Vrátia sa mozgy z Paríža na Pereš?

, 27.03.2019 06:00

Igor Kupec je dizajnér na voľnej nohe, ktorého práce zavítali do rôznych kútov sveta. Po návrate na Slovensko rozbehol projekt Príliv ako reakciu na odlev slovenských mozgov do zahraničia. Snaží sa pomôcť odborníkom a absolventom vysokých škôl s návratom a presťahovaním sa na východné Slovensko do Košíc. Čo je ešte väčšia výzva, ako prilákať našincov do Bratislavy, kde je predsa len centrum biznisu a technologických firiem.

Grafiky Igora Kupca k projektu Príliv.
Grafiky Igora Kupca k projektu Príliv. Autor: Igor Kupec

Ako vznikol projekt Príliv?

Osem rokov som žil v Prahe. Chodil som na Karlovu univerzitu, na ktorú rád spomínam. Mal som tam skupinu veľmi akčných a tvorivých kamarátov, s ktorými sme vymýšľali a realizovali kultúrne projekty, nápady, výlety, párty, čokoľvek. Všetko bolo možné. Po ukončení štúdia som sa vrátil do rodných Košíc a bol to trochu šok. Prídete domov a zistíte, že všetko sa tu krúti okolo krčiem a podivnej skepsy.

Akej?

Zrazu nebolo čo a nebolo s kým. Ten pocit vo mne pretrvával dlho. Už vtedy mi zišlo na um, že by bolo fajn, ak by existovala nejaká platforma, ktorá by človeku pomohla s aklimatizáciou. Aby človek našiel ľudí svojej krvnej skupiny. Reálne kontúry však projekt dostal až s osemročným odstupom, keď som začal študovať na Sokratovom inštitúte. Hľadal som problém a tému, ktorej sa môžem venovať. A bol to návrat do Košíc.

Aké zlé je to podľa vás s odlevom mozgov zo Slovenska? Čo to možno najlepšie ilustruje?

Pomenovať to viem skôr pocitovo ako štatisticky. Ak vezmem do úvahy len svoje najbližšie okolie, obrovské množstvo mojich rovesníkov je preč. Úspešní manažéri, novinári, urbanisti, architekti, ekonómovia, psychológovia a ďalší. Ich talent obohacuje iné mestá, iné štáty. Samozrejme, je prirodzené, že človek ide za lepším. Na miesta, kde dostane viac uznania, peňazí a možností. Som presvedčený, že ak by sa z nich vrátila čo i len tretina, tento štát by sa posunul o pár rokov vpred. Zákonite. Sú to ľudia, ktorí majú rozhľad, vidia, ako veci fungujú inde, sú plní inšpirácie. Vždy sa zastavím počas Vianoc a sledujem Košice, ktoré sú zrazu plné ľudí. Celá diaspóra je späť. Tento zázrak vždy trvá len pár dní, no mesto má vtedy neskutočnú energiu. Sám seba sa pýtam, ako by to tu vyzeralo, ak by tu títo ľudia žili stále. Vianoce v Košiciach sú ako Dušičky. Trávime čas s tými, ktorí medzi nami nie sú. Pretože sa práve vrátili zo zahraničia.

Grafiky Igora Kupca k projektu Príliv.
Grafiky Igora Kupca k projektu Príliv. Autor: Igor Kupec

Je ťažšie lákať ľudí späť na východ? Majú to projekty v Bratislave ľahšie?

Určite áno. Nebudeme si klamať, výška príjmu je pre každého zásadná vec a v tomto Košice nemôžu Bratislave konkurovať. Samozrejme, sú tu aj ďalšie faktory. V niektorých majú Košice výhodu, no myslím si, že ľudia sa rozhodujú viac racionálne ako podľa sentimentu voči rodnému mestu.

Na koho je váš projekt zameraný?

Robiť plošnú kampaň, ktorá má osloviť odborníkov žijúcich v zahraničí, je skôr úlohou štátu alebo veľkých agentúr. Moja aktivita je viac lokálna. Projekt Príliv sa preto venuje skôr odborníkom, ktorí sa do Košíc už vrátili alebo prisťahovali. Organizáciou spoločných stretnutí sa im snažíme príchod a aklimatizáciu uľahčiť. Prepojiť ich v súkromnej i profesionálnej rovine.

Zapájate aj samosprávu?

Komunikujem s mestom Košice a so samosprávnym krajom, ako túto tému riešiť systémovo. Je to ešte na dlhú trať, no v ideálnom prípade by príchod alebo návrat do Košíc mohol vyzerať takto: pri príchode dostanete takzvaný starter pack – štartovací balíček, ktorý by obsahoval základný balík informácií o meste, úradoch, službách, športe a kultúre. Počas prvých mesiacov by vám mesto navyše poskytlo benefity vo forme zľavnenej dopravy, vstupov do galérií, múzeí či na plaváreň. Zo strany mesta by to bolo pekné gesto, že si odborníkov, ktorí sa doň sťahujú, váži. Diskusiu sme už začali, momentálne čakám na stretnutie so samosprávnym krajom.

Čo rozhodlo, aby sa niektorí ľudia vrátili?

Košice vedia ponúknuť atmosféru menšieho, kompaktného mesta kde má človek všetko blízko. Nie je to také veľké mesto, aby musel človek veľa cestovať, ani také malé, aby sa tu nudil. V tom majú Košice výhodu. Denne ušetríte množstvo času, ktorý dokážete využiť užitočnejšie, ako sedením v MHD. V rozhovoroch s ľuďmi zaznievajú aj ďalšie veci. V zahraničí budete mať takmer vždy nálepku Eastern-European, Východoeurópana, v Česku – jó, to je ten Slovák. Ak ste z východu, tak v Bratislave budete mať označenie východniar. Aj keď to tí ľudia nemusia myslieť vôbec zle, časom to niektorým začne prekážať. Doma ste samým sebou. Žiadna nálepka, len vy. No a na koniec to najkľúčovejšie. Rodina a zázemie. To sú obrovské dôvody, prečo sa vrátiť. Ľudia to pocítia najmä vtedy, keď sa im narodia deti.

Grafiky Igora Kupca k projektu Príliv.
Grafiky Igora Kupca k projektu Príliv. Autor: Igor Kupec

Mohli by ste uviesť aj konkrétne príbehy ľudí?

Nechcem ich menovať, ale pár príbehov zmieniť môžem. Jeden navrátilec charakterizoval svoj príchod veršom z piesne od českej kapely Mňága a Žďorp: Kdysi jsem se motal ve velikým městě, ale teďka je mi líp na vedlejší cestě. Spomalil životný štýl a veľké mesto mu začalo prekážať. Krásny pár to v zahraničí vydržal do druhého dieťaťa. Pri treťom sa vrátili. Ďalší človek sa doma len zastavil na pivo, no stihol sa zaľúbiť, a tak ostal. Alebo slečna prišla z Islandu, že to tu po rokoch skúsi. Tie príbehy však nie sú ukončené a mnoho z nich má otvorený koniec. Aj v tom vidím význam takýchto aktivít. Motivovať ostať.

A čo, naopak, rozhoduje u mnohých, aby sa nevrátili?

Aj týchto dôvodov je veľa. Nie každému vyhovuje atmosféra menšieho mesta, niekto má rád pulzujúce veľkomestá. Niekoho by tu jednoducho nezaplatili. Úroveň slovenskej politiky tiež nie je výstavnou skriňou, ktorá by sem ľudí lákala.

Sú to však podľa vás skutočné dôvody na to, aby sa človek nevrátil? Nedá sa s tým nejako popasovať?

Nemám vôbec megalomanské predstavy, nie som naivný. Množstvo ľudí sa nevráti nikdy, a to je fakt. Ak však len časť z nich občas premýšľa nad návratom, takéto aktivity im môžu byť sympatické a trochu im uľahčia rozhodovanie.

Na niektoré z neduhov ste reagovali aj dizajnom. Alebo presnejšie rebrandingom značky Good Idea Slovakia. Len ste mierne upravili názov na Slowakia. S dôvetkom nie sme pomalí, len sa neponáhľame. A potom už stačí len dopĺňať. S transparentnos­ťou, korupciou, so zdravotníctvom, vzdelaním, s ekológiou. Čo sa skrýva za týmto vaším nápadom?

Táto séria grafík bola mojím voľnočasovým projektom, keďže pracujem aj ako grafický dizajnér. Bolo to vizuálne zamyslenie sa nad našou krajinou a problémami, ktoré musíme riešiť. Kampaň Good Idea Slovakia som vnímal ako vyprázdnenú a postavenú na vode, tak som tomu nastavil trochu kritické zrkadlo.

Grafiky Igora Kupca k
		projektu
		Príliv.
Grafiky Igora Kupca k
		projektu
		Príliv.
+2Grafiky Igora Kupca k
		projektu
		Príliv.

Darí sa navrátilcom zamestnať sa, uchytiť? Musia zľaviť z nárokov?

Ak sa zhovárame o vysokoškolákoch a odborníkoch, tak sa v drvivej väčšine uplatnia ľahko. Ak ste v Prahe priemerný, je dosť možné, že v Košiciach budete elita. Trochu si z toho uťahujem aj vo svojej propagačnej kampani – Čím menšie mesto, tým väčší frajer. Na zľavenie z nárokov zas reagujem budovateľským sloganom – Znižovaním očakávaní k väčšej spokojnosti. Snažím sa celú tému návratu či prisťahovania do Košíc komunikovať s vtipom a ľahkosťou. Ten návrat totiž do istej miery obeta je a ja sa to nesnažím „zatĺkať“. Verím však, že ak svoju optiku správne pootočíte, začnete vnímať Košice nie ako periférne mesto na východe Slovenska, ale ako miesto nekonečných príležitostí. Nemusíte byť ani génius. Veci, ktoré na západe fungujú, sem stačí doniesť a zrealizovať. Pred očami sa vám toto mesto zmení. A tento pocit dokáže byť veľmi uspokojivý.

Snažíte sa navrátilcom aj nejako pomôcť v prvých dňoch? Čo je pre nich vlastne najťažšie?

Nie, nie sme pohotovosť (usmieva sa). Projekt Príliv im má pomôcť získať si v meste priateľov, kontakty, profesionálnu sieť a pomôcť im spoznať mesto. Veci, ako hľadanie práce, maratón po úradoch či výber ubytovania, sú na nich.

Pracujete ešte na jednom zaujímavom projekte – Local Nomad. Koho sprevádzate? Sú to zväčša cudzinci?

V lete organizujem pre zahraničných turistov jednodenné výlety po východnom Slovensku. Je to krásna práca. Sú to buď náhodní turisti, alebo rodiny zahraničných študentov, ktorí v Košiciach študujú. Posledné roky po zahraničí už veľa necestujem. Takto chodí svet za mnou. Trochu mi to pomáha, aby som sa nestal malomeštiakom, zabetónovaným vo svojich piatich názoroch na svet a život.

Aký je vlastne váš cieľ? A podľa akého kľúča si vyberáte miesta, na ktoré sprevádzate ľudí? Čo sa im snažíte ukázať?

Snažím sa im predstaviť mestá, prírodu a život na Slovensku. Úprimne, bez príkras a rozprávok. Počas tejto práce som si uvedomil jednak koľko neskutočne krásnych miest na Slovensku máme, no tiež mi to nastavuje zrkadlo. Je to práca, počas ktorej sa dokážete na svoje rodné mesto, kraj a Slovákov pozrieť očami cudzinca. Zrazu si uvedomíte množstvo vecí. Dobrých aj zlých. A tak môžem po každom takomto výlete dlho premýšľať.

Igor Kupec (1985)

Igor Kupec.
  • Grafický dizajnér a turistický sprievodca.
  • Študoval na Fakulte humanitných štúdií Karlovej univerzity.
  • Pracuje ako sprievodca pre projekt Local Nomad a dizajnér na voľnej nohe.
  • Jeho grafické práce boli uverejnené vo viac ako 20 krajinách sveta.
  • Ako dobrovoľník pracoval s rómskou komunitou, dôchodcami a v azylovom dome pre HIV pozitívnych.
  • Pôsobil v Arcidiecéznej charite Košice ako koordinátor dobrovoľníkov.
  • Rozbieha projekt Príliv, ktorý pomáha odborníkom a absolventom vysokých škôl s návratom alebo prisťahovaním sa do Košíc.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Košice #odlev mozgov
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku