Slovensko nestráca len lesy. Ničí si aj rieky

, 10.03.2019 06:00
martina paulikova zive rieky
Ekologička Martina Paulíková. Autor:

Slovenská verejnosť veľmi citlivo reaguje na hrubé a ničím neospravedlniteľné zásahy do lesov. Zaujímajú sa však ľudia dostatočne aj o rieky? Podľa Vodného plánu Slovenska, ktorého tretia verzia sa začala pripravovať, je takmer polovica z nich v zlom stave, pričom k dramatickému zhoršeniu došlo podobne ako v prípade lesov v posledných rokoch. Na príčiny sme sa pýtali expertky WWF Slovensko na rieky Martiny B. Paulíkovej.

V akom stave sú slovenské rieky?

Vodné toky a vo všeobecnosti vodné útvary na Slovensku nie sú v dobrom stave. Hovorí to dokument, ktorý sa volá Vodný plán Slovenska. Garantom jeho spracovania je Ministerstvo životného prostredia SR, konkrétne sekcia vôd, ale do jeho prípravy a implementácie by mali byť zapojení všetci relevantní aktéri. Vrátane miest a obcí, znečisťovateľov či verejnosti.

Ministerstvo začína spracúvať tretí vodný plán. Aké sú vaše očakávania?

Verím, že zapojenie ostatných aktérov nebude tentoraz iba formálne a vznikne adresný, jasný a prehľadný vodný plán, do ktorého naplnenia sa zapoja všetci v krajine. Pretože ak je plán pripravovaný a spracúvaný iba v úzkej skupine ministerských úradníkov a problémy a opatrenia nikto neprekonzultuje s ľuďmi v teréne, so starostami, s nezávislými expertmi či rybármi, vodný plán bude formálny a neprehľadný. Nikto nebude vedieť, čo má presne robiť. A najmä, nepodarí sa nám dosiahnuť dobrý stav vôd, čo je spoločný cieľ pre celú Európu, nielen pre Slovensko.

Ako vlastne vodný plán vyzerá?

Návrh dnes platného dokumentu, ktorý pripomienkovala v roku 2014 verejnosť, predstavoval deväť dokumentov s prílohami, spolu 11 130 strán. Výsledný vodný plán schválený 13. januára 2016 mal s prílohami aj mapami 10 523 strán. Je to teda pomerne rozsiahly a pre väčšinu z tých, čo by mali vykonávať jeho opatrenia, neprehľadný a nezrozumiteľný materiál.

Podľa zákona o vodách je to však základný dokument vodného plánovania a štát by mal jeho opatrenia nielen premietnuť do iných rezortných programov a stratégií, ale v krajine potom aj koordinovať činnosti tak, aby nedochádzalo napríklad k financovaniu činností, ktoré budú mať opačný efekt. Opatrenia vodného plánu by mali byť premietnuté aj do územných plánov a najmä by mali byť reálne v krajine aj urobené. V žiadnom prípade by nemalo dochádzať k masívnej podpore projektov idúcich proti vodnému plánu.

A to sa na Slovensku deje?

Jeden príklad za všetky. Už v čase platnosti prvého vodného plánu štát, ktorý mal zabezpečiť dosiahnutie dobrého stavu vôd aj opatreniami na zadržanie vody v povodiach, paralelne situáciu zhoršoval tým, že financoval prinajmenšom 610 projektov za 375,3 milióna eur v menších aj vo väčších mestách, pri ktorých bolo vyrúbaných niekoľko tisíc stromov a zadláždených niekoľko miliónov štvorcových metrov zelene. Paradoxne, z fondov Európskej únie. Vznikli dnes už neslávne známe a veľakrát prakticky nepoužiteľné „eurofondové betónové námestia“, ktoré dramaticky zvyšujú odtok vody.

Na rakúskej strane Moravy naprávajú staré...
Na rakúskej strane Moravy naprávajú staré krivdy. Spájajú Moravu s bočnými ramenami a do rieky sa vracia život. Autor: Gerhard Egger, WWF

Povodne, ku ktorým tieto spevnené plochy významne prispievajú, chcel štát aj v druhom vodnom pláne opäť riešiť betónom. Betón na protipovodňové opatrenia mal podľa druhého plánu stáť približne 400 miliónov eur. Hoci sa podarilo neskôr presadiť, aby financie mohli ísť aj na environmentálne lepšie, zelené riešenia, práve nevhodné nastavenie platného vodného plánu spôsobilo, že ich realizácia je dnes prakticky nemožná.

Veríte, že zapojenie sa všetkých aktérov nebude tentoraz formálne. Nebralo vari ministerstvo do úvahy pripomienky vedcov a odborníkov, ktorí sa týmto obrovským dokumentom prelúskali?

K druhému vodnému plánu zaslali odborníci a vedci, z ktorých mnohí boli a dodnes sú aktívni v rámci iniciatívy Za živé rieky, celkom 192 pripomienok. Z nich bolo akceptovaných iba 16! Z toho prinajmenšom tri neboli splnené, pretože neboli sprístupnené materiály. Čiže ministerstvo akceptovalo iba necelých sedem percent pripomienok verejnosti. Tieto pripomienky boli pritom často jediné, ktoré prišli, pretože ostatní ľudia jednoducho nevedeli, kde, čo, dokedy a ako majú pripomienkovať.

Ako dlho platí vodný plán?

Šesť rokov. Prvý sme mali na obdobie 2010 až 2015. Druhý je spracovaný na roky 2016 až 2021 a ten tretí bude platiť do roku 2027. Pripomínam, že aspoň dobrý stav vôd sme mali dosiahnuť už v roku 2015, iba v ojedinelých prípadoch bolo možné túto podmienku presunúť až na rok 2027.

Prečo sa nepodarilo zlepšiť stav riek?

Bohužiaľ, na Slovensku sme opatrenia brali veľmi formálne a namiesto zlepšovania stavu sme si nezriedka stav vodných útvarov zhoršili ďalšími reguláciami, výstavbou elektrární prehradzujúcich celý vodný tok.

Mohli by ste to povedať konkrétnejšie?

Tak si porovnajme údaje z prvých dvoch plánov. Vidím, že v roku 2007 sme mali vo veľmi dobrom a dobrom stave takmer 65 percent vodných útvarov. V roku 2012 je však takýchto útvarov iba 55,6 percenta. Dramaticky poklesol najmä počet útvarov vo veľmi dobrom stave – z takmer 30 percent na tri percentá! Samozrejme, určité zmeny je možné pripísať na vrub lepšiemu monitoringu. Je tiež možné, že sme pri prvom vodnom pláne boli jednoducho príliš optimistickí.

Na druhej strane však čísla o počte bariér na tokoch ukazujú, že ich počet a závažnosť rastú. (V roku 2014 bolo na najväčších slovenských riekach 1 075 stavieb a ich počet stále rastie, najhoršia situácia je na Váhu a Hrone, pozn. red.) V druhom vodnom pláne Slovenska tiež nájdeme údaje, že z celkového počtu 1 514 vodných útvarov sa zhoršil stav v 614 útvaroch, čo je vyše 40 percent.

Čo to vlastne znamená, že takmer polovica našich riek nie je v dobrom stave?

Pojem „dobrý stav vôd“ nie je subjektívny termín. Hoci väčšina ľudí, ktorí sa chodia prejsť k riekam alebo ich poznajú dlhšie, asi subjektívne tiež povie, že ich stav sa nezlepšuje. Práve naopak. Stále sme svedkami úhynov rýb kvôli znečisteniu. Stále sa každú jar hromadne rúbu brehové porasty na štiepku či v mene ochrany pred povodňami, hoci je význam stromov popri rieke už nespochybniteľný. Spevňovanie brehov a dna, regulácie a premena riek na tobogan (čo sa stalo v prípade Belej alebo Studeného potoka), ktoré odvedú vodu rýchlo nižšie po toku, sú žiaľ stále často používané opatrenia pri ochrane pred povodňami. A sú prvou voľbou, hoci sa práve týmto zvyšuje riziko povodní nižšie po toku.

Ako sa to prejavuje v krajine?

Negatívne dôsledky už cítime paradoxne v podobe neskoršieho sucha či zhoršenia kvality vody. Rámcová smernica o vode, ktorá stanovuje spoločný cieľ dosiahnuť aspoň dobrý stav vôd a týka sa opatrení v oblasti vodného hospodárstva, pritom platí už takmer 20 rokov, bola schválená 23. októbra 2000.

Európska komisia sa však práve chystá prehodnotiť rámcovú smernicu o vode. Prečo?

Preskúmavanie smernice, takzvané Fitness checks, je procesom, v rámci ktorého Európska komisia posudzuje, či má smernica stále dosah na splnenie cieľov. Komplexne sa posudzuje, či je ešte potrebná, či regulácie a postupy, ktoré obsahuje, sú účinné a či nie je potrebná zmena. Tento proces sa robí pri spoločných smerniciach EÚ pravidelne. My takéto niečo na Slovensku nepoznáme, aby sa skúmalo, či nejaký zákon alebo strategický dokument dosiahol to, čo sme ním zamýšľali dosiahnuť a či nie je čas na jeho zmenu.

Sú však nejaké tlaky na zmiernenie rámcovej smernice o vode?

Niektoré krajiny a priemyselné odvetvia majú z dôvodu svojich ekonomických záujmov snahu túto smernicu oslabiť.

Preto prebieha veľká kampaň, ktorá spája vedcov, ekológov a občanov ProtectWater?

Áno. Proces preskúmavania rámcovej smernice o vode obsahuje aj krok takzvanej verejnej konzultácie. Tá poskytuje priestor, aby vyjadrila názor odborná aj laická verejnosť. No keďže tento proces vyžaduje určitý stupeň expertízy, organizácie zamerané na ochranu životného prostredia vypracovali spoločný dokument, ktorého cieľom je prezentovať potrebu zachovania súčasného znenia smernice.

Podľa mňa je už veľmi aktuálne otvorenie diskusie o úplnom odstraňovaní bariér na slovenských vodných tokoch, vrátane búrania prehradení.
Martina Paulíková

Ekológovia a experti v oblasti životného prostredia upozorňujú, že spoločnú európsku politiku v oblasti vôd je potrebné mať stále relatívne prísnu a ochrana vôd je pre zdravie a kvalitu života ľudí nevyhnutná. Túto pozíciu môžu podporiť občania na webe WWF Slovakia prostredníctvom kampane ProtectWater do 2. marca.

Vo Francúzsku v apríli zbúrajú dve priehrady na rieke Sélune. Nie malé. Jedna je vysoká 16 metrov, druhá 36. Prečo to robia?

Každá doba prináša určité poznanie. Zásahy do krajiny, vrátane budovania priehrad a hrádzí v riekach, riešili určitý problém a potrebu ľudí. Po rokoch sa však poznanie posunulo a dnes z dlhodobých pozorovaní a výskumov vieme, že priehrady a prehradenia majú vážne negatívne dôsledky na rieku a život v nej, ale aj na krajinu navôkol, vrátane dôsledkov na zdravie a kvalitu života ľudí, ktorí v nej žijú.

V mnohých krajinách preto správcovia toku pristupujú nielen k revitalizácii kedysi napriamených riek, pripájaniu odrezaných bočných ramien či k obnove brehových porastov, ale aj k odstraňovaniu priečnych bariér – teda stupňov, hrádzí aj pomerne veľkých priehrad. Verím, že sa tým budú inšpirovať aj naši vodohospodári, pretože ekológovia či rybári tieto opatrenia propagujú a požadujú už dlhšie.

Mohla by sa prehodnotiť existencia niektorých riečnych bariér aj na Slovensku?

WWF Slovensko sa systematicky venuje problému bariér na vodných tokoch. V súčasnosti robíme analýzu bariér, ktoré nie sú využívané alebo ktorých existencia už nemá opodstatnenie. Podľa mňa je už veľmi aktuálne otvorenie diskusie o úplnom odstraňovaní bariér na slovenských vodných tokoch, vrátane búrania prehradení. Samozrejme, všetky kroky a návrhy je nevyhnutné riešiť v spolupráci so správcom toku, ale aj s Ministerstvom životného prostredia SR a so zainteresovanými aktérmi.

Len pred niekoľkými dňami súd zastavil stavbu malej vodnej elektrárne (MVE) v Hronskom Beňadiku kvôli veľkému vplyvu na životné prostredie. Čo všetko tomu vlastne predchádzalo?

Táto elektráreň je naplánovaná na mieste, kam zasahuje územie európskeho významu, konkrétne SKUEV0947 stredný tok Hrona. Navrhované technické riešenie MVE je bohužiaľ opäť riešené spôsobom plného prehradenia rieky Hron, ktorá tvorí veľký migračný koridor pre druhy rýb so silným migračným zmyslom (nad 100 kilometrov, týka sa to dokonca aj rybích spoločenstiev Dunaja), a to nielen v rámci samotného Hrona, ale aj jeho prítokov. Je potrebné si uvedomiť, že každé prehradenie rieky znamená problém – a to nielen pre ryby.

Malé vodné elektrárne zmenili slobodnú riek...
Malé vodné elektrárne zmenili slobodnú riek Hron na systém bazénov. Na snímke MVE Kálnica. Autor: Martina Paulíková

Proti tejto MVE sa preto postavili aj miestni občania formou petície, viacerí sa vyjadrovali v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, ale ich argumenty, rovnako ako argumenty ekológov, turistov vodákov a rybárov neboli vypočuté. A vlastne k nim ani úradníci Okresného úradu v Žarnovici a v Banskej Bystrici nezaujali postoj. Práve preto Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodnutia zrušil. Žalobu na súd financovala práve WWF, podali ju miestni obyvatelia a spolupracujúce občianske združenia.

Prečo?

Pretože práve týmto spôsobom sme chceli otvoriť diskusiu o tom, či je MVE zasahujúca do územia európskeho významu skutočne potrebná. A či neexistuje iné, environmentálne prijateľnejšie riešenie výroby energie. WWF však nemohla dať žalobu sama, pretože náš právny systém to neumožňuje. Takto sme však výrazne pomohli ochrane vôd v tomto území.

Stane sa toto rozhodnutie súdu prelomovým precedensom?

Veríme, že áno. Aj keď súd „iba“ vrátil vec na nové konanie. No veríme, že v ďalšom postupe Okresný úrad v Žarnovici zohľadní všetky argumenty expertov, mimovládnych organizácií, ale aj štátnych orgánov v oblasti ochrany prírody a krajiny.

Myslíte si, že skúmanie vplyvov sa nerobilo dôsledne aj v prípade ďalších MVE na Slovensku?

Posudzovanie vplyvov na životné prostredie sa riadi zákonom číslo 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Tento zákon stanovuje, ktoré činnosti a stavby sa musia posúdiť a ktoré stačí iba preskúmať v takzvanom zisťovacom konaní. Pretože sa nepredpokladá automaticky, že môžu mať negatívny vplyv na životné prostredie. Donedávna platila právna úprava, že MVE boli práve v tej druhej kategórii. Zisťovacie konania úradov končili v drvivej väčšine prípadov rozhodnutím, že posudzovanie vplyvov nie je potrebné urobiť.

Ako sa to malo robiť správne?

Teoreticky by v takýchto prípadoch mali robiť komplexné hodnotenie stavebné úrady, v nasledujúcom kroku povoľovania stavby – v územnom konaní. A to aj z hľadiska dosahov na životné prostredie. To sa však nedialo alebo iba formálne. Dôsledkom je, že na riekach existuje množstvo bariér, bez ich posúdenia na životné prostredie a bez takzvaného kumulatívneho posúdenia.

O čo ide?

O posúdenie toho, ako vplýva na prostredie viacero bariér za sebou. Aký to bude mať vplyv nielen na životné prostredie a rieku ako takú, ale aj na kvalitu života ľudí v mestách a obciach okolo.

Prípad Hronský Beňadik možno zrejme považovať za úspech aj preto, že sa podobné snahy o ochranu riek nestretávali s masívnou podporou.

Na začiatku boli ekológovia, akademickí pracovníci a mimovládne organizácie v tomto trochu osamotení, hoci nikdy nehlásali cieľ „byť proti všetkým elektrárňam“, ako je to dodnes prezentované zo strany niektorých extrémnych zástancov MVE, ktorí si urobili biznis na úkor krajiny.

My sme iba upozorňovali a stále upozorňujeme na potrebu zvažovania dvoch záujmov a cieľov – cieľ dosiahnuť dobrý stav vôd a cieľ výroby energie z obnoviteľných zdrojov. To je vždy potrebné dať na misku váh. A vždy posudzovať prínosy a straty z konkrétneho riešenia, či neexistuje lepší variant s menšími vplyvmi na životné prostredie a vody.

Kedy sa zapojili občania?

Obyvatelia mnohých miest, obcí, ich samosprávy sa postupne pridávali k ekológom, rybárom, pretože sa objavovalo čoraz viac negatívnych prípadov, keď už vybudované elektrárne spôsobovali praktické problémy ľuďom, ktorí žili v ich okolí. Pred niekoľkými rokmi niektoré samosprávy dokonca verili sľubom, že ak budú súhlasiť s výstavbou MVE v ich katastri, investor im postaví niečo, čo potrebujú. Alebo budú mať lacnejšiu elektrinu na svietenie a podobne.

Aká je skutočnosť?

Toto samozrejme nie je reálne. A tak aj tí, ktorým až tak nezáležalo na rieke či životnom prostredí, začali zvažovať, čo im MVE prinesie do obce a dnes už rozhodujú uváženejšie. Trúfam si však povedať, že bez jasného komunikovania potreby väčšej ochrany riek zo strany ekológov by nedošlo k zmene postoja niektorých úradníkov ani k prehodnoteniu legislatívy, stratégie na využitie hydroenergetického potenciálu vodných tokov na Slovensku.

Martina Paulíková.
Martina Paulíková. Autor: FEE TU vo Zvolene

Martina Paulíková, ekologička

  • Expertka WWF Slovensko na rieky.
  • Študovala na Fakulte ekológie a environmenta­listiky na Technickej univerzite vo Zvolene, odbor ochrana prírody a krajiny.
  • Pracuje pre mimovládne organizácie aj verejnú správu ako environmentálna konzultantka.
  • Predmetom jej záujmu je participácia verejnosti na rozhodovaní o životnom prostredí, ochrana a udržateľné využívanie vôd, ako aj ochrana sídelného prostredia.
  • Je dobrovoľníčkou Združenia Slatinka, ktoré presadzuje alternatívy ku kontroverznej priehrade pripravovanej v údolí rieky Slatina pri Zvolene.
  • Koordinuje neformálnu iniciatívu Za živé rieky a čistú vodu, ktorá združuje aktívne mimovládne organizácie v oblasti ochrany vôd.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#životné prostredie #Slovensko #rieky #ochrana vôd
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
37,99
Elite žlté narcisy a modré hyacinty

Elite žlté narcisy a modré hyacinty

39,99
Flower box červený ovál červené a krémové ruže

Flower box červený ovál červené a krémové ruže

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk