

Vidím, že za vami visí varovný plagát s obrovským kliešťom. U nás je stále strašiakom viac tento hmyz ako komáre?

Boris Klempa. Foto: Ivan Majerský, Pravda
Boris Klempa, virológ Boris Klempa.

Na Slovensku je najnebezpečnejší určite kliešťami prenášaný vírus kliešťovej encefalitídy. Mimochodom, patrí do tej istej skupiny flavivírusov, kam patrí aj vírus Zika.

A komáre? Sú tie naše neškodné?

Vedia prenášať napríklad takzvaný Ťahyňa vírus, ktorý bol prvýkrát popísaný rovnako na Slovensku. Meno dostal podľa toho, že ho izolovali prvýkrát z komárov v dedinách Ťahyňa a Križany na východnom Slovensku, bolo to v roku 1958. Podobne ako ešte pred časom vírus Zika, je to vírus, ktorý nepúta takmer žiadnu pozornosť, pretože má takisto len veľmi mierne príznaky. Tak len dúfajme, že to pri nich zostane.

Ako vlastne vedci na takýto nenápadný vírus prídu?

Existujú projekty, v ktorých sa testujú komáre, kliešte alebo drobné cicavce v prírode. Takým spôsobom býva nachádzaných veľa vírusov. Práve v dnešnej dobe zažíva tento typ štúdií boom v súvislosti s najmodernejšími technológiami takzvaného sekvenovania ďalšej generácie (Next Generation Sequencing), ktoré umožňujú nachádzať nové vírusy v akomkoľvek materiáli z prírody alebo z pacienta len na základe nájdenia ich genetického kódu.

A čo nás čaká do budúcnosti? Neprídu k nám nebezpečnejšie druhy komárov následkom klimatických zmi­en?

O tom sa už dlho špekuluje. Hovorí sa o niektorých z rodu Aedes, že by tu onedlho mohli nájsť podmienky, ale hovorí sa aj to, že tu v minulosti boli a potom zmizli, takže je ťažké to odhadnúť. Určite už teraz vidíme, ako sa kliešte dostávajú aj do vyšších nadmorských výšok. Takisto sa hovorí o tom, že by sa k nám mohli dostať aj nové druhy kliešťov. Napríklad tie, ktoré sa už teraz vyskytujú na Balkáne a vedia prenášať krymsko-konžskú hemoragickú horúčku, čo je pomerne závažné ochorenie. Tie tiež môžu časom potiahnuť viac na sever, až k nám.

Pomôže nám genetika? V tomto storočí už prebehlo viacero pokusov s genetickou úpravou komárov. V roku 2013 napríklad komárom druhu Aedes aegypti upravovali gén orco, v dôsledku čoho im prestali ľudia "voňať” a prestali ich cicať. Ide pritom o rovnaký druh, aký prenáša aj vírus Zika.

Netrúfam si to hodnotiť. Skôr ma prekvapilo, že sú takéto komáre už reálne vypúšťané do prírody, hoci je okolo toho viacero otáznikov.

Prvotné pokusy skutočne kritizovali za to, že prebiehali v krajinách, kde je v tomto smere nejasná legislatíva, a tak vedci využili dieru v zákonoch. Odporcovia takisto poukazovali na to, že keď sa raz modifikovaný hmyz dostane do voľnej prírody, nie je ho už možné "povolať späť“…

Ja som všeobecne veľký fanúšik vedeckého pokroku a aj geneticky modifikovaných organizmov, ale v tomto prípade som skôr skeptický. Tieto riešenia na báze vypúšťania sterilných samčekov do prírody pôsobia v teórii elegantne a mali by fungovať. Príroda si však vždy vie nájsť cestu. Čítal som jeden kritický článok, v ktorom písali, že genetickými manipuláciami eliminovaný Aedes aegypti v ekosystéme okamžite nahradí iný druh. Ale ešte raz opakujem – netrúfam si to hodnotiť, pretože o tom nemám dostatok informácií a vedomostí.

Boris Klempa (1976)

virológ

  • Vyše pätnásť rokov sa venuje zoonotickým vírusom, teda takým, ktoré sú prenášané na človeka zo zvierat. Podieľal sa na objave viacerých nových zoonotických vírusov v Európe a v Afrike.
  • Je vedúcim Oddelenia ekológie vírusov Virologického ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied.
  • Je autorom alebo spoluautorom viac ako 60 odborných publikácii v medzinárodných vedeckých časopisoch, ktoré už boli citované viac ako 1000-krát.
  • Je zakladajúcim členom a zodpovedný za slovenskú časť Európskeho vírusového archívu, organizácie podporovanej Európskou komisiou.
  • Doktorát získal na Humboldtovej univerzite v Berlíne, kde osem rokov pôsobil. Absolvovaj aj dalšie zahraničné pobyty v Bonne, Marseille či Cagliari. S vyžiadanými prednáškami vystúpil na viacerých medzinárodných vedeckých konferenciách, napr. v Buenos Aires, Pekingu či v Kapskom meste.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #hmyz #Zika #prenos vírusov