Najhoršie sucho za 500 rokov? Usilovne ho chystal aj človek

, 26.10.2017 07:00
Václav Cílek
Václav Cílek Autor: ,

Karibskú oblasť a USA nivočili rekordne silné hurikány, zomreli desiatky ľudí, milióny obyvateľov zostali bez elektriny. Zabíjala aj búrka Xavier v severnom Nemecku, ochromila železnice a letiská. V Ríme tento rok chýbala pitná voda, Taliani zvažovali, že ju budú dovážať v tankeroch. V Albánsku v lete o 20 metrov klesla hladina najdôležitejšej priehrady Fierza, krajina mala vážne problémy s elektrinou. Celé týždne tam nepršalo.

O katastrofálnom suchu už dlhšie diskutujú odborníci v Českej republike, sucho dlhodobo trápi aj Slovensko. Sucho súvisí s konfliktom na východe Ukrajiny. Podobné pohromy budú rezonovať na blížiacej sa klimatickej konferencii v Bonne COP23. No naozaj je za všetkým klimatická zmena? Alebo sa človeku jednoducho vracia to, ako sa správal ku krajine? Pýtali sme sa českého geológa a klimatológa Václava Cílka.

Severnú Ameriku pustošili štyri silné hurikány tesne za sebou. Dotýka sa to aj ľudí v strednej Európe?

Vždy, keď sa deje niečo s počasím kdekoľvek na severnej pologuli, treba zbystriť pozornosť. Klimatický systém je jeden a zmena sa môže prejaviť aj u nás. Pre zimu je napríklad typické, že občas dochádza k prienikom studeného vzduchu. V Amerike to cítiť viac, pretože Skalnaté vrchy sa tiahnu od severu na juh (netvoria bariéru, pozn. red.), takže tam ľahšie prenikne studený vzduch a na Floride zamrznú pomaranče (plantáže pravidelne ničia mrazy a hurikány, no nedávny hurikán Irma spôsobil jednu z najväčších škôd v dejinách, jej výška sa ešte vyčísľuje). Druhá oblasť, ktorou to preniká, je smerom na Indiu, vtedy býva v Dillí niekoľko dní iba päť stupňov Celzia, a tretia základná oblasť je Európa. K prienikom studeného vzduchu dochádza aj u nás čoraz častejšie.

Prečo sa to deje?

Prstenec, ktorý drží studený vzduch v polárnej oblasti, povoľuje a umožňuje rýchlejšie prieniky.

Aká býva dráha hurikánov?

Väčšinou dorazia na pevninu a rýchlo sa vyčerpajú. Niektoré historické hurikány dorazili až do New Yorku a iné až do Chicaga. Ako sa však Zem otáča, majú tendenciu zvrtnúť sa nad Atlantickým oceánom. Zmenia sa na silné vetry a dažde a zasahujú najmä pobrežie Anglicka a Nemecka.

Toto však pre Česko a Slovensko nepredstavuje žiadne bezprostredné riziko…

To nie. Ale treba si uvedomiť, že klimatická perspektíva je iná pre sever a iná pre juh Európy. A teraz je otázne, kadiaľ táto hranica prechádza. Pravdepodobne bude pohyblivá a bude to široké pásmo, ktoré bude viesť cez Česko a Slovensko. A tak sa môže v Českej republike stať, že tie silné vetry preletia pohraničné hory a potom my budeme mať polomy v Krušných horách a vy v Tatrách. Čiže treba počítať s vyšším rizikom silných dažďov a silných vetrov.

Aká je perspektíva pre juh Európy, a teda aj pre južné oblasti Česka a Slovenska?

V Česku sa to týka regiónu pri Znojme a južnej Moravy, na Slovensku najmä Podunajskej nížiny po Nitru. Tam hrozia vyššie teploty v lete, viac vĺn horúčav a zároveň sucho. Nuž a práve sucho sa v Českej republike ukazuje ako chronický jav.

Ak človek nie je lesník, farmár, záhradkár, tak si tieto opakujúce sa varovania asi neuvedomuje. Ukazuje sa klimatická zmena ľuďom aj v nejakej nečakanej podobe?

Viacero známych mi v tomto roku hovorilo, že dosiaľ nezažili také desivé nájazdy vtákov na všetky možné bobule. Nielen na vinič, na čerešne, ktorých sa tento rok veľa neurodilo, ale napríklad na čierne ríbezle. Arónia u susedy ani nestihla dozrieť a očesali ju vtáky.

A dôvod?

Zvláštna jar, ktorá bola na začiatku teplá, potom studená. Zrejme nebolo toľko hmyzu a vtáky prišli o tradičný zdroj potravy. Preto sa vrhli na iné zdroje. Uvedomil som si paralelu. Pripomína to vojny o zdroje aj v ľudskej spoločnosti. Ak nejaký zdroj chýba, prevalí sa to nečakaným spôsobom, nájazdom na inú časť sveta. To, čo sme pozorovali, by som nenazval priamo dosahom klimatickej zmeny, bol to však dosah klimaticky anomálneho roka. No v súčasnosti za najväčšie riziko pre Česko aj Slovensko považujem lykožrútovú kalamitu.

Súvisí to s čoraz teplejšími letami? Lepšie sa množí?

Čím je teplejšie, tým má lykožrút viac generácií. A rastie to exponenciálne. Lykožrút už nie je len na Šumave, ale začínajú sa objavovať desiatky ďalších lokalít rozptýlených po celých Čechách a po celej Morave. Predpokladám, že to bude podobné aj na Slovensku. Obávam sa, že celá stredná Európa stojí na pokraji plošnej lykožrútovej kalamity, ktorú nebude možné zvládnuť. Napomáha tomu aj majetková roztrieštenosť. Ak má niekto hektár smrekového lesa, ani nevie, kde presne to je a nestará sa oň, tak nemožno včas zasiahnuť.

A malo by sa zasahovať? Lykožrútové kalamity sa šíria v národných parkoch a do konfliktu sa dostáva ochrana prírody a ochrana dreva ako komodity.

Situácia sa už vymyká spod kontroly. Radím sa k ochrancom prírody a bezzásahové zóny sú krásna vec, ale je to zložitejšie… Na Šumave sme verili, že lykožrút zostane izolovaný pásom bučín. Pretože preletí iba 100 metrov a už je vyčerpaný. Ale pokusy naznačujú, že silný vietor dokáže uchopiť skupinu lykožrútov a presunúť ich až o 100 kilometrov ďalej. A tak čím máte viac lykožrútov a čím je vyššia pravdepodobnosť silnejších vetrov, tak môže dôjsť k diaľkovým výsadkom lykožrúta. A navyše, mám pocit, že prichádza iný druh sucha, ktorý môže k rozpadu smrečín tiež prispievať.

Čo máte na mysli?

Celé leto sme mali v Českej republike problémy so suchom, ale keď sa pohybujete po krajine, je zelená. Núka sa jediné vysvetlenie. Trávy a plodiny majú korienky bližšie k povrchu. Raz za čas zaprší a využijú to. Ale hlbšie pôdne horizonty zasychajú. A teraz si to aplikujme na smreky. Tie môžu mať dlhodobú snahu koreniť stále bližšie k povrchu, a to sa raz stretne s tendenciou čoraz silnejších vetrov. Bude ľahšie ich vyvrátiť. Teplé počasie je počasie väčších energií a väčších smrští a víchrov. Niektorí lesníci hovoria, že zažívame počiatok éry, keď končí smrek v miestach, kde je neprirodzený. Spozoroval som však ešte jednu vec, o ktorej sa vôbec nepíše.

Sucho sa tiahne Stredozemím ako polmesiac,...
Sucho sa tiahne Stredozemím ako polmesiac, ukazuje Cílek. Autor: Andrej Barát, Pravda

Akú?

Po suchu z roku 2015 máme dodnes vyschnuté studne na Táborsku, ale aj hocikde inde. Zapadli hladiny podzemných vôd, niekde aj o štyri metre hlbšie. A tak pribúda miest, kde masívne vysychajú borovice. Najmä na vrcholkoch alebo v hornej tretine kopcov. A ešte ma mätie fakt, že smreky už štvrtý rok nadmerne tvoria semená. To sa deje vždy, keď strom zomiera. Cíti, že prišla zlá doba, a tak investuje do semien, do ďalšej generácie. Preto si myslím, že sa pomaly, takmer neviditeľne a takmer nepozorovane zväčšuje riziko plošných lesných kalamít.

Tak sa vráťme znova k otázke, či má význam v lesoch niečo podniknúť. Má význam zasahovať, ťažiť aj v chránených územiach?

Trik lesníctva spočíva v udržiavaní nákladov na les tak, aby bol zisk v malom prebytku. Ak sa však zisk preženie, čoho sú naši lesníci schopní, tak sa tým zaťažia finančné plány do budúcnosti. A keď do toho príde ešte aj nejaká kalamita, problém je zrazu oveľa väčší. No domnievam sa, že sme zasiahli do celkového chodu prírody a klímy takým spôsobom, že už nemôžeme nechať veciam voľný priebeh a musíme konať. Ja som bol zástancom toho, aby sa na Šumave zasahovalo aj v tých najlepších zónach národného parku, ale v malom. Aby sa rúbali iba individuálne stromy a dopravovali s pomocou koňa. Len neviem, či to na Slovensku ešte niekto vie. Keď som vás naposledy navštívil, dozvedel so sa, že dovážate bačov z Ukrajiny. Chytal som sa za hlavu.

Čo ak príčinou týchto problémov nie je iba klimatická zmena? Nie sú zodpovední aj vlastníci pôdy a lesníci, ktorí, ako ste to už naznačili, sa snažili urýchliť zisk?

Áno. Naozaj to vidno už v 19. storočí, keď sa presadzovali postupy priemyselnej revolúcie na polia a lesy. Mechanizmy sa prenášali aj do lesníctva. Čo najlepšie rastie? Smrek. Má dobré rovné drevo, z ktorého sa ľahko robia dosky, trámy. Má výborné mechanické vlastnosti a je mäkké, čiže píla sa tak neopotrebuje. Z ekonomického hľadiska bol smrek na prvom mieste, preto sa masovo vysádzal. Dôležité však je, že smrekovú mániu v 19. storočí sprevádzali výkyvy takzvanej malej ľadovej doby. Posledný výkyv chladného a vlhkého počasia bol v roku 1890.

Ako to súvisí so smrekmi?

Vo vlhkom prostredí smrekom hnili korene. Keď sa prechádzam po lesoch, všímam si odvodňovacie kanály. Všade postavili odvodňovacie ryhy. V Brdoch (Brdská vrchovina) sa zachovali opisy, ako ľudia chodili v gumákoch, dnes je tam pôda tvrdá ako mlat a nenamočíte sa ani v sandáloch. Spolu s pestovaním smreka sa začala odvodňovať krajina.

Môže byť jednou z príčin súčasného sucha, podľa viacerých odborníkov najhoršieho, aké Česko zažilo za 500 rokov, aj napriamovanie riek? To, že sa z kľukatých tokov zviedli do rýchlych kanálov?

Áno. Oficiálne sa tomu hovorilo kanalizovanie riek. Väčšina vodohospodárskych úprav riek sa začína v období Rakúsko-Uhorska. Nie je to dedičstvo socializmu. U nás možno najväčšie úpravy riek datovať do rokov 1890 až 1910. To je to narovnávanie, rieka stratila kontakt s nivou. Ak by sa zachoval prirodzený tok, zachytil by viac vody. Viac vody sa odparí, prechádza do malého cyklu a znovu padá do krajiny… Za socializmu to bolo hlúpe v tom, že bol jeden vlastník pôdy a jeden hlas, ktorý hovoril – zbavme sa mokradí, budeme meliorovať! V Česku sa však takmer polovica meliorácií urobila úplne zbytočne. Na pôdach, kde sme to vôbec nepotrebovali. Práve teraz sa podľa mňa končí kultúra odvodňovania krajiny a mala by sa začať kultúra udržiavania vody. Ktorá si zakladá na vzťahu ku krajine. Situácia začína byť nová v tom, že Európska únia sa jemne otriasa, po roku 2020 majú byť iné dotácie. Myslím si, že nás klíma donúti k úpravám pôdy a nebudeme na to dostávať žiadne dotácie.

Mohli by ste uviesť príklad?

Na jar som bol v Amerike a prechádzal som cez obilné štáty Omaha, Nebraska. To je ten druh šialenej, otrasnej americkej krajiny, kde rastie takmer samá kukurica. Žijú tam farmári, ktorí majú pôvod v Škandinávii, nájdete tam veľa Švédov, Nemcov. Sú to ľudia, pre ktorých sú dôležité peniaze, nie sú žiadni ekológovia. A predsa aj v tejto rovinatej krajine, ktorá pripomína možno Polabie, využívajú dva zaujímavé spôsoby, ako zaobchádzať s vodou. Nemajú peniaze ani energiu na terasovanie. Namiesto toho navozia val hliny vysoký asi jeden meter, ktorý má mesiačikovitý pretiahnutý tvar. Zachytí časť vody a časť erodovanej pôdy. Volajú to bumerang. V arabskom svete alebo na Blízkom východe sa to označuje ako obočie. Druhým spôsobom je vytváranie trávnatých pravidelne kosených pásov širokých asi štyri metre, ktorými sa rozdeľujú veľké pozemky. A pri riekach nechávajú trávnatý pás široký viac ako 10 metrov.

Tiež zachytáva vodu?

Nielenže doň vsiakne dážď, ale bráni erózii pôdy. V africkom Saheli poznajú medzidunové poľnohospodárstvo. Spočíva v krátkych poliach pod piesočnými dunami. Predstavte si, že kopete na miestach, kde päť rokov nezapršalo a pôda zrazu začne byť po dvoch metroch vlhká. Je dôležité si uvedomiť, že pôda je ten pijak. Huba, ktorá saje vodu a pomaly ju prepúšťa, ako piesočná duna v Saheli prepúšťa vlhkosť. Ak na južnej Morave stratíme vplyvom erózie 10 centimetrov pôdy, nielenže sa zbavíme úrodnej zeme, ale zbavíme sa vrstvy, ktorá dokáže zachytávať vodu. Zápasíme s klimatickou zmenou. Ale jeden z dôvodov, pre ktorý zažívame sucho, je aj 70 rokov nekontrolovanej erózie pôdy, vysušovanie mokradí a pramenísk. To je ten ľudský vklad.

Sucho je späté s konfliktmi, upozorňuje český...
Sucho je späté s konfliktmi, upozorňuje český geológ Václav Cílek. Autor: Andrej Barát, Pravda

A predsa stále pokračuje trend zaorávania medzí, trávnatých pásov, ničenia alejí a remízok…

České polia patria z hľadiska plochy k najväčším v Európe. A to je strašné. Jeden poľnohospodár mi povedal, že je možné kúpiť si nový traktor, ale nie je možné kúpiť si vzťah k pôde. Ak ľudia konečne nezaujmú pragmatický a rozumný vzťah ku krajine a stále pôjde iba o zisk, tak to zle dopadne.

Stále zdôrazňujete príchod novej kultúry, ktorá bude citlivá ku krajine. Česko však zvažuje pre sucho stavbu ďalších betónových priehrad, ktoré sú obrovským zásahom do prostredia. Je to správny krok?

Bez priehrad sa dnes nezaobídeme. České rieky v minulosti občas takmer úplne vysychali. Stávalo sa, že Vltavou alebo Labem tri-štyri kilometre nič netieklo, zostali len nejaké tône. No stačilo, aby zapršalo a došlo k veľmi rýchlej revitalizácii celej rieky. A to len vďaka obdivuhodným schopnostiam riečnych organizmov. Lenže vtedy bola voda čistá.

Dnes by to nefungovalo?

V súčasnosti voda obsahuje veľa dusičnanov, fosforečnanov. Obávam sa, že ak by došlo k suchu historických rozmerov, tak sa ekosystém nespamätá, respektíve, trvalo by mu to oveľa dlhšie. Preto hlavnou úlohou priehrad je udržiavať minimálne prietoky. A to je dobré. Aj keby sme však revitalizovali toky, stále by to nestačilo.

Prečo?

Riečne nivy zaberajú z územia Česka asi šesť percent. Ak si z rozlohy krajiny odpočítame sídla, asi 12 percent, a les, približne 33 percent, stále nám zostáva obrovské územie, kam potrebujeme dostať vodu. Závlahy sú drahé a malé toky aj tak nemajú dostatočnú kapacitu. Pre mňa sú odpoveďou na otázku zadržiavania vody v krajine tisíce ľudí vyzbrojených iba rýľom, ktorí robia milióny drobných úprav, vsakovacie ryhy a podobne. Ale do toho sa nikomu nechce, pretože ľudí, ktorí by boli ochotní manuálne pracovať, je čoraz menej.

Koľko vody zachytia vodné plochy a koľko pôda?

Výpočty sú rôzne, ale 60 až 70 percent vody, ktorá spadla, vsakuje do pôdy. A ten zvyšok, ak nebudeme počítať s odparom, sa zadržiava v rybníkoch a priehradách. To znamená, že 60 až 70 percent našich peňazí a úsilia by sme mali nasmerovať k pôde. V Česku zasadalo viacero komisií, ktoré sa zaoberali suchom. Dohromady vydali 400 návrhov. Požiadali ich, aby ich zredukovali a povedali, aký je jeden základný faktor, čo robiť so suchom. Je to stav pôdy.

Naznačili ste, že sucho bude v Česku chronický jav. Čo tomu nasvedčuje?

V niektorých oblastiach sa podzemné zásobníky z 30 percent obnovujú z pomaly sa topiaceho snehu. Ak máte teplé zimy bez snehu, nemáte topiaci sa sneh. Ak máme zimy so snehom, ale príde veľmi rýchle oteplenie, akoby nastal skok do leta a jar už vôbec neexistovala, sneh sa rýchlo vytratí. Posledných 20 rokov je to čoraz častejšie. V iných oblastiach 30 až 40 percent vody vsakuje do mikropórov v pôde, ktoré vytvárajú dážďovky. Považujem ich za najväčšieho priateľa poľnohospodára. Lenže pôdy sú zhutnené, chýba im organický materiál. To je jeden z kľúčových problémov v celej Európe.

Čo sa stane, ak to skombinujeme s čoraz častejšími vlnami horúčav?

Tropických dní bude čoraz viac. Keď sme začali prvýkrát merať teplotu povrchu pôdy počas horúčav, v pahorkatine sme bežne namerali 50 stupňov Celzia. Maximum bolo 55. V meste som nameral v tieni 44 stupňov. Predpoveď pritom uvádzala iba 36 stupňov! Povrch absorbuje teplo, preto je rozdiel taký veľký. Ak v Pakistane predpoveď uvádza 45 stupňov a v skutočnosti tam je celé týždne teplota na povrchu 60 stupňov, tak to ľudia nemôžu predsa vydržať.

A takéto horúčavy škodia aj mikroorganizmom v pôde, ktorým vďačíme za schopnosť zachytávať vodu?

Áno. Obzvlášť lesným mikroorganizmom. Pritom už veľmi dlho vieme, že robiť veľké holiny a lúky je nezmyslom práve z týchto dôvodov, povrch sa prehrieva. Lenže, keď sa zhováram s lesníkmi, nemajú peniaze, musia mať ekonomické ukazovatele. Keď sa rozprávam s farmármi, v živote by sa nechceli vrátiť k tomu, aby polia členili na menšie časti, pretože sa im ľahšie jazdí s jedným veľkým traktorom. Raz k nám prišli ekonomickí riaditelia veľkých poľnohospodárskych podnikov a pýtali sa – dávame do pôdy stále viac hnojív, ale výnosy nám nerastú, čo máme robiť? Oni tej situácii rozumejú… Myslím si, že až skutočná núdza ich donúti, aby zmenili svoj prístup.

Černozeme zaberajú montážne haly. Ako tomu zabrániť?

Výstavba na pôde by mala byť daňovo odstupňovaná ako v Rakúsku. Aby poplatky za nové stavby na pôde s vysokou bonitou boli také vysoké, že sa to neoplatí. A developer by automaticky hľadal brownfieldy (opustené priemyselné a poľnohospodárske komplexy), ktorých máme tisíce.

Sucho je pálčivý problém, ale nič si nenahovárajme, je to slušný biznis. Nedávno to povedal český hydrogeológ Lukáš Trakal. Súhlasíte?

Odpoviem väčšou okľukou. Štátu platíme dane, aby zaisťoval určité služby. Do 19. storočia to bola predovšetkým vnútorná a vonkajšia bezpečnosť. Čiže dane sa používali na armádu, pošty a cesty. Ale dnes by mal štát zaisťovať najmä energetickú a potravinovú bezpečnosť. Štát by mal garantovať stabilné zásobovanie a dobré pravidlá. A tie sa už v Amerike začínajú presadzovať. Každý môže odoberať 50 litrov vody denne na osobu zadarmo alebo za malý poplatok. Ale pri vyššom odbere už cena výrazne rastie… Keď si Američania analyzovali trendy na najbližších 10 rokov a historický vývoj cien, zistili, že až tretina amerických domácností bude mať problém zaplatiť za vodu. Oni ju samozrejme výrazne míňajú, to je ďalšia vec… Keď sa teraz pozerám na katalánske referendum, uvedomujem si, že ak by som bol malá hospodársky dobrá oblasť, ktorá je viazaná na ekonomicky sa potácajúce Španielsko, tiež by som sa chcel odtrhnúť…

Naznačujete, že jedným z dôvodov je sucho?

Španielsko výrazne trpí suchom. Postihuje poľnohospodárstvo, ekonomiku. Všimnime si však mapu sucha a ďalšie perspektívy. Na Ukrajine sú najviac postihnuté suchom regióny Donbas a Luhansk. Nie je to náhoda. Čo suchá oblasť, to konflikt. Somálsko. Sudán. Keď je naozaj hlboké sucho, vypäté, keď sa niečo zlé deje a potrebujeme sa upokojiť, tak nás upokojí populistický politik. Objavia sa dvaja, traja populisti, a keďže stoja proti sebe, musia si najať bezpečnostnú agentúru, ktorá dohliada na mítingy. Tieto agentúry vzápätí prerastú v milície, ktoré sa vyzbrojujú čoraz viac. Až z toho vypukne vojenský problém, ktorý sa externalizuje. V Sudáne má rôzne záujmy napríklad Čína, pretože sú tam veľké zásoby ropy a plynu. Prerastie to v konflikt, nazdávate sa, že náboženský alebo národnostný, ale to je len zdanie.

Ako to myslíte?

V Sudáne väčšina poľnohospodárov patrí k animistom. Nomádi sú moslimovia. Je to zdanlivo náboženský konflikt, ale pritom len dve skupiny s rôznymi stratégiami prežitia súperia o vodu.

Aké sú ďalšie rizikové oblasti z pohľadu sucha v Európe?

Grécko, to je najviac postihnuté suchom a eróziou. Južná polovica Talianska, južná tretina Francúzska, južná polovica Španielska. Do Barcelony sa pred niekoľkými rokmi dovážala voda v tankeroch. Tento rok to plánoval Rím. Vysychá celé Stredomorie. Destabilizácia hrozí Turecku. Odhadujem to podľa hydrologickej situácie, aj tam hrozí výrazné sucho.

Môže Slovensko očakávať vlnu migrantov z Ukrajiny? A budú to klimatickí migranti?

Časť áno. Ukrajina je stále kolabujúci štát. Ak sa pýtam Ukrajincov na penzie, hovoria, že sú pod 100 eur. A pritom v samoobsluhe sú európske ceny. Čo z toho vyplýva pre mladých?

Vráťme sa ešte k vode a biznisu. Zdražie voda v Česku a na Slovensku?

Nebál by som sa toho. Voda môže zdražieť. Ale úprimne, mne je úplne jedno, či za kubík dám 80 alebo 100 českých korún. Drahá voda však znamená drahé potraviny. Presuňme sa do Indie a do Číny, obe krajiny zasahuje juhovýchodný monzún. Ten je sám osebe veľmi nestabilný a táto nestabilita rastie spolu s ľudským vplyvom. Nielen ja, ale celý rad analytikov očakáva situáciu, že príde rok, keď sa v Indii urodí o 30 percent menej potravín. Vtedy pomerne bohatá India a Čína skúpia potraviny všade, kde to len bude možné.

Spôsobí to cenový šok v potravinách?

Ak to zasiahne ekonomiku v čase, keď nebude rásť, keď ľudia budú mať problémy platiť účty, budú mať drahšie energie, vodu a zrazu budú mať aj drahšie potraviny, tak sa domácnosti ocitnú v pasci mandatórnych výdavkov.

Maslo výrazne zdraželo z viacerých dôvodov, ľudí to hnevá. Je to v niečom podobné?

Keď teraz niekde zlacnie v Česku maslo, ľudia sú ochotní stáť 200 metrov dlhé rady, len aby ho nakúpili o trochu lacnejšie. Ako by to však dopadlo v okamihu skutočného nedostatku? Ľudia zoberú predajne útokom. V Amerike, v Česku a predpokladám, že aj na Slovensku, rastie počet domácností, ktoré nemajú finančné rezervy. Takže nemyslím si, že ceny vody budú predstavovať problém, ale ceny potravín. Najmä súbeh viacerých faktorov, drahšie potraviny, drahšia ropa, drahšie energie.

Celý čas sa rozprávame o suchu. Ďalšou tvárou klimatickej zmeny sú však silné povodne. Výrazne sa otepľuje východná časť Stredozemného mora. Ako to ovplyvní strednú Európu?

Sme v podobnej situácii ako Severná Amerika. U nich sa otepľuje Mexický záliv, u nás východ Stredozemného mora. Do jeho západnej časti predsa len priteká nejaká studená voda z Atlantického oceánu, zatiaľ čo na východe výmena s približne rovnako teplým Čiernym morom je pomerne malá. Pri juhovýchodnom prúdení prechádza vzduch cez teplé Stredozemie, nasáva do seba veľa vody. Na jeden stupeň Celzia to vychádza o šesť percent vodnej pary navyše, takže ak by bola teplota vyššia o päť stupňov, bol by to problém… Táto voda väčšinou nepreletí Karpaty alebo Alpy. Nedávno mali v Srbsku silné povodne. No keď preletí, tak sa zvyšuje nebezpečenstvo naozaj silných povodní.

Je to podobný scenár ako v roku 1997, keď ničivá povodeň zasiahla Moravu?

Áno.

Počas tejto povodne sa udiala zaujímavá vec. Nedávno na ňu upozornil český ekológ a hydrobiológ Jan Koutný. Lužný les v Litovelskom Pomoraví dokázal vtedy zadržať 70 miliónov kubických metrov vody a zabránil tomu, aby bola povodeň ešte horšia. Litovel s historickým centrom, ktorý je obrastený lužnými lesmi a cez ktorý preteká hneď niekoľko ramien Moravy, nebol vôbec zničený ako iné mestá. Naznačuje nám to správnu cestu, ako sa vyrovnať s povodňami? Namiesto stavby vyšších zábran umožniť riekam prirodzene sa rozliať?

Sme civilizačne tak ďaleko, že musíme kombinovať prírodné a technické spôsoby. V meste musíte voliť betón a železo, tvrdé technické riešenia. Snažíte sa vody zbaviť a ochrániť ľudí. Ale tam, kde to ide, nastal čas robiť revitalizácie. Veľa stredočeských povodní sa začína na Šumave. V súčasnosti tam dochádza k veľkej revitalizácii mokradí, čo vnímam ako efektívnu protipovodňovú ochranu Prahy. Nepoviem vám presné čísla, no šumavské mokrade zachytia približne toľko vody ako všetky priehrady. Systém rybníkov na Třeboňsku zadrží toľko vody ako polovica vltavskej kaskády. Hovorím tomu hydrologicky integrovaná krajina. Nie je to možno presné, no každá časť krajiny má svoju nezastupiteľnú funkciu a v budúcnosti nebude existovať len jedno riešenie, vždy bude potrebná kombinácia riešení.

Prírode blízkym opatreniam však stále chýba silnejšia podpora verejnosti. Má to hlbšie kultúrne korene? Dokáže mať Stredoeurópan planetárne svedomie, o ktorom píšete?

V týchto veciach sú Česi minimálne 10 rokov pozadu za západnou Európou a možno 15 až 20 rokov za Američanmi. V Amerike vidíte aspoň na univerzitách a v miestnych akčných skupinách, že sa skutočne rozvíja nová psychológia životného prostredia. A tá k nám skôr či neskôr príde.

S hypotézou Gaia, ktorá chápe Zem ako veľký organizmus, prišiel James Lovelock. Človek, ktorý dlhé roky varoval pred klimatickou zmenou, mal v posledných rozhovoroch pre britský denník The Guardian zvláštne posolstvo. Hovorí, že etický život, etická spotreba, stavba veterných polí, recyklovanie je fantázia. Prišlo to neskoro. Ako máme teraz povzbudiť ľudí?

V Česku cítiť apatiu, beznádej, že to za nič nestojí. Akási dekadentná strata hodnôt. No ja to nevidím ako koniec. Skôr ako tvorivú krízu, z ktorej sa zase človek, národ, komunita odrazia ďalej.

Václav Cílek (1955)

český geológ, klimatológ a spisovateľ

  • Narodil sa v Brne-Žideniciach, navštevoval anglicko-svahilskú školu v Tanzánii aj banícku priemyslovku v Příbrame.
  • Chcel byť baníkom, no rodičia ho presvedčili, aby šiel študovať geológiu na Prírodovedeckú fakultu Univerzity Karlovej.
  • V rokoch 2004 až 2012 bol riaditeľom Geologického ústavu Akadémie vied ČR, no rozhodol sa z vedenia odísť, aby sa mohol vrátiť k výskumu.
  • Napísal dve desiatky kníh, sprevádzal divákov v českých televíznych programoch o krajine a jej zmenách Putování starými cestami, Kameny v české krajině, Řeka v proudu času, Podzemní Čechy.
  • Za knihu Makom: Kniha míst získal v roku 2004 Cenu Toma Stopparda za literárne eseje. Je držiteľom Ceny ministra životného prostredia za popularizáciu vedy a tiež Ceny Nadácie VIZE 97 z roku 2009.
  • Prekladá taoistické a zenové texty, žije v Prahe.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#voda #sucho #hurikány
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
29,99
Sweet Rose Gerbera Mix

Sweet Rose Gerbera Mix

29,99
Perla Ruža Color

Perla Ruža Color

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk