Oliver Stone: Američania nechcú slobodu, chcú bezpečnosť

, , 08.11.2016 18:00
Oliver Stone, režisér
Americký režisér Oliver Stone. Autor:

Dva dni po amerických prezidentských voľbách má v slovenských kinách premiéru film Snowden, najnovšia snímka provokujúceho amerického režiséra Olivera Stona. Vypovedá skutočný príbeh Edwarda Snowdena, ktorý v júni 2013 zverejnil svoje odhalenia o praktikách amerických tajných služieb. Najviac vtedy šokoval samotných Američanov, ktorí si síce dokázali predstaviť, že ich tajné služby sledujú okolitý svet, ale ani vo sne im nezišlo na um, že vláda masívne a najviac sleduje vlastných občanov. O filme exkluzívne pre Pravdu rozpráva sám oscarový režisér Oliver Stone.

Šokoval rozsah sledovania aj vás osobne alebo ste niečo podobné už predpokladali?
Nie, nepredpokladal som to. Bol som šokovaný a zhrozený. Určite som mal nejaké podozrenie aj predtým, veď už v roku 2005 prišiel novinár James Risen s odhaleniami pre noviny New York Times, že vláda Georgea Busha robí masívne sledovacie a odpočúvacie akcie. Dôkazy, ktoré zverejnil Risen, však ešte neboli také presvedčivé ako tie, ktoré neskôr predložil Snowden. V každom prípade, veľa ľudí v Amerike malo dojem, že Bushova vláda nehrá podľa pravidiel, čo sa neskôr skutočne potvrdilo, keď napríklad vyšli najavo hrozné prípady mučenia. Ešte hroznejší pocit však bol, keď prišiel k moci Barack Obama.

Čo to spôsobilo?
Mnohí ľudia skutočne verili, že príde reforma, čo sa však nestalo. Naopak, program sa ešte rozšíril. Snowden prišiel so svojím odhalením v momente, keď bol Obama pri moci už piaty rok a druhé volebné obdobie, takže aj preto si vtedy mnohí povedali – to je ešte oveľa horšie, ako sme čakali. Toto je naozaj celosvetová záležitosť, dobre fungujúca mašinéria ľudí, ktorí nemajú rešpekt pred právom a využijú každú dieru v zákone, aby dosiahli, čo chcú. Keď som začal pracovať na filme, naštudoval som si celý program sledovania ešte lepšie a spoznal ho do hĺbky. Keď si uvedomíte, že je to obrovský kolos, ktorý sa začína niekde vo výške 22-tisíc míľ obrovskými satelitmi, ktoré majú anténu veľkosti Eiffelovky, a končí sa niekde pod vodou veľkými systémami v oceánoch, pocítite totálnu dominanciu týchto ľudí. Ovládajú naozaj každú sféru, v ktorej žijeme. Okrem tej spirituálnej, samozrejme.

Svoj film začínate otázkou, ktorú položil komentátor The Guardian Glenn Greenwald Edwardovi Snowdenovi pri ich utajenom stretnutí v Hongkongu: Prečo ste to urobili? Natíska sa otázka: Prečo ste nakrútili Snowdenov príbeh? Ako dlho ste zvažovali a čo napokon prevážilo?
Nemuselo nič prevážiť, ja osobne to považujem za najurgentnejšiu tému na film v súčasnosti. Keď som spoznal Snowdena osobne, ešte viac som sa v tom utvrdil. Mal som s ním deväť stretnutí v Moskve a viedli sme veľa rozhovorov. Myslím si, že sme si postupne začali veriť. Keď som tam za ním napokon prišiel aj so spolutvorcom scenára, rozhovoril sa a povedal nám úžasné veci o vnútorných záležitostiach Národnej bezpečnostnej agentúry (NSA), o výcviku pre CIA, o svojich skúsenostiach zo Ženevy, z Japonska, Marylandu, či z Havaja. Téma je to zaujímavá aj preto, že príbeh sa stále odohráva, Snowden je stále v Rusku a je to jeden z mála ľudí, ktorí našli odvahu o pomeroch v NSA prehovoriť.

Koľko bolo Snowdenových predchodcov?
Pred ním to boli len Thomas Drake či William Binney a iba pár ďalších, keďže agentúra má dokonale prepracovaný systém utajenia. Snowdenove odhalenia majú aj preto skutočne historickú hodnotu. A aj keby dnes prešli nejaké čiastkové reformy a aj keby ľudia akceptovali, že sú sledovaní, stále to neznamená, že je to v poriadku. Vo filme jedna z postáv hovorí, že Američania nechcú slobodu, ale chcú bezpečnosť, a ja si myslím, že je to skutočne tak. No je to smutné, pretože tým spoluvytvárame svet, kde vlády majú neskutočné množstvo sily. A to už zaváňa totalitou. Preto je akákoľvek snaha o upozornenie na tento problém určite užitočná. Burcuje aspoň nejaký odpor proti takýmto praktikám.

Nakrútili ste rad dokumentov, ktoré stavajú do nového svetla praktiky amerických vlád v oblasti zahraničnej politiky. Spolu s historikom Petrom Kuznickom ste napísali knihu The Untold History of the United States (Utajené dejiny Spojených štátov), ktorá hovorí o zamlčiavanom kontexte kľúčových rozhodnutí vlád USA. Je vaším cieľom varovať predovšetkým mladú generáciu, aby nemohla povedať: my sme o ničom nevedeli?
Utajené dejiny Spojených štátov je zároveň aj dvanásťdielnym dokumentom a považujem tento projekt za jeden z najdôležitejších, aké som kedy vytvoril. Pristupoval som k nemu ako dokumentarista, takže všetky fakty sú poctivo overené. Keď hovoríme o filme Snowden, ten je hraný, a keby bolo mojím cieľom len varovať, neviem, či by som tým ľudí skôr neodradil od návštevy kina. V hranom filme ide stále aj o zábavu, takže som sa snažil nielen chronologicky prerozprávať jeho príbeh, ale držať diváka v napätí, vytvárať dramatické situácie, no stále rozprávať skutočný príbeh. Keď film priláka viac ľudí, bude mať aj väčší vplyv.

Snowden

Jeho meno pozná každý. Edward Snowden sa vzdal pokojného rodinného života a vzornej kariéry v tajných službách a stal sa štvancom na úteku. Je to muž, ktorý odhalil šokujúce praktiky amerických tajných služieb, hrdinský whistleblower alebo zradca, ktorý si zaslúži najtvrdší trest? Klasik americkej angažovanej kinematografie Oliver Stone skúma zázemie človeka, ktorý ukázal svetu, že sme stále sledovaní. Do slovenských kín príde film vo štvrtok 10. novembra.
Réžia: Oliver Stone
Scenár: Kieran Fitzgerald, Oliver Stone
Hrajú: Joseph Gordon-Levitt, Shailene Woodley, Scott Eastwood, Nicolas Cage, Ben Schnetzer

Edwarda Snowdena vo filme stvárnil Joseph...
Edwarda Snowdena vo filme stvárnil Joseph Gordon-Levitt. Autor: SNOWDENFILM.COM

Vychádza vaša motivácia pri takýchto projektoch aj z toho, že vy sám ste ako veľmi mladý patriot dobrovoľne prihlásili do vojny vo Vietname, hoci ste presne nevedeli, o čo v nej ide?
Môj život má svoj vývoj. Kedysi som nakrúcal filmy o Vietname, potom snímku o Wall Streete, o Kennedym, a každý projekt ma naučil niečo nové. Potom prišli roky, keď George Bush vládol Spojeným štátom už druhé volebné obdobie a ja som mal čoraz väčšie nutkanie odpovedať svojimi projektmi aj na otázky, aké je pozadie celého tohto vládneho kolosu. Čo sa deje v zákulisí vlád Spojených štátov. Už len kvôli sebe som si musel zodpovedať mnohé otázky. Výsledkom bol práve spomínaný projekt Utajované dejiny Spojených štátov a je trochu iróniou, že len štyri mesiace po jeho premiére vyšli najavo Snowdenove odhalenia. Vtedy som bol však iba šokovaný. V prvom momente mi naozaj nezišlo na um, že sa dokonca so Snowdenom naozaj stretnem, tobôž nie to, že na motívy jeho príbehu vznikne hneď môj ďalší film.

Ako predlohu svojho najnovšieho filmu uvádzate knihu Snowdenovho ruského advokáta Anatolija Kučerenu, ale váš filmový príbeh sa končí strohým výpočtom faktov, ktoré sa udiali po Snowdenovom odlete z Hongkongu. Dá sa predpokladať, že v advokátovej predlohe boli fakty z ruskej strany, z jeho moskovského pobytu, ktoré sa vo filme neocitli. Prečo?
Pozor, Kučerena napísal fiktívny román. Vystupuje v ňom fiktívna postava nazvaná Joshua Cold, ktorý sa vo svete podobnom tomu z Orwellovho románu 1984 stretáva so svojím ruským právnikom v podzemí pod letiskom. V skutočnom Snowdenom príbehu sa to nikdy nestalo. V knihe ide o vyšetrovanie až v Dostojevského štýle. Keď sme kúpili práva na túto knihu, sami sme nevedeli, či do filmu spracujeme fiktívny príbeh Joshuu Colda, alebo ten skutočný o Snowdenovi. Napokon sme sa rozhodli pre skutočný príbeh a s právami na knihu sme si vlastne akoby kúpili aj prístup k Snowdenovi.

Pre spracovanie Snowdenovho príbehu ste si vybrali formu hraného filmu, čo vám umožnilo vložiť do jeho úst viacero motívov. V jednej z kľúčových scén Američania mechanicky odstreľujú ľudské ciele na Blízkom východe bez toho, aby presne vedeli, či nejde o nevinných civilistov. Vtedy Snowden odrazu rozpráva svojim kolegom o norimberských procesoch: Najprv odsúdili pohlavárov, potom prišiel rad na vykonávateľov. Hovoríte teda celkom otvorene o amerických zločinoch proti ľudskosti? Hovoríte o tom, že jednotlivec sa nemôže cítiť bez viny, aj keď slúži systému, o ktorého temných stránkach toho veľa nevie?
V prvom rade si treba uvedomiť, že sa Snowden usiloval konať veľmi zodpovedne. Vedel o tom, že sa deje niečo nelegálne a posunul ďalej informácie, ktoré bol schopný získať, no nie úplne všetky, aby neohrozil prebiehajúce operácie či konkrétnych ľudí. Informácie navyše neodovzdal nijakým diletantom, ale renomovaným novinárom z veľkých médií, ktorých považoval za zodpovedných a ktorí sa o tému dlhodobo zaujímali, a teda s informáciami vedeli narábať. Takisto im povedal, že nechce byť zodpovedný za to, čo publikujú, že je ich prácou ako investigatívnych novinárov narábať s dátami rozvážne. Zmienka o norimberských procesoch bola prirodzene len filmovou dramatizáciou, v skutočnosti neodznela.

Čo ste tým chceli povedať?
Chcel som najmä poukázať na reakciu jedného zo Snowdenových nadriadených, ktorý hovoril, že nemôže robiť nič zlé, pretože pracuje pre vládu. To je však predstava, za ktorú sa ľudia často skrývajú, keď robia niečo, čo je nelegálne, ako napríklad špehovanie celého sveta. Myslím si, že títo ľudia kdesi vnútri cítia rozdiel medzi dobrým a zlým. Čo sa týka špehovania, tak to je celosvetový fenomén, robia to všetky vlády. V Amerike vidím problém v argumentácii, že sa to všetko deje v mene boja proti terorizmu. Že preto je potrebné špehovať celý svet. Ale to je hlúposť. Čo funguje proti teroristom, je cielené sledovanie a nie plošné. Snowden na to upozornil. Skutočným dôvodom, prečo Amerika špehuje, teda nie je ochrana pred terorizmom, ale snaha o kontrolu.

Na konci filmu sa hlas spoza kamery pýta: Čo sa stane so Snowdenom? Jeho bývalý šéf hovorí: „Zomrie v Moskve. Domov sa už nevráti.“ Je to naozaj jediný možný scenár pre život mladého človeka, ktorý odhalil o. i. aj to, ako americké špionážne služby odpočúvali nielen svojich protivníkov – Čínu či Rusko, ale aj najbližších spojencov v Európe, a predovšetkým – vlastných občanov?
Môžem iba špekulovať, pretože nie som prorok. Myslím si však, že v tomto je systém v USA tvrdý. Nastavenie vo vláde je momentálne také, že Snowdena vnímajú ako negatívnu postavu, ktorá vyzradila štátne tajomstvá. Verili sme, že ho Obama možno omilostí, no asi to nie je v povahe týchto chlapíkov z Washingtonu. Badám síce, že má Edward v rôznych sférach spoločnosti tak priaznivcov, ako aj odporcov, ale podľa mňa osobne to s ním nevyzerá príliš dobre. Nádejou by preňho bolo len to, keby Spojené štáty prešli zásadnou zmenou v základoch svojho fungovania.

Oliver Stone (1946)

  • Režisér.
  • Narodil sa v americkom New Yorku, študoval na prestížnej Yalovej univerzite, slúžil ako vojak americkej armády počas vojny vo Vietname, kde bol vyznamenaný purpurovým srdcom za zranenie v boji.
  • Do povedomia sa dostal svojou trilógiou filmov o Vietname, z nich za filmy Čata (1986) a Narodený 4. júla (1989) získal Oscara pre najlepšieho režiséra. Cenu akadémie získal aj za scenár k filmu Polnočný expres (1978).
  • K jeho ďalším známym hraným filmom patria snímky Wall Street (1987), J. F. K. (1991), Takí normálni zabijaci (1994) či Alexander Veľký (2004).
  • V posledných rokoch nafilmoval aj kontroverzne vnímané dokumentárne snímky, ako boli Commandante (2003) o Fidelovi Castrovi či séria Utajované dejiny Spojených štátov (2012).
  • Jeho najnovší hraný film Snowden (2016) sa zaoberá skutočným príbehom whistleblowera Edwarda Snowdena.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#Snowden #USA #edward snowden #Oliver Stone
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku