Detský kardiochirurg Nosáľ: Najťažšie je vybrať si z dvoch riešení

Pre detskú kardiochirurgiu sa Matej Nosáľ (46) rozhodol v poslednom ročníku medicíny. Už vo svojich 32 rokoch sa stal zastupujúcim primárom, neskôr primárom kardiochirurgického oddelenia Detského kardiocentra v Bratislave.

25.12.2017 09:00
debata (1)

Popri práci na oddelení vedie nadáciu Šťastné srdcia, ktorá pomáha najmä malým pacientom a ich rodičom.

K chirurgickým odborom väčšinou inklinujú muži, ale odkiaľ sa vzala detská kardiochirurgia?

Pravdupovediac, stať sa chirurgom bol sen alebo veľká méta každého medika. O tento odbor sa vždy zaujíma veľa ľudí a vždy tí najambicióznejší medici chceli ísť týmto smerom. Ani vo sne by mi však nenapadlo, že by som robil detskú kardiochirurgiu. Až v poslednom ročníku medicíny som mal možnosť chodiť do Detského kardiocentra a bolo to natoľko odlišné od toho, čom som dovtedy videl, že ma to zaujalo. Zároveň tu bol mladý tím ľudí, takže ma to celkom uchvátilo.

Ako sa u bábätiek prejavujú choroby srdca?

U malých bábätiek sa prejavujú tým, že sa majú zle. To znamená, že často, hneď po narodení sú v strese, nevedia sa dobre nadýchnuť, niektoré z nich sú modré. U tých s ťažkými vrodenými srdcovými chybami sa za pár hodín môže vyvinúť až šokový stav. Deti s jednoduchšími chybami nemusia mať žiadne prejavy, často menej priberajú, prípadne sa pri vyšetrení nájde šelest na srdiečku.

Musím povedať, že náš tím je momentálne stabilizovaný. Dokonca sme zaznamenali nárast záujmu hlavne mladých lekárov, takže máme vo výchove mladých, ktorí tu chcú robiť a páči sa im u nás.

Šelest nie je u detí výnimočný, znamená to už dopredu, že niečo nie je v poriadku?

Je to signál, že sa v srdci niečo deje. Časť šelestov nemá podklad v srdcovej chybe, deti ich potom majú dlhodobo a nie sú problémom. Väčšia časť z nich však signalizuje nejakú vrodenú srdcovú chybu.

Pribúda detí s ochoreniami srdca?

Percento novonarodených detí s vrodenými srdcovými chybami je približne rovnaké. Vracajú sa nám však deti, ktoré sú už odrastené a mali niekedy operovanú vrodenú srdcovú chybu. To je momentálne narastajúca populácia pacientov. Tí, ktorí sa dožili vyššieho veku alebo dospelosti a majú problém.

Koľko sa narodí deti s vrodenými chybami?

Je to menej ako jedno percento všetkých narodených detí, čo na Slovensku vychádza približne okolo 350 až 400 novonarode­ných detí.

Popri práci na oddelení vedie Matej Nosáľ... Foto: Ivan Majerský, Pravda
Matej Nosal, nosal Popri práci na oddelení vedie Matej Nosáľ nadáciu Šťastné srdcia, ktorá pomáhanajmä malým pacientom a ich rodičom.

Čo je pre vás najťažšie, keď dostanete malého pacienta?

Najťažšie a najdôležitejšie je urobiť správnu diagnózu. Ak ide o komplikovanú chybu, tak potom nasleduje ďalšia ťažká vec a tou sú konzultácie s rodičmi. Treba im priblížiť, aký operačný výkon, s akými rizikami a, samozrejme, čo ich čaká do budúcnosti s bábätkom, akým spôsobom to ovplyvní ich rodinný život. Mnohé deti s ťažkými vrodenými chybami sú náročné na starostlivosť pre rodičov, mávajú opakované vyšetrenia aj operácie či invazívne zákroky.

Sú deti s vrodenými chybami, ktoré si ochorenie či stav prenášajú aj do dospelosti?

Časť vrodených srdcových chýb je riešiteľná kompletne. To znamená, že často už v novorodeneckom veku spravíme zákrok, deti sa zväčša majú dobre až do dospelého veku a chodia len na rutinné kontroly. Niektoré chyby sú však také komplikované, že deti podstúpia v rámci prvých dvoch rokov života niekoľko operácií, štandardne dve až tri, a niekoľko intervencií a sprevádza ich táto chyba celoživotne. Potom ich ovplyvňuje vo fyzickej výkonnosti. Odrazí sa na tom, ako sú deti schopné vyvíjať sa po neurologickej stránke, respektíve neskôr nastúpiť do školy. Samozrejme to má dosah na celé ich okolie a rodinu. V konečnom dôsledku ovplyvňuje dospievanie, možnosti štúdia, práce, možnosť založiť si rodinu.

Ako s deťmi komunikujete?

Musíme si zobrať na pomoc rodičov, hlavne u malých detí. U starších sa najskôr snažíme rodičom objasniť, o čo ide, a potom to spoločne preberieme s rodičmi a s deťmi.

Akí sú rodičia dnes?

V posledných rokoch si všímame, že rodičia majú dostupné informácie z internetu a prichádzajú oboznámení s danou chybou. Tiež majú pripravené otázky, ktoré sa chcú pýtať. My to vítame, pretože takto je naša komunikácia omnoho ľahšia, hlavne pri ťažkých stavoch.

Ktoré sú najťažšie vrodené chyby srdca?

Ide o chyby, kde pacient často nemá vytvorenú alebo nedostatočne vytvorenú jednu komoru srdca, keď nemá vytvorenú alebo má malú chlopňu a treba ju opraviť alebo nahradiť. Často majú poprehadzované štruktúry srdca, to znamená predsiene, komory aj veľké cievy a treba ich nejakým spôsobom dať naspäť. Toto sú určite najťažšie chyby.

Dajú sa vrodené chyby diagnostikovať aj odstrániť ešte v tehotenstve?

Diagnostikovať sa dajú veľmi dobre v prenátalnom období pomerne skoro, je možné ich zachytiť už v 11. a 13. týždni tehotenstva a potom sú dobre viditeľné v 22. týždni pri štandardnom ultrazvuku. Lekár však musí vedieť, čo má hľadať, na čo sa má zamerať. Čo sa týka intervencie pred narodením, tá je limitovaná. Boli pokusy zvrátiť alebo zmeniť priebeh ťažkých vrodených srdcových chýb, ale chce to jednak extrémne sofistikovaný tím a prístup a výsledky nie sú jednoznačné.

Je malé percento srdcových chýb, ktoré sú skôr raritné, kde plod môže profitovať z chirurgie ešte počas prenatálneho života. Tieto výkony sú enormne náročné, vyžadujú si nielen kompletný tím detských kardiológov a kardiochirurgov, ale aj anestéziológov, pediatrov a gynekológov. Samozrejme, uvítali by sme nejaký spôsob, ktorým by sme vedeli chyby zvrátiť, respektíve spraviť kompletný výkon čo najskôr, ale zatiaľ to tak nie je.

Akého najmladšieho pacienta ste operovali?

Do pár hodín po narodení. Ak je stav kritický a nedá sa stabilizovať, bábätko operujeme hneď. V takýchto prípadoch je kľúčové aby sa narodilo blízko pri našej nemocnici a aby bola stanovená správna prenatálna diagnóza, kde vieme, o akú chybu pôjde. Potom vieme pôrod odporučiť čo najbližšie k nášmu centru, aby sme dieťatko ohrozili čo najmenej.

To si vyžaduje spoluprácu a komunikáciu lekárov už vopred.

Áno, dostaneme od gynekológov informáciu, že mamička je nachystaná na pôrod, tak aby sme boli pripravení. Prípadov vyžadujúcich zákrok hneď po narodení máme zopár do roka.

Matej Nosáľ tvrdí, že stav nášho zdravotníctva... Foto: Pravda, Ivan Majerský
Matej Nosal, nosal Matej Nosáľ tvrdí, že stav nášho zdravotníctva sa zhoršil. "Chýba mu veľká reforma. Od času, keď som skončil vysokú školu, čo bolo v polovici deväťdesiatych rokov, sa zhoršil stav nemocníc, ale aj celého systému, to je pre pacienta nevyhovujúce.

Čo všetko sa zmenilo v detskej kardiochirurgii od vašich začiatkov?

Musím povedať, že na odbore detskej kardiochirurgie je úžasné to, že sa stále rýchlo posúva dopredu. Za posledných 30 rokov sa vymysleli nové a lepšie operácie, chirurgická liečba sa presunula do novorodeneckého obdobia. Snažíme sa vynechávať takzvané dočasné či pomocné operácie, ktoré prenesú dieťa do vyššieho veku, kedy sa urobí hlavná operácia.

Dá sa povedať, že za posledných desať rokov sa vrodené srdcové chyby z väčšej časti – z troch štvrtín, operujú do jedného roka života, z toho takmer 30 percent v novorodeneckom veku. Stále prichádzajú nové technológie, ktoré nám uľahčujú operácie, vedenie operácie a mimotelového obehu aj pooperačnú starostlivosť.

Boli ste medzi prvými, ktorí využili 3D tlačiareň srdca a podľa toho ste operovali. Akým spôsobom pomáha táto metóda?

3D tlač stále používame, aj keď napredujú zobrazovacie a modelovacie techniky aj v rámci počítačových programov. Pre chirurga, ktorý sa pozerá do srdca každodenne, je pohľad na model z 3D tlače to najlepšie, čo môže mať. Aj keď si vieme dnes zobraziť na počítači 3D srdce, pre mňa je veľká pomôcka mať priamo pohľad povedzme do komory srdca, kde potrebujem vidieť štruktúry, ich vzťahy a zorientovať sa. Práve teraz nám na oddelení leží chlapček, ktorého sme operovali pomocou 3D tlače. Aj vďaka nej sa podarilo naplánovať náročnejší, ale pre pacienta lepší výkon, ktorý mu určite zabezpečí lepšiu kvalitu života do budúcnosti.

Ktoré ďalšie technológie využívate?

V zobrazovaní určite dominuje CT vyšetrenie s kontrastným zobrazením srdca, magnetická rezonancia a takisto ultrazvuk srdiečka s možnosťou 3D zobrazenia, ktorý vie zobraziť priestorovejšie štruktúry srdca. Existujú tiež aj pokročilejšie počítačové programy, ktoré dokážu vytvoriť virtuálne modelovanie v rámci srdca v zmysle operačného výkonu, ktorý sa tam plánuje.

Operujete denne?

Áno, denne robíme jednu až dve operácie.

Ktorá fáza operácie je najnáročnejšia?

Pri komplexných a ťažkých operáciách je dôležitá celá operácia, každá časť, a dá sa povedať, že každá minúta či sekunda. Operácia musí byť kompletne celá naplánovaná a najťažšia chvíľa alebo fáza operácie je, keď sa máme počas výkonu rozhodovať medzi dvoma riešeniami a máme si jedno vybrať. Pritom jedno je väčšinou jednoduchšie a pre pacienta do budúcnosti s horšími vyhliadkami a druhé riešenie je pre pacienta lepšie, ale omnoho komplexnejšie. Takže rozhodnúť sa pre jedno z nich, respektíve vybrať to ťažšie s tým, že treba zhodnotiť aj riziko, to sú asi najťažšie chvíle. Človek to musí spraviť v pomerne krátkom čase. Musí sa nejako rozhodnúť a musí akceptovať riziká, ktoré so sebou výkon prinesie.

Oživovanie srdca je poslednou fázou?

Z hľadiska priebehu samotného výkonu je toto v úvodzovkách najočakávanejšia fáza, keď sme zvedaví, ako srdiečko bude reagovať, keď sa odpojí od podpory mimotelového obehu. Vtedy sa ukazuje, ako sme operáciu spravili, ako srdce funguje a čo dokáže. Je to chvíľa plná napätia. Vo väčšine prípadov srdiečko ide dobre, niekedy mu musíme pomôcť, ale deje sa to v málo prípadoch a vieme ich väčšinou predvídať.

Radíte sa aj s odborníkmi zo zahraničia?

Najlepšie sú v takýchto prípadoch priame kontakty so skúsenými chirurgmi vo svetových centrách. V zahraničí máme našich slovenských kolegov v Londýne, Holandsku či v Spojených štátoch, s ktorými môžeme konzultovať po telefóne alebo e-mailom pomerne promptne. Veľkým pomocníkom je literatúra a internet a medzinárodne konferencie, kde sa človek dozvie najčerstvejšie informácie a skúsenosti z prvej ruky. Vždy sme u nás mali vysokú úroveň detskej kardiochirurgie, takže vieme nové operácie alebo metódy zaviesť u našich pacientov aj samostatne.

V amerických filmoch hrá na operačnej sále hudba, máte to tak aj vy?

Tým, že pri všetkých ťažkých operáciách ide o čas, tak si nepúšťame hudbu. V kritickej fáze sa musíme dobre počuť navzájom celý tím a takisto sa sústrediť. Pokiaľ by išlo o rutinnejšie zákroky, ktorých u nás nie je až tak veľa, viem si predstaviť, že operatér má hudbu pustenú. U nás sme si na to nezvykli, máme dosť vzrušenia aj pri samotnej operácii.

Za posledných 30 rokov sa vymysleli nové a lepšie operácie, chirurgická liečba sa presunula do novorodeneckého obdobia.

S akým veľkým tímom operujete?

Pri operácii sa väčšinou pohybuje okolo šesť-sedem ľudí.

Lekárov odborníkov je všeobecne nedostatok, rovnako aj zdravotných sestier. Cítite to aj u vás?

Musím povedať, že náš tím je momentálne stabilizovaný. Dokonca sme zaznamenali nárast záujmu hlavne mladých lekárov, takže máme vo výchove mladých, ktorí tu chcú robiť a páči sa im u nás. Čo sa týka sestier, tiež máme stabilizovaný káder. Problémy občas vzniknú, ale sestry sa snažíme finančne motivovať, sú súčasťou oddelenia, zúčastňujú sa aj na mimoklinických aktivitách oddelenia. Máme zopár teambuildingových akcií do roka.

Vediete nadáciu Šťastné srdcia, o čo všetko sa stará?

Nadácia Šťastné srdcia oddelenia detskej kardiochirurugie pracuje priamo na oddelení, dá sa povedať, že v poli. Keď vidíme ťažký priebeh u pacienta, snažíme sa poskytnúť pomoc rodičom ešte predtým, než odídu domov. Nedávno sme rodičom pomohli zakúpiť detský kočík. Organizujeme nadačné akcie ako napríklad Deň detí alebo Mikuláša, pri ktorých sa stretávame s našimi pacientmi.

Vtedy vidíme deti v inej polohe, hrajú sa, bavia sa s animátormi, máme čas porozprávať sa s ich rodičmi. Pomáha nám to lepšie sa zamerať na ďalšie generácie našich pacientov. Tretí rozmer nadácie je ten, že je prínosom pre oddelenie, lekárov a ich vzdelávanie. Tento rok sa nám podarilo konečne namontovať klimatizácie. Pacienti po operáciách srdcia už nemajú v lete na izbách 35 stupňov. S pomocou študentov stavebnej fakulty sme zrekonštruovali dve izby do takej podoby, ako by nemocnica mala v súčasnosti vyzerať. Komfort rodičov s pacientmi sa enormne zlepšil.

Čo chýba nášmu zdravotníctvu?

Veľká reforma. Od času, keď som skončil vysokú školu, čo bolo v polovici deväťdesiatych rokov, sa zhoršil stav nemocníc, ale aj celého systému, to je pre pacienta nevyhovujúce. Trápi ma tiež, že klesá záujem lekárov o ich odbory, majú menší „drive“, je menej lídrov či osobností profesorov, ktorých sme mali kedysi a ktorí by udávali nejakým spôsobom smerovanie. Hoci po odbornej stránke máme super odborníkov, keď to však porovnám s obdobím, keď som končil medicínu, vidím u lekárov menší záujem.

Ako oddychujete, naberáte energiu?

Keď môžem „utekám“, len čo sa to dá, do prírody, do hôr. Rád si zašportujem, pritom si vyvetrám hlavu a často zabudnem na veci, ktoré ma naháňajú celý deň. To je pre mňa rýchle odľahčenie. Snažím sa jazdiť do práce na bicykli vždy, keď je to možné, robím množstvo letných aj zimných športov, v lete kajakujem, korčuľujem, plávam. Keby som mal viac času, surfujem, bicyklujem a behám, v zime lyžujem. Výrazne mi to pomáha. Oddýchnem si tiež pri rodine a v súčasnosti aktívne, keďže mám dvaapolročného syna, ktorý sa nezastaví celý deň.

Čo považujete za svoj najväčší osobný úspech?

To, že sa mi podarilo udržať úroveň, chod a smerovanie oddelenia detskej kardiochirurgie. Od roku 2002, keď som nastúpil ako 32-ročný zastupujúci primár, neskôr ako primár, myslím, že oddelenie pokračuje progresívne v zmysle toho, ako sa vieme postaviť k všetkým vrodeným srdcovým chybám. Tiež aj toho, ako sa prezentujeme v zahraničí, kde vieme ukázať naše dobré výsledky.

Vaše Vianoce?

Dúfam, že ich strávim s rodinou na horách aj u rodičov. Azda aj nejaký deň s vyloženými nohami a pri rozhovoroch s rodinou. Toto by som si prial.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Detské kardiocentrum #kardiochirurgia #kardiocentrum #Matej Nosáľ