Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Zmení nám počasie život? Je to naozaj také horúce?
Slovenské leto v rokoch 1961 až 1990 charakterizovali teploty 22 – 23 °C na severe a do 29 °C na juhu. Teraz býva v lete 29 stupňov na severe. Počasie v lete je oveľa slnečnejšie.
Cítite to aj vo svojom vlastnom živote?
Spomínam si, že cez prázdniny, keď malo byť 24 – 28 °C sme brali deky, malinovky v sklených fľašiach a išli sme sa kúpať. Mali sme pocit, že sa teplo nedá vydržať. A keď bolo tridsať stupňov, to už bola sodoma a gomora. Teraz, keď sa objaví v predpovediach tridsať stupňov (predtým bolo 37 stupňov), ľudia sa rozčuľujú: „Robte s tým niečo, však sa nedá kúpať!“ No to je absurdné! Veľmi málo stačilo, aby sme si zvykli, že sa teplota posunula vyššie. Inak však spoločnosť je zariadená stále na tie nižšie teploty a zvýšené hodnoty neberie do úvahy.
Ako má na zmeny v počasí reagovať spoločnosť?
Spoločnosť by mala na to reagovať, ale zatiaľ – okrem osviežovačov vodnou hmlou, ktoré sú niekde namontované – sa nerobí nič. Pracovné priestory sú síce niekde klimatizované, ale to nestačí. Pred 25 rokmi architekti nemohli tušiť, že sa bude až tak otepľovať. Dnes by sa s tým však pri plánovaní celospoločenských projektov rátať malo, lebo to, že sa niečo s klímou na území Slovenska deje, je fakt.
Kedy namerali prvé vysoké čísla?
V Komárne namerali 39,8 °C v roku 1950. To bola na dlhé roky najvyššia nameraná teplota u nás. Potom prišli deväťdesiate roky a obdobie po roku 2000, keď sa dramatickejšie oteplilo. V júli 2007 sme namerali na území Slovenska po prvý raz 40 stupňov Celzia. Niekto môže namietať, že odvtedy sme 40 stupňov nenamerali, čo je síce pravda, ale odvtedy sa výrazne zvýšil počet dní s teplotou viac ako 35 stupňov Celzia. Kedysi, keď som chodila do školy, to bola pre mňa nepredstaviteľná teplota.
Čo by teda ľuďom v horúčavách pomohlo? Možno siesta?
Určite by pomohlo, keby bola pauza počas obeda. A možno by mali byť verejné klimatizované priestory, kde by sa človek mohol na chvíľu ochladiť, keď je v meste. Tak to robia južanské krajiny.
A oblečenie? Niektorí muži už chodia do pol pása nahí…
Keď majú na bruchu „pekáč buchiet“, tak nech chodia! Ale vážne, myslím si, že vo verejnom priestore treba zachovať určité dekórum. Tričko vydrží každý.
Zdá sa, že byť meteorológom je čoraz atraktívnejšie, predpovedí je veľa. Nehrozí aj devalvácia? A – mohol by si človek z rôznych podkladov zostaviť predpoveď počasia aj sám?
V dnešnej dobe je síce veľa výstupov z modelov, ktoré ukážu, ako by sa mala atmosféra správať, ale musí tam byť meteorológ, ktorý si výsledky pozrie a povie, nakoľko sú pravdepodobné.
Kedysi sa razilo aj heslo „Poručíme větru, dešti!“ Je také niečo naozaj možné? Konšpiračné teórie tvrdia, že horúčavy sú riadené, že sa má spaľovať svet. Dá sa takto proti niekomu bojovať? Išlo by to?
Myslím si, že nikdy sa nebude dať na sto percent na veľkej ploche ovplyvniť počasie, pretože ide o tisícky kilometrov široké a až niekoľko kilometrov vysoké územie, ale ovplyvňovanie lokálneho počasia možné je. Deje sa to napríklad pri vojenských prehliadkach alebo v poľnohospodárstve už dávno – od sedemdesiatych rokov minulého storočia. Napríklad v Gruzínsku boli veľké vzácne vinohrady a ak sa nad tú plochu priblížil mrak, ktorý by mohol priniesť krupobitie, vystrelila sa raketa a namiesto krupobitia prišiel dážď, ktorý bol síce veľmi intenzívny, ale urobil menšiu škodu. To sa deje aj na severe Talianska, na juhu Rakúska, kde sú veľké jabloňové sady. Robia to aj v Slovinsku. U nás vraj tiež býval žatevný dispečing, ja som to nezažila, ale kolega rozprával, ako raketami zabraňovali krupobitiu. Nie je to teda nová téma – ľudia, ktorí veria konšpiračným teóriám, by mali nazrieť do histórie.
Vy ste študovali aj poľnohospodárstvo. Súviselo to s meteorológiou?
Urobila som si vedeckú hodnosť na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre z výskumu sucha na časti nášho územia – aj vzhľadom na klimatickú zmenu: Ako sa sucho prejavuje, aké má príčiny a následky. Bol to praktický záujem.
Bojíte sa sucha?
Nešlo o obavu. Hovorilo sa o suchu a ja som bola zvedavá, či sa to už deje a ako výrazne. Žiaľ, sucho je aj tam, kde by sme nečakali. Na Orave, na Kysuciach.
Potešte nás nádejou: bude to lepšie?
Je to vážne.
Čo máme robiť?
Zbierať každú kvapku vody a potom polievať. Vo veľkom – zavlažovať. V tom sú majstri v Izraeli, kde dokážu každú kvapku vody doviesť na vzdialené miesta ku konkrétnej rastlinke. Tam má voda cenu zlata.
S manželom, matematikom, ste sa vraj zoznámili už na škole. Máte synov, dvojčatá – idú vo vašich stopách?
Deti sú už dospelé, jeden študuje matematiku a fyziku v Prahe, druhý v Bratislave. Idú v našich stopách, ale doma videli, že to je robota, ktorú z hlavy nedostanete. Keď sa niečo v atmosfére deje, tak stále rozmýšľate nad búrkami. Mozog sa nedá vypnúť. Dúfam, že si to uvedomili a že sa im bude dariť.
U vás musí byť všetko presne vyrátané…
Keby to tak fungovalo, to by bolo fajn, ale nie je to tak.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Ako ste sa vy dostali ku skúmaniu počasia?
Kedysi sme na vlastivede pozorovali a zapisovali počasie. Asi vo štvrtej triede som si všimla, že keď sneží, nepadajú len vločky, ale vždy sneží trocha inak. A keď som bola staršia, uvedomila som si, že raz sú to vločky, raz krúpky, raz niečo zmrznuté. Začala som sa o to viac zaujímať a už ma to neprešlo.
Máte rada aj umenie? Knihy, filmy, divadlo?
Keď si chcem oddýchnuť, siahnem po kriminálke. Môže to byť severská krimi, hoci – sú drastické. Baví ma, že to je niečo úplne iné, než má človek v každodennej praxi. Určite by som zvládla aj cestopis, ale najradšej keby som bola v danej oblasti, aby som porovnávala. Ženské romány nie, divadlo nie vždy. Keď ma hra nechytí v prvých desiatich minútach, opúšťam totiž sálu a odchádzam. Ak je film podľa knihy, ktorú som čítala, som zvedavá, ako sa režisér s témou popasoval. To si rada pozriem.
A máte rada katastrofické filmy o tornádach?
Na také filmy nechodím. Keď som bola naposledy na podobnom, videla som, že zaznamenali tento jav úplne proti fyzike. To som nemohla prehltnúť. Nech je film pre efekt, dobre, ale aj trocha fyziky nech v tom nechajú.
Kedy je hlavná sezóna meteorológov? Je to práve leto?
To sa nedá povedať. Dôležité je vždy aktuálne počasie. Každého človeka zaujíma niečo iné. V zime sú mnohí zvedaví na informácie kvôli snehu a lyžiarskym podmienkam, ľudia chcú vedieť, kde nepôjde kvôli počasiu trolejbus… V lete chcú zasa tí, čo zostali doma, vedieť, či sa bude dať kúpať. Alebo či bude vhodné počasie na turistiku.
Môže sa vám stať vo vašej profesii ešte niečo neočakávané? Sú dni, že vás niečo šokuje?
Asi by ma šokovalo, keby sa mi stalo to, čo pozorovateľom na letisku vo Schwechate: popred pozorovateľňu im prešlo tornádo! To by ma teda šokovalo, ale – aj som im trocha závidela, že niečo také videli "z prvého radu“. To by som chcela zažiť, ale byť tak pekne oddelená sklom, ako boli oni.
Mali ste v škole prax, kde vás pripravovali aj na mimoriadne situácie?
To nie, ale mali sme v škole zaujímavú prax na pozorovateľskej stanici, aby sme vedeli, čo všetko sa pozoruje, kedy sa pozoruje a čo to znamená, keď je niekto meteorologickým pozorovateľom. Ja som bola v Hurbanove. Potom sme sa rozdelili podľa toho, kto sa na čo špecializoval. Ja som sa v škole venovala radarovej a družicovej meteorológii, aj záverečnú prácu som mala na tú tému. Časť prázdnin a časť ďalšieho školského roka som trávila na pracovisku radarovej a družicovej meteorológie v Bratislave na Malom Javorníku.
Vraj ste sa pôvodne chceli venovať leteckej meteorológii. To vás priviedlo k družiciam?
Áno, najprv som chcela robiť leteckú meteorológiu, ale pán docent, ktorý odbor zastrešoval, mi povedal, že letecká meteorológia nie je pre ženy. Že to je veľmi ťažké. Rozmýšľala som, čo teda ďalej. Nechcela som robiť klimatológiu, lebo nemám rada štatistiku, nechcela som sa venovať čistote ovzdušia, tak som sa pýtala už bohužiaľ nebohého doktora Mariána Woleka, či nemá pre mňa niečo z radarovej a družicovej meteorológie. A on, že má tému, ktorá by sa dala spracovať do diplomovej práce. Tak som sa – z núdze cnosť – dostala na radary a družice.
Teraz robíte niečo iné. Využívate aj to, čo vám dali radary a družice?
Pravdaže! Pre predpovede počasia na veľmi krátku dobu – na šesť až desať hodín – je veľmi dôležité správne prečítať radarový a družicový obrázok. Družica vám z výšky viac ako 36 000 km ukáže, ako sa presúva oblačnosť a na základe rozličných pozorovacích kanálov vám vie povedať, čo sa v oblačnosti nachádza. Či sú tam vodné pary, krúpy alebo čo v nej je. Keď sa oblačnosť priblíži k nášmu územiu, nastupuje radar. Vieme totiž meteorologickým radarom urobiť niečo ako röntgen oblačnosti a spresniť si, čo sa v oblaku skutočne vyskytuje. A na základe informácie o presune oblačnosti a tej snímky z radaru cez územie Slovenska dokážu meteorológovia povedať, kde sa búrka presúva a čo so sebou prinesie. Takže – ja neľutujem.
Naučili ste sa tam teda vynikajúco čítať?
Čítať meteorologické veci.
Takže, medzi meteorológmi je rozdiel v tom, kto ako vie čítať podklady? Ako vyzerajú?
Je to buď v mapách, alebo v číslicových stĺpcoch. Sú to napozorované a namerané údaje z meteorologických staníc, ktoré ešte nie sú dekódované. Zakódované dáta vám prídu a vy viete povedať, aha, toto je tak, toto je tak, toto je tak. Veľmi dôležité sú mapy, či už mapa prízemného tlakového poľa, čiže mapa, ktorá zakresľuje (veľmi zjednodušene to hovorím), ako sú rozložené tlakové útvary na veľmi veľkej ploche. A potom máte jednotlivé akoby rezy v atmosfére a tiež mapy týchto rezov v určitých výškach nad zemským povrchom. Meteorológ nie je iba fyzik a matematik, on musí byť aj trošku geograf a musí mať aj dobrú priestorovú orientáciu, aby vedel, kde je sever. Nielen na mape, ale vôbec!
Na čo treba dať pozor?
Treba sa v tom materiáli správne zorientovať. Čím dlhšie robíte túto prácu, tým skôr vám udrie do očí nejaká nezrovnalosť. Niečo, čo tam nie je alebo to nie je štandardné. A potom hlbším skúmaním a pozorovaním zistíte: Hop! Toto môže ovplyvniť počasie! Ani nie hneď, ale neskôr. Veci, ktoré sa diali v atmosfére pár kilometrov od nášho územia pred 48 hodinami, môžu ovplyvniť aktuálne počasie.
Dôležitá je zrejme aj interpretácia toho, čo zistíte. Bolo to rozhodujúce aj pri tom, že ste sa stali moderátorkou počasia?
Základ je v tom, že podávam vedecké fakty tak, aby tomu každý rozumel. Samozrejme, že na konferencii rozprávam trošku iným jazykom, ako keď som v televízii alebo v rozhlase. Nie každý totiž má predstavu, čo sa stane, keď sa k nám rozšíri výbežok vyššieho tlaku vzduchu. Divák si povie: no niečo povedala, ale – čo to znamená? Ja sa to snažím povedať inak: Pretože sa k nám rozšíri výbežok vyššieho tlaku vzduchu, ubudne oblačnosti, ubudne zrážok, ale pozor, bude chladnejšie ráno. Snažím sa do informácie vsunúť veci, ktoré s daným javom súvisia, aby si to ľudia vedeli predstaviť.
Pamätáte sa na svoje prvé verejné vystúpenie?
Radšej by som naň zabudla. Vytreštené oči, bolo počuť každý nádych a každý výdych. Bolo to strašné! Bolo to v rannom vysielaní RTVS, kde si človek neuvedomuje, keď niečo povie o šesť desať ráno v televízii, že to ľudia vidia! Som vďačná, že som stretla odborníkov, ktorí mi poradili, ako odbúrať stres alebo ako si napísať text, aby som sa nezamotala. Ale po určitom čase už to také strašné nie je.
Relácie o počasí sa zdajú svojbytné – máte aj režiséra?
Režisér je z televízie, ale to, čo chcem v relácii povedať, je len na mne. Ako si reláciu vystaviam, to je moje autorské dielo. Aj to, čo dám na začiatok, nejakú „pikošku“, závisí odo mňa. Vždy sa snažím, aj moji kolegovia, aby už začiatočná informácia, ktorá je povedzme zo sveta, troška korešpondovala s tým, čo sa deje u nás.
Vy sa to naučíte? Vraj čítačku nepoužívate?
Však keď s tým robím celý deň, bola by hanba, aby som sa to musela učiť!
Okno ste už mali?
Ak sa zamotám, poviem: Prepáčte, skúsim ešte raz. Čo sa budem hrať, že sa to nestáva… sme všetci ľudia.
Vraj sa počasie sleduje len 150 rokov. Naozaj?
Ako kde. U nás je to asi toľko. Najstarším pozorovacím bodom je Hurbanovo. Tam sa meria od roku 1871, a to vďaka osvietenému grófovi Mikulášovi Konkoly Thegemu. On tam z malého pozorovacieho miesta vyvinul tri špičkové pracoviská prírodných vied. Jedno je astronomické observatórium, druhé je geofyzikálne observatórium a tretie je meteorologické observatórium. On vyštudoval právo, ale namiesto toho, aby sa venoval právu, takmer všetky rodinné peniaze vrazil do vedy. Ovplyvnil všetky tieto vedy v celom Rakúsko-Uhorsku. Spomínajú ho aj vo Viedni, aj v Budapešti. Hurbanovo je jedno z najteplejších miest u nás, ale on to takto nesmeroval. Mal prostriedky a záujem a postavil si to na svojich pozemkoch.
Vy ste študovali istý čas aj vo Viedni. Bol rozdiel medzi štúdiom meteorológie u nás a tam?
Nebol. Meteorológia je postavená na fyzike a tá je všade rovnaká. Možno mali tamojší študenti troška viac sebavedomia než my. Ale na to nie je dôvod. Sme šikovní. Naša absolventka napríklad už dlhé roky pracuje v Readingu vo Veľkej Británii, je to svetové centrum pre riešenie napr. strednodobých meteorologických predpovedí počasia.
Klimatické zmeny nútia aj k väčšej medzinárodnej spolupráci?
Vždy to tak bolo. Každá krajina si meria pre seba, ale údaje poskytuje ďalej pre globálny predpovedný systém. Vzduchová hmota, ktorá sa k nám dostáva, sa ani za socializmu nezastavila na našich hraniciach. Aj za minulého režimu sa spolupracovalo. Posielali sa merania do strediska a odtiaľ si krajiny čerpali namerané údaje. Nedá sa hrať na svojom piesočku.
Aké počasie máte najradšej?
Keď tak jemne, ale vytrvalo prší, nefúka pri tom. Človek sedí pod strechou, len sa pozerá, ale môže aj čítať knihu. Prší vytrvalo, je 21 – 22 stupňov a je to veľmi príjemné.
Pozeráte sa na nebo niekedy len tak? Máte romantickú historku?
Mám jednu ešte zo školy. Bola som na skúške zo synoptickej meteorológie, kde som rozprávala o tlakovej výši a išla som električkou do mesta. Zrazu nastúpila skupinka jehovistov – bolo to večer – a sadli si vedľa mňa. Jeden pán začal: A čo myslíte, prečo takto krásne svieti mesiac a hviezdy sa trblietajú? A ja hneď: lebo sem prúdil studený pôvodný arktický vzduch, sme vo vysokom tlaku, ochladí sa, ráno bude studené. Kukol na mňa, asi aj zabudol, čo chcel a na ďalšej zastávke vystúpili.
Pozeráte si niekedy počasie v mobile? Máte doma nejaké meracie prístroje?
Nemám. Nemám ani apku. Niekedy sa ma pýtajú, či by som poradila aplikáciu na počasie a ja hovorím, že žiadnu nemám. Čím viac aplikácií máte, tým skôr vás to môže pomýliť.
Z počasia pribúdajú rôzne pohromy. Ako sa chrániť? Pomáhajú výstrahy?
Ľudia sú nepoučiteľní a kým sa niečo nestane im, tak to berú, že – čo nám to rozprávajú? Ale v roku 2003 bolo veľmi horúce leto vo Francúzsku a bolo takmer 15 000 mŕtvych z dôvodu horúčav. Ľudia si musia dávať sami pozor. Kedysi sa o počasí a nebezpečenstvách toľko nehovorilo, všetci sa riadili zdravým sedliackym rozumom. Teraz, keď človeku niečo neukáže aplikácia, tak to neberie na vedomie.
Ako by ste vysvetlili, prečo pred dažďom lietajú nízko lastovičky?
Lebo sa znížil tlak, čiže aj muchy, ktoré lietajú na určitých tlakových hladinách, sú nižšie. Poklesol tlak, muchy aj lastovičky. Na zmenu vlhkosti v atmosfére reaguje aj žaba, pavúk alebo pes. Pes vníma aj zmenu elektrického napätia v atmosfére. Hustá pavučina je redšia, aby vydržala, keď zafúka vietor. Pred horším počasím si pavúk obaľuje a ukladá do zásoby muchy. Veru veru, treba sledovať aj prírodu, nielen mobil.
Miriam Jarošová
Meteorologička a klimatologička sa narodila 19. augusta 1969 v Partizánskom. Detstvo prežila v obci Ostratice neďaleko Partizánskeho. Základnú školu navštevovala v Žabokrekoch nad Nitrou a na gymnázium chodila do Topoľčian. Po gymnáziu nastúpila na vtedy ešte Matematicko-fyzikálnu fakultu Univerzity Komenského v Bratislave (dnešná FMFI UK). Po skončení vysokoškolského štúdia (1992) sa zamestnala v Slovenskom hydrometeorologickom ústave (SHMÚ). Je moderátorkou relácie Najlepšie počasie v TV JOJ, v minulosti ju však ľudia mohli vidieť aj v relácii STV Ranný magazín, kde s predpoveďami počasia pred kamerami začínala. Ešte predtým, ako začala vystupovať na televíznych obrazovkách, hlásila počasie aj v Slovenskom rozhlase, čo súviselo s jej prácou na oddelení predpovedí a výstrah SHMÚ. Dnes spolupracuje aj s TV Pravda.