Architekt Villadsen: Buďte vďační za električky

, 05.07.2019 06:00

Dánsky architekt Kristian Villadsen zo štúdia Gehl Architects bol jedným z pozvaných rečníkov na novej česko-slovenskej odbornej konferencii o dobre fungujúcich mestách - CITY FÓRUM 2019. V Bratislave sa diskutovalo o územnom rozvoji, architektúre, verejnom priestore, mestách a ich obyvateľoch a inováciách. Presne týmito témami sa štúdio Gehl, kde je Villadsen jedným z partnerov a riaditeľov, zaoberá. Precestoval Európu, Severnú Ameriku aj Čínu, podieľal sa na niekoľkých knihách, výstavách a filmoch a prednáša v mnohých inštitúciách.

Architekt Kristian Villadsen.
Architekt Kristian Villadsen.
(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)
Autor: Robert Hüttner, Pravda

Narodili ste sa v Aarhuse, druhom najväčšom dánskom meste, no posledných 20 rokov bývate v Kodani. Čo je lepšie mesto?

Z tých dvoch? Myslím, že Kodaň robí veľa dobrých vecí. Veľmi skoro, už v 80. rokoch tu začali o meste rozmýšľať inak, parky a cesty spojili do jedného celku, a tak je dnes Kodaň určite jedným z najlepších miest v Dánsku a možno aj na svete.

Čo môžete poradiť Bratislave?

Som tu krátko a videl som len časť centra, ale zdá sa mi, že Bratislava zažíva dobré časy. Nový starosta má plán pre mesto, ktoré rastie, sťahujú sa doň ľudia, čo znamená veľa výziev, ale aj príležitostí rozmýšľať o meste inak než doteraz. Nestačí mesto len udržiavať, treba mať víziu a položiť si otázku, aký život si tu predstavujeme v budúcnosti. My v štúdiu Gehl vždy hovoríme: najskôr treba posudzovať život, potom priestor a až nakoniec budovy. Iróniou je, že väčšina miest na svete to robí v opačnom poradí, teda stavajú budovy a dúfajú, že život v nich bude fungovať. Treba zabezpečiť kvalitu a vytvoriť ďalšiu časť histórie Bratislavy.

Počas svojej prednášky na konferencii City forum ste publiku ukázali aj fotku betónových zátarás, ktoré ste odfotili na niektorej bratislavskej ulici. Okomentovali ste to slovami: nie je to práve príjemné privítanie.

Samozrejme, za moju krátku návštevu ešte nemôžem mať o meste dokonalý prehľad, ale takéto betónové bloky možno označiť za „nekonzistenciu kvality“. Máte naozaj nádherné miesta v historickom centre, no zdá sa, že sú viac pre turistov než pre miestnych obyvateľov. Takže do mesta treba priniesť kvalitu, a to nielen do centra, ale aj vzdialenejších štvrtí, ale aj diverzifikovať kvalitu – čiže dobré námestie potrebuje aj dobré ihrisko a miesta, kde si môžu oddýchnuť starší ľudia. V Kodani sme za posledné desaťročia napríklad veľa investovali do verejných priestorov, takže ľudia v meste ostávajú. Keď majú rodiny prvé či druhé dieťa, neodsťahujú sa, ale ostanú v meste, pretože to im má čo ponúknuť. Preto som na prednáške hovoril o tom, že aj o uliciach treba premýšľať ako o verejnom priestore. Verejné nie sú predsa len parky. Ale ide aj o to, ako takéto priestory optimalizujeme, aby sa stali miestami pre každého.

Kedysi pustá New Road v britskom Brightone dnes...
Kedysi pustá New Road v britskom Brightone dnes plná života. Autor: Archív Gehl Architects

Takže mestá by nemali byť len pre turistov?

Turisti sú určite súčasťou Bratislavy a súčasťou ekonomiky, ale pamätajte, sú len jedným malým kúskom. Dôležité je, aby mesto fungovalo počas bežného dňa a poskytovalo svojim obyvateľom dobrý život. Z môjho cestovania po svete som sa naučil, že mesto dobré pre každodenný život je dobré aj pre turistov. Keď totiž ide človek do zahraničia, rád zažíva skutočný miestny život.

Na čo by teda Bratislava nemalo zabúdať, ak chce byť dobrým mestom?

Videl som peknú oblasť pri Dunaji aj pešiu zónu. Vaše historické centrum funguje – aj preto, že bolo postavené v časoch, keď sa mestá stavali v ľudskej mierke, teda pre ľudí. Nevidel som okrajové štvrte, ale viem, že momentálne riešite problémy s parkovaním áut. Keď som sa však prechádzal po meste, nevidel som žiadne ihrisko, takže by bolo dobré pridať hravé prvky – predpokladám, že v Bratislave žije veľa detí, tak ako všade inde na svete.

Všimli ste si aj negatíva?

Nemusíte ísť ďaleko z centra, kým ulice ovládnu parkujúce autá. To znamená, že chodci a cyklisti to majú ťažké, dokonca aj verejná doprava. Máte však fantastický systém električiek a hoci sú električky staré, buďte za ne vďační, to je pre mesto ako Bratislava to pravé. Bolo by dobré, ak by sa 95 až 98 percent verejnej dopravy odohrávalo peši alebo na bicykli. Posilňuje to zelenú mobilitu, ale u vás to tak ešte nie je. Verím však, že v mobilite nastane zmena. V budúcnosti však ľudia nebudú toľko cestovať autami. Vytiahnu ich z garáže možno v daždivý deň, ale keď bude slnečno, radšej pôjdu peši. To je príležitosť zamyslieť sa nad tým, ako v meste využívame priestor – dá sa ospravedlniť toľké používanie áut?

Myslíte, že je možné žiť bez áut?

Viem, že sa to dá. Veď tak celý čas v Kodani žijem. Samozrejme to znamená nielen zmenu v myslení, ale aj v technológii. Treba začať diskutovať o tom, akú mobilitu v meste chceme mať, aby bola lepšia a efektívnejšia pre budúcnosť.

Koľko taká zmena môže trvať?

Električky sú dobrým základom, tie by sme mali obyvateľom ponúkať ako prvú voľbu namiesto auta. Samozrejme, autá sú aj symbolom spoločenského postavenia, ale ľudia majú tendenciu robiť to, čo je jednoduché, rýchle a pohodlné. Ak budete mať zastávku električky kúsok od domu a dovezie vás až do práce, väčšina ľudí sa poteší, že nemusí každé ráno polhodinu hľadať parkovacie miesto. Znova ide o to, aby dobrá a udržateľná možnosť bola jednoduchou a pohodlnou.

V Kodani za pekného počasia všetci sadnú na...
V Kodani za pekného počasia všetci sadnú na bicykle. Autor: Archív Gehl Architects

Takže bicykle sú podľa vás dobrým riešením?

Bicykle sú jedným z mnohých riešení, spektrum mobility sa neustále rozširuje. Pre väčšinu európskych miest, vrátane Bratislavy a Kodane, je bicykel perfektný. Ak môžete väčšinu svojich cieľov v meste dosiahnuť pätnásťminútovou jazdou na bicykli, je to dobré aj pre vaše zdravie, pre životné prostredie…

Bratislava nemá dostatok vhodných cyklotrás, bicyklovať v jej uliciach je často nebezpečné…

Vieme si s tým poradiť. Bicykle sa hodia aj do New Yorku, dá sa to dosiahnuť malými jednoduchými zmenami – v New Yorku sme niektoré pruhy pre autá zmenili na cyklistické, lepšou organizáciou dopravy sme zmiernili zápchy, pretože sme prakticky odstránili konflikty. V Bratislave tiež určite máte konflikty medzi chodcami a cyklistami, medzi cyklistami a autami, chodcami a autami… Nejde len o dizajn ulíc, treba lepšie zorganizovať priestory. Asi 70 až 80 percent verejného priestoru tvoria ulice. Treba sa zamyslieť nad tým, že nemusia slúžiť len na prepravu z bodu A do bodu B, ale môžeme ich zakomponovať do nášho bežného dňa.

Koľko takéto opatrenia stoja? Sú drahé?

Keď sa vychádza z existujúceho stavu, nemusí byť rozpočet veľký – tak ako v New Yorku, najskôr to môžu byť dočasné zmeny, ktoré sa neskôr stanú trvalými štandardmi. Veď takéto investície sa už dejú, naše ulice neustále meníme. Keď sa mení potrubie, rozkopeme ulicu, ale dáme ju do pôvodného stavu – pritom ju vtedy môžeme prispôsobiť novým, lepším štandardom.

V Kodani máte metro, v Bratislave nie je. Potrebovali by sme ho?

Máte električky, ktoré majú podobnú kapacitu a môžu premávať v podobnej frekvencii ako metro. Kodanské metro bolo vybudované pomerne nedávno, prvú časť otvorili v októbri 2002. Časť verejných pozemkov sa predala developerovi, čo je zaujímavý finančný model. Metro je síce dobrý doplnkový systém, no zároveň je to drahý systém. Metro vás vezme, kam chcete ísť, bez toho, aby narušilo existujúce mesto – je rýchle a pohodlné, ale mestá ako Bratislava či Kodaň sú dosť malé na to, aby mohli žiť aj bez metra. Z električky aspoň vidíte mesto.

Times Square v New Yorku.
Times Square v New Yorku. Autor: Archív Gehl Architects

Mnohé slovenské mestá sa sťažujú, že vývoj poškodil ich vzhľad. Zbúrali sa niektoré budovy v historickom centre. Je to dôvod na pesimizmus alebo vie šikovný architekt napraviť škody? V Bratislave sme napríklad pre stavbu Nového mosta prišli o židovskú synagógu.

Mestá vždy prechádzali premenami. Mali by sme dovoliť zmeny a nechrániť stavby len preto, že sú staré, ale prispôsobovať mesto súčasnému životu. To je jedna strana príbehu. Ale aj ja mám rád staré budovy, mali by sme byť hrdí na svoje kultúrne dedičstvo. Čo však ostáva, sú ľudia. To, z čoho by sme sa mali poučiť, je fakt, že v minulosti, pred vyše sto rokmi, sme ešte žiadne autá nemali a mestá sa stavali v ľudskej mierke. Sme možno o desať centimetrov vyšší ako pred sto rokmi, ale stále sme ľudia, ktorí sa potrebujú stretávať. Na to by sme mali myslieť aj v dnešných mestách.

Sú mestá, napríklad nemecký Hamburg, ktoré s chuťou búrajú staré, aby uvoľnili miesto novému. Zrúcali napríklad trochu poškodený kostol, ktorý ešte bolo možné opraviť, len aby na jeho mieste urobili parkovisko.

Chcel som len povedať, že nemá zmysel stavať repliku zbúraného kostola. Niekedy sa starej budove však dá nájsť nový účel. Napríklad v Kodani je jedným z najlepších miest, kam sa ísť najesť, reštaurácia v starom kostole. Treba histórii preukazovať rešpekt, ale nechrániť veci len pre to, aby sme ich chránili, radšej ich adaptujme novému účelu.

Lepšou organizáciou dopravy sa dá veľa zmeniť -...
Lepšou organizáciou dopravy sa dá veľa zmeniť - aj na rušnom Times Square v New Yorku. Autor: Archív Gehl Architects

Mestá sa stále rozrastajú, mali by rásť do výšky?

Zahusťovanie miest sa často mylne chápe ako stavanie mrakodrapov. Tie nemusia nevyhnutne znamenať vždy hustotu, lebo zaberajú veľa miesta. Ja by som radšej hovoril o priblížení, pretože kvalita je dôležitejšia než kvantita. Pred sto rokmi sme pre jednu osobu počítali s desiatimi metrami štvorcovými, dnes je to 50 štvorcových metrov. Takže na rovnakom priestore nemáme rovnaké množstvo ľudí. Ak chceme mať v okolí obchod s potravinami či reštauráciu, potrebujeme na to viac metrov štvorcových. Dnes na jednu kodanskú domácnosť pripadá 1,2 človeka, to znamená, že v našich mestách žije veľa single ľudí. Nejde len o mladých nezadaných, ale aj o starších ľudí, lebo žijeme dlhšie, ale nechceme žiť osamelo. Na to všetko musíme myslieť. Takže možno by sme potrebovali kombináciu rôznych typov bývania aj do centra, aby sme ich prispôsobili rôznym životným štádiám.

Koľko času potrebujete, aby ste mestu vedeli čosi poradiť?

Vždy si najskôr sadneme a pozorujeme život v meste. Ukazoval som vám foto betónových zátarás uprostred cyklistického chodníka, nepotrebujete viac ako dve sekundy, aby ste vedeli, že to treba odstrániť. Normálne však pracujeme tak, že najskôr pozorujeme, potom zbierame údaje, aby sme pochopili, ako mesto naozaj funguje. A čo je zaujímavé, často ani miestni sami nevedia, ako mesto funguje a sú prekvapení údajmi, ktoré nazhromaždíme. O niektorých miestach si myslia, že fungujú, no my zistíme, že to tak nie je a iné miesta mylne považujú za zlé. Často tiež nachádzame premrhané príležitosti. V britskom Brightone napríklad majú New Road, ktorá spája centrum mesta s univerzitou. Na ulici nebol žiadny život, tak sme si povedali, že oba jej konce prepojíme. Vytvorili sme nové verejné priestory, kde sa ľudia mohli pohybovať oveľa príjemnejšie. V meste sú isté politiky, plánovači, ktorí vždy riešia až akútne problémy. Ale dá sa predsa využiť aj priestor, ktorý ponúka príležitosť na kvalitu. My mestám radíme, kde má zmysel niečo meniť a čo zlepšovať.

Krymskaja naberežnaja v Moskve - zeleň a...
Krymskaja naberežnaja v Moskve - zeleň a lavičky pritiahnu ľudí. Autor: Alexandra Kovaleva

Majú rôzne mestá podobné problémy a podobné príležitosti?

Áno, štúdio Gehl pracuje globálne. Samozrejme, všade sú iné politiky a režimy, iná kvalita, ale my ľudia sme skoro všade rovnakí. Všetci si myslíme, akí sme jedineční, samozrejme, máme rôzne kultúry a iné podnebie, ale správame sa veľmi podobne. Z toho sa dá poučiť. V Európe máme veľa miest, ktoré vznikli pred rokom 1900, zatiaľ čo v USA či Ázii sú mnohé mestá oveľa mladšie. V našej časti Európy sa veľa stavalo v 60. a 70. rokoch, vyrastali paneláky, tie máte aj vy, čo malo tiež svoj vplyv.

Spomínali ste, že máme čosi spoločné s Moskvou. Čo to bolo?

Myslím, že u vás sa veľa stavalo podľa zásad funkčne členeného mesta. Bratislavu dobre nepoznám, ale predpokladám, že vtedy sa veľa rátalo s automobilovou dopravou. Ale nemusíme sa pozerať na Moskvu, pozrite sa na Kodaň alebo Viedeň, kde veľa vecí funguje dobre.

Určite by sme potrebovali viac zelene, nemyslíte?

Súhlasím, pritom máte oveľa lepšie počasie ako my v Kodani. Dnes veľa pracujeme na vytváraní zelených verejných priestorov, a to rôznymi spôsobmi. Uchováva to v meste aj biodiverzitu. Ak máte v meste vysadený len jeden druh stromu, je to nebezpečné, lebo choroba sa z jedného stromu môže rozšíriť na ostatné a ľahko prídete o všetky. Myslím, že aj vy máte problém s chorými či umierajúcimi stromami, ktoré bolo treba vyrúbať.

Na ktorom kontinente podľa vás majú najviac dobrých miest?

Najväčším benefitom európskych miest je, že boli väčšinou postavené pred rokom 1900, a teda v ľudskej mierke. Zatiaľ čo v Austrálii, Severnej Amerike a Ázii sa stavalo oveľa neskôr alebo boli historické miesta strhnuté, čo je škoda a treba ich niečím nahradiť. Vážme si teda náš európsky historický dar. Európa vôbec nie je zlé miesto pre život, ale veci sa rýchlo menia a mnohé severoamerické mestá Európu v kvalite života doháňajú.

V ktorých mestách sa dobre žije?

V New Yorku alebo v pobrežných amerických mestách, ale aj v kanadskom Montreale, Toronte, Vancouvri, ale aj mesto ako Minneapolis na severozápade USA má fantastickú kvalitu života. Ale aj tam sú výzvy. Skvelé mesto je aj Šanghaj, hoci tam tiež urobili veľa chýb. Napriek tomu, že tiež zničili niektoré svoje zaujímavé budovy, je to stále mesto, kde sa dá prechádzať. Pritom v mnohých čínskych mestách sa jednoducho nedá prejsť pešo z jedného bloku do druhého. Tokio je príjemné mesto, hoci má 13 miliónov obyvateľov. Nejde o to, koľko má mesto obyvateľov, ale akú kvalitu ponúka. V Kodani sa dobre žije, lebo má kontinuálnu kvalitu ulíc – môžete prejsť z bohatej štvrte do chudobnej, do multietnickej, ale kvalita verejného priestoru je všade rovnaká. Takže my, čo tam každý deň žijeme, vidíme všetky typy spoločnosti, nesegregujeme sa. Každá časť mesta je dostupná každému.

Čo je podľa vás materiál budúcnosti pre dobré mesto? Tehly či sklo a železobetón?

To záleží od toho, čo chcete dosiahnuť. Z hľadiska udržateľnosti pri výrobe jedného metra kubického betónu vzniknú dve tony CO2, zatiaľ čo vyprodukovanie jedného metra kubického dreva spotrebuje jednu tonu CO2, takže drevo je o tri tony CO2 efektívnejšie. Takže z tohto hľadiska by sme možno mali znova stavať domy z dreva, pretože je to lepšie pre životné prostredie. Ďalším aspektom je životnosť, drevo sa časom stáva krajším, nerozkladá sa, ale máme ho obmedzené množstvo. Betón nestarne pekne. Ale nemali by sme myslieť len na stavebné náklady, ale aj na to, čo bude udržiavanie budovy stáť v najbližších 30 či 50 rokoch.

Ako bývate vy? V dome či byte?

So ženou a dvoma deťmi bývame v malom radovom dome starom 120 rokov, ktorý je 15 minút jazdy na bicykli do centra. To bolo jedno z mojich kritérií, podľa čoho som si dom vyberal – aby sa odtiaľ dalo ľahko rýchlo dostať do mesta na bicykli. Nie je veľký, ale máme blízko do mesta, ako sme chceli.

Kristian Skovbakke Villadsen

Narodil sa v roku 1978 v dánskom Aarhuse. Študoval históriu umenia na Univerzite v Aarhuse a architektúru a urbanizmus na Aarhus School of Architecture. V štúdiu Gehl Architects pracuje od roku 2005, začínal ako projektový manažér, od roku 2013 je partnerom zodpovedným za projekty Gehl Architects v Číne. Špecializuje sa na regeneračné stratégie, strategické plánovanie a udržateľnosť miest. Je externým prednášajúcim na DIS (Danish International Study Abroad) a na Kodanskej univerzite. Pracoval na projektoch v Zürichu (HGZZ Innovations Quartier), vo Viedni (Ottakringer masterplan), vo švédskom Hyllie, v dánskom Holstebro, v nemeckom Braunschweigu (campus Volkswagenu) či Berlíne, v Šanghaji, Tianjiane a ďalších.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Bratislava #električková doprava
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku