Mayský triumf je inšpiráciou. Ich pád varovaním

, 13.11.2018 07:00

Mayovia vymysleli geniálny spôsob, ako hospodáriť s vodou. A tiež ako zabezpečiť pre polia dostatok živín bez toho, aby ich museli hnojiť. Vďaka tomu dokázali po stáročia uživiť milióny ľudí. Lenže dômyselné poľnohospodárstvo sa nakoniec ukázalo ako zraniteľné miesto mayskej civilizácie. Viac nám v rozhovore prezradil profesor Milan Kováč, mayológ, ktorý už takmer desať rokov vedie tím výskumníkov v lokalite Uaxactún v Guatemale.

Profesor Milan Kováč.
Profesor Milan Kováč. Autor: Andrej Barát, Pravda

Na jeseň vám vyšla v prestížnom vedeckom magazíne Science štúdia, na ktorej ste sa podieľali s Tiborom Lieskovským a Tomášom Drápelom. To sa podarí len máloktorému slovenskému vedcovi. Aké sú ohlasy?

Vynikajúce. Spätnú väzbu dostávame z archeologických kruhov z celého sveta. Niektorí kolegovia to nazývajú najväčším objavom v mayológii za posledných 100 rokov. Pomocou nových technológií sme totiž objavili infraštruktúru starého mayského sveta a to, akým spôsobom táto spoločnosť fungovala, ako sa živila, ako sa bránila a cestovala, aké husté bolo osídlenie. Jednoducho to, čo sme predtým poznali len z akýchsi mikrosond, sa nám teraz ukázalo v celej komplexnosti. A to úplne zmenilo náš pohľad na mayskú civilizáciu.

V Guatemale ste skenovali s laserovým systémom LiDAR oblasť veľkú vyše 2 100 štvorcových kilometrov. Podobnú rozlohu má celý Bratislavský kraj, kde žije 620-tisíc ľudí. Koľko ľudí žilo v oblasti, ktorú ste skúmali?

To je celkom zložité, pretože v Bratislavskom kraji máme centrum krajiny a v Guatemale sme skúmali aj vidiecke a okrajové, neobývané oblasti. Vyšlo nám, že miestami to bolo 20-tisíc obyvateľov na štvorcový kilometer, inde však len 50 obyvateľov na štvorcový kilometer. Ťažko teda porovnávať. Priemerne však hustota obyvateľstva bola podobná súčasnej hustote obyvateľstva na Slovensku, ba dokonca bola vyššia (110 obyvateľov na štvorcový kilometer na Slovensku, starí Mayovia mali 130 až 150 obyvateľov na štvorcový kilometer). Treba však brať do úvahy, že vtedy v 8. storočí žilo na celej zemeguli len okolo 200 miliónov obyvateľov, a teda Maymi obývaná zóna predstavovala jednu z najhustejšie obývaných častí sveta. Dokonca to vyzerá, že išlo o územie s úplne najvyššou koncentráciou obyvateľstva na Zemi.

Kde možno hľadať paralely?

V staroveku jedine v povodí rieky Níl v Egypte, v povodí Žltej rieky v Číne alebo ešte Eufratu a Tigrisu v Mezopotámii. Z nich najhustejšie osídlenie bolo doteraz známe na brehoch Žltej rieky, ale vychádza to tak, že v Peténe, ako nazývame oblasť mayských nížin, v ktorej sa koncentrovala mayská civilizácia, bola hustota obyvateľstva ešte vyššia.

Venovali ste sa poľnohospodárstvu. Ako dokázala mayská civilizácia uživiť taký veľký počet ľudí?

Doterajší stav bádania sa opieral najmä o súčasné mayské poľnohospodárske praktiky. Mayovia dodnes žijú, praktizujú takzvané tradičné mayské poľnohospodárstvo. Toto sme spočítali a preniesli do obdobia pred 1 200 rokmi. Lenže keď sme zistili, aká vysoká bola hustota obyvateľstva, počty nám vôbec nesedeli. Tento typ poľnohospodárstva by nemohol fungovať. Neuživil by ani desatinu počtu obyvateľstva, ktoré tam žilo. Museli sme nájsť iné agrárne systémy. Také, ktoré už zanikli, ku ktorým teda nemáme paralelu a nevieme ich porovnávať s tým, čo robia dnešní potomkovia. Museli sme zložito skladať krok za krokom, ako to dávna civilizácia asi robila.

Pri objave terasovitých polí v džungli.
Pri objave terasovitých polí v džungli. Autor: Archív Milana Kováča

Kde ste hľadali?

Doteraz sme ignorovali oblasti močiarov a bahnísk. Sú obrovské. Tvoria väčšinu pôdy v nížinách. Sú také nasiaknuté vodou, že ich desať mesiacov v roku možno považovať za mokraď. Vďaka laserovému skenovaniu sme v nich objavili pozostatky melioračných systémov, ktoré dokázali premeniť rozsiahle močiare na veľmi úrodnú poľnohospodársku oblasť s mimoriadne lukratívnou a dobre hnojenou pôdou.

Ako ju hnojili?

Práveže nijako. Ani ju neobrábali. Mali nastavený systém, ktorý to robil akoby automaticky. Dômyselne narábali so zdrojmi vody, s jej privádzaním a odvádzaním. Voda naplavovala živiny z hôr, priniesla ich na pôdu a keď si „urobila svoju prácu“, bola odvedená kanálmi do podzemia. Do tunelov a podzemných riečísk. Polia dostávali permanentnú dávku veľmi výdatného hnojiva a zostali odvodnené a pritom vlhké. Dávali úrodu dva- až trikrát do roka.

Lenže odkiaľ pochádzali tie živiny?

Obdobie dažďov trvá v tejto oblasti takmer desať mesiacov. Dažde sú pomerne prudké. Živiny pochádzajú z neustáleho cyklu hustej zelenej masy, ktorá sa rozkladá na jednotlivé zložky živín a tie sú z hôr stále splavované do nížin, v ktorých sú dnes močiare. V časoch starých Mayov tam boli miesto nich polia s kanálmi.

Ako tam vznikli podzemné rieky?

Tie sú prirodzeného pôvodu a súvisí to s horninou. Nachádza sa tam pórovitý vápenec, cez ktorý si voda ľahko hľadá cestu. V celej oblasti nie sú žiadne povrchové rieky. Vyzerá to zvláštne. Ako by mohlo existovať poľnohospodárstvo v dažďovom pralese, v ktorom nie je ani len rieka? Tam, kde sa všetka voda prepadáva pod zem? Musela by sa čerpať minimálne z päťdesiatmetrovej hĺbky! V tých časoch by nikto nedokázal preraziť také hlboké studne. Takže museli vodu dômyselne zachytávať na povrchu a spolu s živinami ju privádzať tam, kde to bolo potrebné, a súčasne odvádzať odtiaľ, kde bola pôda ílovitá a kde sa to celé zamáčalo.

Toto je obrázok nížin. Ako to vyzeralo v horách?

Zistili sme, že na nich boli terasovité polia. Prostredníctvom terás zmiernili odtok vody z výšin, netiekla tak prudko. A navyše voda aj na terasách postupne ukladala živiny. Išlo o komplexný systém. Všetky živiny z hornatej krajiny sa usádzali presne tam, kde to Mayovia chceli. Voda smerovala tam, kde to potrebovali. Krajina bola celá popretkávaná vodnými a poľnohospodárskymi dielami, ktoré umožňovali mimoriadne efektívne a intenzívne poľnohospodárstvo, o čom sme predtým vôbec netušili. A práve slovenský tím bol zodpovedný za to, aby identifikoval tento fenomén a myslím si, že sa nám to podarilo v plnej miere.

So súčasnými Lacandóncami (Kováč prvý zľava).
So súčasnými Lacandóncami (Kováč prvý zľava). Autor: Archív Milana Kováča

Ako odvodňovali močiare?

Jeden príklad, ktorý sme aj vykopali, ukazuje, že stredom zóny prechádzal sedem metrov široký kanál. K nemu sa každých 11 metrov pripájali jeden a pol metra široké kanáliky. Tvorili ramená, celé to vyzeralo ako stromček. Tieto menšie kanáliky zvádzali vodu do veľkého, ten sa postupne zvažoval. Hľadali sme jeho ústie pomocou všetkého možného, využili sme GPS, presekávali sme sa v teréne mačetami, až kým sme nenašli podzemné jaskyne, do ktorých sa to celé valilo a kde sa to prepadávalo do podzemných riečísk.

Ak to bola sústava kanálov, ako sa dostali živiny priamo na polia?

To nie je ešte celkom isté. Pracujeme na tom, ale domnievame sa, že tieto kanály sa logicky postupne zanášali živinami a ľudia ich vyhadzovali na polia. To znamená, že kanály sa museli pravidelne čistiť. Na poliach vznikla obrovská vrstva pôdy s humusom. Zachovala sa dodnes. Ľudia nám potvrdili, že keď do nej zasadia kukuricu, dosiahne najväčšie rozmery z celého regiónu. Klasy sú oveľa väčšie ako kdekoľvek inde. Takže ten efekt tam pretrval.

Čo takéto poľnohospodárstvo napovedá o usporiadaní mayskej spoločnosti?

Veľmi veľa. Spoločnosť musela byť centrálne riadená, aby to fungovalo. Niekto dal povel, aby nastúpilo 2-tisíc ľudí a išlo sa.

Prečo si to myslíte?

Prirovnal by som to k našej sieti ciest. Každé ráno idem zo Záhoria do Bratislavy. Darmo je to od Malaciek po Stupavu voľné. Ak je to od Stupavy po Bratislavu upchaté, tak budem meškať do práce polhodinu, ako keby to bolo upchaté už na začiatku. Čiže darmo by povedzme 1 000 ľudí udržiavalo jednu časť kanálov čistú, ak by to ľudia na ďalšom úseku nerobili a nechávali by kanály upchaté. Voda by sa rozliala a premenila by celú nížinu na jedno veľké bahnisko. Spolupráca v týchto dlhých a zložitých sieťach musela byť precízna a dokonalá. A nad tým všetkým musela stáť jedna autorita, ktorá dokázala zosúladiť rozsiahle práce.

Vykopávky starých palácových priestorov pod zemou.
Vykopávky starých palácových priestorov pod zemou. Autor: Archív Milana Kováča

Súvisí takáto organizácia so štruktúrou mesta?

Stará poučka hovorí, že prvé mestá v starovekých civilizáciách vznikli práve vďaka nutnosti koordinovania vodohospodárskych prác. Tak vzniklo mesto, tak vznikol mestský štát. Kdekoľvek, či to bolo v Mezopotámii, alebo na Níle. A hovorilo sa, že jediná civilizácia z tých najvyspelejších, ktorá takto nevznikla, bola mayská. Ale hop! Náš výskum ukázal, že ani americké civilizácie neboli výnimkou.

Hospodárili Mayovia s vodou naozaj dobre? Nevysušili si nakoniec takto krajinu?

Myslím si, že nie. Pretože tento mayský systém fungoval prinajmenšom 1 500 až 2 000 rokov. Problém nastal až niekde na samom konci mayskej klasickej civilizácie, niekedy v 8. až 9. storočí. Vtedy sa objavili obrovské suchá, vieme to vďaka výskumom peľov.

A nezapríčinil toto sucho človek?

Je možné, že prispel, ale z veľkej časti to bola jednoducho prírodná katastrofa. Niekoľko rokov po sebe prešlo takmer bez zrážok. Otázka však znie, či bola mayská civilizácia pripravená čeliť veľkým suchám. Asi nebola, keďže na veľkej časti územia nemala prirodzené rieky ani jazerá, globálne výkyvy ju teda mohli ľahko položiť.

Čo Mayovia pestovali?

Hoci sa to môže zdať zvláštne, boli to plodiny blízke nášmu jedálnemu lístku. Kukurica, tekvica – v obrovskom množstve rozličných druhov, paprika, rajčiny, fazuľa…

Bol úspech ich poľnohospodárstva úzko zviazaný s bohatými poznatkami z astronómie?

To by som netvrdil. Je pravda, že astronómiu mali na vysokej úrovni, ale s poľnohospodár­skymi javmi súvisela skôr v mytologickej rovine. Určité kozmické javy, napríklad heliaktický východ súhvezdia Orion, východ Plejád a tiež slnovraty a rovnodennosti im dávali akoby nejaké kozmické pokyny na určitý typ poľnohospodárskych prác. Akoby boli nariaďované z nebies, vyžadované nebeskými symbolmi. Ale v skutočnosti to malo skôr mytologicko-rituálny ako praktický význam.

Pri skúmaní súčasného mayského poľnohospodárstva.
Pri skúmaní súčasného mayského poľnohospodárstva. Autor: Archív Milana Kováča

Váš výskum naznačuje, že dômyselné poľnohospodárstvo nepredstavovalo len silu mayskej civilizácie, ale aj jej slabinu. LiDAR odhalil obranné štruktúry. Čo to znamená?

Že sa musíme definitívne rozísť s obrazom mayskej civilizácie, ktorú načrtli archeológovia John Eric Thompson a Sylvanus Morley, zakladatelia mayológie. Predstavili ju ako mierumilovnú civilizáciu, plnú filozofov, znalcov času, astronómov a matematikov. No opäť sa ukazuje, že to bola skôr „štandardná“ civilizácia. A to aj napriek mnohým výnimočným veciam, obdivuhodným výsledkom v astronómii, v matematike, ktoré sa nedajú porovnať s inými civilizačnými okruhmi. No práve vojna, vojenstvo, dobyvateľské plány a oslava víťazstiev panovníkov predstavujú tie faktory, ktoré sú plne porovnateľné s ostatnými starovekými civilizáciami. Takže ten mýtus, ktorý sme si sami o Mayoch vybudovali, sme vďaka technológii previedli do reality. Mayovia vytvárali rozsiahle obranné systémy práve preto, že veľmi často viedli vojny.

Boli to pevnosti?

Dokázali veľmi umne využívať prírodný reliéf. Takže tam, kde boli nejaké veľké skaly, upravili ich tak, aby boli nepriechodné. Vytesali do nich chodníky a miesta pre obrancov. Z vysokých horských pahorkov urobili nedobytné pevnosti. Na ich vrchole postavili útočiská, kde sa mohli utiahnuť ľudia z nížin. Tak trochu sa to podobalo dávnym hradiskám, aké sme mali aj na Slovensku.

Stavali aj valy?

Dôkazov o valoch zatiaľ nemáme mnoho. Pretože valy boli drevené, a to nám LiDAR neukáže. Ukáže nám len to, čo bolo postavené z kameňa alebo veľkých a pravidelných násypov hliny. Hlinený val, možno aj s drevenou palisádou, zreteľne existoval v okolí najväčšieho mayského mesta Tikal a spolu s vodnou priekopou ho máme identifikovaný aj v meste Becán.

Pred kým bránili polia?

V rámci 2 000 rokov mayských dejín, ak ich počítame len do konca klasického obdobia, čiže od roku 1200 pred naším letopočtom do roku 800 nášho letopočtu, dochádzalo k veľkému množstvu udalostí, ktoré mali rozdielny kontext. Aj Mayovia vytvárali najprv mestské štáty. A podobne ako v starovekom Grécku, tieto mestské štáty viedli medzi sebou vojny. Neskôr vytvorili akési zväzy a tie bojovali medzi sebou. V priebehu mayských dejín medzi sebou viedli permanentné vojny najmä dva politicko-spoločenské útvary, jeden mal centrum v meste Calakmul na severe a druhý v meste Tikal na juhu.

A čo cudzinci?

Vieme prinajmenšom o dvoch silných výpadoch z oblasti stredného Mexika, ktoré mali vojenský charakter. Boli to útoky cudzích vojsk s inou vojenskou technikou. A uspeli. Najčastejšie útoky viedla kultúra Teotihuacán, na mayské územie vtrhla v roku 378 nášho letopočtu. Mnohé obranné systémy boli obrátené proti nim. Mayovia boli najmenej dvakrát vo svojej histórii globálne porazení a infiltrovaní cudzou kultúrou, s ktorou sa vyrovnávali, až kým ju oni nepohltili. Títo cudzinci sa teda v mayskom mori nakoniec vždy utopili. No neobišlo sa to bez toho, aby aj oni nejako ovplyvnili mayskú kultúru, najmä u elít.

Kováčove začiatky antropologických výskumov u...
Kováčove začiatky antropologických výskumov u Lacandóncov. Autor: Archív Milana Kováča

Prečo Mayovia nakoniec opustili tento priestor?

To je otázka, na ktorej odpovedi sa stále pracuje. Vieme však, že ten priestor opúšťali postupne. Nie tak, ako sa kedysi myslelo, že sa záhadne vyparili zo dňa na deň. Našli sme dôkazy rozlučovacích rituálov. Neodchádzali útekom, po nejakej bitke, ale odchádzali usporiadane a vykonávali posvätné obrady ukončenia svojho pobytu. Vo väčšine oblastí bol odchod kultivovaný, organizovaný. Nebol to chaos. Ale v niektorých oblastiach nachádzame aj znaky násilia.

Porazil ich niekto?

Nakoniec nemohli byť všetci niekým porazení. Pretože ten víťaz by si nenechal ujsť korisť. Obsadil by výstavné paláce, žil by v krásnych kamenných mestách. Ak by ich dobyl, tak by ich používal a znova by zúrodnil polia a prevzal by nesmierne bohatstvo tohto kraja. Lenže to sa nestalo. Nezdá sa, žeby sa našiel niekto, nejaký kandidát na prevzatie mocenskej domény starých Mayov. Práve toto nám zatiaľ prináša viac otáznikov ako odpovedí. Jednou z nich môže byť ekologická katastrofa. Veľká. Na tejto téme sa intenzívne pracuje.

Čo konkrétne sa mohlo stať?

Najčastejšie sa hovorí o tom, že Mayovia si takpovediac pod sebou podpílili konár. Tým, že odlesnili celú krajinu. Došlo k erózii pôdy a na jednej strane k vysychaniu celých plôch a na druhej strane k zanášaniu životodarných kanálov erodovanou pôdou. Na to však neexistujú jednoznačné odpovede a existuje rovnaké množstvo argumentov aj protiargumentov. Je to však stále jedna z dobrých pracovných hypotéz. Ďalšie teórie hovoria jednoducho o veľkej smole. O sérii katastrofálneho sucha, ktoré spôsobilo, že žiadne zásoby už nevydržali a nebola alternatíva. Došlo k podvýžive, vojnám o posledné zdroje a k definitívnemu vysťahovaniu alebo vymretiu populácie.

Aké sú ďalšie teórie konca Mayov?

Mohla to byť aj zmena politickej štruktúry, ktorá mala za následok koniec centrálnej vlády a neschopnosť organizovaného obrábania rozsiahlych vodných systémov. Obživa, ktorú predtým dokázali polia poskytnúť, sa mnohonásobne zmenšila. Existuje aj teória spojená s cudzincami. V 8. storočí sa totiž vyskytlo veľké množstvo znakov prítomnosti cudzích elít. Objavili sa vládcovia s nemayskými menami, nemayskými tvárami. Vidno, že zmenili politickú mapu, systém moci a vlády. Vniesli množstvo cudzích prvkov, ktoré mohli rozbiť pôvodnú sociálnu štruktúru a systém. Táto teória hovorí o tom, že nový systém zavedený cudzou správou sa ukázal byť príliš lokálnym a neefektívnym, bol neschopný zabezpečiť potravinové zdroje, ktoré tradične fungovali.

Rozptýlila sa moc?

To, čo vidíme na konci klasických mayských dejín, je veľká decentralizácia. Môže to znieť paradoxne, no bolo to niečo ako demokratizácia. Vidíme tam predtým nevídané záznamy o politických poradách, o kolektívnej moci, o strate autority veľkých svätých kráľov. Aj to v konečnom dôsledku mohlo priniesť skazu, lebo svet s globálnymi potrebami sa fragmentarizoval.

Ste ešte v kontakte s Lacandóncami, poslednými pravými Maymi?

Áno, každý deň. Niektoré z osád už majú internet a niektorí mladí sa naučili používať WhatsApp. Takže mám informácie o tom, čo sa v tých kmeňoch deje. Pravidelne ich však aj osobne navštevujem. Od starcov sa mi darí systematicky zachovávať najvýznamnejšie doklady o ich rituáloch. Tento rok sa mi podarilo zaznamenať jeden tajný. Zaklínadlo na výrobu posvätného alkoholického nápoja, ktorý bol pre ich náboženstvo absolútne kľúčový. A je pravdepodobné, že podobný používali aj starí Mayovia v dávnych časoch. Pre mňa je tento kmeň ako kľúč k starým dejinám, ako stroj času. Nachádzam tam všetko autentické, je tam jednoducho to, čo inde už dávno zmizlo z povrchu Zeme.

Pred budovou jednej z novoobjavených...
Pred budovou jednej z novoobjavených kráľovských rezidencií starých Mayov. Autor: Archív Milana Kováča

Prečo sa rozhodli žiť v pralese, keď pôvodne aj oni žili v kamenných mestách?

Zdá sa, že utiekli, aby sa skryli. V 20. storočí utekali až k Mexiku pred guatemalským diktátorom Jorgem Ubicom, ktorý ich dal chytať ako poľovnú zver a zatvárať do zoologických záhrad. Pár storočí predtým utekali pred Španielmi. A ešte predtým pred susedným kmeňom imperiálnych Itzov. Stále na úteku vytvorili komunity v džungli, kde sa chránili pred nepriateľmi, neskôr belochmi. Tí k nim buď zavliekli choroby, alebo sa ich snažili obrátiť na kresťanstvo. Snažili sa im tiež vziať ich zdroje obživy. Alebo ich len tak zabíjali ako divú zver. Lacandónci sa preto roztrúsili v obrovskej oblasti Lacandónskeho pralesa. Nežili vo väčších skupinách z bezpečnostných dôvodov. Vždy to bola len jedna rodina, ktorá žila na veľkej ploche pralesa. Takto prežili celé storočia a paradoxne si dokázali udržať kolektívnu históriu a pamäť.

A ako je to dnes?

Moderní antropológovia niektorých primäli žiť spolu. Opäť, aby ich chránili, pretože dnes môžu odolávať skôr v pevných komunitách a chrániť sa tak pred vonkajším svetom. Naďalej žijú bez asfaltových ciest hlboko v džungli. Ešte stále sú nositeľmi dávnej tradície a časť z nich nie je pokresťančená. Ale už to nie je to, čo bývalo.

V úvode ste spomínali, že ste pri výpočtoch vychádzali z tradičného poľnohospodárstva, ktoré sa udržalo dodnes. Je to práve to, ktorým sa živia Lacandónci?

Áno, aj oni používajú vypaľovanie ako kedysi dávni Mayovia v nížinách. Keď sa spáli vegetácia a stromy, popol pôdu efektívne a rýchlo zúrodní. Nerýľujú, neorú. Len kolmi nabijú do zeme jamky a do nich sadia. Tento postup dokáže zabezpečiť veľmi dobrú úrodu. Ale iba dva-tri roky po sebe. Potom treba miesto zmeniť, pretože pole bude najbližších 50 rokov nepoužiteľné. No keďže majú Lacandónci k dispozícii obrovské plochy pralesa a je ich veľmi málo, každé dva-tri roky si môžu založiť nové pole. Pri najnovších číslach o počte obyvateľov mayskej civilizácie v klasickom období však takéto hospodárenie jednoducho nebolo možné.

Darí sa vám originálne mýty Mayov aj publikovať?

Vydal som učebnicu mayskej mytológie pre mexické základné školy. Doma to ešte len chystám. Rád by som to vydal v slovenčine aj v angličtine, avšak ako vedeckú knihu komentovaných mytológií. A to mi dáva už roky zabrať. Zatiaľ sa to slovenským záujemcom podarilo podať aspoň ako rozhlasový cyklus rozprávok pre deti.

Čím by nás mohli Mayovia dnes inšpirovať?

Ich civilizácia zlyhala v tom, že partikulárne povýšili nad obecné. To obecné blaho, ktoré bolo pôvodne riadené centrálnou mocou, bolo odmietnuté. Predtým dokázali myslieť globálne. Napríklad tak, že prečisťovali kanály vo všetkých úsekoch, lebo boli navzájom prepojené a závislé. Je zrejmé, že to prestalo fungovať. Hneď ako začal každú časť ovládať niekto iný a každý chcel zo svojho úseku vydolovať čo najviac, celý ekologický systém prestal fungovať. Poučenie pre nás by mohlo spočívať v citlivom narábaní s krajinou v globálnom meradle. Vo vnímaní krajiny a zásahov do nej v dlhodobom meradle a globálnej perspektíve. Akejsi globálnej sieti vzájomných závislostí, a nie krátkodobých výhod pre určité skupiny alebo regióny.

Milan Kováč (1967)

mayológ
  • Je zakladateľom a vedúcim Katedry porovnávacej religionistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
  • Prednáša aj na Missouri State University v USA.
  • Od roku 1999 skúma jazyk a mytológiu Lacandóncov, posledného mayského kmeňa s pôvodnými rituálmi a náboženstvom.
  • Vedie už desať rokov mayské vykopávky v Guatemale, predovšetkým v lokalite Uaxactún.
  • Od roku 2009 organizuje špeciálny workshop – Akadémiu mayského hieroglyfického písma, ktorá dnes pod hlavičkou Bratislava Maya Meeting významne prispieva k rozlúšteniu mayského písma.
  • V roku 2012 založil Centrum mezoamerických štúdií pri Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
  • Od roku 2016 vedie slovenskú časť medzinárodného vedeckého výskumu laserového skenovania guatemalského pralesa, ktorého výsledky boli nedávno publikované v prestížnom časopise Science.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Milan Kováč #Mayovia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
36,99
Perla farebné ruže a tulipány

Perla farebné ruže a tulipány

1,49
Črepníková primulka

Črepníková primulka

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk