Ekonóm Lehmann: Kapitalizmus potrebujeme zbaviť chamtivosti

Moc a peniaze sa čoraz viac koncentrujú v rukách pár jednotlivcov. Na druhej strane príjmového rebríčka sú chudobní ľudia, ktorí v extrémnych prípadoch žijú podľa najnovších údajov britskej neziskovej organizácie Oxfam ani nie z dvoch eur na deň.

25.01.2017 06:00
Jean-Pierre Lehmann, ekonóm, Svetové ekonomické... Foto:
Jean-Pierre Lehmann je autorom niekoľkých kníh o globalizácii a svetovom obchode.
debata (106)

Na príjmovú nerovnosť vo svete, ktorá nadobúda v mnohých krajinách obludné rozmery, upozorňuje Oxfam každý rok aj vo švajčiarskom Davose na Svetovom ekonomickom fóre. V Davose sa tento týždeň stretli už po 47-krát ľudia, patriaci k najbohatším a najvplyvnejším na svete, aby diskutovali o aktuálnych ekonomicko-politických témach. Francúzsky ekonóm Jean-Pierre Lehmann, ktorý sa zasadzuje za lepší globálny dialóg a je proti protekcionizmu a šovinizmu, v exkluzívnom rozhovore pre Pravdu tvrdí, že viac ako na peniaze by sa mal svet zamerať na rovnosť príležitostí. Svet podľa neho kazí zlyhávanie ľudskosti, pokles morálky, dedičné bohatstvo a z toho prameniaca chamtivosť jednotlivcov.

Každým rokom sa údaje o príjmovej nerovnosti vo svete zhoršujú. Prečo sa čoraz viac ľudí cíti „sociálne a príjmovo“ vylúčenými zo spoločnosti?
Spoločnosť je v tejto dobe viac založená na dosahovaní osobného profitu a finančného zisku neprihliadajúc na morálne princípy. Príjmová nerovnosť je jedným z najvážnejších problémov v riadení spoločnosti a politiky v 21. storočí. Vyskytuje sa prakticky všade. V bohatých krajinách, v krajinách so strednými príjmami, v chudobných štátoch, v demokraciách, ako je napríklad USA, v diktátorskej Číne aj v krajinách, ktoré sú medzi demokraciou a diktatúrou – napríklad v Rusku. Dokonca aj štáty, ktoré mali tradične veľmi nízku príjmovú nerovnosť, ako Švédsko či Japonsko, s ňou majú teraz problém. Príjmová nerovnosť je dôvodom, prečo nám vo svete rastie populizmus a nacionalizmus.

To, že sa nožnice medzi bohatými a chudobnými z roka na rok roztvárajú, nepotvrdzujú iba štatistiky. V reálnom živote to ľudia pociťujú už na celom svete…
Paradoxne sa to deje v čase, keď sa počet chudobných ľudí za posledné roky rapídne znížil.

Problém s komunizmom je komunizmus, problém s kapitalizmom sú samotní kapitalisti.
Jean-Pierre Lehmann

Čiže sme viac frustrovaní, ako by sme reálne mali byť?
Svet, okrem pár výnimiek, ako je napríklad Severná Kórea, je prepojený oveľa viac ako kedykoľvek predtým. Aj keď je ešte veľa ľudí, ktorí jednoducho žijú v nevedomosti alebo ignorácii toho, čo sa okolo nich deje, čoraz viac je takých, ktorí sa cez internet a sociálne siete dostávajú k množstvu informácií. Odporúčam prečítať si knihu indického autora Somini Sengupta, ktorý píše o indickej miléniovej generácii. Kniha má v anglickom preklade názov The end of Karma (Koniec karmy). V nej opisuje, ako sa mení pohľad mladých Indov na tradičnú indickú kultúru, v ktorej sa prihliada na karmu, resp. osud. Tradičná indická kultúra v tomto smere presadzuje tézu, že sa máte zmieriť s osudom, so svojou karmou, prijať to, že ste sa napríklad ocitli v chudobe. Tým, že súčasná mladá generácia je oveľa viac prepojená v oblasti IT, vidia, ako to vo svete funguje, ako môžu s karmou bojovať, sa v Indii začína tvoriť komunita ľudí, ktorí hovoria: do čerta s karmou!

Keď to vezmeme všeobecne, aj keď ľudia bojujú, väčšinou sa k lepším životným podmienkam aj tak nedostanú.
Vždy bude existovať príjmová nerovnosť medzi ľuďmi. Podľa môjho názoru nie je správne, ak sa pozeráme na kvalitu života cez peniaze. Aj vy by ste mohli byť bohatšia, keby ste namiesto novinárky robili v oblasti investičného bankovníctva. To „vynáša“ viac ako žurnalistika. Ale sama dobre viete, že o to tu nejde. Možno sa máte platovo horšie ako investičný bankár, ale robíte to, čo vás napĺňa a dáva vám životný zmysel. Takto by sme sa mali pozerať na to, keď sa porovnávame s bohatými ľuďmi. Osobne sa skôr pozerám na problém nie cez príjmovú nerovnosť, ale celkovú nespravodlivosť. Je veľa chudobných ľudí, ktorí sú nejakým spôsobom znevýhodnení, diskriminovaní alebo sa im nedostane toľkých príležitostí ako bohatším a privilegovaným. Napríklad, nižším kastám v Indii či černochom v Spojených štátoch amerických. Nerovnosť vnímam cez nespravodlivosť. Tej je na svete veľmi veľa, a nejde o nerovnosť príjmov, ale o nerovnosť príležitostí. A to je výzva a skutočný problém, ktorý treba riešiť.

To, že sú zvýhodňovaní tí, čo si lepší prístup vedia zaplatiť, tu bolo od nepamäti. Môže za všetko samotné nastavenie kapitalizmu?
Britský politik, ktorý bol aj britským premiérom, Winston Churchill, mal jeden slávny výrok: „Demokracia je najhoršia forma vlády, okrem všetkých ostatných, o ktoré sa občas ktosi pokúšal.“ To isté možno povedať o kapitalizme. Ja takisto zvyknem používať citát: „Problém s komunizmom je komunizmus, problém s kapitalizmom sú samotní kapitalisti.“ Inými slovami, komunizmus ako systém je nefunkčný, kým v kapitalizme je mnoho nenásytných ľudí, ktorí využívajú systém, podvádzajú, nemajú žiadne etické hodnoty. Preto je potrebné tento systém zásadne reformovať. Je to bolestivá úloha, ale ako vieme z histórie, je nebezpečné, ak by sme k tejto forme hľadali iné alternatívy.

Je ešte kapitalizmus podľa vás vôbec reformovateľný?
Kapitalizmus má za sebou veľmi dlhú cestu v priebehu posledných viac ako sto rokov, pokiaľ ide o sociálne zabezpečenie a spravodlivosť. Stále však máme veľa vykorisťovania a nespravodlivosti, ale zlepšenia sú za posledné roky významné. Kapitalizmus v Európe sa značne vyvinul od čias Karla Marxa, ale aj Charlesa Dickensa a Emila Zolu. To isté platí aj pre USA. Zmeny k lepšiemu sa tam dosiahli vďaka tlaku zo strany odborov či občianskej spoločnosti, aj keď často násilne. Tiež sa to deje v Číne: jej raný kapitalizmus v rokoch 1980 až 2005 bol veľmi tvrdý a vykorisťovateľský. Teraz je situácia lepšia, a to čiastočne preto, že je tam väčšia protiváha voči vláde zo strany opozičnej občianskej spoločnosti, ale aj preto, že pracovná sila sa zmenšuje. Čoraz menej ľudí, ktorých možno „využiť“, sú už cennejšími ľudskými zdrojmi.

Ľudia sú však znechutení aj z toho, že mnohí šéfovia nadnárodných korporácií často platia nižšie dane ako sekretárky či upratovačky v ich firmách. Výška daňových únikov vo svete je stále enormná.
Máme jasnú a naliehavú požiadavku od ľudí, aby sa podvádzanie a daňové úniky eliminovali. Žijeme však v neetickom veku. Sme svedkami zhoršovania sa civilizácie v oblasti etiky a vôbec ľudskosti. Vo svete je veľa chamtivosti. To samo osebe nevysvetľuje nerovnosť, ale značne ju zhoršuje. Snívam o tom, že raz budeme mať etický kapitalizmus. Svet ho potrebuje.

Hostí štvordňového Svetového ekonomického fóra... Foto: SITA/AP
Davos, Svetové ekonomické fórum, ostreľovač Hostí štvordňového Svetového ekonomického fóra v Davose strážili aj početní ostreľovači. Bezpečnostné opatrenia vyšli tento rok na 8,4 milióna eur.

Ako vyzeral 47. ročník Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose?

  • Zhruba 3-tisíc účastníkov, ktorí sú považovaní jednak za najvplyvnejších, ale aj najbohatších ľudí na svete, sa stretlo tento týždeň (17. až 20. januára) vo švajčiarskom Davose, aby diskutovali o aktuálnych politicko-ekonomických témach.
  • Na podujatí sa zúčastnil aj čínsky prezident Si Ťin-pching, ktorý ho aj oficiálne otvoril. Čínsky prezident vystúpil s prejavom v Davose v čase, keď sa Čína usiluje získať väčší globálny vplyv a prezentovať sa ako sila stability, stúpenec globalizácie a odporca protekcionizmu.
  • Do Davosu dorazil aj nový generálny tajomník Organizácie Spojených národov Antonio Guterres.
  • Prišla aj britská premiérka Theresa Mayová, ktorá s prítomnými hosťami diskutovala najmä o vystúpení Veľkej Británie z Európskej únie, ktoré si Briti tesnou väčšinou zvolili vo vlaňajšom referende.
  • Účastníci hovorili aj o migračnej kríze, náraste nacionalizmu, opatreniach na urýchlenie oživenia celosvetového hospodárskeho rastu a štvrtej industriálnej revolúcii, ktorá prinesie výrazné zmeny na trhu práce.
  • Každoročne zaznievajú v Davose prejavy k narastajúcej príjmovej nerovnosti. Práve koncom vlaňajška vyšli na túto tému viaceré nelichotivé štatistiky. Za rok 2016 sa hodnota majetku 500 najbohatších ľudí sveta zvýšila o ďalších 237 miliárd dolárov a dosiahla 4,4 bilióna dolárov. Celosvetovo platí, že asi 60 najväčších boháčov vlastní taký majetok ako chudobnejšia polovica sveta, teda 3,6 miliardy ľudí.
  • Najviac boháčov je v Amerike, ale situácia sa postupne zhoršuje aj v Európe. Prehlbujúce sa sociálne rozdiely sú faktorom, ktorý ohrozuje nielen hospodársky rast Európy, ale aj jej konkurencieschop­nosť. S tým súvisia aj klimatické zmeny, zhoršujúci sa prístup k pitnej vode a starnúca populácia.

Etický kapitalizmus by mal odstrániť neduhy spoločnosti ako podvádzanie. Myslíte, že sa to deje už teraz?
Vo svete sa k riešeniu daňových únikov pristúpilo cez rôzne opatrenia a zmeny zákonov, no stále sme svedkami obrovských machinácií a čachrov. V konečnom dôsledku vždy ide o morálku a správanie ľudí. Ak mám byť úprimný, zatiaľ sa opatreniami dosiahli marginálne výsledky. Čo potrebujú krajiny Európskej únie urobiť, je investovať viac aj do vytvárania podmienok pre väčšiu rovnosť príležitostí, ktorú som už spomínal. Ak budete mať nádej a dostanete možnosť mať plnohodnotný život, je menej pravdepodobné, že by ste inklinovali k revolte a porušovaniu zákonov.

Sme v období hlbokej transformácie, a to si vyžiada do budúcna aj sociálne turbulencie
Jean-Pierre Lehmann

Zo začarovaného kruhu chudoby sa mnoho ľudí za život ani nedostane. Na druhej strane tu máme stále veľa „dedičného bohatstva“, teda veľa milionárov a miliardárov, ktorí žijú z bohatstva svojich starších generácií, a stále generujú viac ziskov ako tí, čo sa to snažia dosiahnuť tvrdou prácou.
Súhlasím s tým, že sú mnohí bohatí ľudia „obdarení“ kapitálom, napríklad v oblasti nehnuteľností, umeleckých diel, drahých vín či áut a podobne, a je oveľa pravdepodobnejšie, že ich hodnota majetku porastie viac, ako ľuďom s tzv. jednoduchým príjmom. Takže napriek tomu, že niekto tvrdo pracuje a slušne si vďaka tomu zarobí, bude i tak znevýhodnený v porovnaní s týmito „kapitálovo“ slušne vybavenými ľuďmi.

Kto sa vlastne dnes zaraďuje do strednej triedy?
Stredná trieda, to sú ľudia, ktorí majú pokryté všetky základné potreby – potraviny, oblečenie, energie, bývanie, a nemusia sa obávať, ako to zabezpečiť. Majú prebytok príjmov a úspor, ktoré môžu vložiť do vzdelávania pre deti, kúpu auta, minúť na kultúru – na lístky do kina či divadla, môžu chodiť na letné aj zimné dovolenky. Slovensko je podľa posledných údajov v ukazovateli príjmovej nerovnosti na úrovni 26,1 percenta. Príjmová nerovnosť je vyjadrená Giniho koeficientom, ktorý vyjadruje rozdiel medzi skutočným rozdelením príjmov v spoločnosti a absolútne rovným rozdelením, pri ktorom majú všetci jednotlivci rovnaký príjem. Pohybuje sa v rozmedzí od 0 do 100, pričom 0 predstavuje absolútnu rovnosť v spoločnosti a 100 absolútnu nerovnosť, keď jeden jednotlivec je prijímateľom celého národného dôchodku. Slovensko je v tomto ukazovateli na tom podobne ako Česká republika alebo Slovinsko.

Hlavným dôvodom, prečo do Davosu pozvaní prídu,... Foto: Profimedia
Davos, Svetové ekonomické fórum Hlavným dôvodom, prečo do Davosu pozvaní prídu, je, že chcú dohodnúť výhodné biznisy, myslí si Jean-Pierre Lehmann.

Máme v podobnej kondícii ekonomiku ako celok?
Podľa prepočtov Svetovej banky sú ekonomiky s nízkymi príjmami tie, ktoré majú hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa vo výške 1 026 až 4 035 dolárov. Stredný príjem je v kategórii 4 036 až 12 475 dolárov na hlavu. Vyšší, teda horný príjem je všetko nad tým. Svetová banka uvádza, že Slovensko má HDP v prepočte na jedného obyvateľa vo výške 18 046 dolárov, čo vás radí k ekonomike s vysokými príjmami. Tieto výpočty sú však uvádzané veľmi nahrubo a neberú do úvahy distribúciu. Problémom mnohých krajín je, že stredná trieda už úplne vymizla. Následná nerovnosť a nespravodlivosť sú príčinou zhoršenia pocitu spolupatričnosti a solidarity. To plodí v ľuďoch negatívne pocity, ktoré sa odrážajú v nízkej spoločenskej zodpovednosti. To vedie k rozpadu spoločnosti, k sociálnym neduhom a napätiu.

V Davose sa spomínala aj robotizácia, teda postupné nahrádzanie ľudí vo fabrikách strojmi. To prinesie veľké zmeny na pracovnom trhu.
Nové technológie vrátane robotizácie zvyšujú nerovnosti príjmov a nezamestnanosť. Neexistuje žiadna kúzelná palička, ktorá by to vyriešila v prospech všetkých. Sme v období hlbokej transformácie, a to si vyžiada do budúcna aj sociálne turbulencie. Nekvalifikovaný robotník alebo dokonca menej kvalifikovaný pracovník bude postupne nahradený robotom. Na druhej strane zručnosti potrebné na vykonávanie technicky náročnejších prác dokáže stále iba človek. Preto takí pracovníci budú v budúcnosti viac cenení ako doteraz. Toto je trend 21. storočia. Vyžaduje si to zásadné sociálne, vzdelávacie a humanistické politiky a ja neviem, či súčasní politickí lídri vo svete sú schopní také politiky docieliť.

Môže práve Davos niečo ovplyvniť v prospech nástupu humanistických politík a zmeniť niečo na tom, ako sa bude pristupovať k riešeniu príjmovej nerovnosti vo svete?
Absolvoval som niekoľkokrát Svetové ekonomické fórum v Davose, bol som účastný aj na iných akciách tohto fóra. Hodnotím to ako „divadlo“. Oficiálne motto tohto podujatia je: „Usilovať sa o zlepšenie stavu sveta cez zbližovanie top biznis manažérov a politických lídrov.“ Hlavný dôvod, prečo do Davosu pozvaní prídu, je, že chcú dohodnúť výhodné biznisy. Všetky dôležité stretnutia sa dejú za zatvorenými dverami, kde sedia vrcholoví manažéri firiem a rozprávajú sa s ministrami. Samozrejme, debatujú aj o tom, ako vytvárať medzinárodný biznis, ktorý hľadí na životné prostredie, ale procesy sú už nastavené a dávno zabehnuté v tomto smere. Davos takisto vytvára platformu na stretnutia globálnych politických elít. Nevidím však reálny prínos či priestor na to, aby sa niečo zmenilo v oblasti príjmovej nerovnosti vďaka štvordňovému fóru v Davose. V tom som trochu cynický, ale vidím to skôr ako „zábavu“ biznisu a politikov.

Jean-Pierre Lehmann

  • francúzsky ekonóm
  • Študoval na Georgetownskej univerzite, doktorát získal na prestížnej Oxfordskej univerzite.
  • Je emeritným profesorom na Fakulte medzinárodnej politickej ekonómie na Medzinárodnom inštitúte pre rozvoj manažmentu – IMD vo švajčiarskom meste Lausanne.
  • Ako hosťujúci profesor pôsobí na Fakulte manažmentu a ekonómie na Hongkonskej univerzite a NIIT univerzite v Indii. Vyučoval aj na univerzitách v Taliansku, Škótsku či Japonsku.
  • Vo svojej práci sa venuje témam globalizácie, príjmovej nerovnosti, obchodu a podnikaniu. Úzko spolupracuje so Svetovým ekonomickým fórom vo Švajčiarsku.
  • Spolupracoval aj s viacerými vládami, korporáciami, a think-tankami.
  • Publikuje aj v prestížnych svetových médiách. Je autorom niekoľkých kníh o globalizácii a svetovom obchode.
  • V roku 1995 založil The Evian Group, medzinárodnú koalíciu korporácií, vlád a mienkotvorcov, ktorí prezentujú spoločné vízie na posilnenie globálnej prosperity pre všetkých. The Evian Group sa snaží o podporu inkluzívnej a spravodlivejšej trhovej ekonomiky.

© Autorské práva vyhradené

106 debata chyba
Viac na túto tému: #kapitalizmus #Davos #Oxfam #Svetové ekonomické fórum #Jean-Pierre Lehmann