Právnik z Kuby: U nás je všetko možné, ale ľudia už nie sú ticho

Wilfredo Vallín Almeida je právnik a aktívny člen kubánskej občianskej spoločnosti. Pomáha ľuďom a otvorene hovorí o situácii na „ostrove slobody“.

25.03.2017 07:00
debata (106)
Wilfredo Vallín Almeida zavítal na Slovensko v...

V čom spočíva vaša práca v Asociación Jurídica Cubana?
Sme združenie advokátov, ktorí sa v roku 2008 rozhodli spojiť sily s niekoľkými cieľmi. Jedným bola situácia, ktorá na Kube bola a stále je. Chceli sme sa tiež ako právnici, advokáti, zaoberať rôznymi problémami, ktoré sa nezdali pre štát, spoločnosť dôležité. Teda cieľom bolo pomôcť ľuďom s ich právnymi problémami. Na Kube ich je množstvo – s bývaním, v súvislosti s politickou situáciou, represiami a podobne. Povedali sme si teda, že ak má niekto problém, s ktorým by sme mu ako právnici pomohli, nech príde. Naša pomoc je zadarmo.

Ďalším z cieľov je zvýšenie právneho povedomia. Na Kube je vôbec so zákonnosťou veľký problém, pretože ľudia nepoznajú väčšinu zákonov, ústavu. Samozrejme, ak nepoznajú svoje práva, vznikajú problémy a pocit bezmocnosti.

Treťou motiváciou našej práce bolo to, že práve v roku 2008, keď naše združenie vzniklo, Kuba podpísala s Organizáciou spojených národov dva dokumenty – Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Keď som sa o tom dozvedel, povedal som si výborne. No objavila sa iba maličká správa v novinách a koniec. Ubehlo deväť rokov a čo sa udialo? Nič. Pretože dokumenty sú podpísané, ale neboli doposiaľ ratifikované.

Je preto pochopiteľné, že sme chceli, aby ľudia vedeli o týchto zmluvách a predovšetkým o ich obsahu. Prečo? Pretože medzinárodný zákon stojí nad štátnym a v praxi by to znamenalo zmeny v kubánskej ústave a vôbec vo všetkom. Lenže nestalo sa tak.

Je dnes Kuba bližšie k ratifikácii a teda aj zmene pomerov?
Nemyslím si, že by sme boli blízko k tomu dátumu. Kiežby som sa mýlil. Ale nemám pocit, že by sa veci hýbali smerom k ratifikácii zmlúv.

zväčšiť Portrét Fidela Castra pred ambasádou Kuby v... Foto: SITA/AP, Esteban Felix
Fidel Castro Portrét Fidela Castra pred ambasádou Kuby v Čile. Archívna snímka.

Ako sa zmenila situácia na Kube po smrti Fidela Castra? Zmenila sa vôbec?
V prvom rade treba povedať, že k istým zmenám došlo, už keď Fidela nahradil vo vedení krajiny jeho brat Raúl. Fidel bol uzavretý príbeh. Pre mňa sú prejavmi zmeny, aj keď nie až takej, akú by sme si priali, povedzme si pravdu, je to možnosť predať svoj dom (od novembra 2011, dovtedy mohli Kubánci nehnuteľnosti iba meniť, nie predávať, pozn. red.). Kupovať a predávať nehnuteľnosti bolo na Kube zakázané. Dovolili kupovať a predávať autá (od roku 2014, pozn. red.). Aj keď to bolo fiasko. Nové autá sú také drahé, že si ich nemohol nikto dovoliť kúpiť.

Samozrejme, dôležitou zmenou bola možnosť získať pas a vycestovať (od roku 2013 im stačí na vycestovanie iba pas, pozn. red.).

Takže všetky tieto zmeny a ďalšie sme vnímali veľmi pozitívne a ľudia sa dívali do budúcnosti s nádejou. Ale prešlo veľa času a celý ten proces akoby sa zastavil, je príliš pomalý. Všetka táto viera zosilnela, vrcholila, keď americký prezident Barack Obama povedal, že príde na Kubu. A napokon aj odišiel a je tu nový americký prezident a my sme stále na tom istom. Bezo zmeny.

zväčšiť Kubánec s vlajkou USA čaká na konvoj s... Foto: SITA/AP, Rebecca Blackwell
Kuba, Obama Kubánec s vlajkou USA čaká na konvoj s prezidentom USA Barackom Obamom.

Zaznieva viac kritických hlasov v spoločnosti?
V týchto dňoch sa veľa hovorí o dokumente Juan sin nada (Ján bez ničoho, pozn. red.), ktorý ukazuje život človeka, ktorý pracuje na Kube a to, koľko zarába. Ide o veľmi silnú a významnú kritiku, najmä keď tam vystupuje človek, ktorý je súčasťou establišmentu. Je to jeden z uznávaných kubánskych ekonómov Juan Triana. Už len ten názov hovorí sám za seba. Dokument analyzuje človeka, odkedy vstane až kým nejde spať. Koľko ho čo stojí, veci popisuje bez okolkov tak, ako sú a veľmi zrozumiteľne. Musím povedať, že toto bol pre mňa šok. Samozrejme, v pozitívnom zmysle slova.

Napríklad okrem mnohých ďalších vecí hovorí o výmene chladničiek. Neviem či je to tu známe. Vláda nariadila výmenu chladničiek, pretože tie staré mali vysokú spotrebu elektrickej energie, čo zvyšovalo v konečnom dôsledku spotrebu benzínu a nafty. Takže človek musel svoju starú americkú odovzdať. Ale chladničky, ktoré priniesli, boli z Číny a navyše ste museli za ne zaplatiť a za vašu starú vám nedali nič. A tento spomínaný ekonóm Juan Triana hovorí, že on by nikdy nevymenil svoju kvalitnú starú chladničku za nepodarok z Číny.

zväčšiť Vojaci držia kubánske vlajky počas spomienky na... Foto: Reuters, ALEXANDRE MENEGHINI
kuba Vojaci držia kubánske vlajky počas spomienky na 60 rokov od smrti kubánskeho revolucionára a študentského lídra Josého Antonia Echeverríu.

S akými ľuďmi sa stretávate vo svojej práci?
Prichádzajú za nami rôzni ľudia a rozprávajú svoje príbehy. Až potom si človek uvedomí, čo všetko sa tu deje. O mnohých veciach nemáme potuchy ani my. Veď odkiaľ aj. V novinách či televízii to neuvidíte. A ako advokátovi vám ľudia povedia pravdu.

Spomínali ste kritický dokument, kritické hlasy, je teda atmosféra na Kube otvorenejšia?
Predtým, keď niekto hovoril o politických témach, problémoch, stíšil hlas, šepkalo sa a keď niekto vošiel, nastalo ticho. Teraz nie. Ľudia sa už neboja hovoriť. Napríklad. Išiel som taxíkom, bolo v ňom asi sedem ľudí a jedným z nich bola aj žena v uniforme policajtky s hodnosťou kapitánky. A ľudia hovorili od srdca, akoby tam nebola. Ona sa dívala von oknom. Predtým, povedzme pred nástupom Raúla Castra, by sa toto nikdy nestalo. Prítomnosť niekoho v uniforme znamenala hrobové ticho. Všetci hluchí a nemí. V televízii je program, ktorý sa volá Vale la pena (Stojí to za to, pozn. red.), kde komentátor hovorí, že už stačilo, že sa niečo musí zmeniť, lebo situácia je neudržateľná. V televízii. To si neviete predstaviť. V médiu s obrovským záberom a dosahom na ľudí. Nevídané. Je teda evidentné, že máme novú situáciu. Ľudia už hovoria otvorene. Armáda sa nechce vehementne zapájať, obhajovať režim.

V Havane napríklad nikto nechce robiť policajta. Musia teda vyslovene dovážať policajtov z vnútra ostrova. Chlapcov, roľníkov z vidieka, ktorí ledva vedia čítať a písať. Majú 17, 18 rokov, sú to takmer ešte deti. A predstavujú vážny problém. Neovládajú zákony. V konečnom dôsledku vznikajú konfliktné situácie, pretože oni vykonávajú rozkazy, ktoré im dajú a tie zďaleka nezodpovedajú zákonom.

zväčšiť Kubánsky prezident Raúl Castro počas návštevy... Foto: Reuters, CARLOS GARCIA RAWLINS
raul castro Kubánsky prezident Raúl Castro počas návštevy vo Venezuele.

Čo je najväčším problémom týchto dní? Ekonomika?
Korupcia. Nemyslím si, že existuje ešte nejaké miesto, kde je tak rozvinutá. Poviem príklad: Poznám človeka, ktorý jedného dňa dostal strašné bolesti v oblasti obličiek. Išiel do blízkej nemocnice. Tam mu však povedali, že liek, ktorý by mu uľavil, nemajú. Bolesť bola neznesiteľná, vraj mohol aj zomrieť. Vytiahol peniaze a zrazu sa liek našiel. V štátnej nemocnici. Toto je nepredstaviteľné. Taká je situácia dnes na Kube, ak niečo chcete.

Mám pocit, že medzi ľuďmi chýba solidarita. Dospeli sme do stavu, ktorý je veľmi znepokojujúci. Toto všetko je aj v dokumente, ktorý som spomínal. Peniaze, ktoré človek zarobí, nestačia na život. Aby ste boli na hranici chudoby, museli by ste zarábať dva doláre na deň. Lenže v skutočnosti je takmer na pokraji síl pre Kubáncov zarobiť dolár na deň. Ľudia zarábajú 17, 20 dolárov mesačne.

Ako teda žijú?
To je veľmi jednoduché. Kradnú. Krádež sa nevníma ako niečo, čo by malo byť predmetom kritiky, ale ako spôsob, ako situáciu vyriešiť. Je to jednoduché. Ak pracujete napríklad na mieste, kde vyrábajú zápisníky, vezmeš si ich zo dvadsať, vždy keď môžeš a jednoducho ich predáš. Pracuješ niekde, kde sa predáva mlieko? Postup je rovnaký. Podľa mňa sme už na hrane. Je to takto neudržateľné.

zväčšiť Práca s tabakom pred výrobou cigár v regióne... Foto: Reuters, ALEXANDRE MENEGHINI
kuba, cigary Práca s tabakom pred výrobou cigár v regióne Pinar del Rio.

A čo robí s ekonomikou vláda?
Nič. Teraz prichádza na ostrov vďaka turizmu veľa ľudí zo Spojených štátov. Takže všade sa hovorí, píše, že ekonomická situácia krajiny sa zlepšuje. Ale pre nás to bude zlepšenie až keď uvidíme výsledky na prestretom stole. Ceny stále rastú viac a viac. Takže ak dostáva krajina viac peňazí, pýtam sa, kde sú? Lebo na cenách potravín či platoch, toto zlepšenie ekonomickej situácie nevidíme.

Koľko ľudia vydržia, strpia túto situáciu?
To vie len Boh. Ale myslím si, že všetko má svoje hranice a my sa k tým našim pomaly približujeme. A to aj preto, že Fidel tu už nie je. Raúl je totiž iná káva, nemá charizmu ako jeho brat, neoslovuje masy ľudí.

Raúl povedal, že skončí v roku 2018. Kto príde potom?
Hovorilo sa o politikovi menom Miguel Díaz-Canel, elektroinžinier, bývalý minister školstva a zástupca Raúla Castra. Ide však o muža, ktorý sa priamo nezapojil do kubánskej revolúcie, nebojoval. Pritom sú tam generáli, ktorí akoby boli vhodnejší. Ľudia sa preto pýtajú, odkiaľ sa Díaz-Canel vzal, kto ho tam dosadil? Jednoducho nemá v očiach Kubáncov potrebný kredit. Preto sa koniec Raúla Castra očakáva s veľkým napätím.

Keď spomínate generálov, môže to vyústiť do konfliktu?
To, čo sa stane na Kube,je nepredvídateľné. Môže sa stať čokoľvek. Máme také príslovie, že na Kube je možné všetko.

zväčšiť Marína v Havane. Foto: Reuters
kuba Marína v Havane.

Ako ľudia reagovali na smrť Fidela?
Fidelovi urobili veľkolepý pohreb. Prešli s ním po celej krajine. Ale medzi ľuďmi, obyčajnými, teda nie straníkmi, to nebola taká kuriozita. Život išiel ďalej. Deväť dní sa mal zastaviť život na Kube. Ale nezastavil. Zatvorili úrady a podobne.

Kto potom boli tí ľudia, ktorých sme videli na fotografiách?
Zamestnanci štátnej správy, ministerstiev. Často verbujú študentov z univerzít pod hrozbou vylúčenia.

Fidel teda obrazne skončil už dávno.
Keď Fidel Castro vstupoval z hôr do Havany a boj proti Batistovi vrcholil, mal som desať rokov. Videl som to na vlastné oči, ako vstupoval do mesta. Vtedy ho 99,5 percenta ľudí absolútne podporovalo. Bez výhrady. A teraz, o 60 rokov neskôr, je to presne naopak. Povedzme, že ešte je to takých päť percent. Prečo? Lebo oni sami počas tých rokov robili rozhodnutia, ktoré ľudí demotivovali. Ľudia utekali z ostrova. Viac ako dva milióny Kubáncov. Táto podpora, náklonnosť viera ľudí, postupne upadala. V tých časoch nebolo potrebné robiť voľby. Bez akéhokoľvek zaváhania bol Fidel číslo jeden. Teraz je to iné. Cítiť to vo vzduchu a oni to vedia.

zväčšiť Castra pochovajú neďaleko Martího hrobky. Foto: SITA/AP, Ramon Espinosa
fidel castro, pohreb fidela, Castra pochovajú neďaleko Martího hrobky.

Ako je to s médiami?
Kubánska televízia má jednu špecifickosť. Ukazuje všetky pozitívne správy. Ale že niekto dostal rok väzenia preto, že odmietol ísť na manifestáciu, to v televízii neuvidíte. Zlé správy neexistujú. Ale objavujú sa aj programy, kde ľudia začínajú priamo hovoriť. Na otázku moderátora: Čo si myslíte o súčasnom stave, zaznie odpoveď: Veci sa musia zmeniť. A oni to odvysielajú. Taktiež existujú rôzne komické, satirické programy, kde je kritika naozaj obrovská. Občas sa pýtam, ako je možné, že to dovolili. V jednom zo zábavných programov komik v rámci scenára telefonoval s Obamom.

Takže sa situácia zlepšuje, alebo nie?
To by musel jeden zažiť. Vnímame isté zmeny, o to viac, že prostredníctvom našej organizácie stretávame mnoho ľudí. Ale stále existujú represie. Pred krátkym časom jedna mladá žena chcela cestovať mimo Kuby niekde do Latinskej Ameriky, pretože sa angažuje v opozičnom hnutí, ktoré sa chce zapojiť do budúcich volieb 2018 tu na Kube. Už bola na letisku, na kontrole batožiny, keď prišla polícia. Povedali jej, že musí ísť s nimi, že je zadržaná. Na otázky, prečo, čo sa deje a mnohé ďalšie, nedostala žiadnu odpoveď. Vraj jej nemusia nič vysvetľovať. Naložili ju do auta a odviezli dvadsať kilometrov za mesto. Hotovo. Žiadne zdôvodnenie, žiadne odpovede. Jednoducho jej zabránili vycestovať. Pretože zrejme ich „hnevala“. Obrátili sme sa teda na prokuratúru, veď v tomto prípade ide o obmedzovanie slobody. Lenže čo sa stane? Z prokuratúry bude komplic, ktorý to celé zakryje. Neurobí nič. Takže sme svedkami jasného porušovania zákonov a orgány, ktoré majú konať, nerobia proti tomu nič. A to je ďalšia z vecí, ktorá akoby buble a hnevá ľudí. Treba si uvedomiť, že každá akcia vyvoláva reakciu.

zväčšiť Ilustračné foto. Foto: SHUTTERSTOCK
Kuba Ilustračné foto.

Opozícia sa chce zapojiť do volieb v roku 2018?
Áno. Doposiaľ sa to ešte nestalo. Som preto dosť znepokojený. Kubánsky zákon nezakazuje účasť vo voľbách, kandidatúru tým, ktorí vyznávajú inú ideológiu. Musíš byť Kubánec a nejaký čas tu žiť. To je všetko. Stále viac ľudí sa však hlási k tomuto hnutiu. Zapájajú sa oficiálne, uvádzajú meno, priezvisko. A vláde sa to samozrejme nepáči. Čo teda robí? Hľadá všemožné spôsoby, ako im v tom zabrániť. A hrozí, že budú mať problémy. Aj pre vymyslené dôvody.

Prekvapením bude množstvo hlasov, ktoré získajú. Napríklad vlani v komunálnych voľbách kandidovali dvaja nezávislí. Na nástenke sa síce objavil oznam, že tieto osoby vykonávajú kontrarevolučnú činnosť, napriek tomu získali nie málo hlasov. Spolu asi 400. Bez reklamy, kampane. Takže je jasné, že vedenie krajiny má dôvod na obavy, má panický strach. A ľudia na toto nové hnutie Otro #18 – Alternativa Cuba reagujú veľmi dobre.

Vlani sme zvolali veľkú tlačovú konferenciu, prišli zahraniční reportéri a novinári a my sme im vysvetlili, čo to je za projekt a ako chceme postupovať. Samozrejme, pozvali sme aj kubánske štátne médiá, ale neprišiel nikto. Všade okolo na to dozerala polícia, ale bolo to pokojné. Vysvetlili sme, že je naším cieľom zapojiť sa do volieb, všetko podľa platných zákonov, bez akéhokoľvek násilia.

Aký je rozdiel medzi hlavným mestom a zvyškom ostrova?
Situácia vo vnútrozemí je horšia ako v Havane. Kým v metropole sú veľvyslanectvá, viac cudzincov a podobne, v iných častiach je stále silná represia. Lenže ako som hovoril, každá akcia prináša reakciu a ľudia už nie sú ticho. Navyše, k tým voľbám. Hlasovanie je predsa tajné, tam sa volič nepodpisuje, takže nemá dôvod nehlasovať za inú ako vládnu stranu. Pretože zákon hovorí jasne: len preto, že máš iné zmýšľanie, ešte to neznamená, že sa nemôžeš zúčastniť volieb. Takže čo urobia teraz? Ukážu svetu, že ich zákony nezaujímajú? Lebo tak to je. Alebo čo môžeme čakať? Nikto nevie. Je to veľká téma týchto dní a bude stále viac až do volieb v roku 2018.

Wilfredo Vallín Almeida zavítal na Slovensko v...

Wilfredo Vallín Almeida

Právnik, člen kubánskej nezávislej občianskej spoločnosti a líder organizácie Asociacíon Jurídica Cubana. Tá združuje právnikov, ktorí poskytujú verejnosti kurzy v oblasti práva a bezplatné právne poradenstvo. Wilfredo Vallín Almeida tiež aktívne prispieva k diskusii o budúcnosti Kuby na ostrove ako aj v rámci medzinárodných konferencií a rozpráv. Na Slovensko zavítal v rámci študijnej cesty zameranej na výmenu informácií, ktorú organizuje nezisková organizácia Človek v ohrození.

© Autorské práva vyhradené

106 debata chyba
Viac na túto tému: #voľby #právo #Kuba #Raúl Castro #Fidel Castro