Koľko ľudí sa dnes u nás venuje veslárskemu športu?
Na pretekoch na Slovensku sa zúčastňuje viac ako 220 aktívnych pretekárov. Rekreačnému a veteránskemu veslovaniu sa venuje približne päťdesiat členov rôznych oddielov a klubov. Podmienky v lodeniciach sú dobré, skvalitnil sa lodný park a príslušenstvo – veslá, trenažéry, posilňovne. V sezóne sa pestuje v lodeniciach aj spoločenský život, sú stretnutia a párty. Popri tréningu detí sa zapájajú doň aj rodičia.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Kde vlastne existujú na Slovensku športové lodenice?
Veslárske lodenice s lodným parkom sú u nás, žiaľ, len na západnom Slovensku: v Bratislave, Piešťanoch a v Šintave. V Bratislave je na Zlatých pieskoch Lodenica Ctibora Reiskupa. Tam sídli vVeslársky oddiel TJ Slávia STU (predtým SVŠT, ktorý založil práve Reiskup) a Veslársky klub Slávia STU. Veslársky klub je zameraný na veteránske a rekreačné veslovanie. Na Viedenskej ceste pri Dunaji sídli Slovenský veslársky klub (SVK). Je v historickej lodenici, ktorá je kultúrnou pamiatkou (stavba podľa projektu architekta Emila Belluša). Klub ďalej vlastní menšiu lodenicu na Dunaji – na šlepe pod Rusoveckou zátokou. Je to na úrovni cieľa veslársko-kanoistickej dráhy Jarovce, Bratislava, Zemník. Táto veslársko-kanoistická dráha (2 200 metrov, OH dráha), ktorá je zatiaľ bez potrebnej infraštruktúry, sa využíva na tréning a menšie domáce preteky. Pomaly sa napĺňa ďalšími, zatiaľ kontajnerovými, lodeničkami oddielov a klubov kanoistiky a veslovania. Ďalšie veslárske lodenice s lodným parkom sú v Piešťanoch na Sĺňave. Teraz sa tam vesluje v troch kluboch. Dva veslárske kluby sú v Šintave pri Seredi.
Aké sú najvyššie výkony slovenských veslárov v poslednom čase? Často sa spomína Lukáš Babač z VK Piešťany, je to veslárska hviezda?
Áno, dosiahol asi najviac hodnotený výsledok po víťazstve Pavla Schmidta s Václavom Kozákom na OH 1960 v Ríme: Lukáš Babač získal prvé miesto na Majstrovstvách Európy v roku 2016 , ako aj prvé miesto v súťaži o svetový pohár na skife. Lukáš Babač už dlhší čas patrí k svetovej špičke veslárov v kategórii mužov (ľahká váha). Vlani zasa Peter Zelinka a Adam Štiffel vybojovali v dvojskife mužov na Majstrovstvách Európy do 23 rokov druhé miesto. Hoci členská základňa nie je početná, slovenskí veslári a veslárky sa prebojovali do viacerých finálových pretekov na svetových veslárskych podujatiach.
Kto všetko nás z mladších športovcov prezentoval na olympijských hrách?
Milan Hurtala získal 5. miesto na OH v Mexiku, Ľubica Kurhajcová-Novotníková 5. miesto v Soule a 6. miesto v Barcelone. Ondrej Hambálek a Ján Žiška boli 11. na OH v Atlante, Ján Žiška ešte raz skončil na 10. mieste na skife na OH v Sydney. Ľuboš Podstupka a Lukáš Babač boli 11. na OH v Aténach.
Aký je záujem o veslovanie na Slovensku?
Nie je to dosť adrenalínový šport a je mimoriadne náročný. Vyžaduje si dlhoročnú silovo-vytrvalostnú, technickú prípravu na vode i na suchu. Dnes nemá mládež záujem o ťažkú športovú prípravu. V obľube je florbal, to je hit dnešných dní: Hravosť, voľnosť, tvorivosť! Florbal je finančne nenáročný, obľúbený v školách aj pre učiteľov telocviku je príťažlivý. V súčasnosti je vôbec menší záujem mládeže o šport, presnejšie o veslovanie, a to najmä u dievčat. Na Slovensku momentálne vesluje asi dvanásť dievčat a päť žien na výkonnostnej úrovni.
Vesluje sa ešte aj na voľnom Dunaji?
Na voľnom Dunaji sa vesluje len minimálne. Prevažne veslujú len skúsení veteráni alebo ak sú preteky osemveslíc Devín-Bratislava. Vtedy je lodná doprava na Dunaji čiastočne obmedzená. Inak je lodná doprava hustá a obrovské vlny nedovoľujú spolunažívať všetkým plavidlám na vodách Dunaja. Vesluje sa na Zemníku a na Zlatých pieskoch v Bratislave, v Piešťanoch na Váhu – od lodenice po kúpalisko Eva a späť, v Šintave na zákrute Váhu alebo na priehrade Kráľová. Ešte nedávne sa veslovalo na Malom Dunaji, ale pre zarastanie brehov a neupravený tok sa to už nedá.
Je veslovanie finančne prístupné?
V centrách veslovania sú najmä pre mládež veľmi dobré podmienky. Sú tam zodpovední dobrovoľní tréneri. Lode, veslá kupuje klub a dnes prispievajú už aj rodičia. Cena skifu čiže lode pre jedného veslára je 4 000 eur. Najvychytenejší značkový Empacher, Filipi stojí 12 000 eur, veslá z čierneho uhlíka stoja asi 800 eur. Dvojskif stojí od 9 000 eur, štvorveslica alebo párová štvorka od 15 000 eur.
Vyvinul sa materiál, z akého sú lode a veslá?
Obrovský technický pokrok zasiahol aj veslovanie. Lode a veslá sú dnes z ľahučkého a pevného čierneho uhlíku, „krakorce“ na veslá sú z ľahkých materiálov, ktoré ešte spevňujú loď svojím uchytením. Veslár má v lodi prístroj s pamäťou pre trénera, ktorý pretekára informuje o tempe, ako aj o tepovej frekvencii, dĺžke dráhy a čase, ktorý pretekár dosiahol. Pretekár je tak aj počas tréningu v kontakte – pomocou vysielačky – s trénerom. Kamery snímajú techniku a vyvinulo sa aj oblečenie. Okrem „ladviňáku“ má dnes veslár oblečenie pre každé počasie.
Veslovanie je vytrvalostný šport, ktorý pestuje svaly aj vôľu. Je tam vôbec možné nejaké švindľovanie?
Tento šport používa hrubú silu, ale tak, aby loď tú hrubosť necítila a čo najrýchlejšie kĺzala, aby neskákala, aby bola usadená a potom zvíťazila. Vo svete, hlavne anglosaskom, je veslovanie športom veľmi váženým, a to aj v súvislosti s olympiádami. Postavenie tohto športu je stabilné. Veslovanie je zatiaľ čisté aj pokiaľ ide o doping.