Rektorka Klaudia Halászová: Študuj na zelenej univerzite. Neoľutuješ

Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre má po prvý raz v histórii rektorku. Klaudia Halászová vidí pred sebou veľa cieľov. Za najdôležitejšie považuje pripraviť absolventov lepšie do praxe, posilniť postavenie zelenej univerzity ako excelentného centra vedy a výskumu a upevniť tak jej prestíž v očiach verejnosti. V rozhovore pre Pravdu nehovorí iba o toľko skloňovaných financiách v školstve, ale aj o lepšej komunikácií školy so všetkými vrstvami spoločnosti.

03.07.2018 12:00
rektorka, Klaudia Halászová, Foto: ,
Chceme, aby poľnohospodári ešte viac otvorili svoje farmy pre našich študentov. Prospeje to univerzite aj im, hovorí rektorka SPU Klaudia Halászová.
debata (4)

Univerzitu doteraz viedli iba muži. Ako sa cítite ako rektorka?

Celkom prirodzene. Prv ženy neviedli ani fakulty a dnes sú na troch zo šiestich dekanky. Rodová rovnosť sa na našej škole dosiahla celkom prirodzeným spôsobom, emancipovali sme sa ako celá slovenská spoločnosť.

Rektor nie je iba prvý medzi vysokoškolskými učiteľmi a vedcami, ale je zároveň manažér jedinečného sedemtisícového kolektívu študentov, učiteľov a technických pracovníkov. Čím ich chcete spájať a motivovať?

Ako prodekanka a neskôr dekanka fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva som sa presvedčila, že základom úspechu je dobrá komunikácia. Na univerzite sa vždy budú stretávať dva prúdy, jeden nepokojný, dravý, ale aj snový, lebo taká je mladosť, a druhý, ktorý má skúsenosť – profesionálnu i životnú, bohaté teoretické poznanie i potrebnú rozvahu. Ide o to, aby škola z ich súhry, a tá sa týka aj súhry univerzity s praxou a ďalšími pracoviskami vedy, prosperovala, vtedy prospejeme Slovensku i nášmu krásnemu mestu.

Kam chcete posunúť univerzitu?

Základným smerovaním je ťah na prax, bohatšie vzťahy s ňou a, samozrejme, popri vzdelávaní študentov rozvoj vedy a výskumu. Práve schválený zákon o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania hovorí o nových podmienkach akreditácie, hodnotenia kvality štúdia. Ale čo je na konci všetkého úsilia? Predsa absolvent, ktorý sa presadí v konkrétnych pracovných a životných podmienkach. Budem rada, ak každý študijný program prejde pripomienkovaním poľnohospodárskych zväzov a komôr, nielen poľnohospodárskej, potravinárskej, ale aj architektov. Ak zladíme študijné plány s požiadavkami praxe, budúcich zamestnávateľov, pomôžeme sebe aj oživeniu a ozdraveniu krajiny a jej poľnohospodárstvu, potravinárstvu. Inak absolventi takmer všetkých fakúlt majú už teraz pomerne silnú prax.

Napriek tomu mnohí pracujú mimo poľnohospodárstva. Nedávno z 21 promovaných inžinierov zootechnikov odišlo pracovať 10 na farmy a 11 kdesi inde. To o čomsi hovorí. S akým cieľom vlastne prichádzajú mladí ľudia na SPU?

Máme šesť fakúlt, čo ilustruje, ako je dnes bohato rozvrstvené štúdium poľnohospodárstva, potravinárstva a rozvoja vidieka, veď pripravujeme aj krajinných a záhradných architektov. Poľnohospodárstvo a spolu s ním univerzita dlhodobo bojujú nielen so zhoršujúcim sa demografickým vývojom spoločnosti, ale aj s istým stereotypným pohľadom na poľnohospodárske odvetvie. Takmer 50 percent maturantov je orientovaných na spoločenské vedy. Máme čo robiť, aby sme vysvetlili stredoškolákom a ich rodičom, ktorí chodia spolu s chlapcami a dievčatami na dni otvorených dverí SPU, prečo sa oplatí študovať na našej univerzite.

Kto má väčšie slovo pri výbere školy: rodičia alebo deti?

Vplyv rodičov je mimoriadny, ale nemenej významné sú aj názory kamarátov študentov. Aby sme stredoškolákov presvedčili o prednostiach univerzity, spolupracujeme s viacerými strednými školami, pomáhame im pri tvorbe študijných plánov, dokonca sme napísali stredoškolské učebnice. Predstavujeme poľnohospodárstvo, potravinárstvo a rozvoj vidieka v inom svetle, ako je skreslená predstava mnohých ľudí, ktorí ho vidia ako odvetvie špinavej a ťažkej práce. Zdôrazňujeme, že odvetvie využíva inteligentné technológie, že z neho vyrastá aj cestovný ruch. Aby sme boli účinnejší, spolupracujeme s rôznymi inovatívnymi firmami.

Rozvoj ide tým smerom, na čo sa poskytujú peniaze, čo sa samozrejme prejaví aj na tom, čo pestujeme a či vôbec niečo pestujeme a chováme, čo sa premieta do podoby krajiny.

Starnúce poľnohospodárstvo potrebuje mladých ľudí ako soľ. Viete s nimi primerane komunikovať? Mladí majú svoj nový jazyk a najmä inú predstavu o živote.

Viem, kam mierite. Zvolili sme novú formu dialógu, ktorá je blízka generácii vychovanej a denne ovplyvňovanej sociálnymi sieťami. Zriadili sme napríklad stránku vonavestudium.sk S budúcimi študentmi komunikujeme digitálne cez instagramy, facebooky a voňavé štúdium predstavujeme cez odbory, nie stroho fakultu. Poď študovať záhradníctvo, krajinné inžinierstvo, krajinnú a záhradnú architektúru a na konci sú príbehy našich úspešných absolventov.

Vypichli ste možno najatraktívnejšiu časť štúdia na SPU, vám doteraz blízku, ale ako presvedčíte niekoho, aby sa dal na zootechniku? Na stredných školách chcú byť všetci kynológmi, pritom krajine chýbajú chovatelia dobytka, zeleninári, ovocinári.

Nie je to zasa až také zložité. Ale kto z nás nebol v istom veku romantik? Komu z nás sa nepáčili a nepáčia psy a kone? Život však každého skôr či neskôr vráti do reality. Už od prvého ročníka robíme exkurzie na farmy a výberové prednášky s odborníkmi z praxe. Lídri popredných firiem a fariem sa chodia prezentovať na univerzitu, vysvetľujú moderné technológie. Len za posledný rok sme mali 70 výberových prednášok zo všetkých odborov, ktoré otvárajú študentom oči. Autority im ukazujú, že poľnohospodárstvo je iné, ako si ho predstavovali. Špičkoví zootechnici hovoria o živote na moderných farmách.

Niet nad živú osobnú skúsenosť.

Práve preto chceme, aby poľnohospodári ešte viac otvorili svoje farmy pre našich študentov. Prospeje to univerzite aj im. Máme kontakty so supermodernými ovocinárstvami a zeleninárstvami vrátane hydroponického pestovania rastlín, kam chodia študenti na prax. V Strekove a Rúbani pracujú naši odchovanci vinohradníci a vinári Lukáš Berta a Ladislav Ďörď. Živé úspešné príklady presviedčajú najlepšie. Potrebujeme celý tento systém vzťahov vyladiť, rozvinúť a upevniť.

Na samom začiatku sú študenti. Prvá povojnová generácia bola povestná pracovitosťou, hladom po poznaní, akí sú ich vnuci či pravnuci?

Určite iní, vyrástli v blahobytnejších podmienkach. Ale to nie je ich chyba. Rodičia chcú vždy deťom dožičiť, čo sami nemali, ale pritom zľavujú z nárokov na deti. Prvý ročník je pre študenta SPU najkritickejší. Musí zvládnuť chémiu, matematiku, pedológiu, mávame tu 30– až 40-percentný úbytok, čo je strašne veľa pri počte maturantov, ktorí k nám mieria. Tým, že sa dala stredným školám voľnosť tvoriť učebné osnovy, badáme, že utekajú od chémie, fyziky, matematiky aj biológie. A to je chyba

Čo sa s tým dá robiť?

Predovšetkým nesmieme ignorovať prírodovedné predmety, podceňovanie ich výučby vedie celú spoločnosť do slepej uličky. To nie je iba problém SPU, ale všetkých technických univerzít. V prvom roku štúdia vlastne suplujeme stredné školy. Nemôžeme už pracovať klasickou metódou prednášky cvičenia, ale hľadáme spôsoby, ako študentov „nastaviť“, aby sa vôbec dokázali naučiť veci, ktoré už mali vedieť. Prvý ročník je zlomový. Študenti sa musia prehrýzť cez botaniku aj chémiu, bez nej nemôže robiť vzdelaný poľnohospodár predsa hnojenie, ochranu rastlín a životného prostredia. Ak hovorím o dôležitosti matematiky, chémie, fyziky, hovorím o poctivejšom prístupe k životu a vzdelaniu. Tým, že budeme obchádzať tieto predmety, si nepomôžeme.

Čo hovoríte na súčasnú situáciu v poľnohospodár­stve? Niekedy sa zdá, akoby sa univerzita držala bokom od diskusií.

Nesúhlasím. Zoberte si poslednú konferenciu o budúcnosti Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Vystupoval tu profesor Ján Pokrivčák, ktorý manažuje Inštitút poľnohospodárskej politiky. Analyzoval situáciu okolo stropovania dotácií pre veľké farmy. Ďalší moji kolegovia pracujú v rôznych zväzoch a komorách. Máme pravdaže záujem, aby univerzitu bolo viac počuť. To, čo sa deje, nedáva nikomu pokojne spávať, ani nám.

Ako to ovplyvňuje študentov?

Mladí ľudia vnímajú citlivo každý nepokoj v spoločnosti. Protesty kulminovali v čase maturít a pohovorov na univerzitu, a veru nám to nepomáha. Mnohí uvažujú: dobre o päť rokov skončím a mám nastúpiť do odvetvia plného problémov? Odrazí sa to určite na počte prihlášok, ani nie tak na fakulte ekonomiky a manažmentu, ale práve na chlebových odboroch, ktoré boli a sú základom zelenej univerzity.

Ako by mohla univerzita prispieť k lepšiemu dialógu medzi spoločnosťou a poľnohospodármi?

No nemôžeme urobiť nič iné, len sa vyjadriť k aktuálnym témam. Teraz sa veľa hovorí napríklad o pozemkoch. Naši učitelia spolupracovali na metodike pre pozemkové úpravy, ktoré treba urýchliť. V októbri organizujeme konferenciu, ktorá bude nepochybne aj kritickou rozpravou o tom, čo sme urobili a čo musíme urobiť v pozemkových úpravách. Máme čo ponúknuť, ale musí byť aj väčší ohlas z rezortu pôdohospodárstva.

Teraz sa má pripraviť strategický dokument Pôdohospodárstvo do roku 2030. Pripraví Slovensko už konečne koncepciu, ktorá bude zjednocujúca, záväzná a smerodajná pre túto krajinu?

Na margo koncepcií a stratégií by som podotkla, že vieme, čo i ako máme robiť, ale všetci musíme prejaviť viac úsilia stáť si za tým, na čom sa dohodneme. Keby som sa vrátila k pozemkovým úpravám, tie nespočívajú len v usporiadaní a scelení pozemkov, ako základu dobrého a perspektívneho hospodárenia všetkých poľnohospodárov. Pozemkové úpravy otvárajú cestu aj k riešeniu úlohy zelene v krajine. K tomu sme sa doteraz ani len nedostali.

Ľudia súdia poľnohospodárstvo aj podľa toho, ako vyzerá krajina. Aký je vzhľad súčasnej vidieckej krajiny?

Máme polia, ktoré sú obrábané, ale ich súčasťou je tzv. extravilánová zeleň, ktorá je v horšom stave. Krajina sa mení, vyrastajú nám nové sady, vinohrady, ale mnohé sú spustnuté. Vidíme tiež, že slovenskému územiu chýba dobytok, všeobecne živočíšna výroba, čo sa prejavuje na ráze krajiny, ale aj na kvalite pôdy.

Odznieva veľa výhrad k štruktúre poľnohospodárskej, výroby. Môžete ju ovplyvniť alebo vaši absolventi padnú do pazúrov ekonomiky, ktorá nepozná zmilovanie?

Na univerzite učíme, ako správne hospodáriť na pôde, ako sa citlivo správať ku krajine, ako ju dobrým hospodárením formovať. Ale čelíme aj nejakej realite. To, ako dnes vyzerá slovenská poľnohospodárska krajina, veľmi ovplyvnili dotácie. Rozvoj ide tým smerom, na čo sa poskytujú peniaze, čo sa samozrejme prejaví aj na tom, čo pestujeme a či vôbec niečo pestujeme a chováme, čo sa premieta do podoby krajiny.

Ako ju zmeniť k lepšiemu a urobiť výnosnejšou a krajšou zároveň?

Predstava, že o ráze krajine rozhodujú výlučne poľnohospodári, nie je celkom správna. Dôležitými hráčmi sú aj starostovia obcí. Ešte pokiaľ som bola dekankou fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva, začali sme dialóg so ZMOS-om a starostami. Dôležité je, aby starostovia pochopili, že súčasťou ich práce je aj starostlivosť o zeleň v intraviláne. No okrem nej je tu aj zeleň v extraviláne, teda v chotároch našich obcí, aj tá je často v ich kompetencii.

Páčia sa vám naše dediny?

Hm, mohli by byť krajšie. Máme už dosť obcí, ktoré venujú zeleni patričnú pozornosť. V Dvoroch nad Žitavou vytvorili aj dažďové záhrady – v rigoloch rastú rôzne rastliny, ktoré zachytávajú vodu, a potom máme dediny, ktoré sú vybetónované. Vyhnali sme si ľudí z centier dedín. V minulosti rástli v centre obce povedzme vysoký orech, lipa, pod ktorými, ak bola nablízku krčma, sa posedávalo pri pive a predebatovávali veci, ktoré hýbali dedinou. To musíme vrátiť. Rola krajinného architekta v rozvoji obcí bola potlačená. Inak len v poslednom semestri naši študenti urobili „zelené štúdie“ štyroch dedín. Ponúkame starostom spoluprácu a nezainteresovaný pohľad mladého oka na rozvoj ich, vlastne našej obce.

Vedia vašu ponuku obce využiť?

Myslím, že veci sa menia, ale mohli by sme napredovať rýchlejšie. Teraz beží výzva z operačného programu kvalita životného prostredia, ktorá rieši zelenú infraštruktúru v extraviláne. Z 22 miliónov eur sa vyčerpali dáke tri milióny. Oslovujeme starostov, kde už majú urobené pozemkové úpravy a usporiadané vlastnícke vzťahy, aby venovali pozornosť aj zeleným prvkom v extraviláne. Ale nie je ľahké presvedčiť starostu, prečo je dobré investovať do extravilánovej zelene, keď on potrebuje urobiť park a lavičky v dedine.

Vráťme sa ešte k vašim študentom. Koľkí z nich spájajú svoju budúcnosť s poľnohospodár­stvom či potravinárstvom, koľkí s kariérou na škole a koľkí ju hľadajú kdesi inde?

Komunikujeme s našimi absolventmi cez Kluby absolventov. Keď si totiž robíme dotazníky, ozvú sa nám väčšinou úspešní, ostatní ich ani nevyplnia. Máme veľa študentov, ktorí pracujú v odbore alebo v príbuznom odbore, čo nás veľmi teší. Reflexie z praxe hovoria o tom, že každý absolvent chce hneď zarábať, samozrejme, prax pýta skúsenosti. Možno aj to ich odradí a idú si potom zarobiť niekde inde. Rezort práce pripravuje projekt „stopa absolventa“ v praxi až na jeho pôvodný študijný program, čo by malo viesť aj k nastaveniu financovania študijných odborov.

Platová otázka však rezonuje zrejme aj v prípade, ak sa absolvent rozhodne pokračovať v kariére na univerzite.

S nástupom na doktorandské štúdium máme čoraz väčšie problémy. Nielen my, ale napríklad aj na STU, čo súvisí s peniazmi. Prešľapujeme, lebo univerzita nemá na vedu a výskum, pretože ani jeden z operačných programov na vedu a výskum sa nespustil, nevytvárame nové pracovné miesta pre mladých vedcov. Nečudujme sa, že potom sa doktorand zamestná inde a my, apelujúc na jeho city, skúšame nádej vedy dostať naspäť.

Vrátia sa vám?

Áno, ak majú víziu, že chcú robiť to, čo vyštudovali. Žiaľ, už dlhé roky staviame na entuziazme. Je to aj preto, že Slovensko dáva len 0,8 percenta z HDP do vedy a výskumu oproti priemeru 2,3 percenta krajín OECD. Hovorí sa o tom dlho, konečne s tým musíme niečo urobiť.

A keď neurobíme?

Potom slovenská veda a školstvo budú ešte viac živoriť.

Ako je to s uplatnením a odmeňovaním absolventov v praxi?

Je to 50 : 50. Sú firmy, ktoré dávajú absolventom dobré nástupné platy. Niektoré ponúkajú aj vyše tisíc eur. To, samozrejme, nie je všeobecná prax. O zotrvaní v poľnohospodárstve rozhodujú z 50 percent peniaze a z druhej polovice to, či profesia, ktorú som vyštudoval(a), je naozaj to, čo chcem v živote robiť. Počas piatich rokov štúdia sa študentom snažíme vysvetliť nielen učivo, ale najmä to, o čom odbor je. Že je to aj istý spôsob života, ktorý diktujú farma, pole, sad a trh. Ale veď aj lekárovi či novinárovi diktuje životný rytmus jeho práca.

Máte svätú pravdu, ale dnes sa deťom dostáva do vedomia aj cez všadeprítomnú reklamu, že život je iba jedna nekonečná zábava.

S tým by sme sa nemali zmierovať, viac musíme deťom vštepovať, že bez práce nie sú koláče, že zábava je odmenou, doplnkom poctivého života.

V roku 2015 ste na univerzite otvorili Výskumné centrum Agrobiotech. Ako sa mu darí?

Sme vďační, že máme špičkové výskumné centrum na poľnohospodársko-potravinársky výskum s dobre vybavenými laboratóriami. Agrobiotech už dopomohol mnohým odborníkom k profesúram, docentúram a k mnohým publikáciám, ktoré sú vo vedeckom svete vysoko citované. Rovnako sa pomocou neho môžeme zapájať do rôznych európskych projektov. Ale samozrejme chceme viac.

Od neho či preň?

Oboje. Nepôjde to bez užšej spolupráce s obdobnými pracoviskami na iných univerzitách, ale aj mimo rezortu školstva. Musíme tesnejšie spolupracovať a koordinovať prácu s Národným poľnohospodárskym a potravinárskym centrom, aby sme napokon lepšie využívali peniaze na udržateľnosť výskumu, zamestnanie mladých talentov a vytvorenie rôznych inkubátorov, startupov.

Limitujú rozvoj Agrobiotechu len peniaze?

Peňazí nikdy nie je dosť, ale to nevidím ako jediný problém. Isteže ich potrebujeme, lebo potrebujeme zaplatiť kvalitných zahraničných vedcov aj mladých výskumníkov. Na výskumné centrá vybudované zo štrukturálnych fondov sa vzťahuje 5-ročná blokácia neprodukovať a netvoriť príjem. Ešte sme v tejto lehote. Myslím si, že keď prejde toto obdobie, už bude mať Agrobiotech širšie možnosti.

Napokon, s akým želaním sa ujímate funkcie rektorky?

Prajem si, aby sa univerzite a slovenskému poľnohospodárstvu, s ktorým je spojená prostredníctvom 80-tisíc absolventov, darilo. Spájajme svoje sily, lepšie sa počúvajme a informujme. Naša doba je dobou, keď sa viac než kedykoľvek predtým zaujímame o potraviny, je to aj doba informácií a médií. Bodaj by sa viac a z rôznych uhlov zaujímali o poľnohospodár­stvo. Má čo povedať do budúcnosti našej krajiny.

Klaudia Halászová

Pochádza z Malých Uheriec pri Partizánskom. Je odchovankyňou SPU. Po štúdiu zostala pracovať na univerzite. Prispela k formovaniu fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva, bola jej prodekankou a posledných šesť rokov dekankou. Na jar tohto roku ju zvolili ako prvú ženu za rektorku SPU.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #školstvo #veda a výskum #Slovenská poľnohospodárska univerzita #Klaudia Halászová #zelená univerzita