Profesor Christensen: Veľmi dlhý život? Pravdepodobný osud väčšiny ľudí

31.05.2017 07:00

Pri posudzovaní zdravotného stavu človeka lekár vníma chronologický vek a pre dospelých pacientov používa výraz "starý na váš vek“, ktorý je ukazovateľom zlého zdravia. "Naznačujeme, že táto prax, ktorá existuje desaťročia, ak nie stáročia, je v skutočnosti užitočným klinickým prístupom. Vnímaný vek koreluje s fenotypmi súvisiacimi s vekom, ako je fyzická a kognitívna funkcia," hovorí profesor Kaare Christensen, ktorý v rozhovore odpovedá aj na otázky starnutia a jeho vplyvu na rozvoj chronických ochorení a rôznych postihnutí.

Autor: Archív K. Christensena, Lea Kalazi

Vášmu inštitútu sa darí napredovať vo výskume vývoja chorôb v súvislosti so starnutím človeka. Ako sa na tom podieľajú dvojčatá?

Naša dlhodobá štúdia starnutia dánskych dvojčiat získala granty od amerických národných inštitútov zdravia, spolupracujeme s Centrom ľudského rozvoja a starnutia v New Jersey, s Minnesotskou univerzitou či Unilever Discover. Ukázalo sa, že vnímaný vek založený na fotografiách tváre je silným biomarkerom starnutia a nie je závislý od pohlavia, veku či profesionálneho pohľadu hodnotiteľov. Porovnávanie veku medzi dvojicami monozygotných dvojčiat ukázalo jasné spojenie medzi vnímaným vekom a prežitím. Preto porovnávanie v pároch naznačuje, že existujú genetické faktory ovplyvňujúce prežívanie aj vnímaný vek (napr. genetické faktory, ktoré ovplyvňujú stav kardiovaskulárneho tkaniva, by mohli ovplyvniť riziko infarktu myokardu). Štúdia bola založená na vysokej miere účasti, 1 826 dvojčiat vo veku menej ako 70 rokov. Fotografie boli odobraté ako súčasť prieskumu. Analýzy rozdielov vo vnímaní veku dvojčiat a konzistentné výsledky naprieč skupinami hodnotiteľov naznačujú, že vnímaný vek bol spoľahlivý.

Metódou skúmania dvojčiat sa vedci zaoberali už od 19. storočia. V Dánsku bol založený register dvojčiat dokonca už v roku 1780. V čom spočíva jeho význam?

Dánsky register dvojčiat slúži predovšetkým na pomoc pri výskume starnutia populácie (Danish Twin Registry and Danish Aging Research Centre). V metodológii vedy o dvojčatách nie sú dvojčatá stredobodom záujmu, sú však prostriedkom, ktorý umožňuje študovať ľudský druh ako celok. Dánsko, ktoré má jednu z najnižších očakávaných dĺžok života v západnej Európe, zaznamenalo nárast šance o jeho predĺženie približne o 30 % za desaťročie u ľudí narodených v roku 1895, 1905, 1915. Tento nárast bol založený na znížení úmrtnosti starších ľudí začiatkom 20. storočia a v druhej polovici storočia. Priemerná dĺžka života sa stále zvyšuje. Jeden z najdôležitejších úspechov 20. storočia bol, že nastal pozoruhodný nárast očakávanej dĺžky života v západnej Európe, USA, Kanade, Austrálii, na Novom Zélande o 30 rokov a ešte viac v Japonsku, ktoré je rekordnou krajinou v tomto smere (v r. 2007 dĺžka života 86 rokov). Údaje z viac ako 30 rozvinutých krajín ukázali, že v roku 1950 bola pravdepodobnosť prežitia od 80 do 90 rokov v priemere 15 až 16 % u žien a 12 % u mužov. Nárast pokračuje aj v 21. storočí. V roku 2002 tieto hodnoty predstavovali 37 a 25 %. Aj v krajine s najnižšou pravdepodobnosťou (Česká republika) sa situácia výrazne zlepšila. Najstaršia skupina ľudí – viac ako 85 rokov – bola v posledných desaťročiach najrýchlejšie sa rozširujúcim segmentom obyvateľstva v rozvinutých krajinách.

Môže byť vnímaný vek ako biomarker v iných prostrediach dôležitý tiež v prieskumoch a klinických štúdiách?

Klinici sú stále konfrontovaní s novými technológiami a testami s neistým klinickým významom. Napríklad štúdia civilizačných ochorení v celej oblasti genómu identifikovala veľa polymorfizmov. Biomarker starnutia a fotografie tváre sú v súčasnosti pravdepodobne oveľa informatívnejšie, pokiaľ ide o pozitívny výskyt ochorení, ktoré sa vyskytujú vo vzorkách DNA.

Skupina staršej populácie je viac náchylná na choroby a postihnutia…

Rastúci počet ľudí, ktorí sa dožili viac ako 85 rokov, podnietil zároveň obavy, či nárast priemernej dĺžky života nebude sprevádzaný s funkčnými obmedzeniami a zdravotnými postihnutiami. Odpoveď je stále otvorená, ale výskum naznačuje, že procesy starnutia sú modifikované a ľudia žijú dlhšie bez ťažkého postihnutia. Podľa údajov z databázy o úmrtnosti v krajinách ako Japonsko, Švédsko a Španielsko naznačujú, že aj keby sa zdravotné podmienky nezlepšili, tri štvrtiny detí prežijú svoje sedemdesiate piate narodeniny. Väčšina detí, ktoré sa narodili od roku 2000 v krajinách s dlhovekými obyvateľmi, oslávi sté narodeniny. Vývoj úmrtnosti, chorôb a miery postihnutia u starších ľudí bude mať preto zásadný vplyv na udržateľnosť modernej spoločnosti. Na základe rámca Verbrugge a Jette's (skúmajú trendy v životnom štýle, ktoré zvyšujú mieru chorobnosti, napr. fajčenie) môže byť zhoršenie stavu opísané rizikovými faktormi, ktoré vedú k chorobám. Prevalencia chorôb u staršej populácie sa vo všeobecnosti časom zvyšuje. Holandsko vykazuje vyššiu prevalenciu cukrovky, ochorení srdca, astmy. Tieto trendy by mohli zlepšiť lekárske znalosti a používanie zdravotných služieb u starších ľudí. Napríklad tiché choroby, ako je diabetes typu 2, hypertenzia a niektoré typy rakoviny sa teraz diagnostikujú skôr a ľudia dostávajú lepšiu liečbu ako predtým. Najvýraznejší pokles v Európe bol zaznamenaný pri rakovine žalúdka, krčka maternice, pľúc u mužov. Miera prežitia rakoviny sa všeobecne zvýšila. Málo sa vie o trendoch v kognitívnych funkciách a demencii. Americký vedecký tím Freedman a kolektív poukazuje na zníženie kognitívneho postihnutia u starších ľudí na základe zvyšovania vzdelania, najmä černošských a hispánskych obyvateľov v polovici 90. rokov. Pokles výskytu demencie je zaznamenaný v Austrálii medzi rokmi 1998 až 2003. Vzrástli však ťažké sluchové poruchy vo Švédsku v rokoch 1991 až 2002, poklesli v Španielsku, konštantné sadzby boli v USA.

Žijeme nielen dlhšie, ale aj lepšie?

Väčšina dôkazov pre ľudí mladších ako 85 rokov naznačuje oddialenie obmedzení a postihnutí napriek zvýšeniu chronických ochorení. Tento zjavný rozpor je odôvodnený včasnou diagnózou, lepšou liečbou a zmiernením prevažujúcich ochorení, takže sú menej postihnuté. Trendy v zdravotnom postihnutí môžu ukazovať na trendy v iných oblastiach. Rastúce využívanie podporných technológií a zlepšenie štandardov bývania, verejnej dopravy, zmeny v sociálnych politikách, sociálne vnímanie zdravotného postihnutia, mohli prispieť k uvoľneniu spojenia medzi chorobou a funkčným obmedzením. Prispieva k tomu aj zvyšovanie životnej úrovne, dosiahnutého vzdelania, príjmu u starších ľudí a zlepšenie podmienok v ranom detstve. Európska monitorovacia jednotka pre sledovanie zdravia vyvíja spoločné ukazovatele očakávanej dĺžky života bez zdravotného postihnutia nazvané Zdravé roky života (HLY). Rozdiely v HLY v európskych krajinách sú veľké. Niektoré krajiny vykazujú nárast, iné stagnáciu. Nerovnosti sú ešte väčšie, ak sa uvažuje o všetkých dvadsiatich piatich krajinách únie.

Ako sa krajiny budú vyrovnávať s veľkými osobnými a spoločenskými nákladmi, ktoré zvyčajne predstavujú ľudia vo veku 90 rokov a viac?

Výskum v polovici deväťdesiatych rokov 20. storočia sa zaoberal hypotézou o neúspechu, že zdravie starších ľudí bude klesať. Ako som už spomínal, všeobecne majú ľudia neskôr narodení viac ochorení, ale len vďaka zlepšeným diagnostikám. Táto interpretácia je podporená výsledkami krízovej sekcie štúdie vo Švédsku s viac ako 2 000 osobami vo veku 60 až 93 rokov. Nemecký vedec Lubitz a kolektív na štúdii starších ľudí ukázali, že očakávané výdavky pre menej zdravých ľudí vo veku 70 rokov nie sú vyššie ako výdavky pre menej zdravých mladších ľudí. Táto štúdia prebehla aj v ďalších krajinách Európy, v Japonsku, USA a v iných krajinách. Podpora zdravia zameraná na ľudí vo veku 65 rokov a mladších môže zlepšiť zdravie a dlhú životnosť starších ľudí bez zvýšenia výdavkov na zdravotnú starostlivosť. Jedinci, ktorí prežili najdlhšie, majú zdravotný profil podobný v mnohých ohľadoch zdravotnému profilu jednotlivca o desať rokov mladšieho. Zdravotná starostlivosť potrebuje jednotlivcov alebo rodinu. Táto práca sa nedá ľahko nahradiť strojmi. Veľmi dlhý život nie je vzdialenou výsadou vzdialených budúcich generácií, ale je pravdepodobným osudom väčšiny ľudí. Rastúci počet starých a veľmi starých ľudí bude predstavovať výzvy pre systém zdravotnej starostlivosti.

Starnutie obyvateľstva je celosvetová udalosť, aké bude mať ekonomické dôsledky?

Primeranou stratégiou na zvládnutie ekonomických dôsledkov starnutia obyvateľstva je zvýšiť vek odchodu do dôchodku. Väčšina vlád sa pohybuje týmto smerom. Zlepšenie zdravia, fungovania ľudí vo veku 60 až 70 rokov ich môže presunúť na miesta, ktoré potrebujú poznatky, a tak sú schopní prispieť k lepšiemu hospodárstvu. Veľa 60– až 70-ročných by uprednostnilo prácu na čiastočný úväzok, čím by sa zvýšil počet pracovných miest s 15, 20, 25 hodinami práce týždenne. Naše zistenia naznačujú, že kognitívne fungovanie ľudí staršieho veku sa zlepšuje, čo je povzbudivé. Budúce funkčné problémy a potreby starostlivosti o veľmi starých ľudí môžu byť nižšie, ako sa očakáva na základe súčasného bremena postihnutia.

Prof. Kaare Christensen, PhD.

  • riaditeľ Dánskeho centra pre výskum starnutia v Odense, riaditeľ Dánskeho registra dvojčiat, riaditeľ centra EBB (Epidemiology, Biostatistics and Biodemography), Dánskeho centra pre výskum genetiky človeka, predseda Poradného výboru Dánskeho národného inštitútu pre verejné zdravie, člen skupiny Spoločného výboru Nórskej rady pre medicínsky výskum a Dánskej rady pre nezávislý výskum.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#zdravie #staroba #chronické ochorenie
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
45,99
Nevinnosť Yellow

Nevinnosť Yellow

19,99
Antúria ružová

Antúria ružová

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk