Budúcnosť patrí drevu. Ustoja to však lesy?

, 06.10.2018 06:00
Marco Lucisano.
Marco Lucisano. Autor: ,

Ak chce ľudstvo zvládnuť klimatickú zmenu, musí sa odkloniť od fosílnych palív a ďalších obmedzených zdrojov Zeme. Lenže čím má nahradiť všadeprítomné produkty z ropy, plastov, kovov či zo skla? Biomateriálmi. Napríklad celulózou, ktorá je základným stavebným prvkom v prírode. Človek ju získava z rias, bavlny, no najmä z dreva. Švédsky výskumný inštitút (RISE) a Lesnícka fakulta Technickej univerzity vo Zvolene sa v rozsiahlom výskume pýtali ľudí, či sú vôbec na takúto budúcnosť pripravení. Čo ak sa les naozaj stane tým najvýznamnejším zdrojom pre priemysel? Je to lákavá alebo desivá predstava? Hrozí devastácia lesov alebo je to, naopak, šanca pre krajšie a zdravšie lesy? Pýtali sme sa prezidenta divízie RISE pre bioekonomiku Marca Lucisana.

Kedy ste začali s výskumom toho, ako spotrebitelia vnímajú biomateriály?

Švédsky výskumný inštitút dokončil svoju časť výskumu vo februári roku 2016, závery sme publikovali v máji 2016. Oslovili sme obyvateľov piatich krajín – Švédska, USA, Číny, Nemecka a Brazílie. Výskum sme v tomto roku rozšírili o Taliansko a Slovensko, na čom sa podieľala Lesnícka fakulta Technickej univerzity vo Zvolene a medzinárodné konzorcium CHARMED so sídlom v Taliansku. Táto časť výskumu sa zrealizovala vo februári tohto roka na základe našej spolupráce s dekanom lesníckej fakulty profesorom Viliamom Pichlerom. Len pred niekoľkými dňami bola uverejnená v publikácii Consumers and Biobased Materials (Spotrebitelia a biomateriály, je zverejnená na stránke lesníckej fakulty https://lf.tuzvo.sk/sk. – pozn. red.).

Váš inštitút vydal pred dvomi rokmi aj publikáciu Cellulose-based society (Spoločnosť postavená na celulóze). Slová biomateriál či celulóza možno niekomu znejú cudzo, no v skutočnosti nás už dávno obklopujú. V ktorých oblastiach sa ľudia stretávajú s celulózou?

Tradične v papieri. V bavlne, čiže v textilnom priemysle. V stavebníctve, pričom záujem o drevené stavby rastie. V nábytku. S celulózou sa začína experimentovať v potravinárstve (japonská textilná spoločnosť Omikenshi vyrobila ultranízkokalorické rezance z celulózy). Môže byť zdrojom pre výrobu pokročilých vysokovýkonných materiálov. Napríklad uhlíkových vlákien pre autá. Dnes sa uhlíkové vlákna vyrábajú z látok, ktoré obsahuje ropa. No čo ak by sme ich vedeli vyrábať z dreva? Existujú veľmi zaujímavé projekty, ktoré hľadajú využitie celulózy v ukladaní energie. Miesto toho, aby sme využívali klasické batérie, budeme môcť nabíjať energiou priamo produkty vyrobené z dreva. Celulóza je naozaj všade.

Schvaľujú však ľudia ďalší pokrok založený na celulóze a biomateriáloch?

Spotrebitelia sú rozdelení. Polovica respondentov je priaznivo naklonená biomateriálom, no druhá polovica na ne nazerá negatívne a skepticky. Toto je rovnaké vo všetkých krajinách, ktoré sme zapojili do prieskumu. Percentuálne rozdiely sú minimálne. Výnimkou je len Švédsko, kde je najviac, až 62 percent, ľudí za biomateriály. V ostatných krajinách to vyšlo približne 50 na 50 (Slovensko je zo všetkých krajín najmenej naklonené biomateriálom na báze drevnej celulózy, 53 percent ľudí ich produkciu zo surovinovej základne lesov v prieskume neschvaľuje).

Na prednáške ste povedali, že sme sa kvôli tejto rozpoltenosti alebo nerozhodnosti ocitli na šikmej ploche. Prečo?

To, že ľudia takto vnímajú biomateriály, je naozaj problém. Súvisí to s tým, že je veľmi náročné nájsť rovnováhu medzi využívaním prírody ako zdroja materiálov a chránením hodnôt, ktoré nám príroda poskytuje. Les je pre viaceré krajiny vrátane Slovenska aj Švédska veľmi dôležitou ekonomickou základňou pre národné hospodárstvo a pre produktivitu krajiny. No zároveň je les miestom, kde sa ľudia chodia zotaviť, uzdraviť, potešiť. Lesy si chcú užívať aj obyčajní ľudia, nevyužívajú ich len dodávatelia surovín. Pre široké spektrum ľudí je naozaj ťažké, aby porozumeli tejto rovnováhe. Je to náročné pre samotných expertov, tobôž pre bežných ľudí.

Vytvorili ste zaujímavé obrázky toho, ako si ľudia predstavujú les. Poskladali ste ich zo slov, ktoré respondenti považovali vo vzťahu k lesu za najdôležitejšie. Oddych, zvieratá, zeleň, stromy, sloboda, mier a podobne. Dvom slovám však ľudia v každej krajine prisúdili veľmi veľkú hodnotu. Vzduch a kyslík. Prečo?

Prieskum sme robili medzi ľuďmi, z ktorých väčšina žije v mestskom prostredí (na Slovensku to bolo 60 percent respondentov). Predstavujú kľúčový segment súčasných a budúcich spotrebiteľov. Som presvedčený o tom, že kdekoľvek na svete platí, že ak žijete v meste, tak sa vám les v predstavách spája s otvorenosťou, čerstvým vzduchom a predovšetkým s čistým vzduchom. V niektorých krajinách bol tento fenomén naozaj zreteľný. Vidno to napríklad na výsledkoch slovných schém (wordclouds) v Číne.

Slovné schémy sú pre každú krajinu veľmi pestré. Znamená to, že v každej krajine si pod ideálnym lesom predstavujú niečo iné?

Rozdiely v slovných schémach nám naznačujú, že nemôžeme v rôznych krajinách komunikovať s obyvateľstvom rovnakým spôsobom. Pretože to, čo budeme chcieť obyvateľstvu vysvetliť, si môžu ľudia v každej krajine interpretovať inak. A my musíme prísť na to, ako to máme ľuďom správne vysvetliť. Výsledky nášho prieskumu ukazujú, že bude veľmi zložité uchopiť spoločnosť, obyčajných ľudí a vybrať sa s nimi v ústrety inej budúcnosti, v ktorej nebudú hrať prím fosílne palivá a obmedzené zdroje, ale biomateriály z lesa. Musíme ľuďom pomôcť urobiť správne rozhodnutia.

Ako sa to dá?

Informovanie je jeden spôsob. No nesmieme len rozprávať a rozprávať, ale musíme ľudí aj viac počúvať… V mnohých krajinách, ktoré som navštívil, spustili zaujímavé programy v škôlkach a školách. Už najmenšie deti sa oboznamujú s lesníctvom a s rôznymi obrázkami lesa. Jeden zobrazuje les, v ktorom sa človek zotavuje, druhý ukazuje suroviny z lesa. Treba tieto obrazy skombinovať, pretože práve v lese sa skrýva jedna z možných ciest k spoločnosti, ktorá hospodári skutočne progresívne a udržateľne, s ohľadom na klimatickú zmenu. Keď tieto deti vyrastú, budú mať viac poznatkov, budú sa viac zaujímať o les a možno sa aj nejaké percento z nich stane aktívnym v tejto oblasti. Možno vyštudujú lesníctvo a možno vedu o technológii materiálov alebo chémiu. Podobné disciplíny potrebujeme, ak chceme urobiť našu ekonomiku udržateľnejšou.

Budú lesy odolávať väčšiemu tlaku?
Budú lesy odolávať väčšiemu tlaku? Autor: Andrej Barát, Pravda

V budúcnosti však bude silnieť urbanizačný tlak. Bude zároveň s tým naozaj rásť aj význam lesníctva? Bude les oveľa dôležitejší pre budúcnosť ľudstva?

Snažím sa nedávať definitívne odpovede. Mojou úlohou ako výskumníka nie je predpovedať budúcnosť, ale pomáhať pri vytváraní budúcnosti. Naša publikácia Cellulose-based society, ktorú ste spomínali, obsahuje štyri scenáre budúceho vývoja. Musíme zvážiť viac možností a nájsť správnu cestu, to je úloha vedy. No dnes je zrejmé, že potreba odolnejšej spoločnosti a lepšieho využívania zdrojov narastá. A my musíme nájsť riešenia. V krajinách, ktoré sú bohaté na lesy, je rozhodne jednou zo správnych ciest moderné a udržateľné lesníctvo, ktoré dokáže brať do úvahy viaceré aspekty vrátane vzťahu ľudí k prírode, či dokonca vzťahu medzi samotnými zvieratami.

Naznačili ste, že materiály z lesa môžu v budúcnosti slúžiť na oveľa širšie spektrum produktov. Od automobilových dielov cez textil až po implantáty. Na jednej strane sa takto môžeme zbaviť ropy, fosílnych palív, plastov, no čo ak sa s tým zosilní tlak na lesy? A konflikt medzi ich ochranou a využívaním bude čoraz ostrejší?

Uvedomujem si, že tu môže nastať takéto riziko. A máte úplnú pravdu. Áno, chceme využívať lesy viac a viac… Lenže už dnes sa v niektorých krajinách, napríklad v Škandinávii, darí skĺbiť efektívne získavanie surovín z lesa s tým, aby les rástol a darilo sa mu. Takže otázka neznie, či chceme uprednostniť ďalšie využívanie lesa, alebo ochranu lesa. V praxi sa potvrdzuje, že môžeme mať oboje. Neexistuje však žiaden hotový zázračný recept. Každá krajina sa musí v tomto smere zlepšovať, a som si istý, že aj tie najrozvinutejšie krajiny majú potenciál to robiť ešte lepšie. No nesmieme zabúdať na jednu vec. Nejde len o efektívnejšie získavanie surovín z lesa. Musíme sa snažiť udržať hodnotu materiálov z lesa tak dlho, ako sa len dá.

Budeme musieť nevyhnutne prejsť od lineárnej k obehovej ekonomike?

Nesmieme zotrvať v schéme – získame surovinu, použijeme ju, vyrobíme tovar a zahodíme ho. Ale musíme získať surovinu, použiť ju a potom ju použiť znova. A znova. Takže na jednej strane sa naozaj prikláňame k čoraz väčšiemu využívaniu lesa ako zdroja materiálov, no na druhej strane musíme dokázať udržať hodnotu týchto materiálov po čo najdlhší čas.

Skúsme byť konkrétnejší. Na prezentácii budili rozruch džínsy, ktoré máte oblečené. Prezraďte nám o nich viac.

Zaoberám sa papierom. A keď som sa dozvedel, že sa dajú vyrobiť džínsy z papiera, tak som si hneď jedny kúpil. Tieto vyrobila švédska spoločnosť, 31 percent tvorí papier. Pospájal sa, aby bolo možné vytvoriť dlhšie vlákna. Toto je príklad, ako možno robiť výnimočné veci. Hoci je to veľmi stará technológia. Bola známa už pred vojnou. Možno sa s ňou stretnúť najmä v Japonsku, no menšie výroby existujú po celom svete.

V jednom produkte sa snúbi textil a papier. Dva rôzne biznisy. Znamená to, že v budúcnosti bude úspešná tá firma, ktorá dokáže urobiť ten riskantný, no možno rozhodujúci krok, a zmení svoje zameranie?

Nielen to. Dôležitá bude maximálna transparentnosť.

Takže nestačí, aby firmy vymýšľali napríklad inovatívne džínsy, ale budú musieť zákazníkom bez okolkov a pravdivo povedať, že tento papier pochádza z takého a takého lesa a ten les bol obhospodarovaný maximálne šetrne?

Áno. A sme svedkami toho, že sa to už deje. Medzi firmami silnie trend posúvať sa k absolútnej transparentnosti. Mnohé spoločnosti už dnes otvorene hovoria, čo robia a ako to robia. Ľudia podvedome alebo vedome vnímajú podobu lesov, ktoré navštevujú, a aj tým sa formuje spotrebiteľské vnímanie. Transparentný musí byť celý proces výroby. Zákazníkom už nestačí dobrý pôvod, ak je spracovanie zlé. Nestačí ani kvalitné spracovanie, ak je materiál z nespoľahlivého zdroja. Nároky ľudí rastú, čo podľa mňa naznačuje, že sa vývoj uberá správnym smerom.

Mohli by ste uviesť viac príkladov?

Športová spoločnosť Adidas sa vzdala plastov. Všimnite si, ako v posledných dvoch-troch rokoch pribúda spoločností, ktoré hovoria, že už nebudú používať plastové tašky. Fascinuje ma, že si veľká počítačová spoločnosť Apple dala patentovať papierovú tašku! Je vidno celkovú snahu znížiť záťaž, akú majú priemyselné aktivity na planétu. Ďalšie príklady možno nájsť v kozmetických spoločnostiach. Menia dizajn svojich obalov a vzdávajú sa všetkých tých luxusných škatuliek a nahrádzajú ich udržateľnejšími. No popritom sa snažia, aby aj tieto nové obaly vzbudzovali u zákazníkov dojem kvalitného dizajnu. Akurát už nepoužívajú plasty. Pozrite sa na trh s horúcimi nápojmi, ktoré si môžete zobrať so sebou (káva so sebou, coffe to go). Iba v posledných dvoch rokoch sa rozprúdila debata o tom, ako vlastne narábame s týmito pohármi vyrobenými z papiera. A všimnite si, akú iniciatívnu v tomto smere vyvíjajú McDonald’s a Starbucks.

Prototyp spoločnosti MINT testuje využitie rias...
Prototyp spoločnosti MINT testuje využitie rias v budovách. Aj riasy sú zdrojom celulózy Autor: Andrej Barát, Pravda

Títo dvaja veľkí konkurenti cez leto vyzvali ďalšie firmy, aby do troch rokov vymysleli plne recyklovateľný a kompostovateľný pohár. Neviem, či ste o tom počuli, no toto sa už podarilo študentom zo Strednej odbornej školy v Partizánskom. Vymysleli kompostovateľné tégliky, do ktorých zabudovali semienka rukoly, šalvie či bazalky. Človek ich bez viny zahodí a založí peknú lúku v meste…

Lenže toto je veľmi dobrý príklad! Viete, čo je na tomto všetko zaujímavé? Ľudia si možno myslia, že celý ten rozruch okolo plastových pohárov sa objavil akoby odnikiaľ. V skutočnosti ho však pred dvomi rokmi spôsobila jedna televízna relácia v Spojenom kráľovstve. Tento malý impulz v debate o tom, ako vyžívame zdroje, vygeneroval iskru kreativity. A druhá zaujímavá vec – šíri sa to veľmi rýchlo. Miesto toho, aby ľudia zdĺhavo diskutovali ďalších 20 rokov a pýtali sa, čo majú robiť, zrazu začínajú konať. Takáto perspektíva sa mi veľmi páči.

Ako je s tým všetkým prepojená klimatická zmena?

Je to hnacia sila, ktorá nás núti robiť, čo vieme, aby sme znížili emisie. Veríme, že pestovanie rastlín, pestovanie lesa je jedným zo spôsobov, ako znížiť záťaž zemskej atmosféry. Veď príroda vymyslela na tento účel fotosyntézu a funguje to veľmi dobre. Príroda vyprodukuje na celom svete 3-tisíc ton celulózy za sekundu. A deje sa to samo. Ak využijeme túto možnosť, ktorú nám príroda ponúka, mohlo by nás to nasmerovať k udržateľnejšej budúcnosti.

Máme sadiť viac stromov, zakladať viac lesov?

Je to dobrá alternatíva. Na Slovensku sú veľmi dobré podmienky pre lesníctvo, podobné je to aj vo Švédsku. No nie všade sú lesy tým hlavným zdrojom, z ktorého môžeme získavať kvalitné prírodné materiály. Je to aj bambus, cukrová trstina. Celulózu môžeme získavať z rias, baktérií. Je veľa rôznych spôsobov, ako môžeme získavať kľúčový materiál pre našu budúcnosť. Záleží však od konkrétneho miesta na Zemi.

Čoraz viac ľudí sa bude presúvať do miest. A hoci sa zdá, že v mestách je náročné niečo pestovať vo veľkom, niektorí vedci tvrdia, že práve mestá skrývajú veľký potenciál. Videl som napríklad experimentálne inštalácie s riasami na fasáde budovy v Berlíne. Dokážu si mestá vyrábať celulózu aj samy?

Určite. V mestách je veľa plôch, ktoré by bolo možné využiť na pestovanie. No pestovanie rastlín v mestách má veľa zaujímavých dôsledkov. Môžeme napríklad lokálne kontrolovať klímu. Zelené strechy majú množstvo pozitívnych účinkov na okolie. Na urbánnom rozvoji je však fascinujúca ešte jedna vec. Hustota materiálov je v nich veľmi vysoká. A preto v nich možno uplatniť obehovosť. Nielen recyklovanie, ale aj upcyklovanie.

Čo si treba pod tým predstaviť?

Aj na Slovensku sa mlieko predáva v obale Tetrapak. Obsahuje extrémne silné a mimoriadne kvalitné vlákna. Takýto vysokokvalitný materiál doma používate iba desať dní, potom ho v lepšom prípade dáte do zberu na recykláciu. Lenže takto ten materiál degradujete, znížite jeho hodnotu, pretože sa pomieša s množstvom ďalších vecí v odpade. A teraz sa zamyslite nad tým, že v mestách žije veľa ľudí. Je tu množstvo obalov. Ak by sme našli spôsob, ako by sme mohli tieto vysokokvalitné vlákna vybrať a miesto degradovania by sme ich zlepšili a znovu použili v kvalitnom produkte, tento materiál by si zachoval svoju vysokú hodnotu. A v takom prípade by dávalo využívanie prírodných zdrojov väčší zmysel. To isté platí pre jednorazové poháre na kávu. Vypijete kávu a obal odhodíte preč. Nebolo by úžasné, ak by sa nám podarilo udržať hodnotu vysokokvalitných materiálov, ktoré nám dala príroda?

S experimentálnym využitím rias sa mohli...
S experimentálnym využitím rias sa mohli stretnúť návštevníci veľtrhu EXPO 2015 v Miláne. Autor: Andrej Barát, Pravda

To zaujímavo koreluje s výsledkami vášho prieskumu, podľa ktorého až 64 percent obyvateľov Slovenska považuje rozvíjanie možností recyklovania za najefektívnejší prístup k ochrane životného prostredia. Nemali by sme sa však predovšetkým snažiť používať menej obalov?

Jednou z funkcií obalu je chrániť vnútorný obsah pred nami samotnými. Pretože my ľudia sme nemotorní, veci nám padajú na zem. No začína sa éra, keď Amazon a ďalšie veľké spoločnosti doručujú tovar dovnútra domu. Nie k domu, ale majú systémy, ktoré dokážu doručiť tovar priamo do vašej chladničky. V tomto momente už obal zrejme nie je potrebný. A zároveň, ak má niekto možnosť vojsť do vašej chladničky, má možnosť zobrať so sebou spätne aj obal od použitého výrobku.

Zmení sa triedenie odpadov?

My spotrebitelia nikdy nebudeme experti na triedenie. To sa môže teraz presunúť na profesionálov, a bude to oveľa lepšie, ako je to dnes.

Vráťme sa ešte k výskumu. Pochádzate z Milána, pôsobíte vo Švédsku. Prekvapili vás talianske výsledky?

Prekvapila ma tá časť, kde sme sa respondentov pýtali na tri slová, ktoré sa im spájajú s konceptom lesa. Keď sme graficky znázornili početnosť a výskyt týchto slov, bolo zaujímavé, že veľa odpovedí Talianov sa týkalo kvality vzduchu a kyslíka.

Čím si to vysvetľujete?

Rozumiem tomu, pretože veľa talianskych miest má možno nie práve najlepšiu environmentálnu perspektívu. Máme problémy s kvalitou vzduchu. No aj tak ma to množstvo asociácií lesa s čistým vzduchom a kyslíkom prekvapilo. Očakával som, že ľudia budú viac zdôrazňovať rekreáciu, ako to napríklad ukázali výsledky nášho prieskumu na Slovensku.

Aj napriek tomu sa dajú nájsť v Taliansku inšpiratívne prístupy. Mesto Miláno buduje knižnicu stromov. O čo pôjde?

Ide o oblasť blízko centra. Priestor z jednej strany ohraničuje modernita a na druhej sa čnie fantastická ukážka novej architektúry – vertikálny les, budova Bosco Verticale. A uprostred toho mesto vysádza pestrú zbierku stromov. Je to pekná možnosť, ako sa mesto snaží zapojiť obyvateľov do interakcie s prírodou.

Je to trend?

Veľa podobných projektov sa objavuje po celom svete. Pribúdajú najmä v Číne.

Tieto projekty však niečo stoja. Nehľadia už mestá na svoj rozvoj len skrz návratnosť investícií?

Myslím si, že sa na rozvoj miest dnes hľadí z viacerých uhlov pohľadu. No jedna vec je veľmi dôležitá. Veľké mestá sú nezávislé. Dokážu sa rýchlo „rozhýbať“. Keď riadite mesto, snažíte sa predovšetkým zaistiť, aby sa ľuďom v meste páčilo. Jedine tak sa vám podarí v meste koncentrovať finančné, ekonomické, kultúrne a vzdelávacie zdroje. A vidím, že mestá dnes v oveľa väčšej miere experimentujú. Urbánne prostredie je miestom, kde to vrie, kde sa všetko miesi, kde sa urýchľuje rozvoj. Veľké mestá sú dostatočne silné na to, aby si vedeli presadiť svoje rozhodnutia. Keď si napríklad Londýn povie, že bude robiť niečo takto, tak to urobí. A každý sa musí prispôsobiť. Pre krajiny je oveľa ťažšie sa takto rozhodovať. Nehovoriac o Európskej únii.

Marco Lucisano (1973)

  • výskumník
  • Narodil sa v Taliansku.
  • Vyštudoval Kráľovský technologický inštitút vo Švédsku (KTH Royal Institute of Technology), čo je najstaršia a najväčšia technická univerzita vo Švédsku.
  • Špecializuje sa na technológie spojené s papierom a obalmi.
  • Vo Švédskom výskumnom inštitúte (RISE) pracuje od roku 2004.
  • V súčasnosti je prezidentom divízie pre bioekonomiku RISE, predtým pôsobil ako viceprezident pre oblasť výroby papiera a obalov.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#recyklovanie #Marco Lucisano #lesy #klimatické zmeny #ekológia #drevo
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
34,99
Kytica Zimona 23

Kytica Zimona 23

39,99
Smútočná kytica žlté chryzantémy

Smútočná kytica žlté chryzantémy

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk