Židia si chcú pamätať z vojny aj nezištnú pomoc

, 06.12.2017 07:00
Pavol Mešťan, riaditeľ Múzea židovskej kultúry
Pavol Mešťan, riaditeľ Múzea židovskej kultúry. Autor: ,

Mimoriadne treba vyzdvihnúť, že záchrancovia Židov konali s najčistejšou dušou – za pomoc vo väčšine prípadov nežiadali peniaze, zdôrazňuje Pavol Mešťan, riaditeľ Múzea židovskej kultúry Slovenského národného múzea. "Stávalo sa pritom nielen to, že Židia hľadali úkryt, ale že aj Nežidia im ho sami ponúkli, čo je zvlášť šľachetné,“ povedal v súvislosti s ocenením Spravodlivý medzi národmi.

Kedy a kde vznikla myšlienka oceňovať Nežidov za záchranu Židov počas holokaustu?

V podstate krátko po skončení vojny, keď Židia začali prichádzať do Izraela a rozprávať príbehy, ako sa vyhli deportácii do nacistických koncentrákov, v ktorých zahynuli milióny iných. V roku 1953 izraelský premiér Ben Gurion prišiel s návrhom zákona o Spravodlivých medzi národmi. Parlament ho schválil, takže každý Nežid, ktorý zachránil hoci len jedného Žida, si zaslúži byť vyznamenaný. Vychádza sa z Talmudu, kde sa píše, že kto zachránil čo len jediného človeka, ako by zachránil celý národ. Ocenenie pozostáva z medaily a diplomu. Zároveň po záchrancoch zostane spomienka priamo v Izraeli.

Aká?

Každému záchrancovi zasadia strom s jeho menom v pamätníku Jad Vašem. Strom je symbol života. Súčasne sú všetky mená záchrancov vyryté na stenu v tamojšej záhrade. Židia si chcú pamätať z vojny nielen hrôzy holokaustu ako memento, ale aj nezištnú pomoc záchrancov. Vyznamenanie sa každoročne udeľuje pri príležitosti výročia oslobodenia nacistického koncentračného tábora Auschwitz. Nie je jednoduché získať túto poctu.

Prečo?

Komisia v Jad Vašem overuje svedectvá zachránených aj výpovede záchrancov. Žiaľ, do roku 1989 sa to nedalo robiť v bývalom Československu. Po páde vtedajšieho režimu konečne nastala zmena. Mnohí už zomreli, ale potomkovia Židov sa stále snažia odvďačiť ich záchrancom, aj keď to má byť posmrtné ocenenie. Mimoriadne treba vyzdvihnúť, že konali s najčistejšou dušou – kandidáti na ocenenie za pomoc nežiadali peniaze. Stávalo sa pritom nielen to, že Židia hľadali úkryt, ale že aj Nežidia im ho sami ponúkli, čo je zvlášť šľachetné.

Kedy sa začala záchrana Židov?

Prvé prípady spadajú na začiatok deportácií v roku 1942. Bolo ich však málo, pretože neexistovala predstava doslova o priemyselnom vyvražďovaní Židov za hranicami slovenského štátu. Najväčší počet zachránených je po potlačení Povstania na jeseň 1944. Vyplýva to aj z toho, že Židov už vraždili, kdekoľvek ich nacisti či gardisti našli.

Záchrancovia museli mať nielen dobré srdce, ale aj obrovskú odvahu…

…samozrejme. Veď riskovala celá domácnosť Nežidov, čiže vrátane detí. Predstavte si tú dobrosrdečnosť, že Židia zaklopali na dvere ľudí, s ktorými sa často vôbec nepoznali. Videli ich pred sebou špinavých, zbedačených aj chorých a napriek tomu im povedali, aby vošli; však my sa nejako uskromníme.

Ako vyzerali skrýše?

Rôzne, pretože to záviselo od miesta. Úkryt sa dal spraviť aj v pivnici, v maštali, v senníku… Na dedinách sa napríklad kopali jamy, z ktorých vytvorili podzemné prístrešky. V bytoch sa robili úpravy, aby sa vytvorilo útočisko.

Spomenuli ste ochotu uskromniť sa.

Predstavte si štvorčlennú nežidovskú rodinu, ktorá prichýlila štyroch Židov. Nežidia zrazu nemohli nakupovať namiesto jedného chleba dva bochníky, skrátka, nemohli si nosiť domov dvojnásobok potravín, lebo by vyvolali podozrenie, riskovali by, že ich niekto udá. Chcem poukázať, že významnú úlohu zohrali nielen samotní dospelí záchrancovia. Rodičia totiž museli naučiť svoje deti klamať – pred nikým sa nezmieniť, že niekto u nich býva. Vznikali pritom krásne kamarátstva medzi najmenšími: nežidovské deti sa hrávali so židovskými a po skončení vojny, keď dospeli, sa udržalo veľa kontaktov.

Keď ste sa rozprávali so záchrancami, ako vysvetľovali svoje počiny?

Často išlo o hlboko veriacich kresťanov, ktorí dávali na prvé miesto človečenstvo. Pocit strachu potláčala snaha pomôcť iným ľuďom. Zdôrazňovali, že oporu nachádzali v kresťanskom u­čení.

Koľko bolo na Slovensku ocenených záchrancov?

Už ich je viac ako päťsto. V prepočte na počet obyvateľov patrí Slovensku popredné miesto medzi krajinami na svete, kde bolo udelené vyznamenanie Spravodlivý medzi národmi. Pochopiteľne, že ocenených by bolo ešte výrazne viac, keby existovala taká možnosť pred rokom 1989. Dovtedy dostala poctu len hŕstka ľudí – išlo o záchrancov, ktorým sa podarilo emigrovať na Západ. Po nastolení demokratického zriadenia v niekdajšom Československu však ani táto zmena neviedla k tomu, že každý hodnoverne označený za záchrancu dostal vyznamenanie.

Dôvod?

Odmietli prevziať medailu s diplomom.

Prečo?

Pretože rýchlo po roku 1989 začal na Slovensku bujnieť antisemitizmus, čo vyvolávalo strach v záchrancoch, že ich nenávistní ľudia budú označovať za takzvaných bielych Židov.

Udržiavali zachránení pred rokom 1989 zo zahraničia kontakt so záchrancami v komunistickom Československu?

Nebolo to jednoduché, veľa stykov sa prerušilo, pretože existovala železná opona. Po roku 1989 už zachránení Židia mohli vyhľadať na Slovensku svojich záchrancov. Prichádzali s deťmi aj s vnúčatami, aby im ukázali, odkiaľ pochádzajú a kde sa skrývali. Zdôrazňovali im, že nebyť úžasných, statočných záchrancov, nenarodili by sa ako potomkovia židovského národa.

Kniha o záchrancoch je svedectvom statočnosti

Je to najvýznamnejší titul v doterajšej vydavateľskej činnosti Múzea židovskej kultúry, prízvukuje jeho riaditeľ Pavol Mešťan o knihe s názvom Encyklopédia Spravodlivých medzi národmi. "Prvý zväzok, ktorý vyšiel v tomto roku, doplní druhý na jar 2018,“ poznamenal. Bohato ilustrovaná encyklopédia zverejňuje príbehy nežidovských slovenských záchrancov Židov počas holokaustu. "V čase, keď väčšina obyvateľov Európy zlyhala v poskytnutí akejkoľvek pomoci Židom, boli výnimoční v ľudskom konaní a dali skutočný význam zásade ‚Som strážca svojho brata.‘,“ podčiarkol o statočných v predslove knihy Avner Šalev, generálny riaditeľ izraelského pamätníka Jad Vašem.

"Bol to neraz človek, ktorý skončil iba niekoľko tried ľudovej školy, žil vo veľkej chudobe, ale mal vznešenú dušu,“ pridala sa v ďalšom predslove Gila Fatranová, historička z Izraela, ktorá pochádza zo Slovenska.

Encyklopédia Spravodlivých medzi národmi:...
Encyklopédia Spravodlivých medzi národmi: Záchrancovia Židov počas holokaustu, I. zväzok, A - L. Autor: SNM, Bratislava 2017

Encyklopédia vytlačená na veľkom formáte obsahuje 230 strán. Zaznamenáva hrdinstvá tak, ako ich archivuje Jad Vašem. "Chceli sme, aby si čitatelia stotožnili príbehy s tvárami záchrancov aj zachránených, takže kde sa dalo, vyhľadali sme ich staré fotografie,“ povedal Mešťan. Pôvodný zámer bol vydať jednodielnu knihu. "Zbieraním fotiek sa však rozsah rozrastal, v múzeu sme si povedali, že bude dôstojné využiť ich čo najviac, a tak sme sa rozhodli, že encyklopédia bude mať dve časti,“ objasnil riaditeľ.

Knižné svedectvo o statočnosti označuje Mešťan za dôkaz toho, že počas vojnových hrôz sa vyskytli aj svetlé momenty: "Je to aj výchovný odkaz pre celú našu spoločnosť bez ohľadu na vek: Holokaust, ktorý sa stal najtemnejšou kapitolou židovských dejín, je nielen o zavraždených a o tých, ktorým sa podarilo prežiť v nacistických koncentrákoch, ale aj o záchrancoch Židov, ktorí za svoju obetavosť nič nechceli.“

Prvý diel zachytáva záchrancov v abecednom zložení A – L. V úvode sa tak nachádza hájnik Imrich Adam zo Sabinova. V lese, ktorý mal na starosť, našiel skrýšu Deziderovi Grossmanovi. Jeho manželku s dcérou ukrýval v pivnici svojho domu.

Zaujímavé čítanie sa končí pri Štefanovi Lysom a jeho žene Kristíne, ktorí bývali v osamotenom dome medzi dedinami Vaďovce a Hrachovište. V ich podzemnom úkryte sa dočkalo oslobodenia od nacizmu až dvadsať ľudí.

#židia #záchrana #Jad Vašem #holokaust
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
18,99
Aranžmán s amarylisom

Aranžmán s amarylisom

19,99
Antúria červená

Antúria červená

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk