Veľký Slovák nemusí byť svätec, tvrdí historik Pekník

Hoci v ankete Najväčší Slovák išlo predovšetkým o zábavu, nastavila zrkadlo aj bežným Slovákom a do istej miery vypovedala o stave kolektívnej pamäti v našej spoločnosti. Tvrdí to historik Miroslav Pekník z Ústavu politických vied SAV.

10.05.2019 13:50
Miroslav Pekník Foto: ,
Miroslav Pekník.
debata (1)
Najväčší Slovák, logo

Prekvapili vás výsledky ankety?

Ani nie. Prekvapením bolo vari len tretie miesto Antona Srholca. Víťazstvo Milana Rastislava Štefánika sa dalo očakávať aj vzhľadom na časté skloňovanie jeho mena v médiách v súvislosti so storočnicou úmrtia. Nezriedka sa pritom stretávame s pokusmi oživiť legendu o priam ideálnom človeku so životnou dráhou akoby z iného sveta. Keby sme si práve teraz pripomínali nejaké okrúhle výročie Ľudovíta Štúra alebo Alexandra Dubčeka, poradie na prvých miestach by zrejme bolo iné. Ale to už je tak s novinárskymi anketami, ktoré odrážajú momentálne nálady vo verejnosti. Určitý vplyv na hlasovanie divákov i na na výsledné poradie mohla mať aj rozdielna kvalita kritiky a obhajoby jednotlivých nominovaných osobností. V televíznej besede o Štefánikovi nezaznela voči nemu jediná závažnejšia výhrada, čo sa nedá povedať o diskusiách k niektorým ďalším osobnostiam.

Mnohé výrazné postavy slovenských dejín sa nedostali nie že do prvej desiatky, ale ani do TOP 100 v tejto televíznej ankete, hoci sa na nej zúčastnilo okolo 24-tisíc divákov. O čom to svedčí? Vari nie aj o nízkej úrovni nášho školstva?

Podľa reprezentatívneho výskumu, ktorý uskutočnil svojho času náš ústav v spolupráci s odborom mediálneho výskumu Slovenského rozhlasu, názory na historické témy a osobnosti utvárajú v súčasnosti predovšetkým masové médiá, na druhom mieste je rodina, priatelia, známi a až po nich nasleduje školské prostredie. Žiaľ, odborná historická literatúra sa nachádza na poslednom mieste.

Škola však zohráva významnú úlohu.

Významnú a nezastupiteľnú. Aj preto sa náš ústav od roku 2017 podieľa so Štátnym pedagogickým ústavom a s ďalšími inštitúciami na projekte Osobnosti slovenskej politiky a extrémizmus. Zameriavame sa v ňom predovšetkým na učiteľov dejepisu a občianskej náuky zo základných a stredných škôl. Lebo práve oni môžu žiakom najlepšie priblížiť túto problematiku.

Z výsledkov ankety však vyplynulo, že – ak si odmyslíme prvú desiatku – diváci dávali prednosť v hlasovaní skôr žijúcim osobnostiam a najmä rôznym celebritám a hviezdam než veľkým postavám slovenskej minulosti.

Predpokladám, že do anketového výberu sa dostali v prvom rade mená známe divákom z masmédií, najmä z televíznej obrazovky. Zrejme by to dopadlo ináč, keby organizátori ankety vopred vylúčili z výberu žijúce osobnosti. Netreba však zabúdať, že Najväčší Slovák je predovšetkým projekt zábavnej a nie vedomostnej relácie. Ale problémom bolo zrejme aj to, že nemal jasne zadefinované kritériá, ktoré sa až dodatočne spresňovali, o čom svedčí prípad s Jozefom Tisom.

V spomínanom výskume ste Tisa vo výbere historických osobností ponechali…

…sociológovia však formulovali otázku iným spôsobom ako organizátori ankety. Pýtali sa: „Predstavte si, že máte rozhodnúť, ktoré osobnosti najvýraznejšie ovplyvnili (pozitívne alebo negatívne) vývoj slovenskej spoločnosti?“ Respondenti – bolo ich vyše dvetisíc a mohli uviesť najviac tri mená – reflektovali osobnosť Tisa kontroverzne: jeho vplyv pozitívne hodnotilo len niečo vyše troch percent oslovených (umiestnil sa na 12. priečke) a negatívne takmer 30 percent (2. priečka).

Kto bol teda podľa výsledkov výskumov „najväčším“ Slovákom?

Najvyššie sa umiestnil Alexander Dubček. Fakticky každý druhý opýtaný (52 % ) odpovedal, že práve Dubček najvýraznejšie pozitívne ovplyvnil vývoj na Slovensku. Na druhom mieste skončil Milan Rastislav Štefánik (vyše 28 %), na treťom – Vladimír Mečiar (16,8 %). Nasledovali Ľudovít Štúr (11,7 %), Gustáv Husák (11,4 %), Tomáš G. Masaryk (10,2 %) a Andrej Hlinka (5,8 %). Ostatné osobnosti získali menej ako štyri percentá.

Ako si vysvetľujete, že Dubček podľa výskumu tak výrazne vyčnieval nad ostatnými politikmi Slovenska?

Vo verejnej mienke sa zafixovalo, že bol stúpencom sociálnej spravodlivosti (87,9 %) a že sa riadil demokratickými princípmi a ideálmi (88,1 %). Neprekážalo ani to, že bol komunistickým funkcionárom. Prinajmenšom polovica opýtaných si zrejme uvedomovala, že v 60. rokoch minulého storočia sa reformy nedali robiť ináč ako z najvyšších pozícií v KSČ.

Zaujímavá bola aj tretia Mečiarova priečka…

Áno, v prvej desiatke „pozitívnych“ osobností sa umiestnil ako jediný žijúci. Zároveň však obsadil prvé miesto medzi osobnosťami s najväčším negatívnym vplyvom, pred Jozefom Tisom, Mikulášom Dzurindom, Vasilom Biľakom, Adolfom Hitlerom, Gustávom Husákom a TGM.

Za Masaryka „hlasovalo“ v pozitívnom zmysle viac oslovených ako za Hlinku?

Áno, ale zaujímavé je už to, že Masaryka zaradili opýtaní medzi slovenských politikov. Nevylučujem, že keby prieskum prebiehal na začiatku 90. rokov, Hlinka dopadne lepšie.

Na Slovensku máme hyperkritický prístup k... Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Miroslav Pekník Na Slovensku máme hyperkritický prístup k osobnostiam, na každej nám niečo prekáža, hovorí historik Miroslav Pekník.

Prečo práve vtedy?

Už je to zabudnutá vec, ale v lete 1990 vyvolali na Slovensku veľký ohlas výpady proti Andrejovi Hlinkovi v českých médiách. Označili ho tam za fašistického vraha. Tvrdá reakcia zo strany slovenských politikov spôsobila, že o Hlinku sa začala zaujímať širšia slovenská i česká verejnosť. Zúčastni som sa vtedy v Prahe na jednej verejnej diskusii, kde sa stretli českí a slovenskí historici. O niekoľko dní sa uskutočnila celonárodná spomienka na Hlinku v Ružomberku. Príprava a jej priebeh vyvolali značný mediálny rozruch, reagovala aj Slovenská národná rada. V rozbúrenej atmosfére viacerí politici vyslovovali uznanie Andrejovi Hlinkovi a snažili sa oddeliť mediálne výpady od osobnosti tohto politika.

Dobre, Hlinka, ale prečo si tak málo respondentov výskumu vybralo ďalších jeho slávnych súčasníkov, napríklad ak zostaneme len pri politických dejateľoch, Vavra Šrobára, Ivana Dérera alebo Ferdiša Jurigu, alebo koniec koncov Milana Hodžu?

Pritom Milana Hodžu má slovenská historiografia lepšie preskúmaného ako Andreja Hlinku. Problém je možno aj v tom, že bežní ľudia si ho často pletú s národným buditeľom Michalom Miloslavom Hodžom. Máte však pravdu, zoznam verejne činných osobností, všeobecne ctených a uznávaných, nie je rozsiahly. Z obdobia rokov 1848 – 1939 sa do povedomia verejnosti najviac zapísali Štúr, Štefánik a Hlinka.

Ale vráťme sa od výskumu k anketám. Konali sa predsa aj v minulosti…

Dobre si spomínam na ankety o vynikajúcich osobnostiach, ktoré zviditeľnili Slovensko v zahraničí. Vtedajší minister medzinárodných vzťahov Pavol Demeš vyhlásil projekt Svetová jedenástka Slovákov a Krajan roka. Okrem iných sa v týchto anketách umiestnili kardinál Ján Chryzostom Korec, operný spevák Peter Dvorský, vtedajšia diplomatka Eva Mitrová alebo jazykovedec Jozef Mistrík. Viete, veľa závisí od kritérií ankety. Ak sa pýtate adresnejšie a konkrétnejšie, ľudia si skôr spomenú aj na významné postavy z dávnejšej minulosti. Ankete Najväčší Slovák takéto vymedzenie očividne chýbalo.

Preto sa v nej umiestnilo tak málo žien? Iba desať v prvej stovke, a aj medzi nimi dominovali hviezdy šoubiznisu.

Myslím si, že je to jedna z príčin. Mnohí diváci zrejme zabudli, čo sa učili na hodinách dejepisu. Keby sa im to pripomenulo, keby dostali napríklad ako pomôcku nejaký zoznam mien veľkých žien v našej histórii, určite by si spomenuli a vybrali svoju favoritku. A väčšinu tých, ktorých nahlasovali do televíznej ankety, poznajú zo súčasných médií, najmä elektronických, preto v nej tak bodovali ešte žijúce herečky, moderátorky či športovkyne, ktoré v poslednom čase žnú úspechy.

Ako ste vnímali odstúpenie zo súťaže Mariky Gombitovej, čím uvoľnila miesto v prvej desiatke Jozefovi Gabčíkovi?

Z jej strany to bolo veľmi múdre rozhodnutie.

Niekto si najväčšieho Slováka predstavuje ako ideálneho muža a najväčšiu Slovensku ako ideálnu ženu.

To je ďalší problém. Na Slovensku máme hyperkritický prístup k osobnostiam, na každej nám niečo prekáža, nie sme ochotní nič im tolerovať, musí to byť, skrátka, človek na úrovni svätca. Predstavme si, že by v hodnotení Milana Hodžu prevážili chýry o jeho intímnom živote, že údajne mal aj milenky. Ide o to, či hodnotíme osobný život verejného činiteľa, alebo výsledky jeho činnosti v prospech Slovenska. Samozrejme, nemožno obísť ani problémy v súkromí, ale to predsa nie je smerodajné, ak máme hodnotiť Milana Hodžu – politika a štátnika. Na začiatku ankety alebo sociologického prieskumu to však musíme respondentom jasne povedať, že akceptujeme aj tie osobnosti z verejného života, ktoré mali svoje chyby, nedostatky, ale zároveň sa pohybovali v mantineloch demokratickej politiky. Tým ich okruh vymedzíme, stanovíme kritérium výberu.

V televíznej ankete aj v citovanom výskume sa vysoko umiestnil Husák, čo vyvolalo diskusie. Váš komentár?

Husák je kontroverzná postava, fenomén našich novodobých dejín. Na Slovensku, na rozdiel od Čiech, normalizácia mala miernejší priebeh, dodnes sa tu tak negativisticky nehodnotí. Sám som začiatkom 70. rokov študoval v Prahe, viem teda z vlastnej skúsenosti, že tam bola oveľa tvrdšia cenzúra, knihy, ktoré vychádzali na Slovensku, by v Čechách vtedy nevyšli. Pri hodnotení Husáka politika verejnosť ďalej berie do úvahy, že bol jedným z organizátorov SNP, že bol za svoje názory väznený a že sa zaslúžil o federáciu.

Dotkli sme sa už aj oblasti športu. Len nedávno som sa dozvedel, že v mladosti ste stáli vo futbalovej bránke Rapidu a neskôr aj Slovana Bratislava a Viktorie Žižkov v Prahe.

V Slovane som bol v doraste, hral zaň vtedy aj Tóno Ondruš a v roku 1968 sme získali titul majstra Slovenska. Mimochodom, v spomínanom roku som si odchytal aj polčas za Slovensko v predzápase pred medzištátnym stretnutím s Brazíliou.

Kto vám chýbal v ankete zo slávnych športovcov minulosti?

Aj v tejto oblasti sa dalo zreteľne pozorovať, ako je verejnosť ovplyvnená médiami, a preto hlasuje za momentálne hviezdy. Až kdesi v polovici peletónu zostal Ondrej Nepela, nehovoriac už o veľkých menách našich najpopulárnejších kolektívnych športov – futbalu a hokeja.

Golonka skončil v ankete na 82. mieste…

Nuž vidíte. A úplne absentovali napríklad futbalisti Slovana, ktorí v roku 1969 vyhrali Pohár víťazov pohárov, keď vo finále porazili FC Barcelonu. To bola predsa udalosť.

Vencel, bratia Zlochovci, dvojičky Čapkovičovci, Karol Jokl…

Na tých sa nezaslúžene zabudlo. Ako aj na viaceré veľké historické postavy z iných sfér života na úkor celebrít, ktoré práve „letia“. Milan Hodža mal však pravdu, keď hovoril, že mnohé osobnosti sú vo svojej dobe preceňované alebo podceňované, a že až čas ukáže, aké bolo ich skutočné miesto v spoločnosti a aké miesto im patrí v dejinách.

Svojho času ste navrhovali vybudovať panteón významných Slovákov minulosti, nazvali ste ho Sieň úcty. To stále platí?

Keď majú také čosi v Paríži, prečo by to nemohlo byť v Bratislave? Viem si ju predstaviť v starej budove NR SR na Župnom námestí. Mohli by v nej byť vystavené busty významných historických osobností Slovenska (vrátane príslušníkov národnostných menšín) s trvalou panelovou (digitálnou) expozíciou, venovanou základným informáciám o každej z nich. Pre Slovensko je predsa dôležité, aby sa systematicky formovalo a upevňovalo historické vedomie obyvateľstva, najmä mladej generácie. V tomto smere máme napríklad v porovnaní s okolitými štátmi čo doháňať.

PhDr. Miroslav Pekník, CSc. (68)

Študoval najprv archeológiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, neskôr archívnictvo a históriu na Univerzite Karlovej v Prahe. V rokoch 1998 – 2018 viedol Ústav politických vied SAV v Bratislave, dnes v ňom pôsobí ako vedúci viacerých projektov. Zaoberá sa predovšetkým výskumom slovenskej politiky v 19. a 20. storočí.

Výsledky ankety Najväčší Slovák

  • hlasovanie od 1. 1. do 1. 5. 2019
  • celkový počet hlasov: 108 229
  1. Milan Rastislav Štefánik – 48 968 hlasov
  2. Ľudovít Štúr – 18 596 hlasov
  3. Anton Srholec – 10 935 hlasov
  4. Andrej Hlinka – 6 996 hlasov
  5. Cyril a Metod – 4 888 hlasov
  6. Alexander Dubček – 4 575 hlasov
  7. Gustáv Husák – 4 236 hlasov
  8. Jozef Gabčík – 4 083 hlasov
  9. Peter Sagan – 3 876 hlasov
  10. Juraj Jánošík – 1 076 hlasov

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Najväčší Slovák