Koľko zelených striech je na Slovensku?
Neexistuje presná štatistika. Odhad je jedno až dve percentá zo všetkých striech. Teraz je boom vegetačných striech veľký, na novostavbách sa toho radi ujímajú. No pred piatimi rokmi existovalo len zopár pionierov.
A aká je situácia vo svete?
Zelené strechy sú trendom v modernom mestskom urbanizme a stávajú sa štandardom. V dánskej Kodani už od roku 2010 platí nariadenie, že strechy všetkých nových budov so sklonom menším ako 30 stupňov musia byť vegetačné. Vo Francúzsku musia od roku 2015 všetky nové komerčné budovy využívať zelené strechy alebo solárne panely. Územné plány niektorých švajčiarskych alebo nemeckých miest stanovujú zelené strechy ako povinnosť. Brno zaviedlo pred dvomi mesiacmi ako prvé české mesto dotácie pre zelené strechy. Lenže táto technológia vôbec nie je nová, ľudstvo ju poznalo už pred stovkami rokov.
Zelené strechy dokážu znížiť zaťaženie kanalizačnej sústavy približne o 10 percent.
Mohli by ste uviesť príklad?
Zelené strechy patria k stáročnému kultúrnemu dedičstvu v Škandinávii. Kedysi, keď neboli tepelnoizolačné materiály také dokonalé a ľudia potrebovali izolovať dom od nepriaznivých vplyvov počasia, tak na strechu celkom prirodzene nahádzali hlinu, nasadili trávu a zistili, že je to perfektný tepelný štít. Ktorý navyše dokáže odolávať tak nízkym, ako aj príliš vysokým teplotám, dokáže veľmi dobre vytvárať klímu. Ešte staršie príklady poznáme z Blízkeho východu, jeden z nich patril k siedmim divom sveta.
Myslíte Semiramidine visuté záhrady?
Áno. Zatiaľ čo v Škandinávii vytvárali skôr pasívne extenzívne strechy, ktoré chránili obydlia pred obrovským množstvom zrážok a nepriazňami zimy, na Blízkom východe budovali visuté záhrady. To bolo skôr akési panské huncútstvo, intenzívne zelené strechy, ktoré sa využívali ako dnešné parky. No takisto vytvárali tepelný štít, ktorý ochraňoval pred horúčavami. Za čias Maurov sa stavali takéto krásne záhrady v Španielsku, dodnes sa zachovali v Alhambre. Priekopníkmi boli Arabi. Kultúry Blízkeho východu boli bohaté, mali veľmi dobré znalosti o zavlažovaní.
Ktorý typ si máme vybrať na Slovensku? Škandinávsky alebo blízkovýchodný?
Musíme hľadať prienik týchto dvoch technológií. Každá krajina má svoje podnebie a my musíme zelené strechy prispôsobiť tomu nášmu. V Nemecku a Holandsku je o čosi miernejšie podnebie, viac naň pôsobí oceánsky vzduch, a to má vplyv na skladbu zelenej strechy.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Aký je rozdiel medzi intenzívnou a extenzívnou strechou?
Intenzívna je na nerozoznanie od bežného parku alebo záhrady, človek ju môže aktívne využívať. Intenzívna je preto, lebo sa o ňu treba starať, vyžaduje si pravidelnú údržbu a závlahu. Bez zásahu človeka by dlhodobo neprežila v tom stave, v akom bola vybudovaná. Extenzívne strechy by sme mohli označiť za čisto technické, no zároveň môžu vyzerať veľmi dobre, nevylučuje sa to. V našich zemepisných šírkach ide o strechy, ktoré sú nepochôdzne. Netreba ich zavlažovať, netreba sa o ne tak starať ako o park alebo záhradu. Takéto strechy sa budujú podľa škandinávskeho vzoru, no na Slovensku si napríklad nemôžeme dovoliť na nich vysadiť vysoké trávy. Sú relatívne náročné na vlhkosť, u nás by preschli. Machy takisto potrebujú svoju vlhkosť, na exponovaných strechách by neprežili.
Čo sa potom vysádza na slovenských extenzívnych strechách?
Prevažne skalničky. A tie možno spestriť bylinkami. Šalviou, tymianom či materinou dúškou, ktorá rastie bežne na kdejakej holej skale. Sú to byliny, ktoré dokážu prežiť aj v náročných podmienkach, všimnite si ich, ako sa im darí na našich hradných zrúcaninách. Nepotrebujú nejakú zvláštnu starostlivosť. Pekne voňajú a vytvárajú príjemnú atmosféru.
Snažíte sa cielene vytvárať akýsi strešný ekosystém?
Ekosystém sa tam vytvorí sám, z rastlín, ktoré prežijú. Stalo sa nám, že sme niečo vysadili, no vyschlo to. Tá strecha bola zrejme už príliš exponovaná pre danú rastlinu, no vysemenili sa nám tam iné druhy skalničiek. Vôbec sme ich nesadili, vietor ich zrejme privial z vedľajšej vegetačnej strechy, ujali sa a nechali sme ich rásť. Príroda si vždy nájde svoju rovnováhu.
Ak je strecha nepochôdzna, nemožno sa po nej prechádzať?
To neznamená, že tam nemôžete stúpiť nohou. No keby tadiaľ prešlo 10 ľudí, tak si vyšliapu cestičku. A na to sú skalničky veľmi citlivé. Podstatnú časť skalničiek tvorí voda, vedia ju veľmi dobre uchovávať vo svojich listoch, preto sú šťavnaté. No keď ich ušliapete a rozpučíte, ich bunková štruktúra sa naruší, rastlina vyschne. A časť zelenej strechy stratí svoju funkciu. My však nemôžeme zelené strechy nastavovať len ekosystémovo, ale aj marketingovo.
Prečo?
Niekedy nám ľudia napíšu – veď tá strecha vôbec nie je zelená, ale červená! Vyzerá, akoby celá vyprašivela. Lenže toto presne robia niektoré druhy skalničiek, v lete sa sfarbia dočervena. Aj niektoré trávniky vyzerajú na jar fantasticky, v lete však preschnú, no a v septembri sa znova zazelenajú. Preto sa niekde musíme s tým pohrať, aby strecha bola skutočne zelená. Pretože niektorí ľudia vám potom neveria, že to funguje (smeje sa).
Na čom tie strešné rastliny rastú? Akú zeminu používate?
Pojem zemina je veľmi široký. Nemôžete tam napríklad dať zeminu, ktorá sa vykopala na vedľajšej stavbe. Väčšinou je to hlušina, ktorá nemá živiny a nie je vhodná ani z hmotnostného hľadiska.
Tak ornicu?
Ornica je dnes mŕtva zem. Pri dnešných monokultúrnych poľnohospodárskych postupoch, kde sa orná pôda intenzívne hnojí a chemicky ošetruje, nemá ornica ani gram živiny. Ak by ste do nej zasadili pšenicu a nepohnojili by ste ju, tak vám nevyrastie. Aj ornica je však príliš ťažká. Musíme použiť niečo, čo je ľahšie a dokáže viazať vodu. Lignit, keramzit alebo lávový kameň…
Lenže na Slovensku takéto ložiská nemáme…
…nie a preto ich čiastočne nahrádzame drvenou tehlou alebo drvenou škridlou. Vďaka tomu je substrát lacnejší. Ide o dostupný, recyklovaný materiál, čo predstavuje ďalší bonus. Takéto strechy majú veľmi nízku uhlíkovú stopu. Poslednou zložkou je kompost, ktorý dáva vegetácii potrebné živiny.
Inšpirujú vás pozorovania prírody?
Všímam si, ako fungujú v krajine podobné spoločenstvá. Na zelených strechách vlastne len využívame ich schopnosť prežiť v extrémnom prostredí. Pred pár dňami som išiel do Devína a zaujali ma gabionové múry pri ceste umiestnené proti svahovým zosuvom. Ide o holé kamene bez akýchkoľvek živín, a predsa sa tam vysemenili skalničky a dnes prerastajú celé koruny múrov.
Vráťme sa však k svetovému trendu. Prečo krajiny a mestá podporujú zelené strechy? Nie sú prínosom len pre obyvateľov budovy?
Zelené strechy zohrávajú hneď niekoľko veľmi dôležitých úloh najmä v urbanizovanom prostredí. V posledných desaťročiach je rozvoj a rast miest exponenciálny. A akosi sme sa zabudli obzrieť dozadu a sledovať to, čo ekológovia hovoria už desiatky rokov – že nám hrozí vážna klimatická kríza. Nikto ich nebral vážne. Dnes si v každom médiu prečítate článok o tom ako nám miznú ľadovce, prehrievajú sa mestá, denne sa stretávame s extrémami počasia. Bežne stáva, že sa zo dňa na deň zmení teplota o 10 či 15 stupňov, väčšinou sprevádzaná silným vetrom. Ďalší extrém súvisí so zrážkovou činnosťou.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Mierite na veľkú nerovnomernosť, ktorú do zrážok vnáša klimatická kríza?
Presne tak. Niektoré územia vysychajú, niekde pol roka poriadne nezaprší. To všetko vplýva na mesto. Lenže naďalej sa v mestách deje to, že sa zastavia veľká časť pozemku. Potom je našou povinnosťou, aby sme chýbajúcu zeleň nahradili. To isté sa deje v horách, masívne sa odlesňujú Nízke Tatry. A to všetko kvôli ekonomickému krátkozrakému zisku. Lenže už dnes zisťujeme, ako veľmi nám stromy chýbajú. Práve stromy sa podieľali na vytváraní klímy. Ak sa k nim nevrátime, tak tu budeme mať púšť! Dopadneme ako Rimania.
Čo máte na mysli?
Južná Európa za svoju klímu „vďačí“ aj Rimanom. Oni odlesnili celé Taliansko a Balkán, aby si udržali ekonomický a stavebný rast. Dnes sa už túto krajinu nepodarí zalesniť, pretože väčšina pôdy erodovala, pôda a živiny sa vyplavili. Tento stav sa už nedá zvrátiť. A toto nám reálne, ak sa nespamätáme, hrozí.
Ako môžu v tomto smere pomôcť zelené strechy?
Hoci sa o efekte tepelných ostrovov píše už dlhšie, nikto to nebral vážne. Mestá sa naďalej stavajú z betónu, asfaltu, akumulačných materiálov, ktoré dokážu efektívne nahromadiť obrovské množstvo tepla. Chýba nám tu niečo, čo by nás dokázalo ochladzovať. Nie je to však len o ochladzovaní. Podobný problém s teplotami máme aj v zime, s teplotnými stratami. Najlepšiu tepelnú stabilitu dokáže poskytnúť voda. Nuž a s vodou dokáže najlepšie hospodáriť príroda – rastliny s pôdou, stromy. To je kľúčová vlastnosť zelených striech. A tým, že dobre manažujú vodu, riešia ďalší akútny problém v meste – prívalové dažde.
Dokáže zelená strecha zadržať dostatok vody?
Vegetačná strecha s hrúbkou 100 milimetrov dokáže zadržať až 50 milimetrov zrážok. S výškou substrátu táto schopnosť rastie. Zelená strecha zadrží toľko vody, koľko potrebuje na svoje fungovanie, zvyšok odteká do kanalizácie ako z klasickej strechy. No podstatný rozdiel je v tom, že zo zelenej strechy odteká voda oveľa pomalšie. Nestečie hneď po prietrži. Steká postupne, väčšinou až vtedy, keď sú kanalizačné zberače uvoľnené. Zelené strechy dokážu znížiť zaťaženie kanalizačnej sústavy približne o 10 percent. Takto pomáhame mestu. Každý dnes po výdatnejšom daždi, keď sú zatopené niektoré ulice, len nadáva. No zodpovednejším prístupom by sme dokázali predchádzať lokálnym povodniam, hoci sú mestské kanalizačné zberače nedostatočné. To je ďalšia výzva: udržať všetku dažďovú vodu v lokalite, aby nevysychali podzemné vody. Prirodzené vsakovacie plochy v zeleni, dažďové záhrady, park s alejou práve riešime s našim tímom v spoločnosti Corwin na projekte Guthaus.
Ako však dokáže zelená strecha ochladiť prostredie?
Tým, že rastliny dýchajú. Ide o proces, ktorý sa nazýva evapotranspirácia. Rastliny vyparujú vodu. Pri kondenzácii jedného gramu vody sa uvoľní až 530 kalórií tepla. Nuž a také isté množstvo energie je potrebné aj na vyparenie jedného gramu vody. (Evapotranspirácia je energeticky najnáročnejší proces na Zemi. Vďaka tomuto procesu sa z kontinentov dostáva do ovzdušia podstatná časť vody. V Amazónii pochádza viac ako polovica zrážok z evapotranspirácie dažďových pralesov. Aj preto je veľkým problémom, že sa ťažia. pozn. red.) Všetko je to veľmi prirodzené, rastliny nám robia obrovskú službu.
A ako môže pomáhať v zime?
Tým, že rastliny žijú aj v zime a svojím životom produkujú teplo. Súčasťou pôdneho systému sú baktérie, mikroorganizmy. Celé je to ako jeden organizmus, ktorý sa zohrieva a nepremrzne tak ľahko ako betón, ktorý iba odovzdáva teplo ďalej. Vytvára to tepelný štít, ktorý pomáha nielen v lete, ale aj v zime. Čo má vplyv na vnútornú klímu v budove, ale aj na samotné stavebné materiály, ktoré nie sú vystavené takým veľkým teplotným výkyvom, a najmä sú ochránené pred najväčším nepriateľom stavebníctva – UV žiarením.
A rastliny UV žiarenie potrebujú na fotosyntézu.
Presne tak, takže ho nakoniec využívame a dokonale tak ochraňujeme spodné vrstvy pred jeho nepriaznivými účinkami. Väčšina tepelnoizolačných materiálov je na báze plastu alebo ropných produktov, podobne aj hydroizolačné materiály. Keď sú vystavené UV žiareniu, degradujú, preto sa musia poťahovať špeciálnymi vrstvami a chrániť.
Majú zelené strechy ešte nejaké iné prednosti?
Treba spomenúť výborné akustické vlastnosti. Dobre tlmia zvuk. Dvanásťcentimetrová vrstva vlhkého substrátu zníži prestup hluku o 40 decibelov, dvadsaťcentimetrová až o 46! Samotná vegetácia zelenej strechy sa svojím členitým povrchom radí k dobrým zvukopohltivým materiálom. A teraz si predstavte, ako dobre by tlmili zvuk vegetačné steny, keďže v meste sa všetko odráža od fasád budov. Ak by sa zvýšil počet vegetačných stien, výrazne by sa znížil zvukový smog. Veľký vplyv na to majú aj stromy vysadené v alejach. Ďalším problémom dnešných miest je elektrosmog. A práve zelené strechy dokážu účinne tlmiť elektromagnetické vlnenie. Ľudia nie sú tak ožarovaní.
Vedeli by ste uviesť aj konkrétne čísla?
Vegetačná strecha pokrytá asi pätnásťcentimetrovým substrátom a bohatou vegetáciou znižuje žiarenie frekvenčného rozsahu, v ktorom pracuje väčšina mobilných telefónov, o 99 percent.
Akosi sme sa zabudli obzrieť dozadu a sledovať to, čo ekológovia hovoria už desiatky rokov – že nám hrozí vážna klimatická kríza. Nikto ich nebral vážne.
Tak čo je tou prekážkou, aby sa viac presadili? Cena? Nedôvera?
Pokiaľ ľuďom neukážete, že pôjde o bežnú súčasť ich života, budú sa toho báť. Musíte im ukázať, že to ide aj lacnejšie. Zo začiatku sa tieto systémy dovážali z Nemecka alebo z Holandska. Dnes už existuje viacero systémových riešení, ktoré sa dajú kúpiť. No keď si to všetko zrátate, zistíte, že uhlíková stopa môže byť veľká. Niekto musí suroviny na substrát vyťažiť či vyrobiť, substrát v Nemecku namiešať, musí sa zaplatiť kamión, ktorý to dovezie. Namiesto toho treba hľadať riešenia, ako sa dá zelená strecha urobiť priamo na mieste. Z lokálnych surovín. Nám sa to už podarilo. Zelené strechy môžete zrealizovať na všetkých budovách.
Koľko stojí zelená strecha?
Cena extenzívnej vegetačnej strechy sa pohybuje v závislosti od hrúbky substrátu niekde medzi 45 až 65 eurami bez DPH na štvorcový meter. Čo je približne cena lacnejších drevených parkiet s montážou. Cena štrkového zásypu na streche sa pohybuje od 5 do 10 eur za štvorcový meter. Zelené strechy vydržia oveľa dlhšie. Mali by sme sa na ne pozerať ako na zdroj, ktorý poskytuje obrovský prospech mestu a jeho obyvateľom. Záleží na každom jednom z nás, ako sa k tomu postavíme.
O zelenú strechu sa však treba asi viac starať.
Treba ju chodiť kontrolovať, treba asi dvakrát za sezónu pretrhať burinu a ustrážiť, aby v nej nevyrástli niektoré invázne druhy, ktoré by mohli narobiť šarapatu. Nie je to ľahšia cesta. Ale ani to, pred čím dnes stojí ľudstvo, nie je ľahká cesta. Budíme sa v hodine dvanástej. Mnoho problémov už zvrátiť nedokážeme, vieme ich len čiastočne utlmiť. No verím, že keď si otvorím o päť rokov okno, tak bude vonku príjemnejšie a bude to aj vďaka zeleným strechám, ktorých bude podstatne viac ako dnes A z toho by sa mohli tešiť všetci.
Dušan Valášek (1981)
špecialista na landscaping, dopravnú a zelenú infraštruktúru
Foto: Andrej Barát, Pravda
- Vyštudoval odbor technológie stavieb na Stavebnej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
- Počas štúdia sa zúčastnil cez Strom života na revitalizácii Archeoskanzenu Havránok.
- Je podpredsedom občianskeho združenia Dúbravská Glavica, ktoré sa snaží vytvárať lepšie podmienky pre život občanov lokality Strmý bok, snaží sa o rozvoj Devínskej Kobyly a Dúbravskej Hlavice ako mestského parku, v ktorom by sa zachovalo prírodné bohatstvo.
- Pôsobil vo viacerých spoločnostiach, kde sa podieľal na dostavbe novostavby Slovenského národného divadla, stavbe komplexu Eurovea, dopravnej infraštruktúre pri Zimnom štadióne Ondreja Nepelu a tiež realizácii kamenného pylónu pri rekonštrukcii Starého mosta v Bratislave.
- V súčasnosti pracuje ako špecialista stavebnotechnickej prípravy stavieb v spoločnosti Corwin, kde sa v rámci projektu Blumental Rezidencia a Blumental Offices okrem iného spolupodieľal na návrhu a realizácii zelených striech s celkovou rozlohou takmer 5 000 m2, realizačne zastrešoval nové Námestie Mateja Korvína.