Lubyová: Starnutie obyvateľov zmení pracovný trh

, 20.07.2016 10:00
Martina Lubyova, SAV
Starnutie populácie prinesie väčšiu záťaž pre ľudí v strednom veku, ktorí budú musieť podporovať viac starších ľudí - dôchodcov, tvrdí Martina Lubyová z SAV. Autor: ,

S prudkým starnutím obyvateľov začínajú zápasiť aj nové členské štáty EÚ. Situácia môže viesť k nárastu vnútorných rozdielov, ak starší ľudia budú chudobnejší a menej zabezpečení než aktívne obyvateľstvo. Tvrdí to Martina Lubyová, riaditeľka Centra spoločenských a psychologických vied SAV, ktorá koncom minulého týždňa vystupovala na neformálnom rokovaní ministrov práce a sociálnych vecí štátov EÚ. Tí sa v Bratislave zaoberali problémami pracovného trhu.

Ako sa starnutie obyvateľstva prejaví na trhu práce? Budeme musieť robiť do sedemdesiatky, ak teda dožijeme?
Starnutie prinesie väčšiu záťaž na ľudí v strednom veku, ktorí sú ekonomicky aktívni. Tí budú musieť podporovať viac starších ľudí – dôchodcov. V konečnom dôsledku mnohým samotné penzie nebudú stačiť na slušné živobytie a budú musieť pracovať dlhšie, alebo si prilepšovať z iných zdrojov, napríklad z vlastných úspor a investícií. „Oficiálny“ dôchodkový vek sa v blízkej dobe nebude zvyšovať na 70 rokov, ale samotná ekonomická situácia bude viacerých ľudí tlačiť, aby pracovali dlhšie.

Nakoľko ovplyvnia zamestnávanie nové technológie?
Nové technológie si budú vyžadovať nové vedomosti, návyky a zručnosti u ľudí. Najmä starší sa budú musieť popasovať so zvládnutím nových situácií, pričom nebudú mať možnosť vrátiť sa do školských lavíc. Preto bude význam aj potreba celoživotného vzdelávania rásť, takzvané neformálne vzdelávanie sa stane rovnocenným partnerom formálneho školského vzdelávania, prípadne ho aj predbehne v počte vzdelávaných ľudí.

Robotizácia však spôsobí, že niektoré odvetvia už nebudú mať perspektívu.
Áno. Menej príležitostí bude v niektorých odboroch služieb, kde sa ľudská práca postupne nahrádza automatmi, alebo informačnými systémami – napríklad pri automatických pokladniach či pri internetovom predaji. Starnutie obyvateľstva spôsobí nárast počtu pracovných príležitostí v odvetví starostlivosti o starších ľudí, či už v zdravotníctve, v odbore sociálnej práce, prevencie a podobne. Veľmi perspektívnou oblasťou z hľadiska tvorby pracovných miest sú informačné a komunikačné technológie.

Bude demografický vývoj prehlbovať rozdiely v životnej úrovni či už vo vnútri štátov alebo medzi jednotlivými krajinami EÚ?
Všetky členské štáty EÚ v súčasnosti čelia podobným demografickým problémom – starnutiu populácie a tiež ubúdaniu populácie. Dynamika starnutia bude v najbližšom období najvýraznejšia v nových členských štátoch, ktoré teraz prechádzajú do fázy prudkého starnutia. Staré členské štáty už majú tento prechod poväčšine za sebou. Starnutiu je teda vystavená celá Únia. Vnútorné rozdiely môžu rásť, ak starší ľudia budú chudobnejší a menej zabezpečení než aktívne obyvateľstvo. Toto sa môže stať, pretože záťaž na dôchodkové systémy bude veľká a ich zdroje nebudú stačiť na udržanie životnej úrovne pre všetkých penzistov.

Ako sa dá tento problém riešiť?
V prvom rade by si mali štáty EÚ ujasniť, či chcú v sociálnej oblasti postupovať spoločne. Menová sféra je už silne prepojená, najmä v eurozóne, ale sociálne veci sú v kompetencii jednotlivých štátov a existujú pomerne veľké rozdiely v štandarde sociálneho zabezpečenia v rámci EÚ. V súčasnosti prebiehajú konzultácie o tzv. európskom pilieri sociálnych práv, ktorý by mohol priniesť napríklad aj isté zbližovanie v sociálnej oblasti. Problémom sú nielen rozdiely medzi štátmi, ale veľké sociálne rozdiely v rámci jednotlivých krajín. Otvorene sa začína hovoriť o potrebe spravodlivejšej deľby príjmov, efektívnejšieho postupu proti chudobe. Faktom je, že v niektorých krajinách pracovníci dostávajú výrazne menší diel zo ziskov z podnikania, napríklad v pomere k svojej produktivite, v iných krajinách je rozdeľovanie voči bežným ľuďom štedrejšie.

Do akej miery môže negatívne dopady starnutia zmierniť imigrácia?
Únia v súčasnosti nie je vstave regulovať prílev migrantov, je skôr príjemcom tých, ktorým sa podarí prekonať úskalia cesty. Napríklad Austrália, Nový Zéland či Kanada si môžu dovoliť viesť výberovú imigračnú politiku, vyberajú si tých najvzdelanejších a najschopnejších ľudí. Európa je v opačnom garde – v súčasnosti prijíma humanitárne toky ľudí, medzi ktorými sú viac i menej vzdelaní jednotlivci a ich integrácia na trh práce môže byť problematickejšia. Ak si pripustíme, že nie sme vstave obmedziť príliv migrantov, musíme sa viac sústrediť na ich integráciu. Tá má široké spektrum nástrojov – od individuálnych integračných zmlúv cez vzdelávanie a aktivačné programy, až po antidiskriminačné kampane v práci. Samotná imigrácia však nemusí priaznivo ovplyvniť starnutie, ak by sa napríklad imigranti začali správať rovnako ako domáce obyvateľstvo, t.j. mali by menej detí. Dá sa predpokladať, že čím úspešnejšie sa imigranti integrujú, tým viac sa budú podobať domácemu obyvateľstvu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#zamestnanosť #zamestananie #starnutie #obyvateľstvo #EÚ
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
26,99
Amore Alstromeria Color

Amore Alstromeria Color

34,99
Rozeta

Rozeta

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk