Prečo sa práve vajíčko stalo symbolom veľkonočných sviatkov?
Vajíčko od nepamäti symbolizovalo slnko, teplo, zdravie, plodnosť a lásku. Ich zdobenie patrí k najstarším a výtvarne najpôsobivejším prejavom ľudového umenia. Stalo sa súčasťou jarného zvykoslovia. Pôvodný význam kraslíc má však svoje korene v starých kultových obradoch. Vajíčko sa kedysi dávalo na hroby malých detí, ktoré zomreli vo veľkonočnom období, neskôr krstné mamy posielali svojim krstniatkam ozdobené vajíčka ako darčeky. Postupne sa z týchto starodávnych zvykov vyvinuli kraslice ako odmena dievčat pre chlapcov za kúpačku a šibačku. Rôzne ozdobené vajíčka sa natrvalo stali súčasťou Veľkej noci. Tento zvyk, na rozdiel od mnohých iných, sa zachoval dodnes. Niet vari domácnosti, kde by ich počas sviatkov nemali na vytvorenie sviatočnej atmosféry aspoň naaranžované, či už v košíčkoch, na prútikoch bahniatok, zlatého dažďa a vetvičiek rozkvitnutých ovocných stromov, alebo na moderných venčekoch.
Dá sa aspoň odhadnúť, kedy sa na našom území kraslice objavili?
Presne určiť sa to nedá. V každom prípade, najstaršie kraslice podľa odborníkov pochádzajú zo siedmeho storočia nášho letopočtu. Objavili ich v starých slovanských hroboch, čo súvisí s už spomínanými kultovými obradmi. Ornamentika bola jednoduchá a znázorňovala najmä zvieratá a rôzne figuríny. Našli sa však aj kraslice s geometrickými vzormi, nazývanými Perúnové blesky.
Korene kraslíc teda siahajú stáročia dozadu. Ako ich pôvodne zdobili?
Medzi najstaršie techniky patrí oblepovanie vajíčka močiarnou trávou, nazývanou sitina. Počas zimy ju nechali vyschnúť. Na jar ju rozkrojili a vybrali z nej bielu dužinu. Nalepovali ju na vajíčko škrobom alebo riedkym cestom. Ženy si sitinu aj farbili alebo si pomáhali farebnými stužkami, farebnou priadzou či textilom. Túto techniku využívali hlavne v okolí Trenčína a na Kysuciach.
Dnes už máme rôzne špeciálne farby. Čím vajíčka farbili kedysi?
Voľakedy sa mohli ľudia spoľahnúť len na prírodu. Dávala im všetko, čo potrebovali. Tak to bolo aj s farbami na farbenie sitinovej dužiny alebo maľovanie vajíčok. Žltú farbu získavali varením kôry divej jablone, rasce alebo ovsa, červenú z odvaru zo slivkového dreva alebo pálenej tehly, oranžovú varením šupiek z cibule či brezovej kôry, zelenú farbu vyrábali z jarných ozimín, sena, špenátu alebo mladej jelše a čiernu z odvaru zo starých jelší. Traduje sa, že najjednoduchšou technikou bolo farbenie celých vajíčok. Ponárali ich do spomínaných odvarov. Nadané ženy pred farbením pripevnili na vajíčko vetvičku z rastlinky, a potom ho ponorili do odvaru. Takto vznikol prvý ornament.
Techník zdobenia je v súčasnosti pomerne veľa.
Na Slovensku sa v porovnaní s inými národmi zachovalo až do súčasnosti najviac spôsobov zdobenia vajíčok. Každá je zaujímavá a niečím výnimočná. Podľa dostupných informácií je ich najmenej dvadsať, vrátane kombinovaných techník. Od tých najstarších až po tie najmodernejšie. K moderným nepochybne patrí vyvŕtavanie vzorov malou vŕtačkou do škrupiny vajíčka, ktoré sa potom zdobia voskom. Nakoniec vyzerajú, akoby boli z čipky. Táto technika sa volá madeira. Niekoľko rokov som v Banskej Bystrici organizoval celoslovenskú prehliadku kraslíc a ich tvorcov. Tu som mal možnosť spoznať krasličiarov a krasličiarky z rôznych kútov Slovenska a obdivovať ich výrobky. Patril medzi nich aj Košičan Ondrej Müller, ktorého zdobenie možno považovať za európsky unikát. Z moduritu zhotovil malé postavičky, ktoré pomaľoval. Vkladal ich potom do slepačích a husacích vajec, pričom sa zameriaval na folklórne a náboženské motívy.
Spomeňme aj niektoré zo starých techník, ktoré by možno upadli do zabudnutia. Podarilo sa ich oživiť zásluhou nadšených a šikovných krasličiarov.
Je zaujímavé, že voľakedy bola výroba kraslíc výhradne doménou žien. Dnes sa tejto záľube venuje aj veľa mužov. V rôznych oblastiach Slovenska je dodnes známe nanášanie vosku na škrupinku vajíčka. To je základ batikovania. Ak sa vosk nanášal husacím brkom alebo kovovou trubičkou, vznikal súvislý ornament. Ak drievkom alebo hlavičkou špendlíka, ornament bol kvapkovitý. Takto vytvárali kvietky, kolieska, vetvičky. Na krasliciach sa však objavujú aj figurálne prvky. Nanesené voskové ornamenty sa postupne farbili v tmavšom odvare. Nakoniec vosk odstránili teplou handričkou a rôzne farebné zdobenie vystupovalo v plnej svojej kráse.
Záviselo zdobenie aj od regiónu?
Samozrejme. Na západnom Slovensku je rozšírené vyškrabovanie. Najskôr vajíčko zafarbia na čierno, modro, červeno, fialovo alebo na zeleno. Potom robia na nich výzdobu pomocou vyškrabávania ostrým železným predmetom. Niektoré krasličiarky ešte vyškrabanú výzdobu aj farbili. Na slovensko-moravskom pomedzí vajíčka zdobili slamou. Slamu vyprali, vyžehlili a potom z nej strihali kolieska, pásiky, štvorčeky, trojuholníčky, ktoré lepili na vajíčka a z týchto kúskov skladali ozdoby. Vytvárali kvety, slnko, rastlinky a rôzne ornamenty. Najnovším trendom je kombinácia zdobenia slamou a voskom. Známou staršou technikou, ktorá sa zachovala, je odrôtovanie. Bola to drotárska technika, rozšírená najmä v oblasti severozápadného Slovenska. Dnes je známa takmer po celom Slovensku. Modernejší tvorcovia najskôr namaľujú na škrupinu obrázok a až potom ju odrôtujú. Známe je tiež olepovanie vajíčok sieťovinou, farebnými bavlnkami a perlovkou. Na Kysuciach oblepovali aj kúskami farebnej kože.
Niekde hovoria krasliciam aj písanky. Prečo?
Pre celú podtatranskú oblasť je charakteristické nielen vyškrabávanie ozdôb, ale aj veršíka. Takémuto vajíčku sa hovorí „písanka“. Dievčence tam často písali, čo by chlapcovi nikdy priamo nepovedali. V Batizovciach som si odpísal niekoľko takýchto veršíkov. Napríklad: „Už je siedmo leto, čo ty za mnou chodíš a mňa zarmútenú, len za nosom vodíš. Ďakujem ti za takúto lásku,“ alebo „Štyri húsky biele a jedna strakatá, neberieš ma preto, že nie som bohatá." Keď si dievčence boli isté láskou svojho mládenca, napísali takéto veršíky: „Gúľaj sa, vajíčko, popod naše Tatry, zanes verný pozdrav tomu, komu patrí," alebo „Koho ja milujem, tomu túto písanku darujem. Teba ja, Janíčko, teba milujem, tebe túto písanku zo srdca darujem."
Sú aj také techniky zdobenia, ktoré sa už nepoužívajú?
Nemožno to celkom takto povedať, ale veľmi zriedkavo krasličiari používajú leptanie, ktoré sa vyvinulo z jednoduchého farbenia. Farba sa zo škrupiny vajíčka odstraňovala pomocou drievka, husacieho brka alebo skleneným perom, ktoré namáčali do octu, kapustnice či kyseliny dusičnej, a tak vytvárali na škrupinke výzdobu.
Máte veľkú zbierku kraslíc z rôznych kútov Slovenska. Pred časom ste dokonca robili aj celoslovenské prehliadky. Účastníci vám poskytovali svoje výtvory, aby ste ich predávali. Peniaze ste venovali na detskú charitu. Čo teda pre vás osobne kraslice znamenajú?
Svojou farebnosťou, originalitou a výzdobou sú aj dnes pozoruhodným prejavom majstrovstva našich ľudí. Býval vraj voľakedy v našich krajoch pekný zvyk, že na jar po zelenej stráni gúľali deti vajíčko ako symbol nového života. Napadlo mi, čo keby sa všetky vyrobené kraslice dali rozkotúľať po celom svete, aby do každého kúta priniesli symbol života. Ale aj šťastie, lásku, pokoj a porozumenie, ktoré dnešnému svetu tak veľmi chýbajú.