Štefan Cipár: Bratislavu nepoznáme, pretože sa nepozeráme

Jeho vzťah k Bratislave sa budoval odmalička. Babka - originálna Prešporáčka - vedela o hlavnom meste oveľa viac ako bežní smrteľníci. Jeho históriou sprevádzala nielen turistov, ale aj svojho malého vnuka. Právnik Štefan Cipár sa dodnes Bratislavou nadchýna. Je autorom projektu BeautifulBratislava, prostredníctvom ktorého dokumentuje nové miesta a tie staré, známe, odhaľuje z inej perspektívy.

07.09.2019 06:00
štefan cipár, fotograf, Foto: ,
Štefan Cipár.
debata (2)

Kde sú začiatky projektu BeautifulBratislava na jednej zo sociálnych sietí?

Nebol to žiaden konkrétny plán. Chcel som len oddeliť fotografie Bratislavy, ktorých počet narastal, od môjho súkromného účtu na sociálnej sieti. Domnieval som sa, že nie všetci moji priatelia sú zvedaví práve na tieto fotky a naopak, vyprofilovaným účtom o Bratislave, mohol som sa podeliť podobné dojmy s nadšencami takýchto fotografii. Na to, aby takýto účet vzbudil záujem, sme však museli dozrieť. Pred desiatimi rokmi by to nebolo možné. Žijeme vo veľmi priaznivej dobe. Máme čas zaujímať sa o umenie, o mesto a o jeho architektúru. Potvrdením toho sú napríklad Čierne diery – združenie, ktoré mapuje a popularizuje priemyselné pamiatky a iné zabudnuté miesta Slovenska. Ľudia sú v dnešnej dobe ochotní stáť hodiny na grafiky tohto združenia. Napriek tomu, že si ich nenatrú na chlieb, ani do nich neoblečú svoje deti. Len si ich zavesia na stenu a tešia sa z nich. A to je úžasné.

Odkedy fotíte Bratislavu?

Odkedy mám fotoaparát, v tom čase sociálne siete ešte neexistovali. Môj prvý fotoaparát bol na kinofilm, ale také fotenie išlo do peňazí. Keď prišli na trh digitálne fotoaparáty, v pätnástich som si kúpil zrkadlovku. Túlal som sa peši po meste a fotil som budovy či rekonštrukcie ulíc – napríklad Obchodnej. Je zaujímavé pozrieť si dnes tieto fotky.

Fakulta chemickej a potravinárskej technológie... Foto: Štefan Cipár
stu, štefan cipár, bratislava, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU.

Na vašich záberoch sú známe objekty fotené z netradičných uhlov a miest. Aj interiéry, do ktorých sa bežný smrteľník nedostane. Ako sa pripravujete na fotenie?

Prvotne sa na nič nepripravujem. Prechádzame sa s manželkou, so synom a so psom po meste, a keď ma niečo zaujme, odfotím si to. Občas ma však objekt alebo stavba zaujmú viac, ako napríklad Slavín či Kochova záhrada. Vtedy sa snažím kontaktovať osobu, ktorá mi pomôže dostať sa na miesto, ktoré je pre verejnosť uzatvorené. Príprava nastupuje až v druhej fáze, po vytypovaní miesta. Pred fotením si naštudujem všetky dostupné informácie – historické fakty či zaujímavosti. Domnievam sa, že aj táto pridaná hodnota v podobe informácie priťahuje k mojim fotkám ľudí.

Máte vo výhľade nejaké zaujímavé miesto, na ktoré sa chcete dostať, ale ešte sa vám to nepodarilo?

Určite áno. Takéto miesta mám rozpracované. Vyzerá to tak, že sa mi na všetky podarí dostať. Najdlhšie som vybavoval vstup do internátu Hviezda, ktorý väčšina pozná pod prezývkou Kukurica. V čase svojho vzniku bol najvyššou obytnou budovou v meste. Spadá pod ministerstvo obrany a trvalo pol roka, kým som sa dostal k tomu správnemu človeku, vybavil si povolenie na vstup a termín fotenia.

Je Bratislava len pekná alebo krásna – tak ako hovorí názov vášho projektu, alebo sa v nej nájdu aj objekty, ktoré jej na kráse nepridávajú?

Bratislava je pekná. Škaredou je pre toho, kto ju tak chce vidieť. Je ťažké takýto názor napraviť. Mne však chodia na sociálne siete pozitívne ohlasy v tom zmysle, že ľudia na základe mojich príspevkov prehodnotili svoj vzťah a postoj k Bratislave. Veľmi ma to teší, lebo som si nikdy nemyslel, že moje fotografie Bratislavy budú mať takýto dosah.

Prečo sa vám páči Bratislava?

Je to moje rodné mesto. Narodil som sa v pôrodnici u Kocha, vyrastal som tu. Moja babka pracovala v tomto meste ako sprievodkyňa, vďaka nej som ovládal historické súvislosti. Chodili sme do múzeí, do galérií a prechádzali sme sa po meste. Precestoval som mnoho miest – mám rád Prahu, Paríž, Štokholm – rád sa tam vraciam, ale to je iný vzťah.

Každý správny Prešporák rozpráva štyrmi jazykmi – po slovensky, nemecky, maďarsky a mišmaš – akousi zmesou všetkých spomenutých. Ako je na tom vaša stará mama?

Je pravou, nefalšovanou Bratislavčankou a ovláda všetky spomenuté jazyky.

Letné kino Slovenskej národnej galérie. Foto: Štefan Cipár
sng, štefan cipár, fotograf, bratislava, Letné kino Slovenskej národnej galérie.

Pýšiť sa môžete aj starým otcom – Miroslav Cipár je akademický maliar. Napriek tomu, že fotíte, vybrali ste sa cestou práva. Umenie vás nelákalo? Nezdedili ste výtvarný talent?

K umeniu sme mali vďaka nemu veľmi blízko, často sme boli v jeho ateliéri a kreslili sme spolu. Kreslil som si počas celej základnej aj strednej školy a na svoje výtvory som mal väčšinou pozitívny ohlas. Veľmi som zvažoval štúdium na umeleckej škole, ale nakoniec zvíťazilo gymnázium. A keďže máme rodinnú právnickú firmu, vybral som si tento smer. Už nekreslím, ale popri práci a rodine fotím.

Koľko fotografií máte vo svojom archíve?

Len v telefóne ich je 65-tisíc a v počítači? Netuším, ale veľmi veľa.

Máte v nich poriadok a systém?

Áno, sú v počítači a na externom harddisku, v presne označených priečinkoch. Majú svoj názov, aj dátum vzniku a viem presne vyhľadať to, čo potrebujem.

Kochova záhrada. Foto: Štefan Cipár
kochova zág´hrada, štefan cipár, bratislava, Kochova záhrada.

Dozvedeli ste sa pri svojich potulkách hlavným mestom alebo z rozprávania starej mamy o Bratislave niečo zaujímavé?

Takmer vždy sa dozviem niečo zaujímavé. Ak sa náhodou dozviem niečo "tajné”, o čom som doteraz nepočul, rád sa s tým podelím so svojím okolím.

Ktoré miesta Bratislavy sú pre vás najpríťažlivejšie?

Veľmi rád sa vraciam práve na miesto, kde teraz sedíme a zhovárame sa – Panenská ulica, okolie Kozej ulice a Palisád, tiež Hradný vrch a Slavín. Občas dostanem od známych otázku kam ísť, keď sa nechcú tlačiť s turistami v uličkách najužšieho centra. Poradím im, aby prišli na Koziu. V kultovom kníhkupectve si kúpia bedeker o vilách s trasami prechádzok až ku Slavínu. Po ceste narazia na turistov len minimálne a objavia to, čo doteraz nevideli a o čom doteraz nepočuli.

Ktoré ďalšie bratislavské zastavenia by ste odporučili?

Bratislavu mám rád ako celok. Neviem označiť najobľúbenejšie miesto, lebo by som sa cítil veľmi zle k miestam, ktoré som nespomenul. Mám rád okolie Blumentálu, Avion. Často publikujem zábery zo stavieb, ktoré vznikli za socializmu. Nie preto, že sympatizujem s ideológiou režimu, ale s architektúrou tohto obdobia. Samozrejme, v mnohých ľuďoch vyvolávajú tieto objekty negatívne emócie, na ktoré by najradšej zabudli. Rozumiem tomu, podľa mňa však bol prejav tej doby unikátny. Architektúra bola kvalitná a mala blízko k umeniu, s ktorým sa často prelínala. Komunistický režim podporoval umenie z ideologických dôvodov – financovanie umeleckých diel zabezpečovala Hlava V stavebného zákona, ktorá ukladala povinnosť vyčleniť časť rozpočtu na umelecké realizácie v novopostavených budovách. Vznikli tak budovy plné umenia – hotel Bôrik, internát Družba, hotel Junior s originálnym interiérom hlavného átria a keramickými reliéfmi Imricha Vaneka. Dnes veľmi diskutovaný Istropolis bol postavený draho, no kvalitne, je plný diel popredných umelcov – Milana Dobeša, Imricha Vaneka, Jozefa Jankoviča alebo Juraja Martha. Bola by škoda o to prísť.

Prístavba Slovenskej národnej galérie. Foto: Štefan Cipár
slovenská národná galéria, prístavba, Prístavba Slovenskej národnej galérie.

Ide Bratislava dobrou cestou?

Aktuálne určite áno, alebo sa vracia na dobrú cestu, ale posledných dvadsať rokov sa o tom nedalo hovoriť. Je ťažké vrátiť späť to, čo sa vrátiť nedá, niektoré škody sa napraviť nedajú.

Radíte sa so starou mamou?

Konzultujem s ňou niektoré bratislavské témy, ktoré mi nie sú jasné, a ktoré by som potreboval ozrejmiť. Naposledy to bol Slavín. Reliéfy s útrapami vojny od Rudolfa Pribiša, ktoré sú na vstupných kazetových dverách, majú podľa niektorých symbolizovať – parafrázovať krížovú cestu. To, samozrejme, nebolo možné v tom čase realizovať. Nemôžeme však vylúčiť skrytý zámer umelca. Ten nám to, žiaľ, už neprezradí. Babka si však myslí, že to nie je pravda, že je to len fabulácia sprievodcov, ktorí chcú trochu spestriť svoj výklad.

Nikdy ste netúžili byť sprievodcom?

Hoci som v detstve robil výklad spolužiakom, táto cesta ma neláka. Napriek tomu, že často dostávam otázku, či by som neurobil nejakú komentovanú prehliadku mesta. Moja práca, rodina a koníčky mi momentálne zaberajú všetok čas a neviem, čo by som vypustil, aby som sa mohol do toho pustiť.

Vaším celoživotným koníčkom je šerm. Ako ste sa k nemu dostali?

Takisto náhodou. Rodičia sa venovali basketbalu, mama na vrcholovej úrovni v národnom tíme a všetci si mysleli, že ich budem nasledovať. V druhom ročníku na základnej škole však robili nábor do šermiarskeho oddielu a tam som zostal dodnes. So šermom som precestoval takmer celý svet a dnes som trénerom.

Interiér Grünebergovej vily na Sasinkovej ulici. Foto: Štefan Cipár
grünebergova vila, štefan cipár, forografia, bratislava, Interiér Grünebergovej vily na Sasinkovej ulici.

Páčilo sa vám počas ciest do zahraničia nejaké mesto podobne ako Bratislava?

Už som spomínal, že mojimi obľúbenými mestami sú Praha a Paríž, do ktorého sa veľmi rád vraciam aj s manželkou. Možno by som si vedel predstaviť život v Paríži, ale Bratislava stále víťazí. Zatiaľ bývame na sídlisku, chcel by som sa však priblížiť k bývaniu v Starom Meste, do blízkosti Blumentálu.

Vie bežný Bratislavčan dosť o svojom meste?

Myslím, že nie. V reakciách na moje príspevky sa často vyskytuje prekvapenie. Ľudia netušia, že miesta na mojich fotkách existujú, nevedia, čo sa skrýva vnútri stavieb. Žijeme v dobe, keď sa ľudia nepozerajú okolo seba. Aj keď kráčajú, pozerajú do mobilu a sociálnych sietí a potom im uniká to, čo sa deje okolo. Bratislavu nepoznáme, pretože sa nepozeráme.

Myslíte si, že keď obyvatelia spoznajú históriu svojej ulice či domu oproti cez cestu, získajú k svojmu mestu intímnejší vzťah?

Určite áno. Po prehliadke Istropolisu, ktorú som sprostredkoval cez objektív, mi mnohí napísali, že prehodnotili svoj vzťah k tejto budove, pretože ju poznali len zvonku. A to nie je architektúra, ktorá očarí.

Dvor s kruhovým pôdorysom v meštianskom dome na... Foto: Štefan Cipár
fotografia, štefan cipár, Dvor s kruhovým pôdorysom v meštianskom dome na Laurinskej ulici.

Kedysi sa robili komentované prechádzky po Bratislave, dokonca bola súťaž Poznaj svoje mesto. Existuje niečo podobné aj dnes?

Pravidelné vychádzky organizuje združenie Bratislavské rožky a M_P_ BA, webové stránka s obľúbenými miestami obyvateľov Bratislavy s ich autentickými odporúčaniami, ktorej autori ponúkajú aj kvalitné komentované prehliadky mesta. V minulosti som rád na ne chodil, ale teraz si radšej tieto miesta prejdem sám, pretože ich chcem mať odfotené a nechcem zdržiavať ostatných.

Kto je vaším obľúbeným architektom?

Z obdobia socializmu je to architekt Vladimír Dedeček a jeho stavby ako Slovenský národný archív, Najvyšší súd alebo prístavba SNG. Z medzivojnového obdobia je to Friedrich Weinwurm a jeho obytný súbor Nová doba, Unitas, dostavba kúpeľov Grössling a mnohé úžasné realizácie rodinných domov.

Vaše zábery Bratislavy sú aj na pohľadniciach, ktoré sa dajú kúpiť. Pripravujete nejaký ďalší projekt?

Pohľadnice sú v limitovanej sérii, z každej sa robí päťdesiat kusov. Pečiatka a poradové číslo môžu byť pridanou hodnotou pre zberateľov. Viac by som sa však tešil, keby sa tieto pohľadnice posielali do sveta. V budúcnosti by som rád svoje fotografie pretavil do knihy, napríklad na tému umenie vo verejnom priestore, ktoré síce zmapované je, ale nie dostatočne.

Štefan Cipár

Štyri generácie Cipárovcov. Foto: archív Štefana Cipára
miroslav cipár, štefan cipár, Štyri generácie Cipárovcov.

Autor projektu BeautifulBratislava sa narodil 12. júla 1988 v Bratislave. Po gymnáziu na L. Novomeského v Bratislave vyštudoval PEVŠ, Fakultu práva v Bratislave. Viac ako desať rokov reprezentoval SR v modernom šerme na vrcholovej úrovni, v Bratislavskom šermiarskom klube Ferdinanda Martinengu pôsobí ako tréner. Profesionálne sa venuje právu, vo voľnom čase fotí Bratislavu, ako ju nepoznáme. Je ženatý, s manželkou Dagmar má jedenapolročného syna Daniela.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #Bratislava #fotograf #Štefan Cipár #BeautifulBratislava