Facebook a Google sú pohodlné ako luxusná loď. Len aby to nebol Titanic

V skutočnom svete opustil rodnú Brazíliu, pretože pre jeho naturel je zasľúbenou krajinou severské Fínsko. Vo virtuálnom svete dal pred tromi rokmi zbohom Googlu, Facebooku a Amazonu, lepší online domov však zatiaľ nemá. Spolu s inými nadšencami otvoreného (open-source) softvéru nový nezávislý internetový kontinent ešte len vytvárajú. Softvérový vývojár a hacker André Staltz preto varuje ľudí, aby sa slepo nespoliehali na dôveryhodnosť internetových gigantov, lebo v hre nemusí byť len zneužitie ich súkromia, ale aj ohrozenie celých demokratických spoločností. Do Bratislavy prišiel diskutovať na Stredoeurópske fórum.

22.12.2017 07:00
André Staltz Foto: ,
Softvérový vývojár a hacker André Staltz.
debata (32)

Po tom, čo ste pracovali ako vývojár hier, teraz sa naplno venujete vývoju open-source, teda otvorených webov a aplikácií. Čo presne to znamená?

Už roky som vo svojom voľnom čase tvoril mobilné aplikácie a webstránky, ktoré boli k dispozícii ako open-source. Teda softvér, ktorý dáte zadarmo svetu. Podobne ako sa niektorí fotografi rozhodnú sprístupniť niektoré svoje fotografie na webe pre voľné použitie bez poplatku, tak to isté môže spraviť aj programátor so svojím programom. V poslednom období som navyše našiel cesty, ako sa otvorenému softvéru môžem venovať po celý svoj pracovný čas, teda nielen počas svojho voľna.

Označujete sa aj za hackera. Vyvoláva toto slovo u ľudí ešte stále negatívne konotácie?

Samozrejme, nie je hacker ako hacker. V tom mojom ponímaní je hacker programátorom, ktorý skúša, či majú firmy riadne zabezpečené softvéry. Ak dokáže spraviť niečo, o čom firma tvrdí, že to nie je možné, napríklad získať nejaké utajované informácie, danú firmu na to upozorní, aby si túto dieru zaplátala. Samozrejme, sú aj hackeri, ktorí takéto diery vyhľadávajú preto, aby narobili škodu, či sa obohatili. Ale toto je dnes technika, ktorá sa požíva najmenej. Najčastejším hackingom s cieľom poškodiť je sociálne hackerstvo. To sú tie linky, ktoré pôsobia ako napríklad váš internetbanking, vylákajú od vás prístupové kódy a potom ich niekto zneužije. Hackeri sa snažia prekabátiť vždy ten najslabší článok a ním je v dnešnom svete často človek.

Vo vašom článku Web začal umierať v roku 2014, ktorý citovali viaceré svetové médiá, kritizujete veľkú internetovú trojku – Google, Facebook a Amazon. Prečo?

Zo začiatku som bol i ja nadšeným používateľom služieb veľkých spoločností. Spomínané firmy sa rokmi snažili vybudovať najlepšiu službu vo svojej kategórii – Google chcel byť najlepším vyhľadávačom, Facebook najznámejšou sociálnou sieťou, Amazon najúspešnejším internetovým obchodom. Na tom nie je nič neobvyklé, povedal by som, že je to v súlade s americkou podnikateľskou kultúrou, no nesie to aj isté riziká. Hovorím najmä o monopolizácii, kde miesto najlepšej možnosti zrazu máte jedinú možnosť. Bez alternatívy.

To však nie je pravda. Iné služby zatiaľ stále existujú.

Tá zmena je postupná, neprebehne zo dňa na deň. Ja som si ju začal uvedomovať v momente, keď som sa rozhodol zablokovať vo svojom živote všetko, čo súvisí s Googlom a Facebookom. A zrazu som zistil, že niekoľko webstránok vôbec nefunguje, lebo potrebujú nejakú službu od Googlu, prípadne, že si nemôžem pozrieť nejaké video, lebo je len na Facebooku. Odvtedy som si začal viac všímať, ako sa internet pod vplyvom týchto gigantov mení. Zbieral som štatistiky, údaje a tento rok v októbri som o tom napísal článok.

Na čo ste prišli?

Napríklad, že už dnes nájdeme príklady, kde sa slobodný výber internetových služieb okliešťuje. V Portugalsku si napríklad istý poskytovateľ internetu všimol, že ľudia vlastne využívajú iba Facebook, Google, Amazon, YouTube, Whatsapp a pár iných služieb, a tak im ponúkajú zjednodušený internetový balíček pozostávajúci len z týchto služieb, bez klasického webového prehliadača. A zrazu zákazník už nemá alternatívu. Aj pre iné sociálne siete či vyhľadávače vzniká problém, ako zasiahnuť do súťaže, ako sa uživiť, prežiť. Tento trend môže pokračovať nielen u poskytovateľov internetu, ale aj u gigantov.

Akým spôsobom?

Jednou z vecí môže byť, že Facebook odíde z webu. Že o niekoľko rokov, keď zadáte do internetového prehliadača facebook.com, uvidíte len odkaz s textom – stiahnite si prosím našu aplikáciu. Už dnes na mobiloch Facebook preferuje vlastnú aplikáciu pred prístupom cez prehliadač. A aplikácia v zásade nie je web, je to niečo, kde má Facebook úplnú kontrolu. Teda, ak porušíte jeho nariadenia, ktoré vôbec nemusia byť v súlade so zákonmi vo vašej krajine, môžu vám ľudia v Silicon Valley zrušiť konto a odoprieť prístup. Teraz to nemusí byť veľký problém, ale čo, keď to bude v dobe, kde už nebude alternatívy a vás tak vlastne odstrihnú od internetu? Možno je to trochu pritiahnuté za vlasy, ale povedali by ste v roku 2007, ako radikálne zmenia svet okolo nás smartfóny?

Nemôže potom, paradoxne, nastať akási renesancia webu? Veľkí hráči si vytvoria vlastné platformy a roky "dusená” konkurencia na webe bude zrazu slobodnejšie dýchať?

Áno, presne túto nádej vidím, a preto vyvíjam open source softvér. Pomáham budovať nové webové servisy ako napríklad sociálnu sieť, ktorá funguje aj bez pripojenia na internet. Nechcem šíriť depresívne posolstvo, ale existencia problému inšpiruje ľudí hľadať riešenia.

Internetové služby čelia kritike aj v šírení falošných správ a ich reakcie nie sú v tomto smere práve najpružnejšie…

Vo svojom článku si zvlášť všímam aj oblasť spravodajstva. Kedysi najnavštevovanejšie stránky sú dnes pod priamou alebo nepriamou kontrolou Facebooku a Googlu. Problémom nie sú len hoaxy, ale najmä to, že v dnešnom prepojenom svete majú hlavný tok informácií pod palcom dve spoločnosti zo Silicon Valley. Teda dokonca ani nie celý štát, ale len súkromné firmy!

Mali by teda zasiahnuť štáty?

Ja by som bol za, ale nie je to vôbec jednoduché. Niektorí tvrdia, že by sa obrovské monopoly mali rozdeliť na viac firiem. Napríklad vznikla by spoločnosť Google, ktorá by mala na starosti len vyhľadávač, potom nezávislá ďalšia spoločnosť Gmail pre e-maily, YouTube na videá, Android pre operačný systém a podobne. Ale aj tak by vám zostala spoločnosť, ktorá by mala v rukách dominantný vyhľadávač. Dobrý príklad vidím skôr v iniciatívach Európskej únie, akou je povedzme regulácia GDPR (General Data Protection Regulation), teda ochrana osobných údajov. Takéto opatrenia reálne menia to, ako Google, Facebook a iní v Európe fungujú.

Vy ste sa od gigantov odstrihli. Je to riešenie?

Je to dobrý začiatok, hoci viem, že určite nie je jednoduchý. Ja som si konto na Facebooku zmazal asi pred tromi rokmi a začal som využívať iné služby. So známymi som v kontakte cez e-maily, vyhľadávam napríklad cez službu DuckDuckGo, ktorá o mne nezhromažďuje žiadne informácie. A mám pritom normálny sociálny život, stretávam nových ľudí, celkom normálne používam aj web. Áno – občas otvorím webstránku reštaurácie a neviem zistiť, kde sa nachádza, pretože túto informáciu vám sprostredkúva len cez službu Google Maps. Ale dá sa to.

Vy ste IT (skratka z informačných technológií) odborník. Vedel by si takto "odgooglovať” a "odfacebookovať” život aj laik?

To nie.

Nezaostáva globálna spoločnosť v tom, že bežní ľudia nemajú širšie IT znalosti? Nemala by to byť akási nová gramotnosť?

Určite. O hocičom, čo používame denne, by sme mali mať aspoň základné znalosti. Ja som napríklad nikdy neštudoval základy práva či daňového systému, a teraz musím dobiehať, aby som rozumel svetu okolo seba. A technológie nás obklopujú denne rovnako, ak nie viac ako paragrafy. Pozvánku na túto konferenciu mi poslali cez e-mail, vy si ma teraz nahrávate na telefón. Ale rozumejú ľudia, ako tieto veci fungujú? Nie. A to je problém.

Zároveň akoby chýbali aj technologickí filozofi. Predpovedal niekto, akú negatívnu úlohu môžu sociálne siete zohrať v šírení falošných správ? Vedú sa dnes diskusie, kam nás web privedie?

Je viacero ľudí, ktorí sa takýmito otázkami zaoberajú. Horúcou témou je umelá inteligencia. Čo sa napríklad stane, keď umelej inteligencii dáme zbrane? Môže to byť podobne nebezpečná zbraň ako atómové bomby. Preto si myslím, že sa tento vývoj nik nesnaží uponáhľať. Ale aj v civilných oblastiach. Známy je test, keď sa má automobil s autonómnym ovládaním v krízovej situácii rozhodnúť, či zrazí troch chodcov pred sebou, alebo to stočí do priekopy, čím zase zabije pasažiera. Čo spraví?

Áno, oblasť umelej inteligencie je ostro sledovaná. Možno aj pod vplyvom katastrofických sci-fi filmov, kde nás ovládnu roboty… Ale neprehliadame pri tom riziká, ktoré vyplývajú aj z obyčajného využívania webu, charakteru služieb a prístrojov, s ktorými prichádzame do kontaktu denne?

Podľa mňa sa o tejto téme začalo viac diskutovať v súvislosti s odhaleniami Edwarda Snowdena v roku 2013. Rozpútala sa diskusia o strate súkromia, ale reálny vplyv nemala, keďže sa zistilo, že ľuďom na ich súkromí príliš nezáleží. No čo je naozaj znepokojujúce, diskusia sa neobrátila k dnes už absolútne reálnej hrozbe straty súkromia celej spoločnosti. V kombinácii so schopnosťou sociálnych sietí ovplyvniť realitu ide o obrovskú silu, základ pre totalitu.

Ovplyvnenie reality v akom zmysle?

Google aj Facebook priniesli ohromnú personalizáciu. Keď napríklad hľadáte niečo na internete, myslíte si, že vyhľadávač prehľadá všetky dostupné informácie a ponúkne vám objektívny balík výsledkov. Ale v praxi to funguje tak, že ja dostanem na rovnakú otázku úplne iné výsledky ako vy. Potom každý vidíme inú realitu. Teraz sme v hotelovej loby a obaja vidíme nad sebou terasu. Keby som vám tvrdil, že tam žiadna terasa nie je, ohradíte sa – veď ju vidíte na vlastné oči. Lenže v digitálnom svete môžu byť zmysly oklamané. A čím viac svet sledujeme cez monitory a displeje, tým viac sa vzdávame tradičných zmyslov a naša realita môže byť manipulovaná. Keď raz nebudeme vedieť, čo je realita a čo fikcia, môže sa stať, že budeme žiť v totalite bez toho, aby sme o tom vôbec vedeli.

Na základe čoho môžeme predpokladať, že veľké spoločnosti by mali takéto úmysly? V dnešnom svete zastávajú stále tie pozitívnejšie hodnoty, dokážu, hoci spomalene, reagovať na spoločenskú kritiku…

Povedzme, že veríme Larrymu Pagovi, Sergejovi Brinovi a ďalším ľuďom v Googli, že dôverujeme Markovi Zuckerbergovi. V poriadku. Ale oni tu nebudú naveky. Aj v minulosti neraz po dobrom kráľovi prišiel zlý dedič a nastolil krutovládu. Nehovoriac o tom, že ja by som šéfom veľkých spoločností neveril úplne ani teraz, pretože sú to stále len ľudia.

Zhrňme si to. V podstate hovoríte, že veľká časť sveta zverila najosobnejšie informácie veľmi úzkej skupine ľudí a zároveň tým istým ľuďom ponechala možnosť vytvárať im virtuálnu realitu. Znie to znepokojivo. Ale donúti to ľudí niečo zmeniť?

Zatiaľ nie, a to súvisí práve aj s neporozumením základov techniky, ktorú používame. Nedávno som si spravil súkromný test a pýtal som sa kamarátov, ktorí nemajú technické vzdelanie, čo si myslia, že sa deje, keď pošlú niekomu správu cez Facebook chat. Väčšina si myslela, že ich telefón priamo komunikuje s telefónom kamaráta cez akési rádiové vlny. Keď som im vysvetlil, že správa putuje najskôr k ich telekomunikačnému operátorovi, potom sa napojí na obrovské káble, ktoré vedú dnom oceána až do rozľahlých skladov Facebooku, kde sú obrovské množstvá počítačov, ktoré ich správu spracujú a následne rovnakou cestou doručia až späť k adresátovi, zostávali prekvapení. Rovnako zarazení boli, keď som im ukázal, že formulácia otázky môže vopred ovplyvniť výsledky vyhľadávania. Skúste napísať "Je mlieko dobré?” a "Je mlieko zlé?” a dostanete odpovede ovplyvnené spôsobom, akým sa pýtate.

Ak si dnes ľudia chcú ponechať zadné vrátka, respektíve neumožniť takú dominanciu internetových monopolov, čo by mali robiť?

Podľa mňa je ľahšie inšpirovať ľudí, aby začali robiť niečo nové a zaujímavé, než im len povedať, aby prestali robiť to, na čo sú navyknutí. Verím teda v to, že čoraz viac ľudí bude vytvárať nové a kvalitné aplikácie a webové služby, ktoré budú otvorené a ponúknu dobrú alternatívu k službám gigantov.

Nepotrebujeme však najskôr nejakú mimoriadnu udalosť, masový únik súkromných informácií alebo niečo podobné, aby sa ľudia prebrali? Facebook a Google sú predsa maximálne pohodlné služby…

Produkty od týchto spoločností sa zameriavajú na tzv. užívateľský zážitok, inými slovami, ich služby sú rýchle, jasné a zrozumiteľné. Robia to dokonca tak dobre, že ich produkty vytvárajú závislosť. Takže si nerobím ilúzie, že ľudia s nimi len tak prestanú. A dokonca si myslím, že v súčasnej situácii by ich postoj nezmenila ani mimoriadna udalosť. Rád to porovnávam so situáciou na Titanicu. Keď loď narazila na ľadovec, ľudia sa hneď nevrhali na záchranné člny – tam by im predsa bola zima a boli tiež oveľa nepohodlnejšie a škaredšie ako Titanic. Napriek očividnej katastrofe stále verili v nepotopiteľnosť lode. Takže aj po nejakej "katastrofe“ ostane veľa ľudí, ktorí do poslednej chvíle budú dávať prednosť pohodliu pred prežitím.

André Staltz

programátor a hacker

  • Narodil sa v Brazílii, no nový domov našiel vo fínskych Helsinkách.
  • Venuje sa vývoju otvoreného (open-source) softvéru; najmä užívateľskému rozhraniu, JavaScriptu, peer-to-peer sieťam a reaktívnemu programovaniu. S programovaním začal ako programátor hier, a od roku 2013 bol senior developperom crowdfundingového portálu Futurice.
  • Z jeho analýzy Prečo web umiera a prečo sa to začalo roku 2014, ktorú nájdeme na jeho osobnom blogu, citovali pred mesiacom svetové médiá.
  • V Bratislave vystupoval na Stredoeurópskom fóre.

© Autorské práva vyhradené

32 debata chyba
Viac na túto tému: #Google #internet #Amazon #facebook #hacker