Dunaj potrebuje slobodu, nie ďalšie okovy

, 12.04.2018 06:00

Ak sa na slovenskom úseku Dunaja postaví kaskáda nových priehrad, môže to ohroziť zvyšky riečnych ramien a lužných ekosystémov, ktoré sa v Podunajsku zachovali.

Môže to ovplyvniť aj kvalitu vody. Ostatné európske krajiny riekam vracajú ich prirodzenú podobu. Ďalšie prehradenie Dunaja by bolo v rozpore s celoeurópskym trendom, už aj v rámci Visegrádskej skupiny by Slovensko bolo výnimkou, tvrdí Miroslava Čierna Plassmann, riaditeľka slovenskej pobočky Svetového fondu na ochranu prírody, WWF Slovensko, najväčšej ochranárskej organizácie na svete.

Na Dunaji sa podľa ochranárov v tichosti pripravuje ďalší veľký zásah, zvažuje sa vybudovanie systému priehrad v starom koryte. Dunajskí vodáci už spustili petíciu proti nim. Ministerstvo životného prostredia však pred niekoľkými dňami uviedlo, že takýto zámer nie je na programe. Splnomocnenec vlády SR pre výstavbu a prevádzku sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros Stanislav Fialík sa pre médiá takisto vyjadril, že nová kaskáda sa zatiaľ neplánuje. Ako to vlastne je?

Už sme to konzultovali so Slovenským vodohospodárskym podnikom (SVP), kolegovia zo Štátnej ochrany prírody SR sa stretli aj s pánom Fialíkom. Aj vodohospodári, aj pán Fialík zámer vybudovania štyroch prehradení potvrdili, ale nikto nevedel spresniť technické riešenie.

Čo sa vlastne plánuje v starom koryte Dunaja postaviť?

Žiadna konkrétna dokumentácia k tomuto projektu zatiaľ neexistuje. No zistili sme, že vybudovanie tohto prehradenia vyplýva ešte zo starých dohôd medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, ktoré sa týkajú sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros (Táto zmluva je z roku 1977. Hoci sa vodné dielo zrealizovalo v upravenom variante, keďže maďarská strana od zmluvy v roku 1989 nečakane odstúpila, Medzinárodný súdny dvor v Haagu v roku 1997 rozhodol, že zmluva stále platí.).

Miroslava Čierna Plassman
Miroslava Čierna Plassman Autor: Andrej Barát, Pravda, Andrej Barát

Aký má význam stavať ďalšie prehradenia?

Zdôvodnení je viac. Požiadali sme kompetentných, aby nám ich ozrejmili. Domnievame sa, že základnou požiadavkou maďarskej strany je zabezpečiť viac vody v starom koryte Dunaja, aby jej bolo dostatok aj pre ramennú sústavu na maďarskej strane.

Práve tieto ramená sú z európskeho pohľadu veľmi hodnotným územím. V roku 2014 ma pracovníci maďarského chráneného územia Fertő-Hanság Nemzeti Park presviedčali, že po dokončení Vodného diela Gabčíkovo začalo do starého koryta Dunaja prúdiť len 20 percent pôvodného objemu vody. Ekosystémy chradli, ramená sa vysušovali, vytratili sa desiatky druhov. Znamená to, že Maďari sa stále snažia zabrániť vysychaniu lužného lesa?

Toto je jedno z vysvetlení, ku ktorým sme sa dostali. Ak by sa skutočne podarilo priviesť viac vody do tejto sústavy riečnych ramien, bol by to prínos pre prírodu. Je to veľmi vzácny svet.

Tak prečo majú slovenskí ochranári také obavy?

Priehrady by sa mali stavať naozaj len tam, kde je to nevyhnutné, a ak sa už všetky možnosti pre zelené opatrenia vyčerpali.

Pretože je otázny spôsob, akým sa toto opatrenie urobí. A ten je veľmi nejasný. A najmä, o zámere sa rokuje bez prizvania širšej odbornej verejnosti. My nie sme proti tomuto zámeru ako takému. No je dôležité, aby sa do diskusie pozvali experti. Na stránkach Vodohospodárskej výstavby možno nájsť dokument (Návrhy na riešenie starého koryta Dunaja v úseku Čunovo – SAP), ktorý ako najlepšie riešenie navrhuje vybudovanie štyroch prehrádzok v starom koryte Dunaja. Bojíme sa, aby sa takýmto čisto technickým riešením nenarobilo viac škody ako úžitku.

Súvisí s pripravovaným projektom aj výrub niekoľkých kilometrov lužného lesa medzi gabčíkovským kanálom a starým korytom Dunaja?

Je pravda, že sa to udialo v oblasti, ktorej sa týka spomínaný zámer, no preverovala som to a priame súvislosti som nenašla. V každom prípade, takéto opatrenia v takomto rozsahu v zaplavovanej zóne vyvolávajú množstvo otázok. Obzvlášť v čase, keď sa podobných káuz s výrubmi nahromadilo viac.

V rakúskom Národnom parku Donau-Auen môžu...
V rakúskom Národnom parku Donau-Auen môžu návštevníci zažiť dobrodružstvo na člnoch. Autor: Andrej Barát, Pravda

Je v starom koryte Dunaja naozaj málo vody?

Nepanuje v tom zhoda. No väčšina ekológov sa prikláňa k názoru, že v koryte by mohlo byť viac vody. Naším hlavným cieľom bolo upozorniť ľudí na túto tému, že sa vôbec niečo pripravuje. Aby sa to neriešilo v tichosti. A aby tento projekt nezašiel až do stavu, keď bude neskoro niečo zmeniť. Pretože naša skúsenosť je žiaľ taká, že slovenská vodohospodárska loby je oveľa „betónovejšia“ ako v iných európskych krajinách.

Ako to myslíte?

Napríklad na rakúskej strane Moravy prebieha otváranie ramien a iné revitalizačné opatrenia, zatiaľ čo na slovenskej strane sa vodohospodári zeleným opatreniam bránia.

Autori petície tvrdia, že projekt sa nakoniec otočí proti realizátorom a vrhne zlé svetlo na slovenských vodohospodárov a vodné staviteľstvo na Slovensku. Môže sa to stať?

U nás žiaľ stále rezonuje takzvaná stará škola. Pri plánovaní vodohospodárskych opatrení prevládajú technické riešenia nad zelenými opatreniami. Slovenskí vodohospodári sú zatiaľ len čiastočne otvorení voči odstraňovaniu bariér na tokoch, revitalizácii záplavových oblastí, otváraniu bočných ramien, zväčšovaniu zaplavovaného územia. Takýmto prístupom stále príliš nedôverujú. Aj preto je možné, že revitalizáciu môžu vnímať ochranári a vodohospodári rozdielne.

Aká je prax inde v Európe?

Morava je pekným príkladom hraničnej rieky. Rakúšania investujú veľa prostriedkov do otvárania starých ramien, snažia sa vrátiť rieku do pôvodného stavu. Slovenskí vodohospodári sa tomu bránia a možno i ťažko akceptujú skutočnosť, že takéto opatrenia sa robia na opačnom brehu rieky. Pekné príklady možno nájsť v susednej Českej republike v Národnom parku Podyjí. Našej krajine by veľmi pomohlo, keby sa zmenila celková filozofia vodného hospodárstva. Keby sa naši odborníci pozreli na to, čo sa na riekach robí v Amerike, vo Francúzsku, alebo vo Švédsku, kde dosiaľ odstránili vyše 300 malých priehrad. Vo Fínsku pripravujú odstránenie veľkej priehrady. Tendencia v Európe je iná, len my akoby sme stále nezmenili myslenie, ktoré tu bolo v polovici 20. storočia.

Nie je to však módny trend, ale vývoj daný posunom vo vede. K rovnakým najnovším poznatkom majú prístup aj slovenskí vodohospodári. Prečo sa slovenský pohľad nemení?

To sa musíte opýtať ich (usmieva sa). My sa ich snažíme všetkými možnými spôsobmi presvedčiť, že prístupy vo svete sa zmenili. Dúfame, že aspoň od našich susedov si vezmú príklad. Snažíme sa do diskusií pozývať nie ochranárov, ale rakúskych a českých vodohospodárov, aby mali naši odborníci pri debate rovnocenného partnera. No nie je pravda, že sa vôbec nič na Slovensku nemení. Slovenský vodohospodársky podnik sa podieľal na viacerých projektoch v spolupráci s Bratislavským regionálnym ochranárskym združením, otvorili na Dunaji viacero ramien.

To je pravda, tie územia sú veľmi pekné…

Nielen to, slovenskí vodohospodári si dali zmapovať všetky bariéry na Slovensku. Rokujeme s nimi, ktoré by sa mohli odstrániť, aby sme ochránili lokality, ktoré sú mimoriadne významné z celoeurópskeho hľadiska.

Takže predsa sú slovenskí vodohospodári otvorenejší ako kedysi?

Áno. Len keď sa pozrieme na všetky opatrenia, ktoré sa robia, je to nekomplexné. Pozitívne kroky predstavujú len akési osamotené výstrely. Na jednej strane poskytujeme peniaze na prehradzovanie Dunaja, na druhej strane možno čerpať prostriedky na odstraňovanie bariér… My chápeme, že regulácia tokov je niekedy jediným riešením. Len by sme radi mali jasno v tom, za akým účelom sa to robí. Aké budú náklady a úžitky z toho plynúce. A tiež ako sa zmenia ekosystémové služby prostredia, o ktoré takými zásahmi prídeme. Nech to nie je iba dielo vodohospodárov, ale nech je to prospešné pre celú spoločnosť a podľa možností aj pre prírodu.

Riečny svet v oblasti Szigetközu (Malý Žitný...
Riečny svet v oblasti Szigetközu (Malý Žitný ostrov) v Maďarsku tiež láka vodákov Autor: Andrej Barát, Pravda

Sú výdavky a prínosy zelených opatrení a priehrad porovnateľné?

Naša organizácia sa snaží pripraviť takéto porovnanie. Je to však veľmi náročné. Pri priehrade vám vychádzajú jednoznačné čísla. No pri zelených opatreniach je kalkulácia ťažšia, závisí od zvolenej metodiky. Už dávnejšie sme sa však snažili začleniť do finančných plánov malých vodných elektrární aj náklady spojené s dosahmi na životné prostredie, náklady na údržbu a náklady na odstránenie elektrárne po uplynutí životnosti a na vrátenie rieky do pôvodného stavu. Pretože, ak sa už raz investorovi poskytne profil rieky, aby ju mohol využívať, mal by platiť aj za škody na životnom prostredí. Žiaľ, investície do priehrad s týmto stále nepočítajú. Investori sa tomu bránia.

Aké drahé je odstránenie malej vodnej elektrárne?

Určite to nie je suma v miliónoch eur ako pri jej výstavbe. Práve teraz rokujeme s vodohospodármi o Turci, odhadujeme náklady na odstránenie jednej malej vodnej elektrárne a asi päťmetrového prehradenia. Je to významná Ramsarská lokalita, ktorá tiež patrí do európskej siete Natura 2000, predstavuje vhodný biotop pre našu vzácnu rybu – hlavátku. Uvedenie rieky do pôvodného stavu nie je nákladné. Skutočne „drahé“ sú však dlhodobé dosahy prehradenia na životné prostredie. Mení sa celý ekosystém, ktorý bol predtým funkčný, zadržiaval vodu, poskytoval kyslík, mal cennú biodiverzitu. To všetko sú ťažko vyčísliteľné škody, o ktorých zatiaľ nikto neuvažuje.

Ale tieto škody, respektíve ekosystémové služby sa už dajú predsa vyčísliť…

Je pravda, že už na to existujú postupy a spôsoby. Aj na Slovensku sa už nejaké pilotné štúdie pripravili, no ich zavedenie a uplatňovanie v praxi je v nedohľadne. Zatiaľ stále prevláda ekonomika nad životným prostredím.

Dokážu zelené opatrenia plniť rovnaké funkcie, aké očakávajú vodohospodári od klasických priehrad?

Zničíme si aj toto posledné vzácne územie alebo ho budeme chrániť ako naše spoločné dedičstvo, na ktoré budeme hrdí?

Aj na toto je ťažké odpovedať. Existujú štúdie, ktoré sa snažia preukázať, že napríklad suché poldre a otvorené ramená dokážu zadržať dostatočné množstvo vody aj v čase povodní. Lenže veľa závisí od konkrétnej lokality. Čo na jednej rieke funguje, na druhej nemusí. Veľmi sa mi páči prístup českého vodohospodára Tomáša Justa (pôsobí v Agentúre ochrany prírody a krajiny ČR). Hovorí, že všade v otvorenej krajine, kde je to možné, by sme mali nechať čo najväčší priestor pre rieku, aby sa rozliala. A, naopak, cez mestá by sme sa mali snažiť previesť rieku čo najrýchlejšie von. Hoci aj v mestách možno urobiť určité opatrenia. Pozdáva sa mi myšlienka takzvaných povodňových parkov.

Asi máte na mysli parky s lavičkami, so sadmi, s vodnými hrami, ktoré sú veľmi populárne v Nemecku, ale vznikajú aj na riečkach v Česku, v Prahe, v meste Chrudim. Je dôležité, aby sme k riekam aj v mestách pritiahli viac ľudí?

Určite. Aj preto by sme boli veľmi radi, keby sa podarilo obnoviť napríklad Ovsištské rameno na pravom brehu Dunaja. Začína sa pod plážou Lido. V súčasnosti je zahádzané petržalským odpadom. Aj tam by mohla vzniknúť krásna zóna, ktorá by pritiahla ľudí. Je to úžasné miesto uprostred Bratislavy, päť minút od centra.

Je takýchto zabudnutých tokov, ktoré v sebe skrývajú potenciál, na Slovensku viac?

Áno. Bola by som veľmi rada, aby verejnosť pochopila, že ochranári sa nesnažia vrátiť ľudí do jaskýň. Snažíme sa ochrániť tie najvzácnejšie prírodné oblasti, ale hľadáme aj riešenia, ktoré budú dobré pre všetkých. Ktoré dokážu pomôcť ľuďom, rozvoju regiónov a vedia oblasť maximálne zatraktívniť.

Tak sa opýtam znova. Sú revitalizácie a zelené opatrenia drahšie alebo lacnejšie ako betónové?

Myslím si, že sú lacnejšie. Zhovárali sme sa o vyhodnocovaní dosahov na krajinu. Z tohto pohľadu sú určite lacnejšie. Nielenže minimalizujú dosahy na krajinu, ale jej aj pomáhajú. Zmierňujú sucho, zadržiavajú vodu v krajine, pomáhajú zmierňovať dosahy klimatickej zmeny.

Podobný park blízko hlavného mesta by mohol...
Podobný park blízko hlavného mesta by mohol vzniknúť aj na Slovenskom úseku Dunaja. Autor: Andrej Barát, Pravda

Český geológ Václav Cílek hovorí, že aj keby sa zrevitalizovali všetky rieky, na zmiernenie klimatickej zmeny by to nestačilo. Priehrady podľa neho potrebujeme na zabezpečenie minimálnych prietokov. Ako to vidíte vy?

Krajina je zmenená. Už nie je možné dostať ju do takého stavu, aby plnila všetky funkcie ako prírodná krajina. Je zastavaná, narušili sa prírodné väzby a procesy. Preto je nevyhnutná kombinácia opatrení. Revitalizácie aj technické opatrenia. Lenže priehrady by sa mali stavať naozaj len tam, kde je to nevyhnutné, a ak sa už všetky možnosti pre zelené opatrenia vyčerpali. Bohužiaľ diskusia na túto tému je zatiaľ obmedzená a najviac presadzovaným riešením je zakaždým nová priehrada. Mám pocit, že nové priehrady sa stavajú na Slovensku len preto, lebo je to odskúšané a ľahko merateľné technické riešenie, a nie preto, že je to nevyhnutné pre krajinu a jej obyvateľov.

Mohli by ste uviesť príklad?

Rieka Slatinka. Na jej toku sa už od 50. rokov minulého storočia plánuje priehrada, pričom jej účel sa zakaždým menil a iba prispôsoboval požiadavkám doby. Najprv to bolo kvôli závlahám. Potom kvôli zásobovaniu Atómových elektrární Mochovce, no ich predstavitelia sa viackrát vyjadrili, že vodné dielo nepotrebujú. Najnovšie je to kvôli zlepšovaniu prietoku v Hrone.

Vráťme sa k starému korytu Dunaja. Ak by sa urobili tvrdé opatrenia a rieka by sa tu štyrikrát prehradila, ako by ju to vlastne zmenilo?

Prehradenie rieky znamená narušenie jej kontinuity. Tečúca dynamická rieka by sa zastavila a vznikli by úseky s pomaly prúdiacou alebo stojatou vodou. Druhy naviazané na tečúcu vodu by tu už neboli schopné prežiť. A najmä, bolo by to v rozpore s dlhodobým cieľom obnoviť v Dunaji populáciu jeseterov migrujúcich z Čierneho mora. Ak by sa koryto prehradilo, o túto možnosť by sme definitívne prišli.

Malý Žitný ostrov.
Malý Žitný ostrov. Autor: Andrej Barát, Pravda

Stále sa uvažuje o tom, že by sa do stredného toku Dunaja vrátila vyza veľká? Jedna z najväčších rýb na svete, ktorá sa dožívala 100 rokov?

Áno. Experti o tom diskutujú, záujem prejavilo aj slovenské ministerstvo životného prostredia. Vyza je ikonická ryba, o ktorej návrat sa naša organizácia už dlhé roky snaží. Záznamy o jej výskyte sú od rímskych čias, naposledy u nás plávala v 50. rokoch minulého storočia. Na svojej ceste z Čierneho mora má dve prekážky. Priehradu Železné vráta na srbsko-rumunských hraniciach a Gabčíkovo. Existujú plány, ako spriechodniť obe priehrady.

Nemuseli by sa búrať? Tá ryba je obrovská, meria viac ako šesť metrov, váži takmer jednu tonu…

Nemuseli. Je to hlavne politické rozhodnutie, či by boli vlády ochotné do toho investovať. Gabčíkovo by mohli tieto ryby obchádzať práve cez staré koryto Dunaja a cez systém riečnych ramien. Nepomohlo by to však len rybám, ale prospelo by to celkovej dynamike rieky. Od mikroorganizmov až po komplexné fungovanie ekosystémov. Ak sa rieka prehradí a spomalí, narušia sa v nej prirodzené procesy. Voda stojí, nemá sa kde prečistiť. Problémom môžu byť aj sedimenty, podobne ako je to napríklad v Hrušovskej zdrži.

Sú usadeniny rizikom pre kvalitu vody?

Sedimenty, ktoré sa v priehradách hromadia, predstavujú nebezpečný a zvláštny odpad, ktorý zase len musíme nejako zneškodniť. Nedá sa nijako využívať. A môže to ohrozovať aj kvalitu podzemnej vody. Podľa odborníkov dochádza k priesakom z kalov v Hrušovskej zdrži do podzemných vôd.

Proti výstavbe priehrad ostro vystúpili vodáci. Môže byť vodáctvo silným zdrojom príjmov pre rozvoj regiónov?

My presadzujeme ochranu prírody v duchu miestneho rozvoja a podpory miestneho turizmu. Myslíme si, že prehradením Dunaja by výrazne klesla jeho atraktivita pre šport a rekreáciu. Jazier máme na Slovensku relatívne dosť, splavných a hlavne tých veľkých voľne tečúcich riek je oveľa menej a Dunaj je v tomto jedinečný.

Kde to funguje?

V rakúskom Národnom parku Donau-Auen, hneď za Bratislavou. V 80. rokoch sa Rakúšania postavili proti výstavbe vodného diela Wolfstahl, miesto toho zainvestovali veľa energie a peňazí do ochrany prírody. Snažili sa dostať toto územie čo najviac do povedomia verejnosti. Ukazujú, že dunajské luhy sú dedičstvom ich krajiny. Lákajú sem obyvateľov Viedne a celého Rakúska. Lužný les v takomto rozsahu už nikde inde v Rakúsku nemajú. Ak budete mať niekedy cestu do Hainburgu, všimnite si za mestom na kruhovom objazde zvláštny pamätník. Pripomína vlnu občianskeho aktivizmu a začiatok ochranárskeho hnutia v Rakúsku, ktoré vzniklo ako reakcia na plánovanú výstavbu vodného diela Wolfstahl. Tá sa kvôli vlne protestov zastavila. Heslo na pamätníku hlása – Voľná príroda je aj našou slobodou.

Je to podobná situácia ako teraz na Slovensku?

Aj nám sa zachovala bývalá dunajská vnútrozemská delta už len vo fragmentoch lužných lesov medzi Bratislavou a Komárnom. To je všetko, čo nám zostalo. Cez víkendy sa sem môže chodiť rekreovať celá Bratislava. A teraz si musíme položiť otázku. Zničíme si aj toto posledné vzácne územie alebo ho budeme chrániť ako naše spoločné dedičstvo, na ktoré budeme hrdí?

Miroslava Čierna Plassmann (1971)

environmentalis­tka

  • Je riaditeľkou WWF Slovensko, pobočky Svetového fondu na ochranu prírody, najväčšej nezávislej organizácie zameranej na ochranu prírody na svete.
  • Pracovala aj pre Daphne – Inštitút aplikovanej ekológie.
  • Vo Francúzsku pôsobila ako nezávislá environmentálna konzultantka.
  • Venovala sa tiež poľnohospodárskej politike a implementácii legislatívy vo vzťahu k ochrane prírody a zeleným opatreniam v poľnohospodár­stve.
Miroslava Čierna Plassmann

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Miroslava Čierna Plassman #Dunaj
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
47,99
In eterno flower box šesťhran "M" maslové a  fialové ruže

In eterno flower box šesťhran "M" maslové a fialové ruže

39,99
Sweet ružové ľalie

Sweet ružové ľalie

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk