Loví stromy, trofejami sú príbehy

, 14.02.2018 06:00
Rob McBride
Rob McBride pri rozlomenom 900-ročnom buttingtonskom dube, druhom najväčšom vo Walese. Autor:

Rob McBride je „tree hunter“. Loví najvzácnejšie stromy po celej Európe. Tento týždeň navštívil jabloň v Bošáci, ktorá je finalistkou súťaže Európsky strom roka 2018, a nadšene hovorí, že tu objavil slovenský národný poklad. Nemá na mysli jabloň, ale ľudí, ktorí sa o ňu a o ďalšie stromy v krajine starajú.

Ako sa zo softvérového inžiniera stane lovec stromov?

V roku 2004 som vážne ochorel. Ako mnoho iných ľudí, ktorí pracujú v oblasti informačných technológií pod stresom, tlakom, aj ja som vyhorel a takmer som sa duševne zrútil. Hľadal som riešenia. Zapojil som sa do dobrovoľníckych projektov a vtedy som spoznal jedného z najuznávanejších odborníkov na stromy. Len som ho počúval a žasol. Stromy mi zachránili život. Aj preto dnes neprednášam len o stromoch, ale aj o duševnom zdraví. Príroda pomôže človeku prekonať problémy. Ak ju začlení do svojho života, pozdvihne jeho ducha.

Hovoríte, že stromy spájajú ľudí. Ako?

Pri najstaršom dube vo Walese sa celé storočia stretávali princovia, armády. Tiež zaľúbenci. Má až 1 000, podľa niektorých dokonca 1 700 rokov, nanešťastie v roku 2013 sa zrútil. Pod známym javorom mučeníkov z Tolpuddle (pri Dorsete v Anglicku, pozn. red.) sa stretli nespokojní poľnohospodárski robotníci, aby tu zriadili prvé odbory na svete. Ale aj dnes, napríklad brimmonský dub, ktorý sa stal druhým vo vlaňajšej ankete Európsky strom roka, spojil 5-tisíc ľudí v petícii. Podarilo sa im presvedčiť vládu, aby sa posunula trasa novej cesty o 15 metrov ďalej a strom sa nemusel vyrúbať. V Sheffielde je asi najhoršia situácia so stromami na svete, vyrúbali ich tu už 6-tisíc! Komunitu to nesmierne zomklo. Je veľmi veľa podobných príbehov.

Čo sa vám páčilo na príbehu jablone z Bošáce?

Nuž, stretol som tu Jozefa Struhára, ktorý je pravdepodobne slovenským národným klenotom. Mali by ho nahrávať a zdokumentovať úplne všetko, čo vie. Štepí stromy po krajine, je chodiacou encyklopédiou. Neviem, koľko je ešte takých. Väčšina spoločnosti má o takýchto ľuďoch podobnú mienku ako o farmároch (nakreslí pyramídu a ukazuje na jej spodok). Sú špinaví, drú na poliach a ľudia nimi pohŕdajú. Na špici sú politici, ľudia pracujúci v skvelých kanceláriách. No pre mňa patria do top spoločnosti ľudia ako Jozef Struhár. A ďalší vidiečania trebárs v Rumunsku, kde možno stále nájsť fantastickú stredovekú kultúru života, ktorý je ťažký, ale zanecháva minimálnu uhlíkovú stopu. Toto sa snažím vysvetliť aj deťom.

Jabloň z Bošáce.
Jabloň z Bošáce. Autor: Martin Babarik

Takže čo vlastne robí lovec stromov?

Všetky príbehy si nahrávam, ukladám do archívu. Na budúci rok by som to rád sprístupnil Britskej knižnici (druhá najväčšia na svete). Sú to gigabajty dát, filmov. Ak by som mal čas, mohol by som v jednom v kuse napísať 20 kníh. Jednu hrubú som už napísal, ale nemal som čas ju vydať. Ak by ste chceli zhrnúť, čomu sa venujem, tak sa vlastne iba rozprávam s ľuďmi.

A ako ich hľadáte?

Angličania majú radi napríklad puby. Pozerajú tam futbal, rugby, sedia tam obyčajní ľudia a vôbec sa nezaujímajú o stromy. Snažím sa to zmeniť. Rozdám im fotografie stromov. Sprvu si títo ľudia neuvedomujú, že majú vôbec nejaké väzby so stromami. No zrazu sa rozpamätajú a už ma aj volajú, aby som išiel s nimi, že mi rozpovedia fantastický príbeh. Takto zakaždým nachádzam skryté poklady kultúry, ktorá je zabudnutá.

Bola starostlivosť o stromy kedysi prirodzenou súčasťou života?

V Anglicku, ale aj všade inde v Európe, existoval špecifický spôsob orezávania korún stromov – pollardovanie (veľmi zjednodušene ide o zrezávanie vrchovcov v pravidelných intervaloch, vďaka čomu sa stromy dožívali stovky rokov). Nuž a práve toto orezávanie predstavuje prastaré kultúrne spojenie ľudí a stromov. Viete, máme pralesy, no špičkové biotopy podľa mňa vytvárajú stromy spolu s domácimi zvieratami. Nejde o hustý, ale o svetlý les, kde tu a tam rastú staré stromy, ktoré ľudia orezávajú a pomedzi ktoré sa prechádza pastier s ovcami alebo prasatami, kravami. Takýto pastorálny spôsob života bol pre prírodu a pre planétu úžasný, pre ľudí asi mimoriadne ťažký. No im nehrozilo, že vyhoria za počítačmi. Bolo to udržateľné.

To, čo opisujete, veľmi pripomína Gavurky pri Dobrej Nive. Zachovali sa podobné stredoveké pastevné lesy aj v Spojenom kráľovstve?

Nie veľa. Problém je v tom, že ochrana stromov u nás nie je vôbec dobrá. V Litve je oveľa dôslednejšia, na Slovensku tiež. Pred desiatimi rokmi som objavil asi najkrajší z podobných biotopov v Anglicku. Rástlo v ňom veľa pollardovaných jaseňov, jelší. Pásli sa tam kravy. A stretol som tam asi 90-ročného pána, ktorý mi rozprával o ľuďoch, ktorí sa tu kedysi starali o stromy a z dreva vyrábali dreváky. Takáto lokalita má podľa mňa medzinárodný význam. No starý pán vlani zomrel, koncom minulého roka sa pozemky predali za 1,5 milióna libier, majú nového vlastníka…

Chce to nebodaj vyrúbať?

Možno je to už všetko preč. Toto územie nie je vôbec chránené. V Spojenom kráľovstve rastie možno 50 až 60 percent najstarších stromov z celej severnej Európy, aj preto má naša krajina prezývku dažďový prales Európy. Máme obrovské šťastie. Keď som začínal, mohol som sa vydať na prechádzku z domu a len tak som naďabil na 800-ročný strom, o ktorom nikto netušil. Inde v Európe by mal na sebe už dávno modrú tabuľku. U nás sú však takéto stromy bez ochrany.

Ktorá krajina chráni stromy najlepšie?

Svojho času to bola Česká republika. Ale veci sa rýchlo menia. V Poľsku sa v posledných dvoch rokoch vláda vybrala určitým smerom, prijali sa iné zákony, v dôsledku ktorých sa vyrúbali tisíce stromov. No zastavilo sa to. Rád by som navštívil Bielovežský prales, no zatiaľ si to nemôžem dovoliť. Viete, cesty si financujem sám.

Nepodporujú vás environmentálne organizácie?

Nedostávam podporu od vlád ani od neziskoviek. Aby som mohol absolvovať tento výlet, odpracoval som si niekoľko týždňov v supermarketoch medzi policami. Po kríze v roku 2008 už ani obciam nezostávajú peniaze na ochranu prírody, musia sa sústrediť na zdravotníctvo a vzdelávanie. Životné prostredie je kdesi na konci… Robím prednášky, za jednu dostanem 50 až 150 libier.

Pracoval som ešte ako záhradník. Do supermarketov som však šiel z viacerých dôvodov. Prvým sú peniaze (smeje sa). Druhým sú sociálne väzby. Keď sa v Sheffielde zhoršila situácia, snažil som sa pomáhať ľuďom každý deň. Diali sa tam strašné veci. Koncom roka 2016 prišli o štvrtej hodine ráno zástupcovia mesta s policajtmi a ochrankou na ulicu. Búchali ľuďom na dvere, aby preparkovali autá, pretože sa idú odstraňovať stromy. Dve dámy sedemdesiatničky vybehli von v nočných košeliach, postavili sa pred stromy, aby ich zachránili, no policajti im nasadili putá a odviedli ich do väzby. Nikdy by som si nepomyslel, že niečo také uvidím v Anglicku v 21. storočí.

Ako ste im pomohli?

Počas môjho spoznávania stromov som stretol najuznávanejších odborníkov na stromy v Európe. Do Sheffieldu som priviedol dvoch profesorov, ktorí povedali, že tieto stromy sa nemusia vôbec rúbať. Asi 90 percent stromov, ktoré už stihli v meste vyrúbať, bolo zdravých… Čo sa týka ochrany stromov, Spojené kráľovstvo je len na začiatku. V Londýne je autobusová zastávka a v nej lavička zo 60. rokov 20. storočia, ktorú navrhol známy dizajnér. Táto lavička figuruje v zozname pamiatok (listed building status).

Nemáme však takýto zoznam stromov. Kus betónu požíva väčšiu ochranu ako tisícky rokov starý dub, ktorý predstavuje skutočné kultúrne dedičstvo. No situácia sa trochu mení. Zaviedli sa príkazy na ochranu stromov, čo znamená, že s nimi nemôžete nič robiť bez povolenia. Môže sa však stať, že developer vyrúbe takýto strom „omylom“. Zaplatí malú pokutu. A pritom zarába milióny.

Ako je ale možné, že ak máte slabú ochranu, zachovalo sa u vás tak veľa starých stromov?

Jedným z hrdinov, ktorý sa zaslúžil o blaho stromov, bol Viliam Dobyvateľ (normandský vojvoda a anglický kráľ, žil v rokoch 1028 až 1087), ktorý dobyl Anglicko. Počas jeho vlády sa ohrádzali obrovské územia kráľovských lesov. Ak by vás tam prichytili, ako si chystáte drevo, boli by ste o hlavu kratší. Vôbec to však nerobil kvôli ochrane stromov, ale preto, aby si zabezpečil lovecké revíry. Počas storočí králi dávali tieto územia barónom, lesy sa zmenšovali, no stále sa v nich zachovalo veľa prastarých stromov. Udržali sa z viacerých dôvodov. V 18. až 19. storočí bolo v Anglicku, Škótsku aj vo Walese čoraz ľahšie kúriť uhlím ako drevom. A po druhé, Európa zažila počas dvoch svetových vojen nesmiernu deštrukciu. Ľudských životov, budov, ale aj biotopov a stromov. Toto sme v Spojenom kráľovstve nemali.

Vráťme sa ešte k tisícročnému dubu, ktorý ste spomínali na začiatku. Vyvrátilo ho, podobne ako vyvrátilo starú borovicu nad mestečkom Llanfyllin v severnej časti Walesu. Ľudia sa ju aj napriek tomu snažili zachrániť. Navozili ku koreňom tony zeminy. Ak takýto mohutný strom spadne, ešte nie je koniec?

Dokáže prežiť. Nepoviem vám to presne, ale tuším až v 70 percentách prípadov zostane po páde nejaká časť koreňov pripojená a strom sa dokáže vzchopiť ako fénix. Experti hovoria, že sa nesmiete pokúšať tento strom znovu postaviť. Borovica z Llanfyllin však bola naozaj vážne poškodená, takže aj napriek tomu, že nákladiak k nej navozil toľko zeminy, aby jej obalil korene, neprežila. Ale poznám mnoho iných stromov, ktorým sa to podarilo a ďalej rastú. Staré stromy majú svojské spôsoby, ako prežiť.

Aké?

Vo Walese rastú na cintorínoch a na posvätných miestach tisícročné, niekde dokonca až štvortisícročné tisy. Akoby boli nesmrteľné. Dávno zbútľaveli, a to je dobré. Práve toto je stratégia prežitia. Strom už nerastie do výšky a má väčšiu odolnosť proti vetru.

K borovici z Llanfyllin sa viaže tradícia, obyvatelia ju chodia objímať. Objímate aj vy stromy?

Ale áno. Vo švajčiarskej armáde je súčasťou výcviku aj to, ako sa má vojak vyrovnať s mimoriadne veľkým stresom. Má 20 minút objímať strom. Pokojne dýcha, zníži sa mu pulz.

Opýtal som sa to preto, lebo existujú štúdie, ktoré naznačujú, že stromy dokážu počuť, dokážu komunikovať s prostredím v oveľa väčšej miere, než chcú ľudia pripustiť. Píše o tom aj nemecký lesník Peter Wohlleben. Ako to vidíte vy?

Vedci skutočne zistili, že stromy majú rozvinutý komunikačný systém. Vo Francúzsku ma zobrali na jedno miesto, kde som videl strom matku, obrovský buk a dookola mladé buky v kruhu. Bolo to veľmi zvláštne, nezvyčajné prostredie. Tento materský strom ochraňoval mladé stromy, vyživoval ich. Niektorí vedci dokonca hovoria o tom, že stromy majú mozog. Predstavte si strom, nad zemou je kmeň a konáre, hlboko pod zemou sú korene. No tesne pod zemou rastie drevo, ktoré má zrazu úplne inú štruktúru ako trebárs drevo v kmeni. Práve v tejto časti (v tesnej blízkosti hranice pôdy) je niečo, čo slúži stromom na spracovanie informácií a riadenie procesov a reakcií, niečo, čo by niektorí vedci nazvali mozgom. Myslím si, že stále toho o prírode veľa nevieme. A to je na tom pekné. Niekedy môžeme len hádať.

Zabudlo ľudstvo to, čím alebo kým stromy v skutočnosti sú?

Áno. No keď si všímam vaše dediny, zariadenie, tak mám pocit, že ľudia vo východnej Európe sú so stromami ešte stále prepojení. Viac ako u nás v Spojenom kráľovstve alebo v Amerike. Myslíme si, že sme chytrí vďaka technológiám, počítačom, vede, poznatkom o vesmíre… Moja dcéra žije v Poľsku a hnevá sa, keď sa vyberiem na prechádzku do okolia, kde žije. Hovorí, že som staromódny. No podľa mňa je to skvelé. Pretože ja si ešte pamätám mnohé pekné veci z detstva. A tie sú dnes už preč. Deti sú dnes prepojené so smartfónmi. Ale aj tie sa snažím zapojiť.

Ako?

Začal som používať dve aplikácie. Ticl, v ktorej si môžete odfotiť strom, nahrať do siete, a ostatným sa ukáže smer a vzdialenosť. Takto presvedčíte deti, aby sa prešli po trase vôkol mesta a navštívili 50 stromov. Môžu si odfotiť vlastné stromy, nahrať ich krátky príbeh, napríklad, že tento strom vysadili na deň ich narodenia. Druhou aplikáciou je what3words. Rozdeľuje celú planétu na štvorce vo veľkosti tri krát tri metre a ku každému priradila tri slová. Dajú sa oveľa ľahšie zapamätať ako GPS koordináty a môžete takto referovať aj o stromoch. Snažím sa vytýčiť prvé trasy k stromom. A rozbehnúť stromovú turistiku. Veď aj Jozef Struhár by mohol po kraji vodiť turistov, ukazovať im staré odrody a prinášať tak peniaze do lokálnej ekonomiky hoci aj v odľahlom regióne.

Rob McBride

  • občiansky aktivista, ochranár
  • Pôvodne pracoval ako softvérový inžinier.
  • Je fotograf a ambasádor starých stromov, spolupracuje s BBC.
  • Pred desiatimi rokmi založil na sociálnych sieťach skupinu Treehunter, na ktorej odprezentoval 1 500 navštívených lokalít.
  • Cestuje po celej Európe, aby objavil príbehy stromov, a zároveň sa snaží o zjednocovanie pravidiel a zákonov chrániacich stromy.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#tree hunter #Európsky strom roka #Bošáca
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
49,99
Kytica Jesona 7

Kytica Jesona 7

39,99
Sweet ružové ľalie

Sweet ružové ľalie

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk