Najväčší predátor je človek, hovorí šéfka bratislavskej zoo

Keď spustí o jedálničku opíc, chceli by ste byť jednou z nich. Nechať sa rozmaznávať ovocím, orieškami či špeciálne pripraveným koláčom. Miloslava Šavelová pozná v bratislavskej zoo takmer každé zviera. Na riaditeľskom poste je už dvadsiaty šiesty rok. Prežila útek tigra, hĺbenie tunela Sitina pod výbehom jeleňov aj záchranu ohrozeného druhu antilopy.

10.07.2017 14:00
riaditelka zoo miloslava savelova Foto: ,
Riaditeľka ZOO Miloslava Šavelová.
debata

Ako sa zmenil váš pohľad na zvieratá od roku 1991, keď ste nastúpili na post riaditeľky bratislavskej zoo?

Veľa som sa od zvierat naučila. Dovtedy boli len milé a páčili sa mi. Dnes sa na ne pozerám viac ochranársky. Pochopila som, že človek je najväčším predátorom a najviac im ubližuje. A preto im musí pomáhať. Robiť všetko preto, aby sme zabránili rýchlemu ubúdaniu jednotlivých druhov na tejto planéte. Aj deťom počas besied vysvetľujem, ako treba chrániť túto planétu, aby sme sa aj my ľudia nestali vyhynutým druhom. Zvieratá by nepotrebovali našu pomoc, keby mohli žiť v prírode, do ktorej by im nikto nezasahoval, keby sme im nezaberali biotopy.

Odporcovia zvyknú argumentovať tým, že zoo sú len väzením zvierat. Má zmysel chovať zvieratá v zajatí? Nebolo by lepšie investovať do toho, aby mohli žiť vo svojom prirodzenom prostredí?

Keď sú to skutočne zoologické záhrady, tak áno. Ako by sa robila záchrana ohrozených druhov? Nemáme inú inštitúciu, ktorá by to mohla vykonávať. Môžete byť duchom ochranár a myslieť to dobre, ale nemôžete realizovať záchranu takmer vyhynutých zvierat v prírode alebo na ulici.

Chodievali ste s rodičmi do zoo?

Prvá zoologická záhrada, ktorú som s rodičmi navštívila, bola v Prahe. Dodnes mám z nej fotografie. Keďže môj otec bol vojenský letec a často ho prekladali, bývali sme najskôr v Česku. V Bratislave žijem od roku 1969.

Ako trinásťročná s rodičmi a s bratom Ľubošom v... Foto: ARCHÍV MIROSLAVY ŠAVELOVEJ
Šavelová, ZOO Ako trinásťročná s rodičmi a s bratom Ľubošom v pražskej ZOO.

Aj na súkromnej dovolenke si zájdete do zoologickej záhrady?

Ak som dlhšie na jednom mieste a zoo je v dosahu, určite ju nevynechám. Pracovne som prešla veľmi veľa záhrad v Európe, v Ázii, aj v Afrike. Každá je niečím zaujímavá a sú mi veľkou inšpiráciou. Niekde sa mi páčil tropický pavilón, inde chovné zariadenie pre ľadové medvede za sklom s riekou, kde lovia ryby.

Obstojí dnes bratislavská zoo v porovnaní s pražskou a ostatnými českými záhradami?

Sme spolu v Únii českých a slovenských zoologických záhrad, sme členmi Európskej asociácie zoologických záhrad a akvárií aj Eurázijskej regionálnej asociácie zoologických záhrad a akvárií. Samozrejme, pražská zoologická záhrada je úplne na inej úrovni. V dobrom im závidím, pretože aj výška príspevku a starostlivosť ich zriaďovateľa sa pohybuje v iných číslach. V Česku majú zoologické záhrady iné postavenie, v čase začiatkov môjho riaditeľovania mala pražská zoo príspevok od zriaďovateľa desaťkrát vyšší.

Ako sa meria kvalita zoo?

Najdôležitejším ukazovateľom je, či majú zvieratá zabezpečený welfare, dobrú starostlivosť, či záhrada skvalitňuje ich život, či ich zamestnáva, aby sa nenudili. Našim šimpanzom dávame do výbehu šišky, v ktorých ukryjeme lieskové oriešky. Keď oriešky, ktoré majú veľmi rady, zacítia, trpezlivo ich zo šišiek dolujú. Pre mačkovité šelmy zase s deťmi v našich prírodovedných krúžkoch vyrábame atrapy antilop zo škatúľ, do ktorých dôkladne zabalíme mäso. Šelma ho vo výbehu začne loviť. Musí celý balíček roztrhať, aby sa dostala k mäsu.

Zúčastňujete sa aj na záchrane ohrozených druhov?

To je ďalšia podmienka kvality zoo. Za záchranu sahelo-saharskej antilopy (priamorožca šabľorohého), ktorá vo voľnej prírode úplne vyhynula, sme dostali aj medzinárodné ocenenie. V spolupráci s Inštitútom pre výskum zoologických a divých zvierat v Berlíne sme skúmali fosu, šelmu z Madagaskaru, venovali sme sa tiež umelému oplodneniu nosorožcov. Zoo musí, samozrejme, spĺňať aj výchovno-vzdelávaciu funkciu. Máme rôzne krúžky, kluby, pracujeme s rôznymi záujmovými skupinami. Tento rok organizujeme podujatia pre slabozrakých a nevidomých.

Ako získavajú nevidomí predstavu o zvieratách?

Dotykom a sluchom. Púšťame im zvuky zvierat, dotýkajú sa dermoplastických preparátov, napríklad leoparda perzského a tak získavajú predstavu o ich tvare. Aj popisky k jednotlivým zvieratám sme začali písať v Braillovom písme.

Zoologická záhrada poskytuje svojim návštevníkom aj miesto oddychu a rekreácie. Dnes sú dospelí a deti oveľa náročnejší ako v minulosti. Neuspokoja sa pasívnou návštevou zoo, hľadajú aktívny zážitok, napríklad bývanie v korune stromov. Prispôsobili ste sa tomuto trendu?

Zoologická záhrada Dvůr Králové ponúka okrem adrenalínového ubytovania v korunách stromov aj hotel, ktorý vôbec neruší zvieratá. My robíme víkendové komentované kŕmenia zvierat. Návštevníci si môžu oddýchnuť na piknikovej lúke, ktorú plánujeme rozšíriť o ohniská, kde by si mohli opekať na drevenom uhlí.

Bratislavská ZOO poskytuje deťom aj dospelým... Foto: Pravda, Robert Hüttner
zoo, bratislava, oddych Bratislavská ZOO poskytuje deťom aj dospelým aktívny oddych.

Spomenuli ste rozmnožovanie nosorožcov v umelých podmienkach. Prečo sa mu venuje taká pozornosť?

Niekoľkokrát sme sa pokúsili o náročné umelé oplodnenie nosorožcov. U nás sa to, žiaľ, nepodarilo, ale získali sme veľa poznatkov, potrebných k tomuto úkonu, ktoré sme mohli poskytnúť iným záhradám. V prvom rade treba zistiť, kedy má samica deň D – ovuláciu. V tom čase treba odobrať semeno od vyšetreného samca. Uspať nosorožca nie je jednoduché. Je to veľké zviera, a určiť správnu dávku je umenie. K nám prišiel odborník zo Salzburgu, ktorý sa špecializoval len na narkotizáciu nosorožcov. Zoologické záhrady môžu lepšie sledovať zvieratá. Keby nebolo nás, nevedeli by sme, kedy mení medveď mliečne zuby za trvalé.

Je to rovnaké ako v prírode, kde si musí korisť uloviť?

Určite áno. Rozdiel je len v tom, že naše zvieratá sa dožívajú vyššieho veku. V prírode funguje potravový reťazec. Zvieratá čelia rôznym nástrahám, nie vždy majú čo žrať, nie vždy si niečo chytia. U nás majú všetko. Jedlo, samicu, starostlivosť, vrátane veterinárnej prevencie.

Neprekáža zvieratám, že sú hneď vedľa frekventovanej ces­ty?

Mysleli sme si, že protihlukový val bude tlmiť zvuky lepšie. Asi sa tak len volá, ale túto funkciu neplní. Zvieratá si na hluk zvykli a my sa snažíme nové chovné zariadenia stavať ďalej od cesty. V spodnej časti plánujeme ponechať len výchovno-zábavné atrakcie.

Čo všetko treba urobiť v bratislavskej zoo?

Vybudovať nové oplotenie, nové ozvučenie a osvetlenie. V noci je areál v tme. Keby nám uniklo zviera, ani ho nevidíme. Bratislavská zoo si pýta ešte veľmi veľa zmien. Na rozdiel od iných záhrad, ktoré sa sústreďujú na zveľaďovanie svojich areálov, naša zoo sa borila s krutými zásahmi, ktoré ju pripravili o dve tretiny expozičnej časti. Vrátane úžasného pavilónu vtákov, so zbierkou veľkých papagájov. Dnes je na jeho mieste kanalizačný zberač a diaľničná prípojka. To však nebolo všetko. Keď sme sa spamätali z tejto straty, začal sa stavať tunel Sitina a diaľnica D2. Som vďačná za to, že sme sa mohli zúčastňovať rokovaní o príprave a realizácii tejto stavby. Aj vďaka tomu, že sme boli vypočutí, je vetranie tunela horizontálne, neústi vertikálne do výbehu jeleňov, ako bolo pôvodne naprojektované.

Pri rokovaniach používate mužské zbrane alebo zaberá viac váš ženský šarm?

Môj zástupca a zoologický námestník, nebohý pán František Šroufek, bol veľmi charizmatický, mienkotvorný človek, so skvelými argumentačnými schopnosťami. Neskutočne mi pomohol. Takže aj vďaka nemu sa to podarilo.

Ktorá chvíľka bola za tých dvadsaťsedem rokov riaditeľovania taká ťažká, že ste to chceli vzdať?

Stalo sa to viackrát. Prvý raz hneď po mojom menovaní. Do zoo som nastúpila na základe výberového konania na pozíciu ekonomicko-investičnej námestníčky. Keď odvolali pána riaditeľa, poverili ma vedením. Myslela som si, že to je len na čas, a kým sa nájde nový riaditeľ, vydržím to. Po roku mi však primátor oznámil, že dáva návrh na moje menovanie, lebo zoo sa pohla z miesta a pracovníci chcú Šavelovú. Bolo to pre mňa ťažké. Bála som sa, že ma pracovníci nebudú rešpektovať, pretože nie som zoológ. Pýtala som sa sama seba, ako skontrolujem prácu chovateľov a ošetrovateľov, keď ju nepoznám? Kolegovia sľúbili, že mi budú pomáhať, ale ja som sa s tým neuspokojila. Ako som mohla vedieť, či mi poradia dobre? Po štyridsiatke som sa preto rozhodla diaľkovo študovať chov exotických zvierat. Keď som sa ako-tak spamätala z menovania, z toho, že budem dva roky chodiť do školy, že musím zvládnuť prácu aj svoje dvanásť a štrnásť ročné deti, nadránom mi zazvonil telefón. Oznámili mi, že z chovného zariadenia ušiel tiger…

V areáli, kde chýbal plot?

V tom čase sme nemali v jednej časti oplotenie. Chytili ho, ale aby neohrozil ľudí, museli tigricu zastreliť. Keď som mŕtvu Amandu uvidela, hovorila som si, že to nemôžem robiť, že neprežijem, keď odíde nejaké zviera. Ustála som to, a tie ťažké chvíle sa striedali s peknými, keď nami vypiplaný gibon Oliver mal mláďa so samicou Zuzkou z Jihlavy alebo keď sme za záchranu spomínanej antilopy dostali medzinárodné ocenenie. Po roku od vypustenia našich antilop Nicol a Rachel do afrického Národného parku Sidi Toui som sa zúčastnila ich pozorovania. Keď som ich uvidela s mláďatami, povedala som svojim kolegom, že táto práca má zmysel.

Prekročiť plot mačkovitých šeliem dnes nie je... Foto: Robert Hüttner, Pravda
zoo, šelmy, zvieratá Prekročiť plot mačkovitých šeliem dnes nie je možné.

Ako ste zosúladili rodinu a post riaditeľky? Vyrastali vaše deti, na ktoré ste boli sama, v zoo?

Presne tak. Táto práca nekončila o štvrtej. S deťmi mi pomáhali svokrovci alebo som syna a dcéru priviezla z družiny do zoo. Tu si písali úlohy, tu sa učili. Majú na to obdobie pekné spomienky. Vždy som ich vedela zamestnať. Povedala som: Zabehnite k šimpanzom a toto dajte podpísať tete Táni, potom môžeme odísť skôr. Poznajú záhradu takmer ako ja, najmä syn. Bol pri odchove Olivera, gibona zlatolíceho. Dnes ukazuje svojmu synovi Olivera, ktorý je už tiež otcom a hrdo vraví, že sa kedysi o neho staral.

Ako vyzerá deň riaditeľky zoo?

Ak to stihnem, ráno pred deviatou, skôr než otvoríme záhradu, si autom prejdem celý areál. Dnes som napríklad zistila, že šelmy nemajú vodu na kúpanie a že niektoré lavičky nie sú natreté. Musím zvolať vedúcich a okrem iných úloh ich na to upozorniť. Potom ma čakajú rôzne stránky, rokovania, aj na magistráte, sponzori, dodávatelia, projekt nového chovného zariadenia. Večer sa venujem kolegom – návšteve z inej zoo, ktorú sprevádzam po meste. Mám už veľké deti, a tak mi neprekáža, že v práci som od rána do večera.

Máte svojho zvieracieho obľúbenca?

Veľké mačky – tigre, levy a jaguáre. Sú to úžasne múdre zvieratá. Obdivujem aj nosorožce. Majú veľmi dobrú pamäť, navyše nám pripomínajú dinosaury.

Zvieratá nie sú zlé a nikdy úmyselne neublížia. Foto: Pravda, Robert Hüttner
leopard, zoo, riaditeľka Zvieratá nie sú zlé a nikdy úmyselne neublížia.

Poznáte každé zviera?

Takmer. O zvieratách som sa naučila veľa štúdiom aj praxou, ale nie som zoológ. Pred zoológmi a veterinármi mám stále veľký rešpekt.

Aj pred zvieratami?

Jednoznačne. Ak ich poznáte, viete, ako sa k nim máte správať. Zvieratá nie sú zlé a nikdy úmyselne neublížia. Môže sa to stať v prípade, že my ľudia urobíme chybu. Ja som ju urobila a odniesla som si to.

Aj s následkami?

V jednu sobotu, pri sprevádzaní skupiny návštevníkov, som v chovnom zariadení nosorožcov zbadala odhodenú pivovú fľašu. Keď som si predstavila, ako ťažký nosorožec rozdrví fľašu a rozreže si nohu, hodila som nosorožcovi, ktorý bol na druhej strane, zopár jabĺčok a hrušiek a išla som po fľašu. Nevšimla som si, že pes, ktorý v noci strážil areál, je vypustený na voľno. Keď som vkročila na územie nosorožcov, skočil po mne a uhryzol ma. Všade tiekla krv a v dlani som cítila franforce svojho líca. Vo vlasoch mi jazvu nevidno, a líce mi na plastike celkom pekne zašili. Ošetrovatelia sa pýtali, či majú psa utratiť, ale nesúhlasila som. Nemohol za to, robil si svoju prácu.

Po štyridsiatke Miloslava Šavelová začala... Foto: Robert Hüttner, Pravda
Miloslava Šavelová, lemur, zoo Po štyridsiatke Miloslava Šavelová začala študovať chov exotických zvierat. Na fotke s lemurom.

Z detstva si pamätám hrôzostrašné fotografie pri vchode zoo, na ktorých bolo detské oblečenie roztrhané šelmou. Má aj dnes veľa ľudí tendenciu hladkať zvieratá?

Vysvetľujeme, že zvieratá chováme v podmienkach, ktoré sa najviac približujú k prirodzenému biotopu, nerobíme ich drezúru. Nemáme ich preto, aby sa návštevníci s nimi maznali a mojkali.

Ako predchádzate neželanému kŕmeniu zvierat?

Upozorňujeme na to informačnými tabuľami. Návštevníci sa môžu zúčastniť víkendového komentovaného kŕmenia. Prekračovať plot ľudoopov a mačkovitých šeliem už ani nie je možné, lebo sú za sklom. Keď dobudujeme záhradu, plánujeme po areáli rozmiestniť automaty s krmovinami – granulami, ktorými môžu deti kŕmiť kozy či antilopy.

Stalo sa, že zviera zahynulo kvôli nedisciplinovaným návštevníkom?

V mnohých zoo sa to už stalo. U nás boli tiež problémy vo výbehoch stredných opíc. Ľudia dávajú zvieratám všetko možné – pukance, cukríky, aj žuvačky. Po dňoch otvorených dverí, kedy je do zoo voľný vstup, máme pre primáty pripravené protihnačkové čaje.

Varí sa zvieratám špeciálna strava?

Máme prípravovňu krmív, určené kŕmne dávky pre všetky druhy zvierat. Dávky sa delia na zimné a letné, mnohým zvieratám sa na jeseň podáva abeceda vitamínov, aby boli v lepšej kondícii, aby lepšie znášali zimu. Keď praxujúcim študentom zo strednej veterinárnej škole ukazujeme krmovinársku stránku našej práce, hovoria, že by chceli byť našimi zvieratami. Opice dostávajú pestrú zmes ovocia a zeleniny, varené vajíčka, nesolené varené kuracie mäso s ryžou, strukoviny, oriešky, semienka, či špeciálne pečený koláč. Všetky zložky kŕmnej dávky sa vážia, aby zvieratá netrpeli obezitou.

Kradnú sa zvieratá vo vašej záhrade?

Teraz už menej, ale po mojom nástupe boli krádeže zvierat časté. Zmizla nám skupina žeriavov stepných, vzácnych vtákov, ktorých zrejme ukradli na ďalší predaj. Ukradli nám kakadu kubánske aj niektoré plazy z terária. Z expozície suchozemských korytnačiek nám zmizlo všetkých pätnásť jedincov.

Nedávno sa do zoologickej záhrady pri Paríži vlámali pytliaci, zastrelili nosorožca bieleho a odpílili jeho rohy. Zvýšite zabezpečenie nosorožcov?

Musíme sa tým zaoberať. Lebo rohy sa na čiernom trhu vyvažujú zlatom. Koľko váži roh, toľko dostanete zlata. To je prekliatie nosorožcov. Vraždia ich pre mýtus, že roh je afrodiziakom, účinným liekom v tradičnej čínskej medicíne a je aj žiadanou surovinou na výrobu ornamentálnych dýk a iných luxusných výrobkov.

Miloslava Šavelová

Narodila sa v roku 1950 v Písku v Českej republike. Vyštudovala Vysokú školu ekonomickú v Bratislave a Chov exotických zvierat v Prahe. Do zoo nastúpila ako ekonomicko-investičná námestníčka v roku 1991. Po roku, keď bola poverená jej vedením, sa stala riaditeľkou. Je rozvedená, má dve deti.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Zvieratá #zoologická záhrada #ZOO Bratislava #riaditeľka