Najkrajšie lesy sme ťažili. Tie zvyšné si otrávime?

Na úvod zhrniem zopár momentov. UNESCO plánuje prehodnotiť pozíciu bukových lesov východného Slovenska v prestížnom zozname Svetového prírodného dedičstva, pretože ich nedokážeme ochrániť pred ťažbou. Európska komisia sa chystá Slovensko napadnúť na Súdnom dvore za to, že ničí posledné zvyšky prírodných horských lesov. Návštevníkov nedávnych spomienkových slávností 100. výročia smrti Milana Rastislava Štefánika na mohyle privítal holorub. Štátny podnik Lesy SR plánuje striekať dubové lesy. Čo to o Slovensku vypovedá?

Že manažment lesnej krajiny nezodpovedá nárokom dnešnej spoločnosti. Je pozadu. Postupy a praktiky, ktoré akokoľvek benevolentne by som ich chcel pomenovať, smerujú iba k hospodárskemu využívaniu lesov. K drevu. Nepredstavujú to, čo obyvateľstvo Slovenska od lesa očakáva na prvom mieste. Je veľkou výzvou, aby sa to vyriešilo čo najskôr. Pretože bazírovaním na starých postupoch naozaj strácame prírodné hodnoty, ktoré sú podstatne dôležitejšie ako nejaká drevná surovina.

Ako to vníma zahraničie?

V prípade UNESCO – lesov hrozí Slovensku diplomatický škandál. Pred svetom sa zaviazalo niečo chrániť, dostalo sa do elitnej skupiny európskych krajín, ktoré ešte stále majú na svojom území pralesy. A ukázalo sa, že za 10 rokov sme neboli schopní spraviť s týmto záväzkom nič. Bolo naivné si myslieť, že to svet nevníma kriticky. Medzičasom do UNESCO projektu vstúpilo 13 krajín. Ide o spoločný projekt, v ktorom Slovensko vyzerá ako čierna ovca. Hoci stálo na jeho začiatku, dnes sa nevníma ako zodpovedný hráč.

Kde budú Lesy SR robiť postreky?

To stále presne nevieme. Poznáme len určitú plošnú výmeru, hovorí sa o 1 600 hektároch. Približne polovica sa nachádza v rámci 1. stupňa ochrany, druhá je v 2. stupni.

---

VIDEO: Dub je ostrovom života. Poskytuje životný priestor pre stovky druhov živočíchov. Podľa ekológa Wiezika by sme mali tieto spoločenstvá chrániť, nie do nich zasahovať.

---

Ako to, že to neviete?

Dostať sa k týmto informáciám bolo veľmi problematické, a to aj napriek uplatneniu informačného zákona. Napríklad Lesy SR si zvolili stratégiu, že si predĺžia lehotu na odpoveď o osem dní. Všeobecne možno povedať, že plánujú postrekovať na južnom a juhozápadnom Slovensku v dubových lesoch. Kde na základe ich internej metodiky konštatujú, že hrozí premnoženie mníšky veľkohlavej. Ide o lesy pri Leviciach, Fiľakove, Lučenci, v Malých Karpatoch. Poznáme zatiaľ len dve konkrétne lokality – Šenkvický háj a Martinský les, kde je 2. stupeň ochrany. V prípade 1. stupňa ochrany sa to týka údajne 14 katastrov obcí. Informácie sú však veľmi kusé. S číslami sa všelijako operuje a lesníci podľa spoločenskej nálady negujú svoje vyjadrenia. Celé je to zahmlené.

Môžu pripravované postreky ohroziť ľudí?

Je to zložitejší príbeh. Začalo sa to metodickým usmernením Lesníckej ochranárskej služby, ktorá konštatovala, že postreky môžu byť realizované tromi prípravkami. Jedným bol jed Karate Zeon 5, ktorý je veľmi škodlivý aj pre zdravie človeka. Ďalším prípravkom bol rastový hormón, ktorý blokuje tvorbu pokožky pri larvách hmyzu. Treťou látkou bol takzvaný biologický prípravok Biobit XL, požerový jed, ktorý pôsobí cez bakteriálny toxín. Zatiaľ to vyzerá tak, že by sa malo striekať iba týmto Biobitom ako najjemnejšou alternatívou.

A tento nebude škodiť ľuďom?

Keď sa pozriete na bezpečnostný list k prípravku, konštatuje sa v ňom, že je dráždivý a môže spôsobiť citlivé reakcie pri kontakte s pokožkou. Človek by sa tomuto prípravku nemal vystavovať, nemal by ho vdychovať, pri manipulácii by sa mali používať ochranné prvky, rúšky, čižmy, nepremokavý oblek. Je evidentne žiaduce, aby človek neprišiel do kontaktu s týmto prípravkom. Určite by som nevystavil bežných ľudí vplyvu tejto látky. Zaregistroval som, že vzácne môže spôsobiť hnačky. Už z princípu je však pre mňa veľmi nepríjemná predstava, že by som mal byť v lese postriekaný bakteriálnym toxínom.

Čo vlastne tento prípravok obsahuje?

Baktériu, ktorá sa vyskytuje aj v prírode – bacillus thuringiensis. Je toxická pre hmyz.

Môže ohroziť včely?

Pri včelách bola konštatovaná toxicita na úrovni dvoch mikrogramov, čo je naozaj malé množstvo. Vo všeobecnom hodnotení sa píše, že pre včely je tento prípravok relatívne neškodný. To však znamená, že nie je úplne neškodný.

Ale veď je to požerový jed, ktorý budú konzumovať húsenice. Včely by sa k nemu vôbec nemali dostať…

Postreková látka sa letecky bude aplikovať na všetku vegetáciu. Bude padať aj na kvety a včely môžu byť tomuto jedu vystavené. Okrem toho včely zbierajú z rastlín a stromov rôzne vosky a silice, ktoré zlízavajú, takže aj tu by sa mohli kontaminovať. Existujú štúdie, ktoré potvrdzujú, že tento postrek skracuje životnosť včiel.

Dozvedia sa ľudia o tom, že v lese, do ktorého sa práve chystajú vkročiť, bude nejaký postrek?

V zmysle platnej legislatívy je realizátor povinný najneskôr dva dni pred postrekmi informovať dotknuté obce. Obyvatelia sa informujú rozhlasom alebo výveskou na tabuli. Aj priamo na vstupe do lesa by mali byť výstražné tabule. Problémom je však to, že postrek môže byť často odvolaný, v prípade zlého počasia. Potom sa znova a znova vyhlasuje a človek stratí prehľad. A pri rozsiahlejších oblastiach, ktoré majú byť postriekané, si neviem predstaviť, že by nejaký turista čítal vývesky v obci. Proces informovania nie je adekvátny a mnoho ľudí sa môže nevedomky ocitnúť v lese práve v čase postrekov.

Biobit XL sa však používa v ekologickom poľnohospodárstve. Aj na základe toho Národné lesnícke centrum opakovane tvrdí, že tieto postreky zasiahnu len jediného škodcu – motýľa mníšku veľkohlavú, presnejšie jej húsenicu. Naozaj nikoho ďalšieho a nič iné neohrozia?

To je nezmysel. Porovnávať poľnohospodársku kultúru s mimoriadne pestrým dubovým lesom a hľadať medzi nimi nejaké paralely je úplne diletantské. S takýmito porovnaniami sa nemôžem stotožniť a považujem ich za zavádzajúce. V poľnohospodárstve ošetrujem jeden druh plodiny proti jednému druhu hmyzu, ktorý považujem za škodcu. Striekam napríklad jablone proti mlynárikovi. Keď však striekam pestrý dubový les, zasiahnem okrem húsenice mníšky veľkohlavej aj húsenice ďalších stoviek druhov motýľov. Všetky vystavím postreku a všetky budú zabité.

Môže to byť pre les problém, keď v ňom budú chýbať húsenice?

V lese majú húsenice motýľov svoj význam ako potravná základňa pre vtáky a dravý hmyz. Ak húsenice zabijeme, pripravíme tieto živočíchy o možnosť nájsť si potravu. A nech si ľudia nepredstavujú, že keď sa postriekajú húsenice, tak sa o päť dní objavia nové. Vypadne celá generácia húseníc, ktorá bude v lese chýbať niekoľko týždňov. A následne vypadnú motýle, ktoré by sa z nich vyliahli.

Takže v lese nebudú niekoľko týždňov žiadne motýle?

Presne tak. A tie sú opäť kľúčovou potravou pre vtáky, netopiere, bezstavovce. A na nich sa to prejaví tiež. Bude ich menej alebo tam nebudú vôbec. Takže konštatovanie, že postrek neškodí predátorom húseníc ani nikomu ďalšiemu, je logický nezmysel. Akoby som postriekal Roundupom (herbicídom) všetku trávu a povedal by som, že to pre kravu nemá negatívny vplyv, veď je to zamerané iba na rastliny. A neprekážalo by mi, že krava zdochne od hladu.

Môžu postreky ohroziť aj vzácne druhy motýľov?

Samozrejme. Dubové lesy sú mimoriadne pestré a je jedno, či sú umelo zakladané. Na rozdiel od smreku totiž rastú presne v tom areáli, do ktorého prirodzene patria. Ide o svetlé lesy, kde sa dobre darí teplomilným druhom, hostia tie najbohatšie spoločenstvá hmyzu. Môžeme hovoriť prinajmenšom o šiestich druhoch európskeho významu. Vyskytuje sa v nich jasoň chochlačkový (v Čechách vyhynul, vyskytuje sa ešte na Morave a na Slovensku), mora Schmidtova. V dubinách, ktoré sú často rozvoľnené, sa vyskytujú aj lesostepné druhy, napríklad pestroň vlkovcový, a tiež veľmi dôležitý a kriticky ohrozený druh – hnedáčik osikový. Bolo by naivné si myslieť, že ten postrek bude nejakým zázrakom útočiť iba na mníšku. Bude padať všade na vegetáciu. Keďže dubiny sú pomerne riedke, bude padať aj do podrastu, na byliny, kríky. S látkou príde do kontaktu akýkoľvek druh húsenice. Látka zabije očkáňa mätonohového, ktorý žije na ostriciach a s dubmi nemá nič spoločné. Všetky ďalšie húsenice, ktoré žijú na brestoch, hraboch, javoroch, budú zabité. Bude to zásah, ktorý sa prejaví v celom ekosystéme. Je extrémne škodlivý, aj keď ide o biologický prípravok.

To znamená, že Lesy SR by mali požiadať ministerstvo životného prostredia o výnimku na usmrtenie chránených živočíchov. Dostali ju?

Nie. A ani nenaznačili, že by ju vôbec chceli žiadať. Zaregistroval som argument, že je to preto, lebo nepôjde o úmyselné usmrcovanie vzácnych druhov. Veď to znie neuveriteľne! Je síce pravda, že postrek adresujú len na mníšku a nemajú v úmysle zabíjať ďalšie druhy, ale tomu zabitiu sa nedá vyhnúť! Oni o tom vedia, boli o tom informovaní. To je rovnako absurdné, ako keby niekto spálil les na popol a povedal, že nevedel, že v ňom žili nejaké druhy. Je zrejmé, že tento postrek bude mať takýto deštrukčný dopad. Ten, kto ho realizuje, úmyselne usmrcuje tieto druhy.

Štátna ochrana prírody (ŠOP) zvažuje, že k postrekom v druhom stupni ochrany vydá zamietavé stanovisko. Pomôže to?

ŠOP bude navyše požadovať posúdenie vplyvu tohto postreku na životné prostredie (takzvaný proces EIA – z anglického Environmental Impact Assessment). Ide o dlhodobý proces, čo by v súčasnosti vylučovalo plošné postreky v 2. stupni. Lenže na striekanie menších dvojhektárových plôch povolenie nie je potrebné. A takto to možno obchádzať. Možno striekať na viacerých miestach a zakaždým len po dvoch hektároch. No aj tak, ak nebudú mať realizátori postrekov spomínanú výnimku na usmrcovanie druhov, porušia zákon o ochrane prírody a páchajú trestnú činnosť.

Letecké postreky sú od roku 2009 v Európskej únii zakázané, pretože, citujem smernicu 2009/128/ES – „môžu mať významný škodlivý vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie“. Ako potom môžu Lesy SR letecky postrekovať?

Jedna vec je, čo hovorí smernica. A druhá vec je, ako je táto smernica preklopená do našej legislatívy. Európska smernica je pomerne jasne formulovaná, výnimky musia byť odôvodnené a veľmi prísne posudzované. No na Slovensku je to formulované benevolentnejšie – stačí, ak letecký postrek ponúka výhody oproti iným aplikáciám. Výnimky na Slovensku posudzuje pre 1. stupeň ochrany Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky, pre 2. stupeň ochrany to robia okresné úrady. A nevidím tu žiadnu prísnosť ani dôslednosť posudzovania. Zažiada sa, povolí sa. No najabsurdnejšie je to, že sa zdá, akoby Európska únia ani nevedela o tom, že sa u nás povoľujú letecké postreky.

Ako to myslíte?

Keď som s týmito informáciami konfrontoval zastupiteľov Európskej komisie, vyjadrili počudovanie, či naozaj ide o letecké postreky. Povedali – veď sú zakázané a majú byť prísne výnimky. Akoby Európska únia považovala túto situáciu za dávno vyriešenú, ale prax je úplne iná. Veď aj na poľných kultúrach sa ešte stále a pomerne často postrekuje letecky.

Je pravda, že látka Biobit XL nie je autorizovaná pre leteckú aplikáciu?

Je to tak. Jediná látka, ktorá bola schválená pre letecké postreky, bola Karate Zeon. Ide o neselektívny insekticíd a to by bola úplná katastrofa, keby ho použili. Biobit XL môže byť používaný len pozemne.

Lesy SR presviedčajú, že postreky s týmito látkami nemôžu robiť inak ako letecky. Pred časom ďalší štátny podnik Vojenské lesy a majetky SR oznámil, že bude striekať lesy na Záhorí rovnakými látkami. Ale pozemne. Ako si môžu štátni lesníci takto protirečiť?

Je to naozaj zvláštna situácia. Jeden subjekt konštatuje, že pozemná aplikácia je neefektívna, a druhý vychádza z toho, že jedine pozemná aplikácia je legálna. Keď som sa pýtal vojenských lesov, čo chcú ošetrovať zo zeme, keďže mníšky sú vysoko v korunách, povedali mi, že budú ručne postrekovať mladé nízke porasty. A do korún sa chcú dostať pomocou strojových rozprašovačov, ktoré majú dostrek 20 metrov.

Je pozemná aplikácia šetrnejšia?

V konečnom dôsledku budú vytvárať hmlu zospodu. Dopad na biotop bude totožný ako pri leteckom postreku. Akurát sa to bude robiť z traktora a bude to legálne. Vnímam to skepticky. Myslím si, že aj tieto postreky sú veľká časovaná bomba, les dostane ekocídny zásah tak či tak. Aj v prípade leteckej aj pozemnej aplikácie bude dôležitá zložka motýľov vyhubená a naozaj sa to prejaví negatívne.

Vojenské lesy mali stretnutie s občanmi. Trvajú naďalej na svojom?

Mám pocit, že sa im nepáči verejný tlak. Aj vďaka vyjadreniam ďalších orgánov ochrany prírody, ktoré nesúhlasia s postrekmi, strácajú argumenty, prečo postrekovať. Zatiaľ jediným argumentom je údajná škoda na prírastku dreva, ktorá však bola podľa mňa vyčíslená prehnane vysoko.

K škodám sa ešte dostaneme. No najprv, na základe čoho lesníci tvrdia, že hrozí premnoženie mníšky?

Práve toto stanovenie premnoženia predstavuje netransparentný proces. Uvádza sa, že na to, aby sa mohlo konštatovať premnoženie, je potrebné nájsť na 100 náhodne vybraných stromoch priemerne dve znášky mníšky. Čo sa aj udialo, našlo sa pár ohnísk. Nie je však jasné, či toto zistenie automaticky neaplikovali na celý les. Bol som v teréne a sám som sa presvedčil o tom, že premnoženie je len ostrovčekovité. Je naozaj namieste zamyslieť sa nad tým, či celková plocha, ktorú je potrebné striekať, nie je nadhodnotená. A potvrdilo sa mi to aj počas stretnutia s predstaviteľmi vojenských lesov, ktorí skonštatovali, že na základe tejto metodiky mali postrekovať 130 hektárov lesov. Potom však išli spraviť dodatočnú obhliadku do terénu a zistili, že ten postrek je potrebný len na 40 hektároch.

Ale veď to je o dve tretiny menšia výmera, ako pôvodne žiadali. Ako je to možné?

Je to veľmi vážny moment. Viem si predstaviť, že podobne by sa mohli zredukovať plochy, ktoré chcú postrekovať Lesy SR. Z 1 600 hektárov by sme sa zrazu dostali na 500.

Lenže s veľkosťou plochy veľmi úzko súvisí výpočet škody. Lesy SR tvrdia, že ak nebudú robiť postreky, škoda na dubinách dosiahne 800-tisíc eur. Je to adekvátne?

Nie. Lesníci tvrdia, že na hektári budú mať stratu do dvoch kubíkov dreva. Počítajú s cenou dreva 200 eur za kubík, čo je však takisto prehnané. Počítajú s priemernou cenou za dubové drevo. No zatiaľ čo dub zimný sa predáva po 350 eur za kubík, dub cerový po 80 eur a premnoženie sa týka najmä duba cerového. Cifra 800-tisíc eur je výrazne nadhodnotená, nereálna a skresľuje význam postreku. Navyše, náklady na postrek sú 125-tisíc eur, lenže v tejto sume je len postreková látka. Nie sú v nej zarátané letové hodiny a ďalšie náklady v súvislosti s lietadlami. Škoda, ktorú stanovili, je iluzórna.

Ale čo vlastne tú škodu predstavuje? Dokáže mníška veľkohlavá zničiť celý les podobne ako lykožrút?

Nie. Lykožrút strom zabije. Pretože, ako to už z jeho pomenovania vyplýva, lykožrút sa živí lykom, cievnym systémom stromu. Mníška je však listožravý hmyz. Húsenice konzumujú listy duba a spôsobujú takzvaný holožer. Duby nebudú mať istý čas listy. Potom tento hmyz ustúpi, dub si do niekoľkých týždňov zregeneruje olistenie. Mníška dub nezabije. Je pravda, že mladé dreviny to nemusia dobre zvládať, ale dospelý, statný, zdravý dub s dobrou kondíciou prekoná holožer bez problémov. Jedinou škodou z pohľadu lesníkov je to, že strom má v danom roku menší prírastok dreva.

No predsa, čo ak to nejaký strom neprežije?

Ak aj dôjde k usmrteniu duba, väčšinou ide o súhru ďalších negatívnych faktorov – zlý zdravotný stav stromu, dlhodobé záplavy, dlhodobé sucho. Takýmto spôsobom sa však z ekosystému prirodzene odstraňujú slabšie jedince a zostávajú v ňom odolnejšie, ktoré sa ďalej rozmnožujú, a tým stabilizujú celý ekosystém. Bežný zdravý dubový porast však premnoženie mníšky prečká bez výraznejšej úmrtnosti stromov. Tak to je odpozorované.

---

VIDEO: Mníška veľkohlavá nie je zabijak, chémia áno. Wiezik rozpráva o mníške veľkohlavej a o jej úlohe v ekosystéme dubového lesa. Chemické postreky by nezasiahli len mníšku ale aj ďalšie motýle a ohrozili by tým stabilitu ekosystému.

---

Je nakoniec mníška škodcom alebo dôležitou súčasťou dubového lesa?

Mníška je súčasťou ekológie našich dubových lesov. Raz za sedem rokov sa premnoží. Príčiny však nepoznáme. Ja predpokladám, že keďže ide o dlhodobý a cyklicky sa opakujúci jav, bude tam aj určitý ekologický význam. Mohlo by to mať dôležitý vplyv na zmladzovanie dubových porastov.

Mníška pomáha vyrásť najmenším stromom?

V kompaktnej dubine, v ktorej sú nahusto zapojené koruny, mladé semenáčiky neprežijú dlho. Vyklíčia a odumrú. Chýba im svetlo. No takéto dočasné odlistenie by mohlo povzbudzovať rast malých stromčekov. Nielenže by mali dostatok svetla, ale aj dostatok živín z trusu mníšok. V čase premnoženia je ho počuť, ako padá a šuští. Určite ide o dobré hnojivo, ktoré dokáže naštartovať pôdne procesy. Mníšku nemožno vnímať ako nejaký cudzí element, je súčasťou ekológie dubového lesa. Nehovoriac o tom, že premnoženie je mnohými inými druhmi vnímané ako prestretý stôl. Reagujú na to vtáky, dravý hmyz. Krásnym príkladom je húseničiar pižmový, ktorý je extrémne vzácny. No keď sa mníška premnoží, následne sa aj tento húseničiar premnoží v takom počte, že je zrazu všade. Les má svoje prirodzené reakcie na premnoženia. A je zaujímavé, že to napokon uznávajú aj lesníci.

Čo máte na mysli?

Generálny riaditeľ Vojenských lesov a majetkov SR Ján Jurica skonštatoval, že kulmináciu premnoženia mníšky očakávajú v roku 2020. V roku 2021 očakávajú, že sa premnoženie skončí, pretože mníšku potlačia prirodzené predátory. Tak načo púšťať do lesa chémiu?

Keď sa kedysi pásli v lesoch na žaluďoch svine, ľudia vedeli, že raz za určité obdobie duby mimoriadne plodia. Volali to semenné roky. Vtedy mali prasiatka výborné prírastky. Môže to nejako súvisieť s pôsobením mníšky?

Bolo by zaujímavé to preskúmať. Mohla by tam byť určitá súvislosť. Podobné je to s lykožrútom. Výsledkom pôsobenia lykožrúta je explózia zmladenia stromov. Gradačné druhy, také, ktoré sa zvyknú premnožiť, vnímame ako škodcov, no v prírode zohrávajú kľúčovú úlohu v nastavení ekosystému. Najmä keď sa gradácia opakuje. Ak by sa ukázala synchronizácia medzi semennými rokmi a premnožením mníšky, odkrýval by sa nám väčší príbeh, ktorý za tým očakávam.

Mníška strom nezabije. Premnoženie potlačia prirodzené predátory. Tak prečo sa trvá na postrekoch?

Pretože takto je postavená legislatíva. Obhospodarovateľ lesa je povinný tlmiť škodlivé činitele. Mníška je škodlivý činiteľ. Vedia dopredu, že sa premnoží a zo zákona sú povinní urobiť adekvátne kroky, aby nedochádzalo k poškodzovaniu lesných porastov. Je to len hospodárska pohnútka. Pre ten holožer majú stromy v danom roku tenší letokruh o 30 percent. To je všetko.

Expert na podkôrny hmyz Rastislav Jakuš z Ústavu ekológie lesa SAV hovorí, že letecké postreky sa v európskych akademických kruhoch vnímajú ako prežitok. Je to tak?

V Európskej únii to patrí minulosti. U nás je to zrejme dané tradicionalizmom, nemá to žiaden rozumný základ. Spoločnosť nechce postreky, je to škodlivé pre prírodu, škodlivé pre lesné ekosystémy. Ide len o sledovanie nejakého priemyselného cieľa maximalizovania výnosu drevnej hmoty. Nemá to nič spoločné s biotopom a s ochranou prírody.

Lenže práve tým lesníci argumentujú, že chcú ochrániť biotop dubového lesa…

Mníška je súčasťou tohto biotopu. Chémia je tým cudzím prvkom, ktorý narúša všetky vzťahy.

Slovenská inšpekcia životného prostredia postreky zatiaľ pozastavila a ide to prešetriť. Je šanca, že sa vôbec neuskutočnia?

Lesy SR sa koncom minulého roka zaviazali, že v najbližších štyroch rokoch nakúpia od firmy AGROFERT chemikálie za 7,4 milióna eur. Budú ich chcieť použiť.

Mestské lesy v Bratislave na sociálnych sieťach ubezpečujú ľudí, že postreky nevyužívali ani ich nebudú využívať. Vysvetľujú to tým, že ich úlohou je „vytvárať vhodné podmienky na rekreáciu v lesnom prostredí v súlade s princípmi ochrany prírody“. Čo na to hovoríte?

Toto je presne tá cesta, ktorú by sme sa mali snažiť dosiahnuť. Aby sa prestalo nazerať na lesy len cez prizmu dreva. To je tá najmenej dôležitá funkcia lesného ekosystému. Obzvlášť to platí pre štátne lesy, ktorých vlastníkmi sú všetci občania. Spoločnosť využíva lesy rôznymi spôsobmi a objektívne hospodárska funkcia je najmenej dôležitá pre širokú verejnosť. Mestské lesy v Bratislave k tomu nepristúpili len tak z kratochvíle. Ich postoj je dôsledným odzrkadlením požiadaviek občanov na lesné prostredie. Chcú sa tam rekreovať, neprajú si tam mať chémiu. Toto je budúcnosť. Dúfam, že to čoskoro pochopia aj štátne lesy. Neprináleží im otravovať naše prostredie. Ale vrátil by som sa k otázke položenej úplne na začiatku, keď ste spomínali holorub na Štefánikovej mohyle. Myslíte si, že vyrúbanie tých borovíc predstavuje nesprávny zásah?

Ľudia na to reagovali citlivo. Pravda je, že podľa pamiatkarov sa zásah urobil tak, aby sa priblížili pôvodnej predstave architekta Dušana Jurkoviča a mohylu viac zviditeľnili. Tie stromy tam pôvodne neboli. Vy s tým výrubom nemáte problém?

Mohol byť zvolený možno miernejší postup, aj s vegetáciou možno citlivo pracovať. Ľudia vidia vyholený kopec, produkuje to vášne. No určite tam nedošlo k zásadnému narušeniu prírodného prostredia. Ak sa stala chyba, tak sa diala dlhodobo, že sa o tú vegetáciu nikto nestaral. Toto je len okrajová záležitosť, dejú sa oveľa horšie veci.

Narážate na masívne odlesňovanie v Nízkych Tatrách?

Mnohí ľudia si myslia, že obrovské holiny v Tatrách sú v poriadku, lebo tam sa vraj pomáha prírode, bojuje sa proti lykožrútovi. Ale výrub na mohyle podľa nich nebol v poriadku, lebo tam žiaden lykožrút nebol a vyrúbali sa zdravé stromy. Ide o skreslené vnímanie a rozšírený mýtus. Lesníci vraj odstraňujú z lesa iba choré stromy a potom vysadia mladé, zdravé, aby sa les vyvíjal prirodzene. Je to nezmysel. Lesníci rúbu stromy, ktoré dosiahli rubnú dobu okolo 100 rokov, pretože starším stromom klesá prírastok dreva. A toto si ľudia neuvedomujú. Neprekážajú im obrovské holiny v Tatrách, ale prekáža im vysekanie mohyly. Tá katastrofa sa deje úplne inde. Omnoho vážnejší dopad ako výrub na mohyle budú mať letecké postreky. Nadlho vysterilizujú lesy od hmyzu.