Exkluzívne: Na Tchien-an-men takmer zomrel, ale urobil fotografiu Tank Mana

Najprv si myslel, že ten muž mu naruší záber. Vznikla však z toho jedna z najslávnejších fotografií histórie. Pred 30 rokmi nafotil Američan Jeff Widener (62) Tank Mana. Osamelého Číňana v bielej košeli a v čiernych nohaviciach nesúceho nákupné tašky, ktorý zastavil valiace sa tanky ničiace posledné ohniská demonštrácií na pekinskom Námestí nebeského pokoja (Tchien-an-men). Obrovské protesty najmä študentov, ktorí požadovali politické reformy, 4. júna 1989 krvavo potlačil čínsky komunistický režim.

05.06.2019 06:00
debata (66)
Fotograf Jeff Widener.
Fotograf Jeff Widener Fotograf Jeff Widener.

Dodnes nie je jasné, kto bol Tank Man a koľko ľudí pred 30 rokmi zomrelo, ale mohli to byť aj tisíce. Peking nepripúšťa debatu o masakre a šírenie fotografie Tank Mana je v Číne zakázané. "Všetci dúfame, že možno pracuje niekde v New Yorku v pekárni alebo niečo podobné. Ale obávam sa, že sa to s ním skončilo zle,“ povedal o Tank Manovi Widener v exkluzívnom telefonickom rozhovore pre Pravdu. Opísal v ňom, ako sa pred 30 rokmi do Číny dostal, ako vznikla 5. júna 1989 slávna fotografia, aj čo si myslí, že by mala čínska vláda v súvislosti s protestmi urobiť.

Ako ste sa pred 30 rokmi ocitli v Pekingu?

V tom čase som bol fotoreportérom spravodajskej agentúry AP v Juhovýchodnej Ázii. Mal som na starosti najmä tento región, ale v Číne sa diali dôležité veci. Môj šéf v New Yorku mi povedal, aby som šiel do Pekingu a fotografoval demonštrácie na Tchien-an-men. Problémom bolo, že keď som sa snažil získať novinárske víza, na čínskej ambasáde mi povedali, že by nebolo vhodné, aby som teraz navštívil ich krajinu.

Čo ste urobili?

Bolo jasné, že ma do Číny nechcú pustiť. Rozhodol som sa, že pôjdem do Hongkongu. Mal som v pase čínske pečiatky. Vedel som, že sa s týmto dokumentom do Číny nedostanem. Preto som na americkom veľvyslanectve požiadal o nový pas. Tvrdil som, že ten svoj som stratil. Povedali, že v poslednom čase nejako veľa ľudí nevie nájsť svoj pas. Mnohí novinári to skúšali podobne ako ja. Dostal som nový pas a v malej turistickej agentúre som si kúpil výlet do Číny. Išiel som teda ako turista, ale moji šéfovia chceli, aby som si so sebou zobral celé fotografické vybavenie a ešte aj zásoby pre pobočku AP. Keď som priletel do Pekingu, vôbec som s tým všetkým nevyzeral ako turista. Obával som sa, že si ma poriadne podajú, keď zistia, kto som. Mal som však šťastie, lebo všetci colníci sa venovali staršej panej, ktorá mala so sebou živé sliepky, kričala a všade lietalo perie. Nevenovali mi pozornosť, tak som rýchlo zmizol a vzal si taxík. Bolo to asi týždeň pred potlačením demonštrácií.

Dalo sa v Pekingu v tej atmosfére pracovať? V iných rozhovoroch ste spomínali, že ste boli zranený.

Chodil som každý deň na Tchien-an-men. Bolo to úžasné, študenti boli dobre organizovaní. Prichádzali však autá s vojakmi a demonštranti sa s nimi dostávali do konfrontácií. Nebolo to ešte násilné, ale napätie rástlo. V noc potlačenia protestov som sa aj s kolegom vybral na bicykli do mesta, aby sme zachytili, čo sa deje. Videl som, ako obrnené vozidlo vrazilo do zátarás protestujúcich. Dochádzal mi však film aj batéria. Blesk sa mi nabíjal veľmi pomaly, mohol som urobiť len jednu fotografiu za 60 sekúnd. Viete si predstaviť tú nočnú moru. Ste svedkami jedného z najdôležitejších príbehov 20. storočia a ako novinár môžete urobiť len jednu fotku za minútu. Okrem toho ma napadol zúrivý dav a chceli mi zobrať fotoaparát. Kričal som, že som Američan. Líder tej skupiny si pozrel môj pas a povedal mi: Fotografujte, fotografujte!

Chcel vám niečo ukázať?

Bol tam mŕtvy vojak. Urobil som fotku a potom som sa pripravoval na ďalšiu. Mal som už fotoaparát pri tvári, keď ma zasiahol veľký kus betónu. Zničil mi kameru a upadol som aj na chvíľu do bezvedomia. Objavil sa tam ďalší z vojakov z obrneného vozidla a myslím, že dav ho zlynčoval.

Tank Man, jedna z najslávnejších fotografií sveta. Foto: SITA/AP, Jeff Widener
Čína, Tchien-an-men, tankový muž, tanky Tank Man, jedna z najslávnejších fotografií sveta.

Dostali ste sa z tejto situácie a vznikla vaša slávna fotografia. Čo ste pre to museli urobiť?

Prepáčte, že vám kašlem do našej konverzácie, ale rovnako ako pred 30 rokmi mám silnú chrípku. Je to taká náhoda. Po tej noci, keď som takmer zomrel, bol som v kancelárii AP. Dostali sme pokyny, aby sme zbytočne neriskovali, ale ak vie niekto urobiť fotografie toho, čo sa deje na Tchien-an-men, tak by to ocenili. Išiel som do hotela s výhľadom na námestie, kde vojaci vo vstupnej hale kontrolovali dokumenty. Nemal som z toho dobrý pocit. Opäť som však mal šťastie. V prítmí, lebo vypli svetlá, som videl mladíka, ktorý bol v Číne na študentskej výmene. Volal sa Kirk. Šiel som k nemu, akoby sme sa poznali, a povedal som mu, že pracujem pre AP, či mi vie pomôcť dostať sa do jeho izby. Vyhlásil, že jasné. Keď sme už boli hore, povedal mi, že videl, ako vojaci zastrelili nejakého hosťa z hotela. Bol som unavený, zranený a mal som chrípku, tak som si zdriemol. Ale urobil som pár fotografií. Videl som, ako tanky odtláčajú horiace autobusy, ako zhromažďujú telá. Dochádzal mi film, mal som ho málo, lebo som si ho priniesol iba v spodnej bielizni. Sledoval som z hotelovej izby, ako prichádzajú tanky, vyklonil som sa, aby som to nafotil, lebo to vyzeralo naozaj ako výborný záber. Zrazu sa tam však zjavil ten chlapík s nákupnými taškami.

A nafotili ste Tank Mana.

V prvej chvíli som to vnímal tak, že ten človek ruší moju kompozíciu. Kirk na mňa kričal, že ho zabijú. Chvíľu som čakal a potom som chcel detailnejší záber. Ako som však povedal, dochádzal mi film, tak som už predtým Kirka poprosil, aby mi nejaký zohnal. Doniesol mi film od nejakého turistu, ale bol oveľa citlivejší ako to, čo som používal a mal som inú rýchlosť uzávierky. Fotil som však, kým toho muža odvliekli. Išiel som späť do izby, sadol som si na stoličku a Kirk sa ma spýtal, či sa mi to podarilo. Odpovedal som, že si nemyslím, že to vyšlo. Ale dúfal som, že aspoň jedna fotka tam je. Niekedy máte pri fotení taký pocit. Poprosil som Kirka, aby skúsil dostať film do kancelárie AP, lebo ja som vyzeral príliš novinársky. O niekoľko hodín mi volali a pýtali sa, akú rýchlosť uzávierky som použil. Tak som si povedal, ó, môj Bože, nepodarilo sa to. No oni tvrdili, že niečo tam je, hoci fotografia nie je veľmi ostrá. Až neskôr som zistil, že Kirk sa stratil a takmer ho zabili. Nemohol nájsť kanceláriu AP a tak išiel na americké veľvyslanectvo s tým, že má dôležitý film. Našťastie veľvyslanectvo materiál AP odovzdalo.

Ako ste sa cítili, keď ste potom videli, že vaša fotografia obletela celý svet?

Na druhý deň som sa dostal do kancelárie AP a čakali ma mnohé gratulácie. Noviny po celom svete zverejnili moju fotografiu na titulných stránkach. Bolo to šialené. Ja som bol hlavne šťastný, že sa tá fotografia podarila, že som to nepokazil.

Rozmýšľali ste nad tým, čo sa stalo s Tank Manom?

Je to veľká záhada. Všetci dúfame, že možno pracuje niekde v New Yorku v pekárni alebo niečo podobné. Ale obávam sa, že sa to s ním skončilo zle. Boli tam všade vojaci, tajná polícia. Neviem, či ľudia, ktorí ho odvliekli, ako to vidíme na videu z toho momentu, boli dobrí alebo zlí. Z toho, ako ho strkali, mám pocit, že boli zlí. Rád by som sa mýlil, ale, ako vravím, obávam sa, že sa to s ním neskončilo dobre.

Skúšali ste to niekedy zistiť?

Myslel som na to asi päť minúť. Ale poviem vám, keby som sa vtedy začal všade vypytovať, bola by to otázka krátkeho času, kým by som skončil v rukách vojakov.

Zásah proti demonštrantom na Tchien-an-men, ako... Foto: SITA/AP, Jeff Widener
Tchien-an-men Zásah proti demonštrantom na Tchien-an-men, ako ho pred 30 rokmi zachytil Jeff Widener.

Stále ste fotograf, novinár. Mali ste niekedy problém s čínskymi úradmi pre vašu fotografiu? Fotografia Tank Mana sa stala symbolom pokojného odporu proti komunistickému režimu a vy ste známy.

Nie priamo. Ale bol som ako fotograf s britskými kolegami na jednej návšteve premiéra Johna Majora v Pekingu. Fotil som, ako prichádza do Zakázaného mesta v Pekingu. Jeden z policajtov ma odsotil a moja reakcia bola, že som do neho tiež strčil. Bol to môj jediný priamy konflikt. Keď však prechádzam cez pasovú kontrolu v Číne, vždy to trvá aspoň 15 minút, kým pri ostatných je to tak 60 sekúnd. Vedia, kto som. Ale poviem tiež, že som novinár. Som z generácie, ktorú učili, že žurnalistika má byť neutrálna a je to ušľachtilá profesia. Momentálne to však vyzerá tak, že všetky tradičné médiá sú nejako politicky zamerané. Nie sú neutrálne. Ja si nevyberám, na koho stranu sa prikloním. Na Tchien-an-men bolo milión ľudí, vyskytol sa tam vandalizmus. Vláda sa obávala, kam to povedie. Čínsky režim nezvrhnete pomocou kameňov. Skôr či neskôr by vláda poslala tanky, keď videla, že na demonštrantov nestačí slzotvorný plyn a vodné delá. Otázkou je, aké iné možnosti Peking mal. Čínska vláda bolo zlá a ja v žiadnom prípade neschvaľujem, čo urobila, bolo to príšerné. Ale viem si predstaviť, že lídri študentom mali povedať, že protesty sa nedajú naťahovať donekonečna a dá sa stavať na malých ústupkoch, čo režim urobí. Ale oni to tlačili ďalej a skončilo sa to tragicky, čo sa dalo očakávať.

Chápem, čo chcete povedať, ale v mojej krajine sme v tom istom roku 1989 mali nežnú revolúciu proti komunistickému režimu. Ale nikto na začiatku nevedel, ako sa zachová vláda, ako bude reagovať ZSSR.

Vy ste boli na druhej strane. Vyhrali ste. Nie ako čínski študenti.

Čínsky režim zakazuje diskusie o tom, čo sa udialo pred 30 rokmi. Je dôležité si to pripomínať aj prostredníctvom vašej fotografie?

Čínska vláda sa snaží cenzurovať fotku Tank Mana. Myslím, že tým len zvýrazňuje jej silu. Na túto fotografiu sa nikdy nezabudne. Na príbeh Tchien-an-men sa nikdy nezabudne. Mnoho ľudí v Číne nevie, čo sa stalo počas masakry v roku 1989. Ale aj iné krajiny urobili v minulosti chyby a teraz ich priznávajú. Aj USA. Alebo Nemecko. To, čo sa stalo na Tchien-an-men, bolo nešťastné. Ale nechápem, prečo sa čínska vláda 30 rokov snaží predstierať, že k ničomu nedošlo. Stalo sa to. Ako som povedal, podľa mňa urobili obe strany chyby a malo by dôjsť k zmiereniu. Vláda by mala zverejniť mená zabitých, nech ich rodiny konečne nájdu pokoj. Mala by povedať, že to bola tragická chyba a krajina sa môže pohnúť vpred. Prečo skrývať tieto veci, prečo sa tváriť, že sa nestali. Spoločnosť Leica použila moju fotografiu Tank Mana v reklame a Čína chce zakázať slovo Leica. To si zo mňa niekto uťahuje? Čo si čínska vláda myslí? Je to smiešne a detinské. Ako som povedal, nestaviam sa na nikoho stranu. Nerozumiem však, prečo čínsky režim robí v súvislosti s Tchien-an-men to, čo robí.

Možno je to, ako pýtať sa rodičov, ktoré dieťa majú najradšej a Tank Man je vaša najslávnejšia fotka. Je však aj vaša najobľúbenejšia?

Keď som tú fotografiu videl, tak som si vravel, že je dobrá. Nie je technicky dokonalá, ale aj to asi podčiarkuje odohrávajúcu sa drámu. Je to dobrá fotka a niečo reprezentuje. Nebola to jediná snímka muža pred tankmi. Ďalšie fotografie však majú inú perspektívu. Predstavujú viac odpor proti tomu, čo sa deje. Moja skôr zachytáva akýsi gándhíovský moment.

© Autorské práva vyhradené

66 debata chyba
Viac na túto tému: #Tchien-an-men #Námestie nebeského pokoja #Jeff Widener