Pavel Fiľo: Dobré jedlo uzdravuje ľudí aj krajinu

, 01.04.2019 06:00
Pavel Fiľo
Pavel Fiľo, riaditeľ SOŠ Pod Bánošom v Banskej Bystrici učí mladých ľudí nielen včeláriť, ale aj umeniu ako sa postaviť na vlastné nohy. Autor: ,

Reči o potravinovej sebestačnosti už začínajú unavovať. Viac než slová krajina potrebuje príťažlivé napodobiteľné príklady.

Pavel Fiľo, riaditeľ Strednej odbornej školy Pod Bánošom v Banskej Bystrici, s tímom spolupracovníkov rozbehol ojedinelý projekt. Škola využíva vlastné výrobné zariadenia na produkciu naturálnych potravín, ktoré dodáva 28 materským školám v meste.

Banskobystrickí škôlkari raňajkujú kváskový chlieb, čerstvé maslo a včelí med zo školskej včelnice. Ako ste prišli na tieto zdravé raňajky z miestnych zdrojov?

Pred troma rokmi som sa ako včelár dostal v Slovinsku na medzinárodne podujatie Medový týždeň. Hostitelia nás zaviedli do dvoch materských škôl pri Ľubľane, kde deti raňajkovali maslový chlieb natretý medom. O raňajky sa postarali miestni včelári, pekári a mliekari. Keď sa ma Slovinci spýtali, či by sme vedeli čosi také urobiť na Slovensku, odvetil som, že asi to nepôjde. Potom som nad tým premýšľal a uvedomil som si, že jednoduché raňajky opierajúce sa o chlieb, mlieko, maslo a med dodajú dieťaťu všetko – chlieb potrebnú vlákninu, mlieko a maslo bielkoviny, med zasa rýchle cukry. Človek dostane všetko, aby dobre začal deň.

Malo to nejaký háčik?

Dobrá vec sa nemusí urobiť dobre. Spomenul som si na nemecké porekadlo, ktoré znie: Nestačí robiť dobré veci, treba ich robiť dobre. Nie sú raňajky ako raňajky. Chlebík môže byť síce čerstvý, ale dopečený z rozmrazeného polotovaru, mlieko neraz len farbou pripomína mlieko a med býva tiež všakovaký. Ak majú byť raňajky dobré, treba do nich zapojiť miestnych producentov.

Z čoho ste začali projekt?

Oslovili sme materské školy a pozvali médiá na ukážku dobrých raňajok. Prišli len miestne noviny a vyzeralo to, že dieru do sveta neurobíme. Podarilo sa nám však nadchnúť vedenie mesta Banská Bystrica.

U koho ste našli porozumenie?

Samozrejme, kľúčový bol primátor, ktorý musel s nápadom súhlasiť. Ale spojencom nám boli ľudia, ktorí robili verejné obstarávanie. Ako vždy, na Slovensku je to o dobrých vzťahoch, presnejšie o vôli pochopiť jeden druhého. Jadrom problému bolo verejné obstarávanie. S kolegami sme prišli na to, že existujúci zákon umožňuje strednej odbornej škole, ktorá produkuje potraviny, dodávať ich do školských jedální priamo bez komplikovaného verejného obstarávania. Práve táto skratka postavila projekt na nohy.

Vysvetlite pointu zdravých raňajok. Veď napokon aj ony stoja a padajú na peniazoch.

Ako funguje náš svet? Niekto chová dobytok a vyrobí mlieko. Keď ho predá, dostane asi jednu tretinu toho, čo stojí v obchode. Spracovateľ má z mliečnych výrobkov približne tiež jednu tretinu a obchod takisto. My sme celý reťazec skrátili. Výrobca, nie hocijaký, ale certifikovaný, teda taký ktorý podlieha veterinárnej a hygienickej kontrole, dodáva čerstvé výrobky priamo do siete základných alebo materských škôl. Dostáva konečnú cenu, ktorá môže byť až trojnásobná. Deti zasa jedia čerstvé a živé potraviny. To sú dve strany jednej mince, kde producenti i spotrebitelia dostávajú veľký benefit. Nie sú však jediní, ktorí majú osoh z čerstvých regionálnych potravín.

Kto ešte?

Keď sa prvovýrobcom začne dariť, neodchádzajú z vidieka za prácou do mesta, nestávajú sa obsluhami montážnych liniek, predavačkami v supermarketoch. Vidiek sa nevyľudňuje, ale naopak, rozširuje sa jeho výroba a obrábaná krajina začína vyzerať lepšie. Stáva sa príťažlivejšou pre turistov a všetkých, ktorí v nej žijú. A to nehovorím o tom, že pre každý štát je najlacnejšia alternatíva udržať ľudí na vidieku. Najdôležitejšie je, že ľudia sa vedia postarať o seba z veľkej časti sami, a pritom ešte zveľaďujú krajinu.

Poďme od všeobecného ku konkrétnemu. Ako to funguje v škole, kde učíte a manažujete nielen pedagógov, ale aj potravinársku výrobu.

Na škole sme mali desaťročia zabehnutú pekársku a cukrársku produkciu a asi desať rokov včelársku. Máme certifikát dodávať výrobky do obchodnej siete aj predajom z dvora. Nuž sme túto možnosť realizovali v praxi, ktorá napokon najlepšie preverí každú teóriu, pedagógov a školu, ktorú reprezentujú.

Čo všetko vyrábate?

Škála je veľmi široká, chlieb, rožky, sladké aj slané pečivá, tradičné cukrárske výrobky, koláče. Naša produkcia je dosť veľká, mesačne má hodnotu asi dvadsaťtisíc eur bez DPH. Za výrobkami je práca študentov a ich majstrov. V noci pracujú zamestnanci alebo dospelí študenti. Za prácu študentom, pravdaže, platíme.

Dnes sa veľa hovorí o tom, že absolventom odborných škôl chýbajú profesionálne zručnosti. U vás ich nadobúdajú tým najlepším možným spôsobom, prácou naostro.

Ako škola špecializovaná na rozvoj vidieka sa snažíme vychovávať slobodných podnikavých ľudí, a nie iba ľudí pracujúcich vo fabrikách, kde sú jedným z koliesok pásových liniek. Ideme proti prúdu, nechceme podľahnúť globalizujúcemu proletarizmu. Snažíme sa presviedčať mladých ľudí, že slobodný život je aj na vidieku v podnikaní na pôde. Samozrejme zárukou slobodného života je prosperujúce hospodárenie. Keď vidiecky producent dostane nie jednu tretinu z ceny, ale celých sto percent, vtedy sa stáva slobodným. Ukazujeme, ako možno skrátiť cestu skutočne naturálnej potraviny k spotrebiteľovi a byť pritom ekonomicky nezávislým.

Škola je organizátorom farmárskych trhov. Čo nimi sledujete?

Robíme ich dva razy do roka s účasťou 40 producentov tradičných jedál. Ponúkajú sa tu z jedálnych lístkov sa vytrácajúce jedlá z vidieka. Po desiatich rokoch sa trhy dostali do povedomia a zíde sa na nich okolo 5 000 ľudí. Jedia, debatujú, zabávajú sa, najmä však odchádzajú s poznaním, že to, čo produkujeme na škole, je vyrobené z poctivých surovín, nie z polotovarov. Dodávateľov múky, mäsa, masla a iných zložiek našich výrobkov si vyberáme od overených slovenských producentov. Všetko, čo sa dá, robíme sami.

V jednoduchosti je podstata zdravej výživy. Odkiaľ kam kráčate?

Začínali sme s pekárenskými výrobkami, neskôr sa pridružili včelárske a mäsiarske výrobky. Pridala sa k nám miestna spoločnosť vyrábajúca maslo – malá mliekareň v Selciach. Naším šťastím bolo, že sme objavili možnosť dostať sa do materských škôl. Po nedávnej afére s mäsom sa mení pohľad rodičov detí na stravovanie v jedálňach a spôsob verejného obstarávania potravín. Ľudia si uvedomujú, že je chybou hľadieť vo výžive detí, ale aj dospelých na najnižšiu cenu. Konečne sa nahlas hovorí o tom, že veci treba robiť inak. My sme reťazec skrátili a ozdravili.

Aká bola reakcia rodičov detí na poctivé farmárske raňajky?

Privítali to. Pravda, ľady sa lámali postupne. Niektoré médiá dlho rozoberali alergie na med. Je to téma, ktorá priťahuje, pretože alergikov pribúda. Deťom dávame väčšinou čistý agátový med, ktorý neobsahuje peľové zrná, alebo lesné medy, ktoré neobsahujú alergény. Zatiaľ sa nevyskytol jediný prípad alergie.

Komenský vravel škola hrou, vy raňajkami učíte deti aj ich rodičov základom zdravej výživy.

Vrátim sa ešte k alergii. Vedecké štúdie hovoria, že keď organizmus prijíma alergén orálnym spôsobom, môže alergiu prekonať. Napríklad ste alergický na palinu, ale keď ju dostanete v drobných častiach peľu v mede, môže sa stať, že telo si vypestuje imunitu. Pravda, musí to byť med z čistého prostredia. Lebo alergény vznikajú o. i. tak, že isté rastliny rastú v znečistenom ovzduší.

Aký je váš med?

Sme v oblasti, kde sa extenzívne hospodári. To, čo produkujeme, by v iných krajinách nazvali BIO.

Vytvorili ste ojedinelý pilotný projekt. V čom je jeho prednosť a príťažlivosť?

Do pozornosti by som dal nielen zdravotné či ekonomické aspekty, ale aj spoločenské. Projekt má v meste ohlas a je tu aj vôľa z menších oblastí to napodobňovať. Keď naši študenti vidia, že naša produkcia ide do škôlok, môžu po čase už ako rodičia a podnikatelia vytvoriť tlak na nejaké zastupiteľstvo, aby výživu detí organizovalo tak, ako sme ich to naučili v škole. Dôležité je, že rodičia detí neplatia za stravu viac a farmári dostávajú cenu, ktorá robí ich hospodárenie efektívnym. Možno veľké spoločnosti, rôzni distribútori, stojaci medzi školami a výrobcami prídu o nejaký odbyt. Ale sú dosť silní, aby prežili. My ukazujeme, ako dať šancu živnostníkom, malým farmárom, včelárom, pekárom, mäsiarom. Učíme ich, ako sa môžu stať súčasťou verejného stravovania a ešte ho aj ozdraviť.

Čo prinieslo pravidelné zásobovanie škôlok vašej škole?

Príjem zhruba 100-tisíc eur ročne, čo sa premietlo aj do miezd zamestnancov. Naše kritériá sú úplne jasné, 50 percent ide na réžiu, suroviny, energie. Desať percent padne na rozvoz, štvrtina ide na mzdy zamestnancov a študentov. Zvyšok je profit školy. Ten sa použije na lízing nových školských a výrobných zariadení.

Do čoho ste investovali?

Kúpili sme napríklad novú pec na pečenie chleba, rožkovací stroj a iné zariadenia. Stredné školy sú v neľahkej situácii. Odtrhli sa od rezortov, v dôsledku čoho si samy musia inovovať opotrebované výučbové pracoviská. Robia nielen na starých zariadeniach, ale čo je horšie, zaostávajú znalostne, poznatkovo. Je to preto, lebo ich ťaží investičný aj vedomostný dlh. Odborníkov, ktorí by mali vychovávať samotných študentov na školách, posledných 20 rokov nikto nevzdeláva.

Ste škola, ktorá vybočuje z radu. Len preto, lebo sa nebojíte podnikať?

Najdôležitejšie je pohnúť rozumom, škola musí ísť sama príkladom, ak tvrdí, že učí mladých ľudí premýšľať. V živote máte v zásade dve možnosti. Osem hodín robiť pre cudzieho alebo o čosi viac, niekedy je to aj 10 – 12 hodín, pracovať na svojom vlastnom rozvoji. Každý si vyberie niečo iné. Sú ľudia, ktorí nemajú odvahu postaviť sa na vlastné nohy a radšej akoby podnikali, sa zamestnajú. Alebo sa zamestnajú, zarobia nejaké peniaze a potom skúsia podnikať. Usilujeme sa naučiť našich študentov stáť na vlastných nohách.

Akých odborníkov pripravujete?

Charakterom práce ide prevažne o potravinárov. Ročne je to 10 – 15 pekárov, rovnako cukrárov aj mäsiarov. Mám radosť, že zo školy odchádzajú ako sebavedomí ľudia. Pochopili, že škola bola viac ako odborný výcvik. Prišli na to, že vec, ktorú sa naučia vyrobiť, musia vedieť aj predať. V tom je podstata sebarealizácie, umenie vedieť zhodnotiť svoje schopnosti.

Kto patrí k vašim úspešným odchovancom?

Napríklad Martin Hiadlovský. Vďaka nášmu programu spolupráce so zahraničnými školami bol tri mesiace na farme v Anglicku. Vrátil sa a keďže je synom farmára, presvedčil rodičov, aby nepredávali mlieko, ale dali sa na výrobu syrov. Dnes je to známa rodinná firma. K najúspešnejším absolventom patria deti zvyčajne už zavedených remeselníkov a farmárov. Ťažko nájsť prípad, že by na školu prišiel niekto bez prostriedkov a postavil si firmu. Nepoznám takú rozprávku, banky potrebujú záruky.

Kam sa bude uberať výroba potravín na Slovensku?

Máme tu dva smery. Jeden zdedený zo socializmu predstavuje intenzívne poľnohospodárstvo prostredníctvom veľkých podnikov, ktorých sa začínajú zmocňovať finančné skupiny. Na potraviny pozerajú predovšetkým ako na tvrdý biznis ohraničený limitmi spotrebúvaných pesticídov a antibiotík. Potom je druhý smer nadväzujúci na rodinnú tradíciu. Obnovuje sa pomaly, pretože hospodárenie v rodinných podnikoch bolo 40 rokov prerušené.

Aké sú ich vyhliadky?

Pomaly dvíhajú hlavy, ale nemajú dostatočný príbeh na to, aby oddelili svoju produkciu od tej veľkej. Potrebujú príbeh o zdravých miestnych potravinách a kým ten príbeh nebudú mať, budú valcovaní cenou. Možno sa musí stať niečo veľmi zlé, aby sa mienka ľudí zmenila. Korunu všetkému dáva filozofia posledných vlád, ktoré akcentujú lacné potraviny. Základný problém je v tom, že túto kvázi sociálnu politiku štátu nesie na chrbte prvovýrobca. A to voči nemu nie je fér. On musí mať normálny zisk, ktorý mu dovolí rásť, dať deti vyštudovať, žiť na vidieku na určitej úrovni. Toto, žiaľ, pokrivkáva.

Nadchol váš príklad iné školy, iné mestá?

Neviem, či je také jednoduché to zopakovať, lebo nik nezašiel v podnikaní tak ďaleko ako my. Naša škola bola vo veľkom ekonomickom úpadku a podnikanie nám pomohlo zmobilizovať sa. Pomohlo nám aj spojenie s Vidieckym parlamentom, ktorý dáva životu na vidieku nejakú ideu. Aj vďaka nemu sme k veciam, o ktorých hovoríme, začali pristupovať inak. Kedysi sa do poľnohospodárskych a potravinárskych odborov hlásili ľudia, ktorí sa nedostali na iné školy, dnes sa ich hlási ešte menej, ale sú to deti, ktoré nechcú robiť nič iné len toto. Teraz je veľký tlak na veľké školy, veľké triedy, pretože peniaze prichádzajú na hlavu študenta. Nikam to nevedie. Keď k tomu prirátate, že zamestnanec školy chce ísť o druhej domov a mať víkend pre seba, tak sa zo slepej uličky nedostaneme. My pracujeme do večera, neraz po nociach aj cez víkendy. A vzdelávame aj dospelých.

Neľutujete?

Nie, lebo stále platí, bez práce nie sú koláče. Keď naše deti išli na farmy do Anglicka, prvá otázka predstaveného tamojšej školy znela: Sú vaše deti zvyknuté robiť od rána do večera?

A boli?

No naučili sa to. Ráno vstať, porobiť, čo treba, naraňajkovať sa, potom zasa robiť v určitom tempe. Bolo krátko po revolúcii, všetci sme si mysleli, ako blahobytne si anglickí farmári žijú. Boli sme veľmi prekvapení, keď sme zistili, že to nemajú ľahké. Európania nechcú robiť ani remeslá, ani v poľnohospodár­stve, chcú sa radšej viezť v zamestnaní. Blahobyt sa vykupuje dovozom pracovnej sily z Východu. Tiež máme nejakých cudzincov na škole z Kazachstanu, Ukrajiny, Ruska, zo Srbska.

Čo ich sem priviedlo?

Organizovali sme svetovú včelársku súťaž pre 35 krajín sveta. Jej účastníci uvideli našu školu a robíme tiež letný včelársky tábor. Tak sa otvorila naša škola aj cudzincom.

Slovensko má veľa jedinečných potravín, ako využíva ten potenciál?

Reálnu ponuku prekrýva rečnenie o nich. Dnes môžete vymeniť krajinu, v ktorej žijete, ale chute a žalúdok sa vymeniť nedajú. Po čase vás dobehnú a bude sa vám snívať o lokšiach, kapustnici, makových slížoch. Myslím, že cudzinci si viac uvedomujú potenciál Slovenska ako my sami. Ľudia sa zbavujú majetku, polí, aj v atraktívnych oblastiach. V Anglicku farmár má pôdu, majetok, to nie je proletár, ktorého možno premiestniť z jedného miesta na druhé. On je niekto, má svoju vlasť a postavenie, európska agrárna politika sa točí okolo neho. Na Slovensku sa z roľníka stal proletár. Povedali mu, choď do družstva, o štvrtej ti padne, choď domov a on to vrele prijal!

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Potraviny #kvalitné potraviny #jedlo
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
22,99
Jarona 13

Jarona 13

33,99
Elite červené ruže

Elite červené ruže

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk