Svetoznámy egyptológ: Barbarov, čo mažú históriu, zastaví len armáda

Je to vaša prvá návšteva Slovenska?
Áno. Je to krásna krajina a sú tu veľmi milí ľudia.

Ako ste spokojný s piešťanskými kúpeľmi?
Viete, nikdy v živote som si nezobral dovolenku. A teraz som vlastne zistil, že ma dovolenka veľmi unavuje. Pretože zrazu nepracujem… (usmieva sa).

Pán Sýkorčin, vedúci služobného úradu ministerstva zahraničných vecí, v úvode vašej prednášky v Bratislave spomínal zaujímavé kultúrne väzby starovekej veľmoci so Slovenskom. Od nálezov sošiek egyptských bohov až po inšpiráciu Dušana Jurkoviča, jedného z najvýznamnejších slovenských architektov. Vedeli ste o tom?
Vôbec nie. A bol som ohromený, keď som sa dozvedel, že pred dvomi tisícročiami bola na tomto území uctievaná staroegyptská bohyňa Isis. To dokazuje, ako veľmi sa kult tejto bohyne rozšíril, až sa stal medzinárodným. Uctievali ju v starovekom Ríme, Grécku. Takisto ma prekvapilo, že sa u vás našla soška boha Osirisa… To všetko svedčí o intenzívnych kultúrnych vzťahoch medzi starovekým Egyptom a ľuďmi, ktorí žili na území dnešného Slovenska v období pred 2 000 rokmi.

V Egypte pôsobí niekoľko slovenských archeológov, už niekoľko rokov spolupracujú s poľskými kolegami napríklad v lokalite Tell el-Retábí. Ako vnímate ich prácu?
Toto je mimoriadne dôležitá lokalita. Takmer všetci archeológovia chcú robiť vykopávky v Hornom Egypte, ktorý je z veľkej časti preskúmaný. No slovenská expedícia sa rozhodla pracovať v málo prebádanom teréne. Naozaj si myslím, že ich vykopávky nám prinesú viac poznatkov o dávnom živote v regióne blízko dnešného Suezského prieplavu. Prácu slovenských a českých archeológov si veľmi cením, s mnohými som spolupracoval ešte v časoch bývalého Československa, keď na lokalitách pracovali spoločne vedci z univerzít v Prahe a Bratislave.

A ktoré z ich objavov považujete za najvýznamnejšie?
Určite k nim patria vykopávky českých kolegov v lokalite Abúsír na brehu Nílu, neďaleko Káhiry, keď sa podarilo nájsť hrobku významného egyptského hodnostára a správcu paláca, ktorý sa volal Iufaa. Táto hrobka sa zachovala v neporušenom stave! To bol skutočne výnimočný nález.

Mnohé z artefaktov, ktoré prečkali tisícročia, neprežili nedávne dramatické udalosti v Egypte. Vy ste boli svedkom rabovačiek v Egyptskom múzeu v Káhire. Čo boli pre vás najväčšie straty?
Zlodeji v múzeu pozhadzovali stovky predmetov na zem, porozbíjali vitríny… No našťastie títo vlamači hľadali iba dve veci. Zlato. A červenú ortuť. Ak by ich zaujímali skutočné hodnoty, majstrovské diela dávnych umelcov, tak by múzeum zaniklo… Po tom všetkom nám chýba približne len sedemnásť drobných predmetov. A artefakty, ktoré porozbíjali zlodeji v domnení, že nájdu zlato, sa nám darí reštaurovať. Začínam si myslieť, že Egyptské múzeum asi ochránili bohovia. Alebo možno ešte jedna obyčajná vec. Tma. V múzeu nesvietilo svetlo a zlodeji nevideli dobre na vystavené predmety.

Čo je to červená ortuť?
Ešte stále žijú v Egypte ľudia, ktorí veria, že v hrdle múmie sa skrýva tekutina. A túto tekutinu nazývajú červenou ortuťou. Sú presvedčení o tom, že lieči choroby a dokáže zahnať démonov. No nič takéto neexistuje.

Ako na tom boli archeologické lokality?
Po revolúcii sa úplne všade rozmohli nelegálne vykopávky a toto znamenalo veľké škody. Prinajmenšom jedna tretina dovtedy nevykopaných artefaktov bola vyvezená preč z krajiny. No chvalabohu Egypt nedopadol ako mnohé iné krajiny, kde prebehli nepokoje. Zvolili sme si nového prezidenta Sísího, ktorý priniesol krajine stabilitu a pamiatkam bezpečnosť. Teraz sú pod prísnou ochranou.

Kde skončili tieto predmety? Predávajú sa na čiernom trhu?
Časť z nich možno vidieť na aukciách. Vždy keď sa dozvieme o takomto pokuse ich predať, tak predmety žiadame späť. Len za posledné tri roky bolo z Egypta ukradnutých a vyvezených približne 700 artefaktov.

A darí sa vám ich získať späť?
Áno. Počas revolúcie sa ukradlo napríklad niekoľko kusov vzácnych predmetov z hrobky Tutanchamóna. Získal som ich späť. Podarilo sa mi vrátiť celkovo už asi 6 000 egyptských artefaktov z rôznych kútov sveta, a to vrátane takých, ktoré sa z Egypta vyviezli omnoho dávnejšie. V minulosti to fungovalo tak, že zahraničná expedícia si odvážala domov 50 percent nálezov, ktoré objavila.

Slovenské národné múzeum má v zbierke dokopy asi 500 egyptských artefaktov. Budete ich žiadať späť?
Žiadame len návrat takých predmetov, ktoré sa vyviezli z Egypta nelegálne alebo boli ukradnuté. Čo nie je prípad vašej zbierky. 

Dlhodobo sa pokúšate aj o návrat Rosettskej dosky z Britského múzea v Londýne, ktorá bola kľúčom k pochopeniu egyptských hieroglyfov. Je najobdivovanejším predmetom tohto múzea. Ako to pokračuje?
Usiloval som sa aj o Denderský zverokruh v múzeu Louvre, sochu Hemiuna, architekta Veľkej pyramídy (Chufuova alebo tiež Cheopsova pyramída v Gíze, pozn. red.), ktorá je v múzeu v nemeckom meste Hildesheim, a tiež o sochu Ankhafa, ktorý dohliadal na stavbu druhej najväčšej pyramídy (Rachefova pyramída), vystavenú v múzeu v Bostone. Takisto som sa snažil vrátiť aj bustu Nefertiti z Berlína. Podarilo sa mi zozbierať dôkazy o tom, že opustila Egypt nelegálne. Archeológ Ludwig Borchardt ju zatajil pri prevoze do Nemecka v 20. rokoch 20. storočia. Myslím si, že všetky tieto artefakty sú výnimočné a musia sa vrátiť do Egypta. Všetky múzeá to však odmietli.

Znamená to koniec nádejám?
Verím, že raz príde ten čas, keď sa tieto artefakty vrátia. A napokon, v prípade Rosettskej dosky sa aspoň udiala jedna veľmi pozitívna vec. Predtým, než som o túto dosku požiadal, ju Britské múzeum vystavovalo na veľmi tmavom mieste. No po mojej žiadosti ju premiestnili tak, aby si ju každý návštevník hneď všimol. A tak sa z nej stal najnavštevovanejší predmet.

V roku 2002 sa 30 najprestíž­nejších svetových múzeí podpísalo pod vyhlásenie, že podobné artefakty, aké ste spomínali, nie sú národným, ale medzinárodným dedičstvom. A preto nesúhlasia s ich repatriáciou. Čo si o tom myslíte?
Toto je úplný nezmysel. Ak nejaké múzeum vystavuje vzácny artefakt, tak to neznamená, že ho vlastní. Tieto objekty naďalej patria Egyptu. A Egypt musí dbať o ich ochranu. Preto sme napríklad protestovali proti počinu Dietricha Wildunga, riaditeľa Egyptského múzea v Berlíne, keď dovolil nasadiť bustu Nefertiti na telo inej sochy (išlo o projekt maďarských umelcov Andrása Gálika a Bálinta Havasa s názvom Telo Nefertiti, ich cieľom bola videoinštalácia pre festival moderného umenia Bienále Benátky v roku 2003).

Islamský štát (Daeš) naďalej maže historickú pamäť Blízkeho východu. V jednom z rozhovorov ste povedali, že ho môže zastaviť „kultúrna armáda“. Čo ste tým mysleli?
Daeš robí dve veci. Po prvé, mažú nielen našu históriu. Ale históriu všetkých. A po druhé, berú si artefakty z múzeí a predávajú ich, aby nakúpili zbrane. Celý svet buduje armády. Ale ja volám po kultúrnej armáde. Po vojsku vytvorenom medzinárodným spoločenstvom, ktoré sa postaví proti týmto zločincom. Ktoré ochráni kultúru, múzeá a pamiatkové lokality v Iraku, Sýrii.

Už to niekde takto funguje?
Egypt poslal armádu, aby ochránil múzeum v Káhire a ďalšie múzeá. No nikto neposlal armádu, aby ochránila iracké alebo sýrske múzeá. Práve preto potrebujeme, aby medzinárodné spoločenstvo vytvorilo a poslalo na tieto miesta kultúrnu armádu. Tá by mala určite zasiahnuť aj v Líbyi. Nikto nemá potuchy, čo sa tam deje. Nedávno som sa stretol s ich predstaviteľmi a rozprávali mi o tom, že líbyjské pamiatky úplne zmizli!

Foto: WIKIMEDIA

Tutanchamon Zlatá maska kráľa Tutanchamóna.

Teroristi sa v týchto dňoch opäť blížia k Palmýre. Pri ochrane jej historického dedičstva položil život významný archeológ Chalíd Asaad. Poznali ste sa?
Stretli sme sa na viacerých konferenciách. Bol to veľmi múdry človek. A správa o jeho smrti ma veľmi zasiahla. Bolo mi zle. V tom čase som bol v Los Angeles a usporiadal som tlačovú konferenciu. Povedal som, že celá zem musí pomstiť vraždu starého muža, ktorý chránil monumenty tohto sveta. No svet neurobil nič. Teroristi zabili starca, ktorý mal vyše 80 rokov. Nemajú žiadne zľutovanie, nemajú srdce. Štúdium histórie ma však naučilo jednu vec. Občas sa vynoria diabli a robia hrozné veci. Ale vždy sa nakoniec vytratia. A čoskoro budú aj títo teroristi zničení a zmiznú.

Boja sa teraz archeológovia pokračovať vo výskumoch na Blízkom východe?
Nie. Ja sa teroristov určite nebojím a keď ma ohrozia, budem s nimi bojovať. Ak sa ich budeme báť, tak si budú robiť, čo sa im zachce. Nesmieme podľahnúť strachu.

A boja sa turisti spoznávať egyptské pamiatky?
Jedna spoločnosť začala nedávno organizovať zájazdy priamo za mnou. Využilo to už asi 2 200 Američanov a v ich tvárach som videl, že to bol najväčší zážitok ich života. Plakali od dojatia. Američania by nikdy necestovali do Egypta, keby ho považovali za nebezpečný. Na internete sa dajú nájsť články ľudí, ktorí vycestovali do Egypta za pamiatkami a všade hovoria, že je bezpečné sem prísť. V Egypte naďalej pôsobí asi 240 zahraničných archeologických expedícií. Neprerušili svoju činnosť. Takisto aj slovenská expedícia v Ismailii. Maďari naďalej bádajú v Luxore. To všetko sú dôkazy, že Egypt je bezpečný. Zahraniční turisti sa musia vrátiť. Bez nich nebudeme schopní obnoviť monumenty.

Naštartovali ste kampaň aj medzi domácimi obyvateľmi, školami. Ako sa vám darí? Rastie ich záujem o egyptské pamiatky?
Rozhodne. Musím povedať, že sa mi konečne podarilo pritiahnuť pozornosť Egypťanov k egyptológii. Celé sa to vlastne začalo vtedy, keď som poslal robota preskúmať útroby pyramídy a vysielali sme to naživo. Všetci Egypťania to videli. Mladých ľudí zrazu fascinovalo moje archeologické dobrodružstvo. Odvtedy sa nemôžem prejsť po ulici bez toho, aby ma niekto oslovil. Aj obyčajní ľudia, čo predávajú v stánkoch, ma zastavujú a kladú mi otázky. Každý týždeň beriem so sebou skupinu detí do pyramíd a rozprávam im o mojich zážitkoch. Všetko to robím len preto, lebo verím, že ak povzbudíme záujem u Egypťanov o naše pamiatky, tak ich budú chcieť skutočne chrániť.

Je pravda, že ste spočiatku vôbec nedôverovali moderným technológiám, analýzam DNA, radarovým skenom?
Neveril som tomu, že by analýza DNA mohla priniesť nejaké poznatky. Ale dnes sa nám podarili veľké objavy práve vďaka DNA analýzam a CT skenom. Laserové skenovanie nám pomohlo veľmi podrobne zaznamenať tvar sfingy, Veľkej pyramídy a tiež hrobky Tutanchamóna. Jediná technológia, ktorej stále neverím, je radar. Do dnešného dňa nepriniesol žiaden významný objav. Japonci tvrdili, že ich radar objaví niečo za severnou stenou hrobky Tutanchamóna, no zatiaľ sa to nepotvrdilo. Táto technológia sa musí ešte rozvíjať.

V tomto roku vyšla kniha Skenovanie faraónov (Scanning the Pharaohs: CT Imaging of the New Kingdom Royal Mummies), ktorú ste napísali spolu s profesorkou rádiológie Sahar Saleem. Aké tajomstvá ste vďaka technológiám vyriešili?
Napríklad smrť Ramzesa III. Bola to vražda. Nikdy sme si nemysleli, že bol zavraždený (CT analýza odhalila, že mal podrezané hrdlo). Nebolo to zapísané v papyrusoch. Objavili sme väzby v rodine Tutanchamóna a identifikovali sme jeho rodinných príslušníkov. Zistili sme, ako zomrel. Identifikovali sme múmiu Hatšepsut. Stále však zostáva veľa záhad nevyriešených. No veľa si sľubujeme od ďalších výskumov. Možno sa nám podarí zistiť, kto bol faraónom v čase, keď žil Mojžiš. Pokúsime sa preštudovať múmie z 19. a 20. dynastie a azda sa nám podarí nájsť faraóna, ktorý vystupoval v príbehu o exode.

Tutanchamónovi ste venovali značnú časť práce. Podľa českých archeológov vládol iba desať rokov. Čo zapríčinilo jeho predčasnú smrť?
Mal maláriu, ploché nohy a gangrénu. S pomocou CT skenu sme odhalili, že utrpel úraz dve hodiny predtým, než zomrel. Verím, že nebol zavraždený. Pravdepodobne spadol z voza.

Je možné, že jeho ďalšie zdravotné ťažkosti boli spojené s incestom v rodine?
Áno, veď jeho otec si zobral za manželku vlastnú sestru. Domnievam sa, že preto mal zdravotné problémy.

Ako je vôbec možné, že sa jeho hrobka našla takmer v neporušenom stave a vykrádači z nej veľa neukradli?
Pretože bola zapečatená. Keď sa stavala hrobka pre Ramzesa VI., Tutanchamónova hrobka sa uzavrela. A zostala tak ukrytá pred zlodejmi. V Údolí kráľov sa zachovali len dve neporušené hrobky. Tutanchamónova hrobka a hrobka hodnostára s menom Maiherpri. Ešte sa našli dve spolovice neporušené hrobky, hrobka manželského páru Juja a Thuja a hrobka Amenhotepa II.

Pozoruhodné udalosti nasledovali po smrti Tutanchamóna. Vdova Anchesenamon oslovila Chetitov, odvekých egyptských rivalov. Napísala list chetitskému kráľovi Šuppiluliumašovi I. a žiadala ho, aby jej poslal jedného zo svojich synov, aby sa zaňho vydala. Bolo takéto spojenie vôbec prípustné?
Nie sme si celkom istí, či tento list napísala Anchesenamon, alebo Nefertiti (jej matka). Ale je to niečo, čo sa v histórii Egypta objavuje po prvýkrát. Egyptský kráľ si mohol vziať za ženu cudzinku. Ale egyptská kráľovná sa nesmela vydať za cudzinca. Preto to bol šok, že egyptská kráľovná napísala takýto list a požiadala o syna chetitského kráľa, aby prišiel a vládol krajine.

A prečo sa tento plán neuskutočnil?
Chetitský princ do Egypta nedorazil. Pravdepodobne ho dal zavraždiť Haremheb (posledný faraón 18. dynastie). V každom prípade, takýto zväzok bol neprijateľný. Dokonca aj dnes, ak si Egypťanka zoberie za muža Araba, tak je to veľký škandál. A podobné to bolo aj v dobách faraónov.

Už ste naznačili, že v Egypte pracuje 240 expedícií zo 60 krajín. Čo to vlastne pre Egypt znamená, byť najväčším archeologickým náleziskom sveta?
Skutočne nie je krajina, ktorá by hostila taký veľký počet zahraničných expedícií. Pre Egypt to je len prínos. A opäť silný dôkaz, že Egypt je bezpečný.

Je pri takom veľkom pohybe šanca na nejaké nové veľkolepé objavy?
Som presvedčený, že áno. Stále tvrdím, že sme odhalili len približne 30 percent artefaktov. Zvyšných 70 percent je stále ukrytých pod zemou. V Údolí kráľov sa nachádza stále veľa kráľov, ktorých sme ešte neobjavili. Amenhotep I., Thutmose II., Ramzes VIII., všetky kráľovné 18. dynastie sú pochované niekde v tomto údolí. Ani zďaleka sme neodhalili všetky tajomstvá, ktoré pred nami Egypt ukrýva v piesku.