Vily nad hradom rozprávajú o histórii Bratislavy

, 08.06.2017 07:00

Ján Bahna a Tomáš Berka vytvorili úspešnú dvojicu - vydali už dve knihy o bratislavských vilách, ktoré majú veľký úspech. Obaja bývajú vo vilách a k architektúre majú nielen profesionálny, ale aj nadšenecký vzťah. Tomáš Berka je aj hudobný skladateľ, scénograf, Ján Bahna je významný architekt, ktorý cestuje po svete, študuje rôzne kultúry a píše o nich. Teraz zasa vydali knižku o bratislavských vilách Vily nad hradom, s podtitulom Sprievodca po vilách a uliciach nad Bratislavským hradom, ktorá má formu šikovného bedekra.

Vilu Kirchner-Szinay si dal postaviť súdny...
Vilu Kirchner-Szinay si dal postaviť súdny radca Jozef Kirchner v roku 1897. Autor: Ivan Majerský, Pravda

Prečo práve vily? Dostali ste aj takúto otázku?

Ak vezme neinformovaný čitateľ do rúk naše dve knihy o vilách, možno bude očakávať oslavu honosných a prestížnych prominentných sídiel nad Bratislavou. V úvode prvého dielu nášho bedekra preto upozorňujeme, že naším hlavným cieľom nie je oslava luxusu. Ide nám o zmapovanie a priblíženie topografie či životného štýlu svojskej časti mesta na troch pahorkoch nad Bratislavou, a to obdobie posledných asi 150 rokov. Dúfame, že hlbšie poznanie vyvolá aj hlbší vzťah obyvateľov k svojmu životnému priestoru. Zmeniť prístup Slovákov k mladému hlavnému mestu predpokladá skultivovanie celého národa, čo chce veľa času, ale skultivovanie mentality samotnej vilovej štvrte sa nám ako cieľ našej edície zdá dosiahnuteľný.

Vyžiadal si teda publikáciu prirodzený záujem verejnosti o tieto jedinečné domy alebo chcete svojimi knižkami taký záujem vzbudiť?

Po úspechu veľkej knihy Vily nad Bratislavou, ktorej dve vydania sú už skoro vypredané, sa vydavateľ rozhodol ešte pre tri skladnejšie a podrobnejšie knihy na túto tému, a to vo formáte bedekrov. Mali by zdokumentovať celé návršie Hradu, Slavína a Kalvárie s Horským parkom. Podobne to pred sto rokmi urobil bratislavský autor Tivadar Ortvay. (Tento učiteľ histórie na Právnickej akadémii v Prešporku patril medzi aktívnych a literárne činných členov Bratislavského lekársko-prírodovedného spolku. V roku 1905 vydal aj knihu Ulice a námestia Bratislavy.) Pri písaní a fotografovaní domov a ulíc v kopcoch nad Bratislavou sme začali cítiť čoraz viac zasvätenosti a patriotizmu. To by sme radi dosiahli aj u čitateľov našich kníh. Naše ulice vnímame teraz trochu inak a hlavne – dôvernejšie. Myslíme si, že keď obyvatelia určitej štvrte, ulice či domu spoznajú ich históriu, získajú k nim oveľa intímnejší a zasvätenejší vzťah. Tí čitatelia, ktorí budú putovať ulicami našich trás s bedekrami vo vrecku alebo v rukách, stanú sa obdivovateľmi mesta, prípadne jeho vernými obyvateľmi.

Ján Bahna (v kockovanej košeli) a Tomáš Berka...
Ján Bahna (v kockovanej košeli) a Tomáš Berka pred vilou od Emila Brülla a Rudolfa Nahodila. Autor: Ivan Majerský, Pravda

Čím je výstavba v okolí Hradu v Bratislave charakteristická? Ovplyvnil túto architektúru samotný Hrad? Padli za obeť vilám aj stopy dávnej minulosti? Stoja niektoré vily aj na vykopávkach?

Bratislavský hrad je dominantou mesta a symbolom štátu. Jeho architektúre sa mierkou podriaďovali objekty Podhradia. Bratislava má svoj historický základ na hradnom brale nad dôležitým dunajským brodom. Pôvodnú meštiansku mnohonárodnú komunitu Bratislavy – aj s multikulturálnymi tradíciami v Podhradí – minulý režim systematicky likvidoval. V Podhradí stáli nielen obytné domy, ale aj meštianske vily. Posledná z nich – tzv. Belveder alebo Krupkova vila – bola zbúraná Národnou radou SR len nedávno. Vilová zástavba zo strany Mudroňovej ulice a na svahoch Hausberglu sa na plochách vinohradov realizovala až v dvadsiatych rokoch minulého storočia. V týchto miestach hradného hrebeňa sa o historickej zástavbe z minulých storočí hovoriť rozhodne nedá – ak do nej nerátame vinohradnícke hajlochy alebo drevené záhradné chatky. Vzhľadom na osídlenie hradného brala ešte z obdobia Keltov i Rimanov je viac ako pravdepodobné, že viaceré objekty v blízkosti Hradu stoja na pamiatkach z týchto čias. Vykopávky sa z nich však stanú až po ich prípadnom objavení.

Postmoderná vila
		Vlnovka od Jiřího Závodného
		z...
Vila a úradnícke byty
		banky Union postavená
		v...
+11Vo Fábryho vile (1915)
		od M. M. Harminca
		dnes...

Ako sa rozvíjala výstavba v okolí Hradu? Ktoré vily sú najstaršie? Ktoré ulice boli založené na začiatku urbanizácie vinorodých svahov? Kto boli obyvatelia prvých víl?

Najstaršie vily v Bratislave boli postavené trochu nižšie, na svahoch okolo dnešnej Holubyho ulice, bývalej Ziegengasse, a to v polovičke devätnásteho storočia, po rakúsko-uhorskom vyrovnaní. Vtedy sa rozbehol stavebný boom v Budapešti. Z Budapešti sa šírila najprv eklektika a neskôr aj secesia. Bratislavské vily však mali prirodzene menšiu mierku, ktorá zodpovedala vtedy sedemdesiatti­sícovému mestu. Zástavba koncom 19. storočia postupovala z priestoru dnešnej Holubyho a Šulekovej ulice na Kuzmányho, Galandovu a Lermontovovu ulicu. Po strate štatútu hlavného mesta Uhorska odišla z Bratislavy vysoká šľachta. Nové vily v našom meste si preto začali stavať bohatí mešťania, novovznikajúca vrstva priemyselníkov a zvyšky nižšej šľachty. Títo si mohli dovoliť útek zo znečisteného mesta do zelených záhrad a vinohradov nad mestom.

Aký je rozdiel medzi rodinným domom a vilou? Znesie všetko, čo vo vilovej štvrti vyrástlo, zaradenie medzi vily? Vieme, že tu vznikli kvalitné historické i moderné vily – ale ako sa v tomto exkluzívnom priestore stavalo za socializmu?

Presná definícia vily neexistuje. Väčšinou sa zvykne charakterizovať opismi. Vila je v predstavách našich ľudí väčší, exkluzívny rodinný dom, situovaný v dobrej štvrti s atraktívnou záhradou. Vila je však viac. Často sa osudovo spája so životom svojich majiteľov, s jej staviteľom či architektom i s dobou svojho vzniku. Nosí mená zbožňovaných dcér, manželiek alebo iných idolov. V nej sa odohrávali významné udalosti, rodinné oslavy, plesy, párty, ale aj smutné rozlúčky. Vily sa dedia, ale aj chátrajú, prestavujú, prepíjajú i prehrávajú v kartách. Aj v našich knihách nám ide o zaznamenanie doby a ducha miesta, nielen o opis konštrukcií a stavebných materiálov. Ani nad Hradom nie sú všetko vily. Snažíme sa vyberať objekty, ktoré sa ich definícii približujú. Sú to vily eklektické i moderné – z medzivojnových rokov i zo súčasnosti. Za socializmu sa vily skoro vôbec nestavali. Už samotný názov vila bol viac ako nežiaduci.

Vo Fábryho vile (1915) od M. M. Harminca dnes...
Vo Fábryho vile (1915) od M. M. Harminca dnes sídli ruské veľvyslanectvo. Autor: ARCHÍV JÁNA BAHNU

Ktorí architekti sa najvýraznejšie uplatnili pri projektovaní víl? Sú v tejto oblasti nad Hradom aj rušivé objekty, s ktorými nesúhlasíte? A ak sú, nájde ich čitateľ aj v sprievodcovi?

Významnými osobnosťami pri stavbe víl v devätnástom storočí boli Feiglerovci. František, Ignác starší i mladší a Alexander či Karol tvorili dynastiu staviteľov, ktorá zanechala na Hradnom návrší, ako aj v meste desiatky významných objektov. Ďalšou úspešnou firmou na prelome storočí bola dvojica Kittler – Gratzl, Rumplmeyerovci, Jozef Erdély a Alois Salzleitner. Títo sa najviac presadili v štýle pseudoslohov a eklektiky. V období prvej Československej republiky po roku 1920 sa v okolí Hradu presadili najmä českí architekti. Rušivé, menej vydarené objekty však vznikajú vo vilovej štvrti aj v súčasnosti. Sú to hlavne neskromné a neraz i čierne stavby, ale aj niektoré objekty ambasád. Neskrotení novodobí developeri nerešpektujú danosti lokality a zastavujú parcely často až na doraz. Takéto prípady v našom sprievodcovi komentujeme a publikujeme iba okrajovo – ako výstrahu pre budúcnosť.

Ktorý architekt zo starej gardy je váš obľúbený? Poznajú naši ľudia mená ako Loos, Plečnik, Olbrich, Kotěra? Mal z nich niekto niečo s Bratislavou?

Boli by sme radi, keby sa u nás našli vily od týchto osobností, ale to je svetová špička, ktorá v našom, vtedy provinčnom meste nepôsobila. Tvorili vo Viedni. Z týchto mien iba Adolf Loos figuroval u nás vo výbere na interiér Vily Lendyel pod Slavínom a zo svetových architektov práve túto vilu na Podtatranského ulici dotvoril Josef Hoffmann z Viedne. V Bratislave máme Jurkovičove, Harmincove, Bellušove, Weinwurmove, Spitzerove, Ludwigove, Konradove, Tvarožkove, Mergancove i Balánove vily. Budeme radi, keď si naši čitatelia zapamätajú tieto naše významné osobnosti a ich charakteristické stavby.

Ktorá vila v tejto oblasti je naj? Ako sa u nás vyvíja architektúra? Dnes sa požaduje napríklad tak trochu nadmerné používanie skla. Chcú ešte vôbec ľudia bývať v starých, klasických vilách?

Naj je bulvárny pojem súčasnej doby! Vily môžu mať rôzne naj – naj dispozíciu, naj atmosféru, naj konštrukciu, naj záhradu, naj interiér, naj polohu a prípadne i naj majiteľku. My vily nehodnotíme zo všetkých – a nebodaj i bulvárnych – aspektov a nezostavujeme rebríčky úspešnosti. Prejavujeme len sympatie či nezáujem, vyzdvihujeme prínosy a mimoriadne riešenia. Po nešťastnom období tzv. podnikateľského baroka je prevládajúcim trendom novej vilovej výstavby moderna s čo najväčšími presklenými plochami. Väčšina novostavieb má tendenciu využívať parcely na maximum a aj prekračovať povolené percentá zástavby. Nezastavaných parciel v týchto vzácnych lokalitách je už minimum. Preto si často veľa stavebníkov kúpi starý dom, zbúra ho a na jeho mieste postaví nový s čo najväčším objemom. Nájdu sa však aj dobré príklady rekonštrukcií, ktoré tiež publikujeme v našom prvom bedekri. Hneď na obálke je vzorne rekonštruovaná vila od architekta Brűla, neďaleko nej stojí ruppeldtovská vila, Votrubova vila a ďalšie, kde žijú často viacgeneračné rodiny. Takáto vila je rodinný klenot, je to originál, ktorého hodnotu nevyváži anonymná sklená kocka. Vybrané klasické vily často využívajú diplomati. Náš súčasný špičkový umelec, výtvarník Roman Ondák rekonštruuje s hlbokým zaujatím klasickú Vilu Gábor od M. M. Harminca na Maróthyho ulici. Takže kultúrni ľudia aj z mladšej generácie si klasické vily vážia.

Postmoderná vila Vlnovka od Jiřího Závodného z...
Postmoderná vila Vlnovka od Jiřího Závodného z roku 2003. Autor: ARCHÍV JÁNA BAHNU

Ako sa bude váš knižný projekt bedekerov rozvíjať ďalej? Koľko dielov bude mať celý projekt?

V roku 2013 vyšla veľká kniha – Vily nad Bratislavou. Mala úspech a nám zostalo ešte veľa nedopovedaných príbehov. Na uliciach sme stretávali turistov s veľkou, ťažkou knihou v rukách. To nás inšpirovalo vydať jej bedekrovú, turistickú verziu. Obsah veľkej knihy s deviatimi trasami sme rozdelili do troch dielov po troch trasách. Prvý diel – Vily nad Hradom – vyšiel koncom roku 2016. Druhý diel – Vily pod Slavínom – by mal vyjsť na jeseň 2017 a tretí diel – Vily na Kalvárii a v Horskom parku – chystáme na koniec roka 2018. V treťom diele bude ešte prídavok významných víl z iných bratislavských štvrtí a prehľad hodnotných zbúraných víl, na ktoré by sa nemalo zabudnúť. Tým by mala byť téma bratislavských víl vyčerpaná. V bedekroch je okolo 50 percent nových víl a objavných nových informácií s fotografiami. Úvod spestrujeme prehľadom stredoeurópskej vilovej architektúry i najnovšie ocenenými vilami. Úvodné texty dopĺňame rozhovorom o našich zážitkoch a postrehoch zo života v opisovaných uliciach a štvrtiach.

Tomáš Berka (1947, Bratislava)

Tomáš Berka

Po štúdiu architektúry na SVŠT vyštudoval scénografiu na VŠMU. V roku 1983 získal striebornú medailu na Pražskom Quadrienále. Je spoluautorom slovenských pavilónov na EXPO 2000 v Hannoveri a na EXPO 2015 v Miláne. Bol pri zrode skupiny Modus a zakladal aj kapelu Fermata. V roku 2010 začal spolupracovať na prvej knihe o vilách s architektom Jánom Šilingerom. Asi po roku našiel nového spolupracovníka, architekta prof. Jána Bahnu. Ten dobre pozná lokalitu, vlastní rozsiahly archív a navyše – v tejto štvrti realizoval aj viaceré novostavby a rekonštrukcie víl. Bahna mal za sebou aj ateliér architektúry, kde im Mirka Kavická spracovala grafickú podobu knihy. Obaja autori bývajú ešte aj blízko seba v Horskom parku. Obaja píšu a fotografujú. Spoločne pracovali na knihe Vily nad Hradom, pokračujú na druhom diele Vily pod Slavínom a spoločne chcú urobiť aj tretí diel – Vily na Kalvárii a v Horskom parku. Berka v roku 2010 vydal autobiografickú knihu Blumentálske blues, v roku 2013 s Fedorom Frešom knihu Rocková Bratislava a s J. M. Bahnom Vily nad Bratislavou.

Ján M. Bahna (1944, Pukanec)

Ján Bahna

Vyštudoval architektúru na SVŠT a VŠVU. V rokoch 1970 – 1990 pôsobil v Štátnom projektovom ústave obchodu. Po roku 1990 založil vlastný AA Ateliér architektúry a realizoval viaceré bankové objekty, ako Centrálu VÚB, ČSOB a SLSP. Rekonštruoval komplex Univerzitnej knižnice a synagógu v Leviciach. V rokoch 2008 –2014 bol prezidentom Spolku architektov Slovenska. Je nositeľom Ceny Dušana Jurkoviča, Ceny Júliusa Satinského za prínos k rekonštrukciám Bratislavy, Ceny primátora mesta Bratislavy a Ceny Emila Belluša za celoživotné dielo. Realizoval viaceré novostavby a rekonštrukcie víl nad Bratislavou.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Tomáš Berka #Ján Bahna #bratislavské vily #architektúra
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk