Z čoho má strach psychológ a súdny znalec?
Okrem svojich blízkych mám aj ja bežné ľudské strachy. Nemám veľký vzťah k hororom, v ktorých vystupujú nadprirodzené bytosti, votrelci a prehnane veľké zvery. V každom človeku sa skrýva toľko démonov, že ďalších netreba vymýšľať. Stačia mi obavy, s ktorými za mnou prichádzajú moji klienti.
Aký strach prežívame pri čítaní alebo sledovaní hororu?
V angličtine sa tom hovorí „as if“, teda „ako keby“. Pri čítaní hororovej knihy a sledovaní takéhoto filmu si strach regulujeme. Uvedomujeme si, že to nie je realita, a keď sa to už nedá vydržať, zatvoríme oči a prerušíme to. Strach, ktorý si môžeme regulovať, keď si môžeme uvedomiť, že hrozba nie je reálna, ten môže byť slastný. Keď ide žena v noci cez park a počuje za sebou kroky, bojí sa neznámeho muža, pretože sa domnieva, že to môže byť lupič, potenciálny násilník, nie nevinný chodec. Nestačí jej zatvoriť oči, pretože takýto strach je reálny, jeho trvanie je podmienené trvaním tohto nebezpečenstva.
Ako vzniká strach?
Strach je jedna z mála emócií, ktorú máme spoločnú so zvieratami. Takisto ako zvieratá máme strach vrodený. Okrem toho je to strach, ktorému sa učíme celý život. Je to dôležité v situáciách, ktoré nás ohrozujú. Preto malé deti učíme báť sa ohňa alebo výšok.
Aký strach je vrodený?
Ak sa cudzí človek skloní k osemmesačnému dieťaťu, to sa rozplače, lebo ho nepozná. Vie, že to nie je tvár matky. Konrad Lorenz, etológ, nositeľ Nobelovej ceny, robil pokusy s káčatami, ktoré sa práve vyliahli. Hoci nikdy nevideli dravca, na jeho maketu reagovali strachom.
Ak by vás o konzultáciu požiadal nádejný spisovateľ, ktorý chce napísať horor, aký tu ešte nebol, dali by ste mu nejaké tipy a rady, čoho by sa ľudia najviac báli?
Pravdepodobne nie. Myslím, že ľudia sa dosť boja aj bez toho. Najdesivejšie sú príbehy reálnych ľudí a reálnych páchateľov. Nemusíme ani veľmi vymýšľať. V porovnaní s reálnymi prípadmi sú autori hororov úplní amatéri. Páchateľ z prostredia organizovaného zločinu zabije, rozštvrtí a pomelie v mlynčeku na mäso svojho bývalého kolegu. Ktorý Američan niečo také vymyslí? Masaker motorovou pílou je oproti tomu úplný amaterizmus.
Bojíme sa teda viac vymyslených nadprirodzených bytostí alebo beštií v ľudskom tele?
Najväčšie hrôzy sa skrývajú v reálnych ľuďoch z mäsa a kostí, nie v nejakých votrelcoch. Daniel Hevier povedal, že nemá rád Stephena Kinga kvôli tomu, lebo vo svojom románe To zničil obraz klauna, ktorý bol pôvodne zábavný a dobrý. Zrazu sa správal agresívne. Asociácia amerických klaunov dokonca chcela žalovať Kinga, že im zničil živobytie. Kontrast zosilnil v čitateľoch pocit strachu. Bol to geniálny marketingový ťah.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Môže sledovanie hororov spôsobiť problémy malým deťom a slabším povahám?
Pozeranie hororov môže zle vplývať na ľudí so zvýšenou úzkostlivosťou či s neurotickými poruchami. Rozumný neurotik sa im preto vyhýba.
Je rozdiel medzi strachom a úzkosťou?
Úzkosť je nepríjemná emočná reakcia, ktorej chýba konkrétny podnet, alebo je ho prinajmenšom veľmi ťažké definovať. Len ľudia sú schopní prežívať úzkosť, pretože dokážu rozmýšľať o budúcnosti a predvídať ju. Úzkosť je vlastne strach z budúcnosti, ktorý nevieme pomenovať, napríklad zo smrti. Tým je oveľa horšia ako strach, keď sa bojíme konkrétnej situácie, objektu alebo človeka. Na rozdiel od strachu trvanie úzkosti nie je podmienené pôsobením jej podnetu, keďže ten chýba.
Aké telesné pochody sprevádzajú strach a úzkosť?
Deje prebiehajúce v organizme pri strachu a úzkosti sú veľmi podobné. Búšenie srdca so zvýšením tepovej frekvencie a krvného tlaku, zrýchlenie dychu, potenie, sčervenanie, neschopnosť sústrediť sa na niečo iné ako na nebezpečenstvo. Môžu vyústiť do vyčerpania a únavy.
Čo je to fóbia?
Fóbia je chorobný strach, keď sa človek vyhýba situáciám, kde by mohol stretnúť objekt, ktorého sa bojí, alebo sa dostať do situácie, ktorá v ňom vyvoláva strach. Pre fóbie je typické, že človek sa nielen bojí danej situácie, ale dopredu sa obáva toho, čo by sa mohlo stať. V reštaurácii bude plno ľudí, na úradoch budú stáť rady, budem musieť prehovoriť na porade… Hľadá spôsob, ako sa tejto situácii vyhnúť. Je to anticipačný strach, strach zo situácie, ktorá by mohla nastať. Vedie až k tomu, že ľudia so silnými fóbiami nedokážu pracovať, chodiť von, riešiť bežné medziľudské situácie.
Aké fóbie majú Slováci?
Pri našom výskume až päťdesiat percent Slovákov uviedlo, že má nejakú fóbiu. Bolo to vysoké číslo. Keď sme začali analyzovať, čo je zdrojom týchto fóbií, zistili sme, že sú medzi nimi bohato zastúpené "salónne fóbie” – strach z pavúkov, myší alebo hadov. No povedzte, strach z hadov na Slovensku? Oveľa horšie je na tom človek, ktorý má sociálnu fóbiu – nedokáže hovoriť alebo dokonca jesť pred ľuďmi, alebo ak ho trápi agorafóbia, strach z otvoreného priestoru. To sú klinické fóbie, ktoré treba liečiť.
Ako sa lieči strach?
Chorobný strach či úzkosť sa dajú liečiť liekmi – anxiolytikami a antidepresívami, tiež pestrou škálou metód psychoterapie. Z mnohých strachov sa však vyliečime aj sami, ozdravnými kapacitami našej osobnosti či pomocou sociálnej podpory. Vždy je to však komplikovanejšia a náročnejšia cesta, ako vyhľadať odborníka – psychológa či psychiatra.
Aký je rozdiel v strachu, ktorý mobilizuje, a tým, ktorý nás paralyzuje?
Krivka vzťahu medzi silou emócie (teda aj strachom) a výkonom, má tvar obráteného U. Najlepšie výkony podávame pri strednej hladine strachu alebo trémy. Ak prekročí sila strachu či hrôzy istú hranicu, demobilizuje. O tom je podobenstvo o Lótovej žene, ktorá skamenela pri pohľade na horiace rodné mesto.