Kedy sa skončí doba plastová?

, 23.08.2019 06:00
stredozemnké more, plasty, odpad,
Dnes už typický obrázok zo Stredozemného mora, kam najčastejšie chodia dovolenkovať Slováci. Autor:

Zväz obchodu odmieta zálohovanie fliaš, o ktorom má v septembri rozhodnúť parlament. Obchodníci varujú pred zvyšovaním cien, argumentujú jednorazovými nákladmi vo výške 80 až 100 miliónov eur a ročnou údržbou systému za päť miliónov eur. Aká je však daň za to, že vytrvalo zabudovávame plasty do životného prostredia, do tiel zvierat a, ako ukazujú najnovšie výskumy, aj do tela človeka? Zhovárali sme sa s Andreou Settey Hajdúchovou z WWF Slovensko, pobočky Svetového fondu na ochranu prírody, najväčšej ochranárskej organizácie na svete.

Odporcovia zálohovania plastových fliaš tvrdia, že to aj tak nepomôže dostať plastové fľaše z prírody, riek. Ako to vidíte vy?

Vplyv zálohovania na množstvo plastového odpadu sa od krajiny ku krajine môže líšiť. Záleží aj na tom, ako tému produkcie odpadu a ochrany prírody vníma verejnosť. A práve u nás sú nelegálne skládky a littering (hromadenie odpadu – pozn. red.) veľkým problémom, takže v prípade Slovenska určite očakávame, že zálohovanie prispeje k zníženiu plastového odpadu v prírode. V každom prípade, zavedenie zálohovania má aj iné aspekty, ktoré sú dôležité zvlášť pre Slovensko.

Aké?

Na jednom mieste sa sústredí kvalitná surovina na recykláciu, neznehodnotená inými typmi odpadu, ako sa to u nás stáva pri triedení komunálneho odpadu. Tiež sa zvyšuje miera recyklácie, čo je pre Slovensko ďalšia výzva, keďže Európska únia chce do roku 2029 dosiahnuť mieru recyklácie v prípade PET fliaš na úrovni 90 percent.

A ako sme na tom?

Inštitút environmentálnej politiky odhaduje, že na náš trh sa každý rok dostane asi miliarda nových PET fliaš a vyzbierať sa z tohto množstva podarí len asi 62 percent.

V Nemecku sa od roku 2016 výrazne podarilo obmedziť objem používaných plastov. Najnovšie plánuje zaviesť úplný zákaz plastových tašiek. Ešte ďalej ide Mexiko, do konca roka 2020 začne platiť zákaz plastových tašiek, plastového riadu a ďalších plastových predmetov na jedno použitie. Ide o svetový trend?

Dúfam, že áno. Aj slovenské ministerstvo životného prostredia zverejnilo, že má záujem úplne zakázať plastové tašky. Iste hrá úlohu zvyšujúci sa záujem verejnosti o ekologické témy. Vnímame ho i my, WWF Slovensko zverejnilo tento rok na jar globálnu štúdiu o tom, koľko plastového odpadu znečisťuje moria a pevninu a spolu so štúdiou spustilo i petíciu za zastavenie znečisťovania prírody plastmi. Od marca ju podpísalo už takmer milión ľudí.

Aké boli závery štúdie?

Čísla sú šokujúce – vo voľnej prírode pribudne každý rok asi 100 miliónov ton plastového odpadu, z toho deväť miliónov ton v oceánoch. To je, akoby sme sa postavili na breh a vyhodili do mora každú minútu asi 1,4 milióna pollitrových plastových fliaš. Produkcia plastov rastie. Len v roku 2016 bolo vyprodukovaných na svete 396 miliónov ton nových plastov, to je 53 kilogramov na každého obyvateľa planéty. A čo je ešte horšie – až 40 (!) percent z novovyrobených plastov bolo určených len na jedno použitie. Sú to práve rôzne obaly na jedlo, nápoje a na nákupy.

Aké ďalšie protiplastové opatrenia zaviedli ostatné krajiny? Tiež ich sprevádzajú protesty?

Naopak, viacerí obchodníci si uvedomujú trend a moji kolegovia z WWF vo svete už dnes radia niektorým hotelovým sieťam, supermarketom či mestám, ako redukovať použitie plastov a produkciu plastového odpadu. K našej petícií za globálnu dohodu o zastavení znečisťovania prírody plastmi sa už pridali viaceré krajiny, najmä európske, ale aj juhoázijské krajiny a v máji sa na rokovaní Bazilejského dohovoru podarilo i vďaka nášmu lobingu po prvý raz presadiť, aby import plastového odpadu podliehal súhlasu danej krajiny.

Koľko krajín tento dodatok k Bazilejskému dohovoru podporilo?

Viac ako 180 krajín – s výnimkou USA. Iste už viacerí čitatelia počuli o probléme importu plastového odpadu do tretích krajín. Opäť použijem dáta za rok 2016, keďže na ten sa sústreďuje naša správa. Podľa nej sme v roku 2016 exportovali asi 13 miliónov ton plastového odpadu, pričom takmer polovica pochádzala z najvyspelejších krajín G7. Asi dve tretiny smerovali do Číny, ktorá však import v roku 2017 obmedzila a odpad dnes mieri do Vietnamu, Malajzie, Indonézie, ale i do Turecka. A vzhľadom na úroveň zberu a spracovania odpadu v týchto krajinách vieme, že časť končí práve vo voľnej prírode, v riekach a moriach.

Aké škody páchajú plasty v prírode?

Plasty už boli nájdené i v najhlbších častiach mora, v Mariánskej priekope, a vedci odhadujú, že ak nezmeníme dnešný spôsob a plánované objemy produkcie plastov, v moriach a oceánoch bude v roku 2050 viac plastov ako rýb. A my teraz hovoríme o fľašiach či taškách, ale veľký problém sú zvyšky plastových rybárskych sietí. Stovky živočíchov dnes končia svoj život zamotaním sa do nich. Ďalšie druhy si plasty mýlia s potravou. Plasty už boli nájdené v telách viac ako 240 druhov živočíchov. Médiami vlani na jeseň prebehla správa o tom, že pri pobreží Indonézie našli mŕtvu veľrybu, a keď spočítali, čo všetko plastové mala v žalúdku, vyšlo to na viac ako tisíc kúskov – asi 115 plastových pohárikov, 25 tašiek, štyri fľaše či dokonca dva flipflopy. Po podobné príklady nemusíme chodiť tak ďaleko, len nedávno pri pobreží talianskej Sardínie veľrybu zabilo 22 kilogramov plastov v bruchu.

Plasty zaplavili aj pláže.
Plasty zaplavili aj pláže. Autor: Milos Bicanski/WWF Slovensko

Ako to vyzerá v Stredozemnom mori, kam Slováci radi chodia dovolenkovať?

V tejto chvíli v Stredozemnom mori pláva asi 247 miliárd kusov plastov. Štúdia hovorí, že „vďaka“ nám dovolenkárom stúpa v lete množstvo plastového odpadu v niektorých lokalitách, napríklad v Taliansku či Grécku, až o 30 percent. Musíme si uvedomiť, že Stredozemné more je pomerne uzavreté. Ak sa plastová taška rozloží asi za 20 rokov a plastový pohárik od kávy za 50 rokov, tak to, čo dnes necháme na pláži, tam nájdu ešte deti našich detí.

Koho teda chránime pred plastmi? Aj človeka?

Je smutné, že ľudia si začínajú problém uvedomovať a riešiť často až vtedy, keď sa týka ich zdravia. Neprekáža nám, ak deťom zanecháme púšť bez lesov a moria plné plastového odpadu namiesto rýb. Strácame lesy, sme svedkami masívneho vymierania druhov, čelíme klimatickej kríze, ale stále sa mnohí nedokážeme rozhýbať a zmeniť spôsob života a už vôbec nie ekonomický systém, pretože to je kľúčové. Takže áno, už sme vo fáze, keď škodíme sami sebe. Zabíjame život v moriach a oceánoch i v riekach a plasty sú už súčasťou nášho ľudského jedálnička.

O tom hovorí ďalšia správa, ktorú ste vydali ešte začiatkom leta, a podľa ktorej bežný človek, či chce alebo nie, zje každý týždeň plasty vo veľkosti a hmotnosti kreditnej karty. Ako je to možné?

Ide o spoločnú štúdiu WWF a univerzity v austrálskom Newcastli. Vedci v tomto prípade prešli desiatky štúdií, ktoré už boli na svete publikované o prítomnosti mikroplastov v rôznych druhoch prostredia a rôznych potravinách. Výsledok hovorí, že bežný človek zje za týždeň asi päť gramov mikroplastov. Približne toľko váži kreditná karta. Za mesiac to robí asi 21 gramov a za rok asi 250 gramov. Za mesiac teda zjeme asi jednu zubnú kefku.

Malé plastové častice nie sú len vzdialeným problémom morí, korytnačiek, veľrýb. Vlani robili vedci zaujímavý výskum aj na Dunaji pri Budapešti. Robia sa podobné výskumy aj na Slovensku?

Prítomnosť mikroplastov i v našich riekach a vodách by nás už v dnešnej situácii nemala prekvapiť. Výskum, ktorý spomínate, potvrdil prítomnosť mikroplastov v Dunaji v časti pri Budapešti. Podobné štúdie už dnes poznáme i v prípade rakúskej časti Dunaja, kde výsledky potvrdili, že v skúmanej časti rieky v skúmanom období bolo už viac plastov ako rýb. Na základe týchto údajov vypočítali, že len Dunaj každý deň prinesie do Čierneho mora 4,2 tony plastového odpadu. Zvyšky mikroplastov v bratislavskej časti rieky teraz spolu s rakúskymi vedcami skúmajú i vedci SAV, a ako už naznačili, nepredpokladajú, že by u nás bola situácia iná.

Máme však konkrétnejšie čísla o mikroplastoch z iných slovenských regiónov?

Takéto čísla nepoznám a nie som si istá, či sú dostupné, pretože u nás legislatíva nevyžaduje sledovanie mikroplastov vo vode. Viem, že takýto výskum chcel robiť vedecký tím z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, ktorý sa dlhodobo venuje výskumu novodobých odpadov vo vode. Sledujú obsah rôznych zvyškov drog, antibiotík a iných liečiv vo vode, ktorá odchádza z čistiarní odpadových vôd. Čistiarne sú dnes schopné s vysokou účinnosťou odstraňovať látky, ktoré určuje zákon, najmä dusíkaté znečistenie ako amoniak alebo organické znečistenie. V prípade novodobých odpadov ako spomínané liečivá, pesticídy, hormóny či drogy však nedosahujú takú účinnosť. A to najmä preto, že technológia čistenia vody je stará. Ale tento tím, myslím, nedostal na svoj výskum mikroplastov podporu z Agentúry na podporu výskumu a vývoja.

Prijímame mikroplasty z vody aj z jedla?

Podľa spomínanej štúdie WWF a univerzity v austrálskom Newcastle sú hlavnými zdrojmi mikroplastov práve voda, jedlo a vzduch. Hlavným zdrojom je voda – tá z kohútika i balená vo fľašiach. Vedci upozorňujú, že ide o celosvetový problém, no, samozrejme, zaznamenali regionálne rozdiely. Pokiaľ ide o jedlo – zdrojom je najmä pivo, soľ či morské živočíchy.

A čo vzduch? Prijímame plasty aj v našich bytoch?

V prípade vzduchu je viac mikroplastov v interiéri, a to kvôli prachu v domácnosti a zo syntetických textílií. Ale, samozrejme, vonku sme zase vystavení iným zdrojom znečistenia.

Čo vlastne mikroplasty v ľudskom tele spôsobujú?

Vplyv samotných mikroplastov na ľudské zdravie nie je zatiaľ úplne preskúmaný. No súčasťou plastov bývajú i rôzne zdraviu škodlivé látky. Najmä ftaláty či polykarbonáty a bisfenol A, ktoré majú vplyv na ľudské zdravie, na hormonálny a reprodukčný systém.

Tak ako to máme riešiť?

Pokiaľ ide o naše správanie ako spotrebiteľov, tak pravidlo, ktoré už asi mnohí poznajú – je v prvom rade redukovať svoju spotrebu a svoj odpad, čo sa dá znova použiť a čo nie, recyklovať. No potrebné je bojovať s plastovým znečistením na medzinárodnej úrovni. A tu by som sa rada vrátila ku globálnej dohode o zastavení plastového odpadu v prírode, ktorú žiada WWF i s pomocou spomínanej petície. Chceme, aby sa v nej k redukcii plastového odpadu zaviazali všetky krajiny na globálnej úrovni, aby zahŕňala i systém solidarity, to znamená, krajinám, ktoré sú dnes zaplavené plastmi a nemajú funkčný systém zberu a spracovania plastov, by sa malo pomôcť s jeho vybudovaním.

A čo výrobcovia?

Pre nich je dnes lacnejšie stále vyrábať nové plasty, pretože sa do nákladov nepremietajú primerane dosahy na životné prostredie. Treba zvýhodniť vo výrobe recyklát a bioplasty pred novými plastmi. A tak sme sa vlastne vrátili na začiatok, že i výrobcovia musia už dnes prevziať väčšiu časť zodpovednosti za to, kam sme sa s plastovým odpadom dostali.

Andrea Settey Hajdúchová (1979)

Andrea Settey Hajdúchová.
Andrea Settey Hajdúchová. Autor: Viktoria Settey
  • novinárka
  • Vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
  • Pôsobila na tlačovom oddelení ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, neskôr bola hovorkyňou Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
  • Pracovala ako manažérka pre komunikáciu na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave.
  • V roku 2016 získala cenu Popularizátor vedy za vytrvalú popularizáciu a masmedializáciu práce slovenských vedcov.
  • V súčasnosti pracuje pre WWF Slovensko.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#zálohovanie plastových fliaš #plastový odpad
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku